Môj hokejový rok
Na hokej som chodieval ešte za čias keď v Detve dlhšie mrzlo klzisko, dokonca ľad na Detvianke vtedy museli odstreľovať pyrotechnici, keď vo Zvolene hrával Golonka na štadióne bez strechy a v Bratislave dominovali bratia Šťastní, Pašek („Ceco, daj banán“) a ďalší úžasní hráči.
Potom som mal dlhšiu hokejovú pauzu, lebo sa mi v tejto hre znepáčila rozhodcami tolerovaná brutalita, futbal bol vtedy pre mňa prijateľnejší, veď som ho aj roky súťažne hrával. To sa však zmenilo niekedy 1997-9 (vtedy som bol už v Kanade), keď pred jednou sezónou v NHL vyhlásili, že prehnané zákroky sa budú oveľa tvrdšie trestať. A aj boli. Odvtedy sa mi hokej v NHL páči viac ako európsky futbal, v ktorom je na môj vkus príliš veľa nečistoty.
Skočil som teda nedávno sem „za kopec“ (Alpy) na olympijský hokejový zápas Slovenska s Fínskom a minulý týždeň aj „za mláku“ na 3 zápasy v Montréal a medzitým na 1 v Toronte (Chcel som jednoducho ešte zastihnúť Ovečkina. Podarilo sa a sedel som dokonca len asi 3 metre od jeho miesta na striedačke.).
Slafkovský proti Floride a Tampe priam „čaroval“, videl som teda jeho 30. a Caufieldov 50. gól v sezóne naživo. Hodí sa tu tiež povedať, že ľudia sa na hokej v Bell Centre mesta Montréal obliekajú priliehavejšie ako mnohí na operu v La Scalla v Miláne (to som tam videl vlani).
Mám ešte aj lístky na nasledujúce finále MS v hokeji tu v Zürichu, veď je to len asi 10 km vzdušnou čiarou od môjho bytu, ale neočakávam, že to bude taký zážitok ako keď som bol, ak ma suvenír neklame r. 2009, na finále v Berne, kde Ruská federácia zdolala Kanadu 2:1.
Čo má hokej spoločné s točením a rotáciou Zeme?
Na samej hre to veľmi nevidno, lebo rýchlosti sú v nej pre divákov pomerne malé, ale ide o cestovanie za zápasmi. Pokúsim sa to vysvetliť, aj keď sám v úspech u obecenstva veľmi neverím, lebo táto civilizácia je masívne indoktrinovaná materialistickou (pa)vedou. Inými slovami, podstate hokeja mnohí možno rozumiete (asi ako slovenskej politike, ha, ha), ale vesmíru málokto.
Lenže, cestovania lokálne alebo „sever-juh“ nenabádajú k zamysleniu ako je to moje malé dnešné. O čo ide? Môj let z Zürichu do Montrealu trval 8h 20m (v business triede celkom v pohode), kým naspäť 7h 30m. 50-minútový rozdiel, pravidelne je to približne tak. Desať rokov som takto lietaval a hoci som si to samozrejme všimol, spoľahlivejšie vysvetlenie som nepoznal. Ono je to vraj spôsobené „otáčaním Zeme okolo svojej osi“, „odporom vzduchu“, „coriolisovou silou“ atď. Nepresvedčivé „možno“.
Ale možno že vôbec nie. Nebudem to tu teraz rozoberať detailnejšie, k tomu si pozrite moje staršie blogy. Zostručním to ako len viem. Táto civilizácia je postavená na Koperníkových a Einsteinových tvrdeniach, ktoré nie sú potvrdené, avšak vyhovujú ateistom a materialistom. Einstein napríklad tvrdil, že rýchlosť svetla v inerciálnom systéme (ktorý mimochodom nikde nejestvuje) je konštantná a ateisti mu na to s radosťou skočili.
Lenže satelity, ktoré si vymieňajú informácie medzi západom a východom musia mať konštantami prispôsobený software, ináč by vás vaše auto zaviedlo namiesto do zamýšľaného cieľa niekam do jarku a automatický traktor by pole nepooral ale dooral. To zistil aj Ron Hatch, softwarový vývojár pre firmu John Deere. A lietadlá by sa o GPS takisto spoliehať nemohli.
Či platí tychonický geocentrický alebo kopernikovský heliocentrický model slnečnej sústavy a vesmíru materialisti ani nepotvrdili a ani nevyvrátili.
Toľko dnes ku hokeju, lietadlám a Einsteinovi.
Linky:
Korene dnešnej doby (video)
Problémy dnešnej doby (video)
Genesis of the Western Worldview (kniha; kto má kindle, tak zadarmo)
.jpg)
