Kto zasieva a organizuje “plazivú fašizáciu” krajiny a vo svete ? Časť V.

Časť V.

 Ľudský život a život spoločnosti sú vždy v určitom napätí  a odohrávajú sa aj za asistencie rôznych pochybnosti. Za normálnych okolnosti mať určité pochybnosti znamená zaoberať sa hľadaním pravdivých či správnych riešení pre súžitie jednotlivca a kolektívov.  Pochybnosť povzbudzuje ku kritickému mysleniu a umožňuje  požadovať určité vysvetlenie a zdôvodnenie toho, čo vládna moc robí. Ak sa verejnosti  – občianstvu nedostáva dostatočného verejného zdôvodnenia k pochybnostiam rôzneho  zamerania,  má to potom vplyv na samotnú slobodu slová, myslenia, prejavu. Vládna moc je presvedčená, že pre stabilitu a poriadok spoločnosti je dôležité  držať sa princípu: Nepochybovať, veriť !

Boj proti extrémizmu bude mať  za následok určitú stratu pochybnosti medzi verejnosťou ako faktora, ktorý oživuje myslenie a konanie človeka. Prečo môže byť strata pochybnosti v radách verejnosti dôležitá pre vládnu moc ? Pretože za použitia „prevodovej páky“ – boja proti extrémizmu, stratu pochybnosti ( pochybovania ) možno nahradiť vierou v dobro, ktoré sa propagandou a politikmi šíri po celom demokratickom Západe. Stratou pochybnosti k tomu, čo sa v národnom a nadnárodnom rámci deje dôjde k obmedzeniu či výraznej strate vplyvu verejnosti na politikov a ich  rozhodovacie právomoci.

Viera v dobro politikov a politiky demokratického Západu môže dať šancu presadzovať všetky potrebné zmeny ( z pohľadu politickej elity ) podľa dohodnutých tajných plánov, bez demokratických procedúr, v „zadných dvoroch“ politiky.  Strata pochybnosti určuje aj to, akú silu si zachová verejná mienka. A verejná mienka, ak sa do prostredia politiky a politických bojov nedostane, stratí svoju verejnú moc niečo ovplyvňovať. Zdá sa mi, že už súčasná situácia je veľmi kritická a to nielen na Slovensku.

O Nemecku je už veľa článkov, ktoré popisujú, čo sa v ňom deje, keďže dovolilo, aby na územie vstúpilo skoro dva milióny imigrantov. V článku „Hlásenie z Nemecka“ ( autor Lin Dinh ), ktorý bol uverejnený dňa 7.11.2016 na portáli zvedavec. org, sa napríklad píše: „Mnoho Nemcov zúri, pretože ostali bez možnosti povedať čokoľvek k tejto radikálnej geografickej zmene“.  Ďalej autor tvrdí, že „…všetci moji študenti otvorene sympatizovali s moslimskými utečencami, takže som navrhol, aby pozorne preskúmali lokajstvo svojej vlády pri nekonečnej vojne US proti moslimom“. Jeho študenti nechceli o tom nič počuť, pretože by to znamenalo byť antiamerický a to je veľké tabu v Nemecku. Aj veľký plagát v hale univerzity varoval nielen proti xenofóbií, homofóbií, sexizmu, antisemitizmu, ale aj proti amerikanizmu.

Ďalší citát: „Nedá sa zmeniť podstata spoločnosti a očakávať, že všetci to akceptujú. Nemecká podstata  Nemecka, jeho vlastná kultúra, by sa zmenila takým spôsobom, že by už nebola nemecká“. Ďalší: „Keďže väčšina ľudí je zaneprázdnených zarábaním  peňazí, starostlivosťou o rodinu, atď., neuvedomujú si prebiehajúci rozklad Nemecka“.

Podľa poslanca Blahu podstatou fašizmu je rasová neznášanlivosť, ktorú treba potierať.  Ak by bol v spoločnosti či v štáte len tento problém, tak kvôli nemu by nebolo potrebné podporovať vznik fašizmu a nastolenie fašistickej diktatúry.  V samotnom Nemecku bol pohon z hľadiska rasovej neznášanlivosti orientovaný na Židov. Neznášanlivosť sa však rasovou politikou nevyčerpáva. Zdá sa, že podstata fašizmu sa pred poslancom Blahom skrýva. Lenže pán Blaha nie je v tom sám. Toto skrývanie sa podstaty fašizmu si azda väčšina ľudí v spoločnosti zaradenej do pásma unipolárneho videnia sveta ani neuvedomuje pri svojich každodenných starostiach.

Do demokratického právneho štátu sa začala postupne  inštalovať politika boja proti extrémizmu a tá bude ďalej narastať na svojej sile a potrebách.  Oveľa skôr sa začala inštalovať politika boja proti terorizmu.  Táto politika jasne prerástla do politického extrémizmu ( vo vzťahu k vonkajšiemu svetu ) a ten sa nezaobišiel  bez fašistických metód, pretože šíril  svoju zločinnosť vojenskými prostriedkami.  Boj proti extrémizmu demokratický Západ organizuje proti svojmu vlastnému obyvateľstvu. V Nemecku majú občania strach z možných následkov, ak by sa rozhodli kritizovať vládu za nekontrolovateľný príliv migrantov do krajiny a upozorňovať na problémy s týmto prílivom spojené.

Za normálnych okolnosti štát nesmie robiť rozdiely medzi vlastnými občanmi a imigrantmi, pokiaľ sa plánujú usadiť v Nemecku a z toho vyplýva, že  boj proti extrémizmu nemôže byť organizovaný tak, že imigranti sú zvýhodňovaní, nedotknuteľní a vlastní občania budú  znevýhodňovaní. Z rôznych faktov vyplýva, že v Nemecku je na vzostupe rasová neznášanlivosť imigrantov k Nemcom. Tvrdí sa, že z Nemcov sa stávajú bezbranní a opustení ľudia, pretože nemecká vláda zasiala do krajiny skazu, nebezpečie, zločin na základe hesla Merkelovej, že islam do Nemecka patrí. Nemci podliehajú rôznymi spôsobmi silnej cenzúre, rozširujú sa postihy za vyjadrenie názorov na imigrantov.  Štát akceptuje iba politický korektné názory, ktoré podporujú  kladný vzťah k imigrantom. Iné názory sú prejavom nenávisti. Na rasizmus proti Nemcom štát neprihliada. Prečo ? Pretože je potrebné postupne prinútiť občanov Nemecka, aby sa zmierili s prijatím už prítomných migrantov a pokojne mohli vítať v ďalších rokoch ďalšie milióny.

Na príklade Nemecka je možné vidieť a chápať, že organizovaný boj proti extrémizmu  jeho obyvateľov sa automatický spája  so zneužívaním politickej moci vládnej koalície, ktorá svoj  postoj  k voličom – občanom  zakladá na nevšímavosti k ich postojom a požiadavkám, na prijímaní represívnych opatrení, na podpore imigrantov a plnení ich požiadaviek.  V rámci boja proti extrémizmu do popredia vystupujú  dva spôsoby zneužívania  vlastného postavenia indivídua a politického subjektu.

Vládna moc sa veľmi zaujíma o občiansky extrémizmus a pokladá za dôležité, aby sa indivíduum  chovalo tak, aby sloboda slova, myslenia a postoja nebola zneužívaná k podpore násilia proti určitým skupinám ľudí.  Toto zneužitie slobody slová sa musí trestať.  A veľmi prísne, ako to dosvedčuje aj prípad na Slovensku. Okrem zneužitia slobody slová, myslenia a postoja však existuje aj iné zneužitie. Ide o zneužitie politickej moci, ktorá patrí k politickému extrémizmu. Politický extrémizmus a zneužitie politickej moci si vládna moc zvyčajne nepriznáva. O to s väčším úsilím sa venuje kriminalizácií slová, prejavu a myslenia.

Formálne je možno potrebné si postaviť otázku, ktoré zneužitie má pre spoločnosť väčšie negatívne dôsledky. Zneužitie slobody slová alebo zneužitie politickej moci ?  Vládna moc chce riešiť iba zneužitie slobody slová, ktoré pokladá za veľmi nebezpečné. Ale kto bude riešiť zneužitie politickej moci ? V skutočnosti pre spoločnosť je najvýhodnejšie, ak ostane zachovaná sloboda slová, prejavu a myslenia a ak táto sloboda sa nebude viazať na žiadne špeciálne zákony o extrémizme.  Ak vládna moc z akýchkoľvek dôvodov prijíma represívne opatrenia proti slobode slová, prejavu a myslenia, potom dôsledky týchto opatrení vo výsledku sa ukážu ako obmedzenie občanov brať účasť na správe vecí verejných, ako obmedzenie vplyvu na politikov.

Toto obmedzenie posilní schopnosť politikov venovať sa  zneužívaniu politickej moci. V zásade existujú dva smery zneužívania politickej moci: a) do vnútra štátu, b) v smere k nadnárodným štruktúram. Obidva smery nie je možné od seba oddeliť, pretože spolu súvisia, podmieňujú sa a ovplyvňujú životné procesy v spoločnosti.

U som na inom mieste v článku uviedol, že unipolárne videnie sveta  nesie so sebou ( má v sebe zahrnutý ) „genetický kód“ fašizmu. Demokratický Západ mnoho jednotlivcov na Slovensku či v Európe vidí a chápe ako názorné dobro, ktoré si treba strážiť. Avšak, ako všade inde, kde je dobro, tam nájdeme aj zlo. Fašizmu v sebe sa demokratický Západ nezbavil. Ide len o to, kedy môže či kedy má byť použitý pre formovanie vlastnej budúcnosti. Aktivácia „genetického kódu“ sa podľa všetkého vždy dôkladne pripravuje a to v závislosti od toho, aké ciele ( politické ) je potrebné plniť, či krátkodobé alebo dlhodobé.

Vojny v Iraku, Afganistane, Sýrií, Líbyi patria k takým zločineckým prejavom, ktoré súvisia s dlhodobými cieľmi. Príprava ukrajinskej krízy bola možná len za predpokladu, že jej organizátori na čele s USA použijú a zapoja do masového protestu proti existujúcej vláde aj fašistické skupiny a nacionalistov a nová vládna moc bude fašizmus využívať aj v praktickej politike. Iba takýmto spôsobom bolo možné dosiahnuť krátkodobý cieľ politiky demokratického Západu: aby sa vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom úplne dostali na bod mrazu, aby Ukrajina zahorela k Rusku nenávisťou a aby bolo možné Rusko obviniť, že je agresor.  Tento krátkodobý cieľ poslúžil dlhodobému cieľu, na začiatku ktorého je vznik konfrontačnej politiky s Ruskom a na konci ktorého môže byť aj skutočná vojna.

Ak by demokratický Západ nepodporoval kyjevskú moc a jej fašistické metódy spravovania krajiny, žiadna občianska vojna na východe krajiny by nebola. V záujme politiky Západu občianska vojna a jej obete a materiálne škody nikoho na Slovensku a ani v EÚ netrápia. Práve naopak, aj náš Mikuláš Dzurinda ako „priateľ Ukrajiny“ vyzýva EÚ, aby zvýšila vojenskú pomoc Kyjevu a predlžila sankcie proti Rusku o rok.

EÚ  a ani žiadna iná inštitúcia, ktorí spolupracuje s kyjevskou mocou, nikdy nedali tejto moci  podmienku ukončenia občianskej vojny. To si treba všimnúť. Ale zároveň bolo možné si všimnúť, že Medzinárodný menový fond dal podmienku, aby si politici zverejnili svoje finančné a majetkové pomery. Aj takýto „humanitárny“ prístup  svedčí o to, aká politika sa na demokratickom Západe môže robiť, ak je to potrebné.

( Pokračovanie v časti VI. )

Dušan Hirjak