Čarovanie s Boeingom zostreleným nad Ukrajinou

Pravda je len jedna. Ale nemusí sa nám dostať do uší, ak ju kompetentní ignorujú, médiá zamlčia a spoločným úsilím vykreujú „pravdu“ na želanie.

Dňa 28. septembra sa konali dve tlačové konferencie o zostrelení Boeingu nad Ukrajinou v júli 2014. Porovnaním ich obsahu a spôsobu uchopenia problematiky dostávame názorný obraz zásadne odlišného prístupu pátrania po pravde. Stopy týchto tlačoviek v správach zas pekne ilustrujú činnosť médií a charakter ich mienkotvornej úlohy.

V Holandsku medzinárodný vyšetrovací tím na svojej tlačovke predstavil čiastkový záver vyšetrovania, a to, čím a skadiaľ bol zostrelený Boeing. Jednoznačným záverom je, že išlo o ruský raketový komplex Buk, dovezený krátko pred zostrelením lietadla z Ruska a hneď po zostrelení zase do Ruska odvezený. Použila sa raketa 9M38, ktorá priletela z poľa pri dedine Pervomajskyj, čiže z územia obsadeného domobranou Doneckej republiky, a lietadlu letela v ústrety. Tieto tvrdenia na tlačovke vyšetrovatelia dokazovali niekoľkými počítačovými animáciami znázorňujúcimi presunu Buku a tiež trasy cesty z Ruska do Pervomajsku a späť. Súbor dôkazov doplnili asi štyrmi-piatimi videozáznamami znázorňujúcim pohyb Buku po cestách a mestách. Prítomných na tlačovke presvedčovali i troma telefonickými rozhovormi údajne veliteľov proruských bojovníkov, ktoré poskytla ukrajinská tajná služba vyšetrovacím orgánom, a tie o ich hodnovernosti nezapochybovali.

Mali to ale vyšetrovatelia šťastie: šikovným ukrajinským tajným službám sa podarilo získať nahrávku, ako sa chystajú Buk priviesť, ako ho privážajú a tiež rozhovor, že akcia úspešne dopadla a požičaný Buk je už naspäť v Rusku.

Raz vidieť, je viac než dva razy počuť, tak si pozrite jeden zo spomínaných presvedčivých rozhovorov údajných veliteľov domobrany. Citujem:

„Kam tú krásavicu zložiť, Nikolajevič?“

„Ktorú? Tamtú?“

„Áno, áno, čo som priviezol. Už som v Donecku.“

„Tú, ktorú myslím, áno? „M“?

„Áno, áno, áno.“

„Oj, BM.“

„Áno, Buk, Buk.“

„Ona je na hentom, na ťahači?“

„Áno, ona je na hentom, ju treba prosto…“ /koniec záznamu/

Predpokladám, že všetci čitatelia týchto riadkov sú už teraz jednoznačne a neochvejne presvedčení takýmto pádnym dôkazom, že Boeing zostrelili členovia doneckej domobrany, (alebo po slovensky „proruskí separatisti“). A nikoho ani nenapadne zamýšľať sa nad tým, na kýho Fera by domobrancom (či separatistom) bolo dobré náročne dotrepať z Ruska Buk (a to ešte rovno cez Doneck, nech ho všetci vidia a nech ho aspoň niekto nakrúti na mobil), pri Pervomajskom si z neho zastrieľať na kórejské lietadlo, vypáliť na mieste streľby trávu, aby mali vyšetrovatelia na tlačovke pekný obrázok miesta činu, potom Buk ihneď odviezť späť do Ruska a celý čas o tom všetkom podrobne klábosiť cez verejné telefónne linky, aby mali vyšetrovatelia jednoznačné dôkazy.

To si o nás skutočne myslia, že na mediálny povel nekriticky uveríme Disneyovským rozprávkam a že počítačové animácie a nahrávky telefonátov si pomýlime s presvedčivými dôkazmi?

Čoho sa však diváci na tlačovke nedočkali boli Ukrajincami vyšetrovateľom poskytnuté snímky ukrajinského mobilného radaru, ktorý náhodou práve v čase a v lokalite katastrofy testovali a ktoré vraj dokazujú, odkiaľ priletela raketa. Nepočuli sme ani nahrávku leteckých dispečerov. Taktiež chýbali technické informácie analyzujúce charakter poškodenia lietadla a dosvedčujúce správnosť holandskej verzie. A extrémne podivné je, že vyšetrovatelia nezobrali do úvahy žiadne informácie a údaje poskytnuté ruskou stranou. Dokonca ani čisto technické parametre komplexu Buk neprebrali z ruskej technickej dokumentácie, ktorú pre tento účel ruská strana odtajnila, ale šli po ne do Fínska, kde majú zakúpený komplex Buk, a čo na tom, že verziu na export z roku 1996, ktorá má trocha iné technické parametre. Ani pri ilustrácii rozptylu častíc bojovej hlavice, nevychádzali z technických údajov použitého typu rakety, ale z príkladu uvedenom v americkej učebnici. Vyšetrovateľom vôbec nevadilo, že tá používa cylindrický bojový prvok s detonátorom vzadu, ale všetky rakety komplexu Buk majú bojový prvok súdkovitého tvaru s detonátorom vpredu, pričom rozdiel skresľuje uhol rozptylu častíc o 15 – 20°. Taktiež vyšetrovací tím nevyrušuje, že ich počítačový model poškodenia lietadla nezodpovedá reálnym škodám…

Zhrnuté a podčiarknuté, medzinárodný vyšetrovací tím si vopred vybral jeden variant a jeho správnosť sa potom krvopotne snažil dokázať prostriedkami, z ktorých viaceré sú pochybné až komické.

Presuňme sa teraz do Ruska na tlačovku firmy Almaz Antej, ktorá je výrobcom raketového komplexu Buk. (https://www.youtube.com/watch?v=pSM1axo7LrQ ) Ich zástupcu do holandského vyšetrovacieho tímu nepribrali, preto sa výrobca pustil do vlastného vyšetrovania, ktorého výsledky prezentoval na dvoch veľkých tlačových konferenciách 13. 10. 2015 a 28. 9. 2016. Účastníci by sa márne tešili na ďalšie Disneyovské animácie. Tu premietali technické modely, výsledky skúšok a obrázky poškodení lietadla a snažili sa prítomným zrozumiteľne vysvetliť podstatné princípy problematiky.

Zástupca Almaz Antej uviedol, že prácu začali skúmaním charakteru poškodenia lietadla. Na základe prebitých otvorov zistili dráhy striel a z nich vyplývajúci uhol stretu rakety a lietadla. Pri stanovovaní presných okolností vykonali 124 pokusov, z čoho dva veľké poľné pokusy simulovali reálny výbuch rakety: prvý pre svoju verziu zostrelenia – vychádzajúcu z dráh striel v plášti Boeingu (čiže pre raketu prilietajúcu pod uhlom 72° z ukrajinského územia z lokality Zaroščenskoje), druhý, na reálne privezenej prednej časti lietadla pre verziu podporovanú holandskou stranou (lietadlo a raketa leteli takmer proti sebe, teda pre výstrel od dediny Pervomajskij z doneckého územia).

Treba zdôrazniť, že poškodenie lietadla reálne zodpovedá ruskej verzii. Ak chcete princíp pochopiť (pozrite si 25. a 58. minútu tlačovej konferencie Almaz Antej z 13. 10. 2016: https://www.youtube.com/watch?v=j8_VSygcTCI alebo), vezmite si papier a nakreslite pod seba obrys dvoch lietadiel z pohľadu zhora. K obom prikreslite raketu s výbušnou časťou umiestnenou kúsok pred kabínou pilota (teda vľavo tesne pred lietadlom). Prvá raketa (holandská verzia) prilieta oproti, teda spredu – nakreslite ju v podstate rovnobežnú s líniou ľavého krídla. Na druhý obrázok (ruská verzia) si nakreslite raketu prilietajúcu sprava spoza lietadla v podstate rovnobežne s pravým krídlom lietadla (križujúcu dráhu Boeingu pod uhlom 72°). A napokon v bode pri kabíne pilota nakreslite na oboch obrázkoch šípku kolmú na raketu. To je hlavný smer, ktorým sa rozleteli častice.

A teraz porovnajte smer zásahu s reálnym poškodením Boeingu. Reálne je ľavá strana prednej časti lietadla, teda v mieste pilota je kovovými úlomkami „obšuchnutá“, priečne výstuhy sú prebité naprieč, poškodený je ľavý motor. Zodpovedá to ruskej verzii. Pri holandskej verzii by bola kabína prebitá v podstate kolmo, strely by preleteli naprieč lietadlom a po priestrele by poškodili aj pravý motor, ktorý poškodený nebol.

Za zmienku stojí i menenie vzdialenosti rakety od lietadla v čase výbuchu. Holandskí vyšetrovatelia pôvodne podľa počtu a hustoty častíc, ktoré poškodili lietadlo, počítali s odstupom 4 metre. V závere vyšetrovania zmenili vzdialenosť na 2 metre. Hustota a nepravidelný rozptyl častíc ich tiež netrápili?

Napokon spomeňme fakt, že podľa reálneho poškodenia lietadla sa použila stará raketa, ktorú Rusko vyradilo z používania v roku 1986, ale Ukrajina tieto rakety ešte v pomerne veľkom počte má. Dôkazom je tvar dier po zásahoch. Nové rakety, ktoré má Rusko vo výzbroji obsahujú aj kovové častice motýlikovitého tvaru, ktoré zanechávajú charakteristický otvor pri zásahu. Takéto poškodenia sa ale na plášti lietadla nenašli.

Takže zhrnuté a počiarknuté, zatiaľ čo ruská strana podrobne technicky vysvetlila oba predpokladané prípady a dokázala, ktorý a v čom zodpovedá resp. nezodpovedá reálnemu poškodeniu, a všetko dokázala aj poľnými pokusmi, holandská strana sa ruskou verziou ani len nezaoberala, ani ju nespomenula, nevyjadrila sa k nej, neuviedla, prečo je nesprávna. Ide teda o prípad zamlčania, ktorý sa môže použiť len vtedy, ak sa vyšetrovatelia spoliehajú na oddanú spoluprácu médií. A tej sa na Slovensku dočkali.

Z verejnoprávneho hľadiska je na mieste posúdiť najmä informovanie verejnosti zo strany RTVS. Redakcie predviedli princíp dvojakého metra. Zatiaľ čo jednotlivé prezentácie záverov vyšetrovateľov predstavili v polohe akoby dokázaných faktov (napr.: „krok po kroku ukázali cestu Buku“, „prehrali telefonáty“, „tvrdenia podložili výpoveďami svedkov a satelitnými zábermi“), ruskej strane nedali priestor ani na jediný jej záver, respektíve jeho redakčnú interpretáciu. Všetko zostrihané tak, aby z toho Rusi vyšli v zlom svetle a aby sa nedemaskovala vykonštruovaná „pravda“. Veď posúďte sami – pozrite si Správy z 28. 9. a vypočujte si večerný Rádiožurnál. Ten doplnili i reportážou v relácii K veci, kde namiesto dôležitej tematiky z tlačoviek, od veci zahltili široký priestor výsostne subjektívnymi rozhovormi s pozostalými a ich psychologickým výskumom. Presne podľa hesla, aby sa téme venovali, ale nič nepovedali.

Dalo by sa hovoriť ešte o mnohom, kto vie po rusky – pozrite si záznamy z tlačových konferencií sú zaujímavé… Priestor jedného článku totiž umožňuje poskytnúť len hrubý náhľad a mierny posun vecí na pravú mieru.