BEZPLATNÉ VZDELANIE ZA POPLATOK

VZDELANIE ZA POPLATOK

       Začneme možno trochu netradične, krásnym a veľmi pravdivým citátom Jána Pavla II. „Spoločnosť, v ktorej je zasiahnutá rodina, nemá budúcnosť.“ [1] Tradičná rodina, ktorá celé generácie bola silou národa je podceňovaná a manželská vernosť zosmiešňovaná. [2] Zákon o rodine č.36/2005 v Čl.  2 a 3  hovorí, že rodina založená manželstvom, je základnou bunkou spoločnosti a spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni ale jej aj poskytuje potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností.[3] Snáď každý rodič, mi dá za pravdu, že realita je iná a podporu v zákone nájdu len jednotlivci, resp. menšina, ktorá stále kričí, že je diskriminovaná.

       Článok 42 ústavy Slovenskej republiky, odstavec 1 hovorí: „ Každý má právo na vzdelanie.“, ďalej v odstavci 2 sa dočítame, „Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.“ Som otcom troch detí, z toho dvaja sú školopovinný a navštevujú základnú školu, tretie je ešte len v materskej škole. Materská škola sa v ústave nespomína, teda ju opomenieme a zameriame sa na vzdelanie zadarmo na základných školách.

TRI RANY

       September znamená pre poctivých rodičov vyriešenie základného problému, kam umiestnim svoje deti v čase letných prázdnin. No prináša radu nových a nikde nekončiacich problémov a to hlavne finančných.

       Začnime základnými školskými pomôckami a potrebami, a  to aktovkou, peračníkom, písacími a kresliacimi pomôckami, zošitmi, atď. Už po prvej návšteve papiernictva, má rodič prievan v peňaženke, a ráta drobné aby prežil do konca mesiaca. No prichádza druhá rana,  ktorá je v ústave opísaná ako právo na bezplatné vzdelanie a to  poplatky školy. Nekonečný rad poplatkov za všetko možné napr. mesačný poplatok za školskú družinu, rodičovské združenie, a neposlednom rade aj za knihy, základný kameň výučby. Ďalším veľkým nezmyslom sú poplatky za účasť v reprezentovaní školy, na rôznych súťažiach typu KLOKANKO, VŠEDKOVEDKO, EXPERT a iné. Áno, vaše dieťa, ktoré exceluje v matematike a reprezentuje školu, si za účasť musí zaplatiť. Pripomína Vám to niečo? Musia aj slovenskí reprezentanti platiť keď chcú reprezentovať svoju vlasť?

       Povinný plavecký výcvik – výborne, povedal som si pokiaľ som nevedel, že aj za tento je potrebné zaplatiť.    Rozumiem poplatku za obedy, aj tomu dvojnásobnému v septembri,  i keď niekedy nie – vysvetlím neskôr.

       Tretia, tá najväčšia rana prichádza poctivým rodičom, keď po návrate zo školy oznámi dieťa rodičom, že ich spolužiak z tej známej diskriminovanej menšiny (nie výnimočne aj väčšiny), prišiel do školy už piaty krát po sebe bez aktovky a pomôcok. Spolužiak tvrdí, že otec tašku s pomôckami predal, ale aby o tom nikomu nerozprávali. Mne ako otcovi to logiku nedáva, včera kúpil a dnes predal? Áno, presne tak. Logiku to dá vtedy, ak vieme, že tašku a celý rad pomôcok, vrátane zošitov dostal spolužiak zadarmo. A ako bonus k tomu „vyhral“ aj obedy za 1 euro  mesačne. (Tu je vysvetlenie prečo tomu poplatku za obedy niekedy nechápem.)

       Dozvedeli sme sa, že 42. článok ústavy sa v praxi aplikuje, ale len pre vybrané skupiny obyvateľstva. Školstvo trpí nedostatkom financií, takže zlepšenie situácie pre naše  deti nečakajme.

       Nedá mi však „nekopnúť“ si a odporučiť kompetentným jeden zdroj. V mne blízkej škole, je riaditeľ, vzorovým príkladom starostlivého riaditeľa.  Triedy sú vybavené super modernou technikou. Väčšina tried má interaktívne tabule, projektory a pripojenie k internetu. Funguje systém digitálnej triednej knihy, každý učiteľ je vybavený laptopom, tabletom. V škole môžeme nájsť niekoľko moderných TV prijímačov. Jednoducho technika za tisíce eur. Otázne však je, či je to tá správna cesta,  k vyššej kvalite vzdelávania.

     Otvorene povedané, hrdiť sa tým, že sme predbehli aspoň Čile a Mexiko asi nemá veľký zmysel. Slovenské školstvo sa nepribližuje ani priemeru OECD[4] a sústavne sa prepadáva vo všetkých testovaných kategóriách. Vo všetkých troch oblastiach klesol počet žiakov s nadpriemernými vedomosťami a naopak počet žiakov s veľmi slabými vedomosťami narástol. Neznámkovať žiakov, či znižovať náročnosť vzdelávania, nie je cesta, ako školstvo zlepšiť. Nečinnosť doterajších vlád v riešení problémov je tak očividná, že sa nám doslova podsúva otázka, že komu takýto katastrofálny stav nášho školstva vyhovuje.[5]

      V žiadnom prípade neodsudzujem prácu pedagógov a riaditeľov škôl, ktorí sú často veľmi šikovní a snažia sa svoju školu zveľadiť a získať na jej chod čo najviac prostriedkov či už finančných alebo technických a reprezentujú ju ako najlepšie vedia. Cieľom je poukázať na nastavenie systému, ktorí nefunguje (nielen na ministerstve školstva) a je potrebné ho zmeniť. Zrkadlom toho sú aj časté štrajky učiteľov, ktoré poukazujú na ich nespokojnosť.

       Na záver spomeniem ešte jeden nezmyselný poplatok, tentoraz za prenájom multifunkčného ihriska, ktoré postavila obec so štátnou dotáciou v areáli miestnej základnej školy. Obecné zastupiteľstvo schválilo poplatok za prenájom ihriska, na ktoré dostalo dotáciu od štátu, aby pokrylo splátku úveru, ktorý si obec zobrala na uhradenie spoluúčasti pri výstavbe ihriska. V postmoderne, dobe kde mládež najradšej športuje virtuálne a panuje všeobecný nezáujem deti o šport, je najlepšou cestou spoplatniť športoviská.

Mirko Kašubjak

 ZDROJE:

[1] https://citaty-slavnych.sk/citaty-o-rodine/?page=2 . (20.1.2017).

[2] SKYBA, V.: Homília na sviatok sv. Cyrila a Metoda – slovanských apoštolov.

https://grkatba.sk/homilia-na-sviatok-sv-cyrila-a-metoda-slovanskych-apotolov/ . (20.1.2017).

[3] https://www.epi.sk/zz/2005-36 . (20.1.2017).

[4] Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD z angl. Organisation for Economic Co-operation and Development) je medzivládna organizácia tridsiatich piatich ekonomicky najrozvinutejších štátov sveta, ktoré prijali princípy demokracie a trhovej ekonomiky. (11.2.2017)

[5] UHRÍK, M.: Prečo slovenské školstvo upadá? In: KULTÚRA, dvojtýždenník závislý od etiky. Ročník XX.-č.2, 25. januára 2017, s. 2.