List Justínke

Vážená pani bohyňa Justitia,

obraciam sa na Teba (tykám, lebo bohom sa vždy tykalo) ako na poslednú inštanciu, ktorá má v patronáte právo a spravodlivosť. Beriem na zreteľ, že málokedy sa Ti počas uplynulých storočí darilo. Nie zväčša Tvojou vinou, ale všelijakých vagabundov, čo Tvoj majestát dokopali do zadnice a ktorí si privlastňovali monopol na spravodlivosť. Súdili bez zábran a svedomia a ničili tak osudy mnohokrát nevinných ľudí.

Keď Ťa splodil Tvoj tata Jupiter s matkou Juno, dali Ti do vienka meč a váhy. Meč je symbol trestu a váhy rozvážnosti. Meče si však privlastnili mocní, aby mohli sekať a zabíjať slabších a váhy sa stali symbolom korupcie – kto koľko naloží, bude mu tak odvážené.

V novšej dobe Ti pre istotu dali cez očí šatku, ktorá nepatrila pôvodne k Tvojej výbave. Všelijako to zdôvodňovali, ale je to v podstate preto, aby si bola slepá a nevidela na to, čo stvárajú. A nastvárali toho dosť s tým ich výkonom skostnatelej byrokratickej spravodlivosti. Bol by to dlhý výpočet mien sudcov, prokurátorov, inkvizítorov s ich nespravodlivými rozsudkami a zločinov proti ľudskosti. Všetci mali spravidla za sebou štúdium rímskeho práva a odvolávali sa na Tvoj majestát. Tí všelijakí smrti­hlaví, sadistickí Torquemadovia, Višinskí, Freislerovia, Urvalkovia etc. a nevynímajúc ani tých súčasných, ktorí súdia v mene mocných, alebo podľa svojich génov, čo majú zakódované v tej rybacej nukleovej kyseline, či kde. Viem o čom hovorím, lebo mám s tým vlastnú skúsenosť. (Okrem toho, všetci sme vraj pôvodne boli ryby, pokiaľ sa z nás stali opice.)

Milá Justínka, obraciam sa na Teba ako na konečnú štácu, lebo sa mi zdá, že už som sa obrátil na všetky dostupné adresy. Je pravdou, že na niektoré som sa neobrátil, napríklad, na brunejského kráľa a ani na železničnú lampáreň. Na toho brunejského kráľa som sa neobrátil preto, lebo som nevedel jeho PSČ a ostatné korunované hlavy majú, ako sledujem médiá, dosť problémov sami so sebou a ich krajinou. Nechcem ich zaťažovať so svojimi problémami, z pohľadu svetového diania malichernými. Malicherné problémy by to však nemali byť pre právnikov a inštitúcie, na ktoré som sa obrátil a ktorých zamestnanci sú v našej republike za to dobre platení. Tie lampárne tiež už všetky zrušili v rámci modernizácie a privatizácie železníc, hoci za komunistov to bola s obľubou doporučovaná adresa, a tak Ti píšem, i keď mám pochybnosti, či Ťa v tom Ríme zastihnem.

Nuž, ale si naozaj tá posledná možnosť, na ktorú sa môžem obrátiť. Napísal som na všetky možné ľudsko-právne inštitúcie, ktoré by sa s dodržiavaním ľudských práv mali zaoberať – žiadny účinok. Nemá cenu ani spomenúť printové médiá, ktorým som napísal, aby prípad investigatívne preklepli. Majú tiež iné priority – celebrity, politici, gebuzíny čo píšu, a tak sa nebudem čudovať, ak ani Ty, Justínka, sa mi tentokrát neozveš. Ako galant Ti to však tolerujem a prepáčim, na rozdiel od tých ostatných, na ktorých galantným sa mi nechce byť. Obrátil som sa na odvolacie a dovolacie súdy, ústavné, najvyššie, európske i tie nižšie s krajskou a okresnou pôsobnosťou. Mám taký dojem, že som sa neobrátil na tie pivové a vínové, ale len preto, že sa píšu bez dĺžňa, a to ich trošku deklasifikuje, ale ináč nič, lebo je to lautr jedno a výsledok by bol zrejme rovnaký.

Je velice pravdepodobné, milá Justínka, že vzhľadom na časovú vzdialenosť, do tých spisov nenazrieš ani Ty. Tebe to posielam najmä preto, aby nebol môj prípad úplne zametený pod koberec a aby ukázal súčasníkom a archivoval pre budúcnosť, akých výkonov je schopná naša byrokratická justícia. (Je to trápne, že sa pomenovali podľa Teba a ja sa Ti za to za nich omluvám.)

Celé sa to začalo tým, že voľakedy, za divokej privatizácie a nástupe všelijakých banditov k moci, som si dovolil vydávať malý lokálny občasník, v ktorom som ich divoké praktiky opisoval. Tým banditom sa to moc neľúbilo, robili všetko možné, aby mi to prekazili – zákazy, fyzická inzultácia, vyhrážky a jeden premúdrelý magor ma dokonca ocajchoval za cvoka, ktorý má takú drzosť, že si vydáva vlastné noviny. Nuž, boľševik sa ťažko zriekne svojich pod kožou zafixovaných názorov a predstáv.

Ďalšia z ich pevne zafixovaných predstáv je, že k lepšej obžive sa dostanú kradnutím. Na tom ten boľševický systém bol založený, to každý pozná. Ukradli roľníkom role, fabrikantom fabriky, živnostníkom živnosti a keď videli tí dole, že tí hore kradnú bez zábran, tak kradli aj ostatní bez zábran. Heslo doby bolo, že kto nekradne, nemá srdce, lebo okráda vlastnú rodinu. A tak sa kradnutie stalo štátnou doktrínou. Na heslo nášho prvého prezidenta T. G. Masaryka „Nebáť sa a nekradnúť“ sa vedome zabudlo, a tak sme sa báli a kradli. Báli sme sa niečo riecť, za čo by nás mohli zabásnuť a kradlo sa, kde sa dalo a kto mohol a bol pri tom.

A teraz si predstáv, milá Justínka, že tí boľševickí banditi prišli zrazu k ohromnej príležitosti po zmene režimu – tzv. handrovej revolúcii (nežnej kamufláži). Táto im umožnila celkom legálne ukradnúť fabriky, budovy, hmotný a nehmotný majetok. Vytvorili si k tomu dokonca zákony, rozbili federáciu a z večera do rána sa z bývalých boľševikov stavali kapitalisti, milionári a miliardári. Takže, bolo o čom písať. Aj som písal, lebo stále som mal na pamäti to Masarykovo heslo a rozhodol som sa nebáť. Z bývalých oduševnených internacionálnych boľševikov sa zrazu stali oduševnení vlastenci s kvantom rečí o národe. Medzi nami, Justínka, natárali pritom haldu hlúpostí a vymyšľanín o národe, ktorý nikdy neexistoval, až pokým si ho farári v osemnástom storočí vymysleli pri rekatolizácii poddaných, aby nemuseli kázať v tej husitsko-kacírskej češtine, keď im cisár Jožko II. dovolil zriecť sa latinčiny. A tak tu tém na písanie bolo habadej.

Lenže, ako som už bol spomenul, to sa tým pánom banditom neľúbilo. Keďže im nevyšli zákazy, inzultácie i dehonestácie, použili jeden zo svojich obľúbených boľševických postupov – komplot pomocou svojich pištoľníkov v polícii a tajnej služby za zrejmej spolupráce ochotných boľševických súdov. Neváhali ani ohroziť rodinných príslušníkov (vždy to tak robili), a tak na mňa nahrali ten poondiaty komplot. Odsúdili ma za skutok, ktorý som nespáchal a ani som ho dokázateľne spáchať nemohol. Pre boľševikov však dôkazy nikdy nehrali rolu. O tom by tovarišč Višinskij mohol vyprávať celé eposy. Nebudem sa tu o tom v tomto liste rozpisovať, popísal som to koniec-koncov zvlášť vo svojej knihe „Nežná kamufláž a Baťo“, v ktorej sa vyjadrujem o tejto Silly republike, kde sa praktikujú nezákonné špinavosti zo strany štátnych represívnych orgánov.

Milá Justínka, viem, že nemáš právomoc mi pomôcť. Keby si mala, tak by si dávno nakopala tých smrtihlavov, právnikov, sudcov a tých všelijakých posluhovačov mocných vagabundov, čo za mastnejší žuvanec sú ochotní na občanov nahrať habaďuru alebo ich jednoducho zlikvidovať. V histórii to bolo vždy tak, že väčšinou dokopali Teba. Taký je svet. Bohužiaľ! Jednotlivci nič nezmenia a o občanoch letí mienka, že sú ovce, ktoré sa nechajú bez reptania pásť a dojiť. Ja sa však skôr prikláňam k tej teórii, že predchodcom človeka boli ryby. Tie sa vyznačujú tým, že mlčia. Som tej mienky, že človek sa odvtedy zmenil a mlčať by nemal. Keďže som použil už všetky možnosti nemlčať, zneužil som teraz Teba namiesto tej bútľavej vŕby, jak sa píše v jednej pohádke o kráľovi Learovi s veľkými ušami. A tak sa Ti ešte raz omluvám a prajem Ti, nech sa Ti v budúcnosti lepšie darí a tých smrtihlavov a atrapy spravodlivých nakop pri každej príležitosti do zadnice Ty. Zaslúžia si to. Samozrejme, chcelo by to zapojiť mlčiacu väčšinu, ale tá by musela prestať byť ovcami a potlačiť v sebe tie rybacie gény.

Zostávam s úprimným pozdravom a s dôrazneným prianím, nech sa Ti v budúcnosti naozaj lepšie darí.

Dušan Vaňo, občan Slovenska

P.S. :Článok je prevzatý z knihy „Nemilujem Slovensko a iné blogy“, a nadväzuje na moje predchádzajúce dva blogy , ktoré sa môjho prípadu týkajú s odkazom na doleuvedenú webovú adresu.  Pokiaľ ste si uvedenú knihu zatiaľ nestiahli, máte takto možnosť jednoducho a zadarmo tak učiniť teraz, keď si na ten link kliknete. Také je to jednoduché dozvedieť sa niečo o tom, ako sa v tejto republike zneužíva štátna represívna moc proti občanom. A teraz ráčte ten klik:

https://www.1000knih.sk/obchod/nemilujem-slovensko