Verím tomu, že keby sme sa na Slovensku náhodne pýtali na mená letcov, ktorí bojovali vo Veľkej (prvej svetovej) vojne, niektorí by si spomenuli na Štefánika (hádam aj preto, že tu na blogu o ňom bol seriál na tri soboty) a to by asi bolo všetko. No v tejto vojne bojovalo asi 150 Čechov a Slovákov v letectve Rakúskej armády. Na ich mená sa veľmi rýchlo zabudlo, lebo bojovali na tej nesprávnej strane. Slovákov bola medzi nimi len hŕstka, naozaj na prsty jednej ruky, no medzi všetkými vynikal práve Bratislavčan Jozef Kiss (celým menom József Kiss de Elemér et Ittebe). Kvôli prípadným národnostným pochybnostiam – v uhorských vojenských záznamoch bol vedený ako Slovák.
Vo veľkej vojne sa za letecké eso považoval pilot, ktorý dosiahol 5 víťazstiev. Spomedzi Čehov a Slovákov bolo takýchto leteckých es šesť. Jozef Kiss bol medzi nimi prvý. Dosiahol 19 víťazstiev, plus jedno nepotvrdené. Za ním druhý, Čech Jindra Otto, mal víťazstiev 9. V Rakúskej cisárskej armáde boli len štyria letci, ktorí dosiahli víťazstiev viac, ako Jozef Kiss.
Jozef Kiss sa narodil 26. 1. 1896 v Prešporku. Matka bola Slovenka a otec Maďar. Jeho dedo bol dokonca uhorský šľachtic (preto to honosné meno) s panstvom v Eleméri a generál uhorskej armády. Rodina však o tento majetok prišla, lebo generál Kiss sa postavil na stranu maďarskej revolúcie a po jej potlačení ho popravili. Jozefov bol otec záhradník.
Po vypuknutí Veľkej vojny sa Jozef prihlásil do armády dobrovoľne. Nastúpil k 72. Pešiemu pluku a bojoval na ruskom fronte, kde bol zranený. Po doliečení sa prihlásil na výcvik pilotov, ktorý ukončil 16. 7. 1916. Svoj prvý zostrel dosiahol ešte počas výcviku 20. 6. 1916 a šlo o bombardovacie lietadlo Farman. Ako letec počas celého zvyšku vojny slúžil na fronte v Taliansku, kde boli jeho protivníkmi Taliani, Francúzi a Briti. Počas prvého roka služby lietal na dvojplošníku Hansa-Brandemburg (obrázok dolu znázorňuje, ako vyzeral ten typ, ale nie je to presne jeho stroj) a dosiahol na ňom 7 zostrelov.
Väčšinu zostrelov (12) dosiahol Jozef Kiss na lietadle typu Albatros D.III. Dolu vyobrazený stroj patril Sudetskému Nemcovi z Čiech Josefovi Friedrichovi, tiež leteckému esu, a Jozef Kiss na ňom tiež absolvoval niekoľko bojových letov. V takomto lietadle sa 27. 1. 1918 stretol vo vzdušnom súboji s niekoľkými britskými stíhačmi na strojoch Sopwith Camel a utrpel zranenie do brušnej dutiny. So strojom, ktorý mal tiež niekoľko zásahov, sa dokázal vrátiť na vlastné letisko a pristáť.
Po zranení prekonal ťažkú operáciu, no rýchlo sa uzdravoval a v apríli 1918 sa už znovu hlásil na letisku v Pergine a znovu začal bojovo lietať. 24. 5. 1918 vzlietol na bojový let s dvomi ďalšími pilotmi a nad Alpami východne od Lago di Garda sa stretli s trojicou britských letcov na strojoch Camel. Britskí letci práve absolvovali víťazný súboj s iným trojčlenným rakúskym rojom, keď sa v zápale boja stretli s Kissovým rojom. Kissov stroj dostal zásah od veliteľa Britov, majora Barkera, a po zásahu dopadol na úbočie kopca Campologno.
Stroj dolu je Phoenix D.IIa, ktorý bol posledným strojom, na ktorom Jozef Kiss lietal a v ktorom ho zostrelili.
Jozef Kiss mal pohreb 27. 5. 1918. Ako letecké eso bol v armáde populárny. Náčelník generálneho štábu rakúsko-uhorskej armády ho mal vraj úprimne rád a zvykol ho oslovovať „zlatý môj chlapec“. Napriek bojovým zásluhám a priazni nadriadených sa kvôli chýbajúcej maturite nemohol stať dôstojníkom. Povýšený na poručíka bol až posmrtne 26. 5. 1918, ako jediný pilot-poddôstojník z Rakúsko-Uhorskej armády.
Na Kissovom pohrebe sa teda zúčastnilo veľa dôstojníkov aj vojakov. Poručík Franz Adelsmayer si v deň pohrebu zapísal do denníka: „Zrazu sme počuli zvuk niekoľkých lietadiel, prichádzal zľava a tak sme vedeli, že ide o nepriateľské stroje. Vypukol úplný chaos. Niektorí ľudia utekali do priľahlých vinohradov, iní hľadali úkryt v krehkých letiskových budovách. Na počudovanie však piloti nestrieľali z guľometov, ani nebombardovali, zhodili iba jeden balík. Lietadlá následne odleteli preč. Niekoľko minút sme čakali, či balík neexploduje, následne sme sa k podozrivej pošte priblížili a otvorili ju. Môžete si predstaviť náš úžas, keď sme objavili obsah balíka, a to pohrebný veniec so smútočnými stuhami. Bolo na nich v taliančine, francúzštine a angličtine napísané: Posledná pocta nášmu odvážnemu nepriateľovi.“
Nebolo to prázdne gesto. Jozef Kiss nemal potešenie v zabíjaní. Jeho spolubojovníci hovorili, že sa zvykol zavesiť za protivníka a presnou streľbou okolo krídel sa ho snažil prinútiť núdzovo pristáť. Tak získal zároveň aj trofejný nepriateľský stroj. Svedčia o tom aj jeho zápisky v denníku. Po zostrele jedného talianskeho stroja si zapísal: „Dnes večer budem zaspávať šťastný. Porazil som nepriateľa a ničia smrť nevrhla smutný tieň na moje víťazstvo.“
Príbeh života Jozefa Kissa skončil typickou romantickou tragédiou. Jeho nastávajúca, Enrica Bonecker, sa už nikdy nevydala a celý život prežila v blízkosti miesta, kde bol pochovaný. Celých zvyšných 52 rokov života každý deň navštevovala jeho hrob.
Štefánik a Kiss, dvaja odvážni, schopní a dobrí mladí ľudia teda na talianskom fronte stáli proti sebe a obaja sa života v slobodnej vlasti nedožili…
Zdroje:
https://aces.safarikovi.org/victories/czech-ww1-kuk.pdf
https://forum.valka.cz/topic/view/61631/Kiss-Josef
https://pener.blog.sme.sk/c/341143/Presporske-stihacie-esa.html
https://bratislava.sme.sk/c/20566591/stihaci-piloti-z-presporka.html
https://doczz.cz/doc/68847/austro-hungarian-air-aces-1914-1918
https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/letci-z-presporka-patrili-medzi-letecke-esa#.WqwgAejOWMo
Predchádzajúce články o rodákoch:
Jozef Dekret Matejovie – muž, ktorý sadil stromy
Matej Hrebenda – slepý milovník kníh
Dionýz Ilkovič – siahol si na Nobelovu cenu
Adam František Kollár – slovenský Sokrates
Jozef Maximilián Pecval – ovládol svetlo
Ján Adam Rayman – prvý imunológ
Aurel Stodola – Einsteinov učiteľ
Milan Rastislav Štefánik – astronóm a dôstojník francúzskej Čestnej légie
———————————————————————
Písané pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)