Kto zasieva a organizuje “plazivú fašizáciu” krajiny a vo svete ? Časť XII.

 Vládna moc dovolila si zriadiť NBAC – Národné bezpečnostné analytické centrum, s ktorým  bude zasahovať do slobodnej súťaže politických síl na Slovensku. Do ARENY slobodnej súťaže politických síl sa má vstupovať s rôznymi názormi, myšlienkami, rôznym videním sveta, kritikou, rôznymi programami spravovania spoločnosti. Zásah štátnej moci v podobe monitorovania, odhaľovania a objasňovania určitých politických prejavov, ktoré neladia s programom vládnej moci, je neprípustný, pretože túto slobodnú súťaž  ruší, keďže z titulu svojej moci bude prejavené názory, návrhy idey a podobne vyhlasovať za extrémistické a dokonca za násilnícke.

Ruská propaganda vraj ohrozuje našu demokraciu. Podľa Ministerstva vnútra SR, ktoré si buduje IDEOPOLÍCIU, vytvárajú sa v spoločnosti nálady, ktoré sa nesmú šíriť.  Stručne posúďme to, čomu MV SR venuje pozornosť, aké nálady sa mu nepáčia.

1.

MV SR sa nepáčia nálady spochybňujúce členstvo Slovenskej republiky v Európskej únií. Odkedy a prečo má MV SR rozhodovať, ktoré nálady sú tie správne, vyhovujúce, pozitívne a ktoré nie ?  V demokratickej spoločnosti tí, čo podporujú členstvo SR v EÚ a tí, čo toto členstvo spochybňujú, majú mať rovnaké práva, platí pre nich Ústava a teda sloboda myslenia a prejavu. Štátna moc v tomto prípade nemôže robiť rozhodcu podľa „špeciálnych zákonov“, ktoré budú postihovať tých, čo spochybňujú členstvo SR v EÚ, pretože v tomto prípade pôjde o potlačenie  ľudských práv a slobody. Ide teda o ohrozenie demokracie zo strany štátnej moci.

V ARENE slobodnej súťaže politických síl ide o zrenie demokracie, nie o jej ohrozovanie. Vládna moc v demokratickom štáte má povinnosť   strážiť určitú úroveň demokracie a jej povinnosťou je pripraviť referendum o tom, v akej EÚ chce mať Slovensko svoje členstvo. K tomu treba pripraviť predreferendovú kampaň na prinajmenej dva alternatívne návrhy EÚ: či chceme žiť v super štáte so sídlom v Bruseli alebo chceme, aby EÚ bola organizáciou rovnoprávnych národných štátov na medzivládnom základe. Ak toto všetko vládna moc neurobí,  potom strašiť verejnosť ruskou propagandou  bude doslova politickou podlosťou. Zlom, ktoré sa robí občianskej verejnosti.

Už som spomínal, že pochybnosti sú prirodzenou súčasťou života. Ak obyvatelia SR majú pochybnosti o členstve Slovenska v EÚ, tak v prvom rade aj preto, že im zvolení zástupcovia nemajú záujem hovoriť o EÚ otvorene, pretože vládna moc nemôže prezradiť, že pracuje iba na jednej z možných alternatív fungovania EÚ – na vytvorení super štátu so sídlom v Bruseli, ktorý zákonite pohltí štátnu suverenitu každého politického národa v priestore EÚ.

Ak si občania Veľkej Británie odhlasovali vystúpenie z EÚ, prečo potom na Slovensku má MV SR monitorovať svojich obyvateľov, aké majú nálady a vyhľadávať tých, čo spochybňujú členstvo  SR v EÚ či dokonca súdne prípady vyhľadávania riešiť ? Ako môže ruská propaganda ohrozovať demokraciu u nás, keď o tom, či bude referendum o charaktere EÚ, majú rozhodovať naše politické elity a teda naša vládna moc. Z úrovne vládnej moci bol vplyv ruskej propagandy charakterizovaný ako vplyv zameraný iba na obyvateľstvo Slovenska, na občiansku verejnosť.  Politické elity sa tvária, že sa ich to netýka. Musí sa preto plniť úloha, ako prinútiť občiansku verejnosť, aby úplne poslúchala svoju politickú elitu.

Nateraz našu demokraciu ohrozuje vládna moc, pretože nám nechce dovoliť otvorene sa baviť o fungovaní EÚ, o možných alternatívach, preto nám nechce pripraviť podmienky k tomu, aby sme sa sami rozhodli, v akej EÚ chceme žiť. Naše členstvo v EÚ je  teraz najzákladnejšou otázkou politického života  našej spoločnosti, politického národa a preto o charaktere EÚ by mali v každej členskej krajine rozhodovať jej občania.

Je potrebné si všímať, že politické elity aj u nás si začali cez štát spravovať svoje záležitosti. Nemám vedomosť o tom, že naša občianska verejnosť si u politikov a u politických strán, ktoré sú v parlamente, objednala za peniaze daňových poplatníkov prioritu boja proti ruskej propagande a boja proti extrémizmu. To sú úlohy nanútené z Bruselu a aj tieto dve úlohy ukazujú, že Brusel  so svojom administratívou si môže dovoliť riadiť všetko, pretože zástupcovia národných krajín im to v tichosti dovoľujú.  Organizovanie boja proti ruskej propagande a proti extrémizmu je možné pokladať za súkromnú prioritu politickej elity, ktorá chráni seba a celý komplex organizácií a inštitúcií v mene nadnárodných síl či štruktúr.

2.

Ministerstvu vnútra SR sa nepáčia nálady spochybňujúce členstvo Slovenska v NATO a našu zahranično-politickú orientáciu.  MV SR pokladá  takéto nálady za výsledok vplyvu ruskej propagandy. Ťažko takejto výhovorke môže uveriť veľké množstvo ľudí, pretože problém je niekde inde. Zahranično-politická orientácia Slovenska má byť výrazom národných záujmov Slovenska,  výrazom jeho štátnej suverenity ako politického národa. Preto samotná  koncepcia zahranično-politickej orientácie  má byť výsledkom  súhlasu príslušníkov politického národa a nemôže  ostať záležitosťou úzkej skupiny politickej elity, ktorá nemá problém zmeniť sa na piatu kolónu.

Azda má byť občianska verejnosť  hrdá, že SR je členom NATO – organizácie, ktorá  nemá problém dopúšťať sa vojnových zločinov či podporovať konfrontačnú politiku demokratického Západu s Ruskom ? Zahranično – politická orientácia má byť výsledkom  priamej účasti ( ! ) občanov na správe vecí verejných a programové vyhlásenie vlády má tento priamy výsledok iba potvrdiť. V politickej praxi to tak nie je a to je zásadný nedostatok v politike vládnej moci. Na inom mieste svojho článku som už zdôraznil, že oblasť zahraničnej politiky Slovenska bola „centralizovaná“ do Bruselu a tiež bez súhlasu občianskej verejnosti. Nedá sa vyvrátiť žiadnym faktom, že zmeny v rozhodovacom procese pre oblasť zahranično-politickej orientácie Slovenska neurobila ruská propaganda, ale vládna moc z vlastnej iniciatívy a bez možnosti dovoliť občanom schváliť svoju orientáciu.

Ministerstvo vnútra SR pomáha prekrúcať fakty, ak tvrdí, že existujú nálady odmietajúce demokraciu. Skôr sa šíria nálady, ktoré vyjadrujú znepokojenie nad tým, že vládna moc potichučky pracuje na demontáži demokracie. Článok 30 našej Ústavy hovorí o tom, že občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo ( ! ) alebo voľbou  svojich zástupcov. Je treba si všimnúť, že Ústava kladie dôraz  najprv na priamu účasť a za alternatívu tohto práva pokladá voľbu zástupcov. Ukazuje sa, že pre politické elity je výhodnejšie výlučne používať iba alternatívnu možnosť účasti občanov na správe vecí verejných – voľby zástupcov.

Lenže pri používaní tejto  alternatívy nie je možné ochrániť národné záujmy, nie je možné  rozvinúť v spoločnosti otvorené diskusie za účasti verejnosti. Nerozumiem, prečo má MV SR  vadiť to, že vraj propaganda podporuje subjekty s proruským geopolitickým videním sveta. Už som na inom mieste v článku konštatoval, že ide  vlastne o multipolárne  videnie sveta.  A „špehovanie“ prívržencov tohto videnia sveta je pre jej vládnu moc a politickú elitu krajiny veľmi potrebné a dôležité. Prečo ? Lebo multipolárne videnie sveta nemôže byť spojené s terajšou zahranično-politickou orientáciou Slovenska, založenej na členstve v zločineckej organizácií NATO a na potrebe  dobudovania super štátu so sídlom v Bruseli. Multipolárne videnie sveta jednoznačne požaduje udržať štátnu suverenitu  politického národa. Rovnako som už zdôrazňoval, že opakom multipolárneho videnia sveta je  unipolárne videnie sveta, na ktoré je naviazaná súčasná koncepcia zahranično-politickej orientácie Slovenska a z ktorého za určitých podmienok  môže vznikať fašizmus či „plazivá fašizácia“ spoločnosti.

Dostávame sa tak do určitej paradoxnej politickej situácie, pretože deklarovaním  sú z nás jednoznační odporcovia – bojovníci proti fašizmu, ale za nebezpečný pokladáme ruský pohľad na svet – multipolárne videnie sveta. Nemáme potom problém pri takomto paradoxe vyjadrovať podporu vojnovým zločinom vo svete, podporovať fašistické praktiky na Ukrajine a zároveň strašiť Európu  Ruskom . Toto „politické farizejstvo“  ako výsledok paradoxu čestný človek so svojim jasným etickým postojom nemôže prijať za súčasť hodnôt, ktoré sa oplatí chrániť či podporovať. A práve ochrana tohto paradoxu či ochrana „politického farizejstva“ má byť úlohou MV SR ?!

Takže si môžeme položiť veľmi dôležitú otázku. Čo hrozí demokratickému právnemu štátu v súčasnosti a v blízkej budúcnosti ? Že na úkor demokracie budú v ňom postupne zavádzané prvky charakteristické pre davovo-elitársku spoločnosť !  To, že nemáme šancu, aby sa zásadné otázky fungovania Slovenska ako politického národa riešili priamou účasťou  občianskej verejnosti na správe vecí verejných namiesto boja proti extrémizmu., to znamená, že vládna moc zneužíva svoju politickú moc.  Politické elity preto robia opatrenia, aby prinútili „základňu“ spoločnosti  – verejnosť – k bezvýhradnej podpore tých zámerov, o ktorých som sa už  zmienil.

Ideologické presvedčenie politickej elity založené na nadnárodnej ideológií a na princípe transatlanticizmu si vyžiadalo jednotné usmernenie: bojovať proti ruskej propagande na celom území demokratického Západu a monitorovať, odhaľovať a riešiť tých, ktorí pochybujú o správnosti ich politiky. Politické elity v dnešnej dobe nepriznávajú davu – masovej spoločnosti, právo otvorene diskutovať o problémoch EÚ či o NATO a vôbec o zahranično-politickej orientácií vrátane práva na rozhodovanie a namiesto toho požadujú, aby ich dav nasledoval. Takáto prax politickej elity ukazuje, že princíp zjednotenia ľudí okolo určitého obsahu politiky ( EÚ, NATO, migračná vlna ) sa nesmie zakladať na  pochopení tohto obsahu a súhlasu s týmto obsahom, ale najskôr na dosiahnutí  poslušnosti  ľudí k zámerom a cieľom elít.

( Pokračovanie v časti XIII. )

Dušan Hirjak