Viete, že v Grécku je pyramída staršia ako Cheopsova?

Grécko je bez pochýb jednou z kolísok našej civilizácie a je to trvalý zdroj bohatstva našej kultúry. Antickému Grécku sú venované na každom školskom stupni jedny z prvých hodín dejepisu a človek má pocit, že sa v Grécku pravdepodobne nestretne s niečím, o čom v živote nepočul. Keď vám poviem, že som sa dotýkal pyramídy postavenej kyklopskou technikou, pravdepodobne staršej než sú egyptské veľké pyramídy v Gize, tak to prekvapí aj vás.

Pyramída sa nachádza pri dedinke Helleniko (Ελληνικό) mimo hlavných trás, ale je to len necelých 5 km od krajského sídla Argosu a 2 km od archeologického náleziska v Lerne, kde podľa mytológie Herakles zabil Hydru. Pyramída nie je zachovalá vcelku, chýbajú jej najmenej dve tretiny výšky, ale aj tak je zblízka jej pôdorys 7 x 9 m impozantný. Steny má dodnes hladké a geometricky presné so sklonom 60 stupňov a ťahajú sa do výšky cez 3 metre, miestami viac.

Pyramída je postavená zo sivého vápenca a nebola kamenným monolitom. Z východnej strany od mora mala vstupný vchod. Nie v strede steny, ale čo najbližšie k juhovýchodnej hrane. Pri vchode sú zreteľné stopy po mohutných dverách, ktoré zjavne (podľa svetlejších miest na stenách) boli dlho zakryté kameňmi. Za vchodom sa ťahá zreteľná úzka a vysoká chodba, ktorá bola prekrytá lomenou mykénskou klenbou. Chodba prechádzala zvnútra popri južnej stene až k druhej strane pyramídy, tam sa končí a vpravo sa otvárajú dvere do vnútornej komory. Tá mala rozmery asi 6 x 6 metrov a výšku asi 2,5 m, ale je možné, že súčasná úroveň podlahy je takmer o meter vyššia kvôli zrútenému stropu. Indíciou je jediný kamenný „predmet“, ktorý dnes v miestnosti je – polkruhové kamenné „umývadlo“, priamo na úrovni dnešnej podlahy, ktoré by som inak očakával nad výškou pása. Inak je dnes miestnosť prázdna.

To, čo je dnes z pyramídy viditeľné, je takmer všetko, čo o nej vieme. Inak sú okolo nej samé dohady. Písal síce o nej už cestovateľ Pausanias v druhom storočí, ale aj pre neho bola záhadou a len hypoteticky ju spájal s legendárnou bitkou predhelénskych kráľov o Argos. Pyramída podľa neho mala byť hrobkou padlých bojovníkov. Existujú však aj iné názory na účel stavby. Niektorí bádatelia ju považujú za opevnenú strážnu vežu, ktorá nad stropom miestnosti čnela do výšky až 40 m, iní ju považujú za pamätník, ďalší za zariadenie na kondenzáciu a zber vody.

Otázky sú aj okolo dátovania. Bitka, o ktorej referuje Pausanias sa odohrala tak dávno, že je len mýtická a nezaznamenal ju žiadny antický historik. Ostatne, zhruba od ôsmeho storočia pred našim letopočtom, kedy sa konali prvé panhelénske olympijské hry, je história Grécka pomerne podrobne zaznamenaná a je málo pravdepodobné, že by výstavba takejto extravagantnej stavby ostala nepovšimnutá. Je však možné, že by unikla pozornosti, keby po celý čas bola ruinou.

Dátovanie rádioizotopovou analýzou kameňov určilo vek stavby až okolo roku 2600 pred našim letopočtom, teda pyramídy by boli minimálne rovesníkmi tých egyptských v Gize. Skeptici namietajú, že na stavbu sa mohli použiť kamene z inej, staršej, stavby. Samozrejme, že sa okolo pyramídy organizovali aj vykopávky a v hline, ktorá ju prikrýva, sa našlo viacero predmetov, ktoré môžu pomôcť dátovaniu. Väčšina z nich je kultúrnych asi zo 4. Storočia pred našim letopočtom, alebo mladších. Preto skeptici, ktorí sa ťažko zmierujú s tým, že by egyptské pyramídy nemali ostať v našej pamäti ako najstrašie na svete, dátujú aj našu pyramídu do tohto storočia. Pripomínam však, že ide o čas, kedy žil Aristoteles a Argos bolo jedno z dôležitých miest, takže pochybujem, že by vznik stavby v tomto čase nebol hodný žiadneho záznamu.

Vo vykopávkach sa však našli aj predmety spred klasického obdobia, ktorým po analýze optickou termoluminiscenciou určili vek asi 3000 rokov, čo by vek pyramídy v Hellinikon posunulo najmenej o storočie pred tie egyptské.

Juhovýchodná hrana s vchodom do pyramídy:

Zvyšky stropu vstupnej chodby:

Rám vstupných dverí do vnútornej miestnosti:

Podlaha vnútornej miestnosti s „umývadlom“:

Zdroje:

https://www.visitnafplio.com/elliniko.html

https://www.crystalinks.com/pyrgreece.html

https://www.pyramidseverywhere.org/greek-pyramid-the-pyramid-of-hellinikon/

https://world-pyramids.com/en/world-pyramids/europe/greece-pyramids.html#.W1mTl9IzaMp

https://www.ancient-code.com/the-greek-pyramid-of-hellinikon-predates-the-oldest-ancient-egyptian-pyramid/

———————————————————————

Písané pôvodne pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)