Dve domáce úlohy pre kandidátov na post prezidenta Slovenskej republiky.

Predpokladám, že občan – volič bude potrebovať k voľbám prezidenta Slovenskej republiky určité informácie o každom kandidátovi. Základom informácií má byť životopis každého kandidáta. To však nebude stačiť a preto sa predpokladá, že občan – volič môže veľa informácií získať v čase predvolebnej kampane. Ani predvolebná kampaň nedokáže prispieť k tomu, aby o každom kandidátovi na prezidenta SR mal občan – volič dostatok kvalitných a pravdivých informácií, z ktorých získa predstavu o jeho politických a morálnych kvalitách, ktoré sú potrebné k tomu, aby prezident SR bol v prvom rade prezidentom slovenského národa a nie prezidentom cudzích mocnosti, nadnárodných štruktúr.

Navrhujem občanom – voličom, aby podporili moju myšlienku ( návrh ) rozšíriť zdroj informácií o kandidátoch na prezidenta SR a o ich politických a morálnych kvalitách o nový zdroj, ktorý si dovolím nazvať „Domáca úloha“.

Podstata tohto nového zdroja s názvom „Domáca úloha“ spočíva v tom, aby sa každý kandidát na prezidenta SR slobodne a iniciatívne zaviazal, že splní dve domáce úlohy: vypracuje písomnú seminárnu prácu na dve témy, ktorých popis je súčasťou tohto článku ( tejto výzvy ) a aby zabezpečil ich uverejnenie v internetovom denníku Hlavné správy a v ďalších médiách podľa vlastného výberu.

Navrhujem, aby seminárne práce každý kandidát spracoval na tieto dve témy „Domácej úlohy“:

Téma č. 1: Návrh vízie politického dobra pre Slovenskú republiku ( slovenský národ ).

Téma č. 2: Parížska výzva „Európa, v ktorú je možné veriť“ – jej analýza a aktuálnosť.

Aby bolo možné spracovať tie dve uvedené seminárne práce v pokojnej atmosfére domácnosti každého kandidáta, pokladám za potrebné uviesť ku každej téme akýsi základný, všeobecný popis, ktorým je potrebné zorientovať kandidátov na danú problematiku.

Základný popis k téme č. 1.

Prezident SR má aspoň tušiť, podľa akých princípov sa utvára spoločenské usporiadanie našej spoločnosti, aby sa mohol v celej mnohotvárnosti života obyvateľov krajiny orientovať a mal svoju predstavu, ako ich bude v svojej práci rešpektovať. Prezident SR má niečo vedieť o sociálnych princípoch, z ktorých sú pre oblasť politiky dôležité tri z nich: princíp solidarity, princíp spoločného dobra a princíp subsidiarity.

V rámci témy č. 1 je potrebné orientovať sa na princíp spoločného dobra. Každá spoločnosť a v nej politická a štátna reprezentácia si má za aktívnej účasti občanov vydiskutovať a potvrdiť určitý súhrn hodnôt, ktorým bude venovať pozornosť a bude ich uskutočňovať. Výber hodnôt však nemôže byť záležitosťou úzkej skupiny ľudí ( napríklad oligarchov, politickej strany ), pretože život obyvateľov krajiny sa realizuje vo vzájomnom spolužití a na tom musia byť zainteresovaní všetci a prezident SR v prvom rade. Ide o spoločenský poriadok, ktorý bude dostatočne vyhovovať všetkým. Tento spoločenský poriadok má mať vytvorené určité podmienky, aby ľudia mohli v pokoji nažívať a aby sa tieto podmienky nezneužívali iba v prospech niektorých záujmových skupín v spoločnosti.

V Slovenskej republike zneužívať podmienky spoločenského ( politického ) poriadku pre úzke a sebecké ciele niektorých záujmových skupín patrí k bežnej praxi. Ide teda v prvom rade o fungovanie štátu. Ak politická a štátna reprezentácia svojimi „fintami“ odstavila občanov ako zdroj štátnej moci od účasti na ustanovení súboru hodnôt potrebných pre život spoločnosti, potom princíp spoločného dobra nemôže fungovať. Dostávame sa k tomu, že pod spoločným dobrom môžeme chápať právne regulovaný život obyvateľstva v krajine, ktorá je hodnotovo pluralitná. Dôležité sú teda pravidlá, právne normy, inštitúcie pre život spoločnosti, ktoré budú zohľadňovať potreby a záujmy všetkých zainteresovaných skupín.

Dá sa tvrdiť, že v súčasnej dobe Slovenská republika potrebuje robiť určité reformy k tomu, aby štát a spoločnosť lepšie fungovali a teda aby bolo možné princíp spoločného dobra lepšie naplniť. Mimoriadny význam má preto pre život spoločnosti osobnosť prezidenta SR. Pripraviť návrh reformy znamená v prvom rade spracovať víziu politického dobra, ktorú bude potrebné presadzovať do právne regulovaného vnútorného mieru v spoločnosti a zároveň k zaisteniu aj vonkajšieho mieru.

Vízia politického dobra slovenského národa má byť celkom konkrétnym materiálom, ktorý umožní získať u občana – voliča určitú predstavu o tom, akým politickým otázkam bude kandidát v prípade zvolenia za prezidenta venovať pozornosť a presadzovať to v spoločnosti aj za pomoci občanov.

Základný popis k téme č. 2.

V roku 2017 bola v určitých médiách vrátane Hlavných správ uverejnená Parížska výzva s názvom „Európa, v ktorú je možné veriť“. Signatármi výzvy je skupina intelektuálov zo západnej Európy. Túto výzvu je možné si vyhľadať na internete. Nepostrehol som a nezaregistroval, aby niekto zo Slovenskej republiky reagoval na obsah uvedenej výzvy a mal záujem o celkom konkrétnych problémoch, ktoré výzva obsahuje, aj polemizovať.

Parížska výzva predstavuje veľmi dôležitý dokument, ktorý celkom konkrétne popisuje súčasný stav v Európe a najmä, kto koho ohrozuje. Na konkrétnych príkladoch jasne ukazuje, že Európa v celej svojej veľkosti je ohrozovaná falošným chápaním seba samej. Nás, obyvateľov Európy, ohrozuje falošná Európa, ktorá je utopická a tyranská. Musíme preto brániť skutočnú Európu. Signatári jasne uvádzajú, čo je výsledkom falošnej Európy a čo patrí do skutočnej Európy.

Parížsku výzvu chápem ako dokument, z ktorého je možné celkom jednoznačne usúdiť, že v Európe v súčasnosti prebieha frontová línia politického a spoločenského boja medzi nadnárodným a národným. Táto téma sa bytostne dotýka aj každého prezidenta členského štátu EÚ. Z pohľadu kandidáta na post prezidenta SR je potrebné analyzovať dokument, polemizovať s konkrétnymi problémami a jasne vyjadriť svoj postoj k tomu, k akej Európe potrebujeme byť orientovaní: k falošnej alebo skutočnej. V závere výzvy sa píše, že je potrebné žiť v mieri ako Európa krajín a národov, že je potrebné obnoviť našu politickú národnú suverenitu a dôstojnosť zdieľanej politickej zodpovednosti za budúcnosť Európy.

Dovolím si ešte pripomenúť, že už po uverejnení Parížskej výzvy bola v októbri 2017 našim ústavným činiteľom zaslaná výzva na celospoločenskú diskusiu o smerovaní SR a na konanie celoštátneho referenda z úrovne OZ Spoločenstvo Kresťanské Slovensko. Výzva žiadala ústavných činiteľov o otvorenie celospoločenskej diskusie o cieľoch a účasti SR na prebiehajúcich reformných procesoch EÚ a tiež o vypísanie referenda o otázkach zachovania národnej a štátnej suverenity pri nadchádzajúcich integračných procesoch v EÚ. Táto výzva celkom jasne korešponduje s obsahom Parížskej výzvy. Neviem, či naši ústavní činitelia sa touto výzvou zaoberali, ale predpokladám, že obsah výzvy zobrali len ako celkom nedôležitý.

Tento môj návrh alebo túto moju výzvu na zapojenie sa do akcie „Domáca úloha“ pokladám za dôležitý spôsob ( metódu ), ako u jednotlivých kandidátov na post prezidenta zistiť, či majú predpoklady pre výkon veľmi dôležitej funkcie: ako zmýšľajú, aké majú v politike priority, ako vnímajú štátnu moc, ako vnímajú svojich spoluobčanov, aké majú morálne kvality ( ako statočnosť, múdrosť, odvahu ), v akej Európe chcú, aby sme žili, ako si predstavujú EÚ a jej ďalšie smerovanie, ako chcú docieliť, aby občania sa spolu podieľali na správe vecí verejných, ako si predstavujú politiku mierového spolunažívania v Európe a vo svete a podobne.

Predpokladám, že domáce seminárne práce, ak budú vôbec spracované a zaslané médiám, bude možné využiť aj v samotnej predvolebnej kampani. Z môjho pohľadu bolo by vhodné, aby jednotlivé práce na určené témy bolo možné v médiách uverejniť ešte v tomto roku.

Navrhujem kandidátom na post prezidenta SR, aby neváhali a odhodlali sa k písomnému spracovaniu navrhnutých tém a tie cez média predložili občanom – voličom. Za kladné rozhodnutie každého z nich srdečne ďakujem.

Dušan Hirjak