Možno sme si nevšimli, ale u nás prebieha preformátovanie a debilizácia obyvateľstva. Možno pre niektorých prekvapujúce a nepochopiteľné tvrdenie, skúsim vysvetliť.
Po vražde Stalina (1954) trvalo 1 generáciu (35 rokov) pokiaľ v očiach ľudí zdeformovali socializmus na toľko, že v 1989 sme vyšli na námestia, zaštrngali a bol koniec bez pochopenia toho čo nás čaká. Do systému riadenia od 1954 pomaly zaviedli prvky ako papalášizmus, nerovnomernosť v plánovaní ekonomiky, aby sme mali nedostatky v tovaroch, postihovanie ľudí za ich svetonázor, zvyšovanie stihomamu vnútorného nepriateľa a jeho hľadanie aj tam, kde nebol, a mnoho ďalších tak, aby znetvorili túto myšlienku natoľko, aby ju už ľudia ďalších generácií odmietali. Keď sme štrngali chceli sme lepší systém a verili sme v dobro, spravodlivosť, v to, že bude lepšie. Že keď zaštrngáme, vyštrngáme si lepšiu spoločnosť.
Čo sa však v nás mení od 1989? Ako sme preformátovávaní? Prestávame veriť vo veci, v ktoré sme predtým verili. Verili sme v spravodlivejšiu spoločnosť. Verili sme, že štát vyrieši veci, na ktoré jednotlivec nemá dosah. Verili sme vo vzťahy medzi ľuďmi. Verili sme, že keď si spolu v spoločnosti sadneme a povieme úprimne ako to je, tak dôjdeme k výsledku. Verili sme, že každý človek má svoje miesto a hodnotu v spoločnosti. Verili sme v to, že keď bude najhoršie, niekto sa o nás postará. Verili sme, že múdri ľudia dobre rozhodnú v prospech väčšiny. Verili sme, že nás vedú múdri ľudia a chcú pre spoločnosť to najlepšie.
V čom je naša zmena? Prestávame veriť vo veci, v ktoré sme verili a nahrádzame to inou vierou. Nová viera je, že pri čo najmenšej snahe mať čo najviac peňazí. Začíname veriť v boha peňazí. Je to novodobá viera, kde strácame všetky iné. Ľudia sa stávajú vlkmi s rozumovým nastavením kde čo odtrhnúť, koho a kde ošklbať čo najviac pri najmenšej snahe. Najlepšie zabezpečiť z nakradnutého aspoň niekoľko generácií dopredu. Popri tom mnoho ľudí pracuje celý deň + nadčasy a nechápu, čo majú robiť, aby vyžili od výplaty k výplate. V ich očiach sa vytvára obraz otroka, na ktorý si začínajú zvykať. Keď nám za socializmu vadil u niektorých ľudí papalášizmus v zmysle 1 auta, či chaty zvykáme si na úplne inú úroveň bezmocnosti voči extrémnej nespravodlivosti a začíname ju pomaly tolerovať a byť pri tom pasívny. Začalo to rečami o uťahovaní opaskov. Pamätáte?
Socializmus mal v mnohom podobné mravnostné štandardy ako napríklad kresťanstvo v zmysle toho napríklad, že z desatora mali body 4-10 podobnú filozofiu. Samozrejme viera v boha a iné kresťanské prvky v socializme chýbali, ale napriek tomu šlo o mravnú spoločnosť. Dnes všetky body, teda aj 4-10 dostávajú oveľa viac „zabrať“.
Dievčatá špekulujú ako „uloviť“ bohatého chlapa, aby sa o nich postaral. Vzorom sú im 10 alebo koľko žien Borisa Kollára, ktoré sa nechali otehotnieť a o ktoré sa postará. Dajú jedno dieťa a potom môžu spokojne nezávisle žiť ako chcú. Neuvedomujeme si pri tom ako je touto ideológiou likvidovaný model rodina, hoci Kollár sa tvári ako Sme Rodina. Liberáli z SaS povedia JBM rodinu, veď každý si môže robiť čo chce.
Výsledky testov medzinárodného porovnávania vzdelanosti sú pre nás stále horšie a horšie. Deti toho vedia stále menej a menej z odborných predmetov. Reformy školstva presne ako v politike, keď ľudia skáču na námestiach vedú k horším a horším výsledkom. Zo vzdelania urobili namiesto privilégia službu. Deti namiesto toho, aby sa snažili niečo naučiť, lebo v budúcnosti z toho budú mať prospech, berú školu oveľa viac ako niečo nutné zlo, ako zlú službu, čo nejako vychodím a až potom prídem do života, kde konečne začnem zarábať peniaze.
Integrácia neprispôsobivých žiakov vedie k tomu, že učitelia veľmi veľa času venujú neprispôsobivým a na bežných a dobrých je stále menej a menej času. Potom aj väčšina detí potom má stále viac a viac klipové myslenie. Neuzatvára sa im kaleidoskopické videnie sveta a naďalej majú nulovú informáciu o riadení (16.15).
Čo je však výsledkom a cieľom tohto preformátovávania a debilizácie? Zníženie sociálneho povedomia medzi ľuďmi. Zníženie sociálneho bezpečia a istôt človeka vedie k pocitu nebezpečenstva. V tejto polohe je človek ako uhryznuté zviera. Nekreatívny, nerozmýšľa o dlhodobom rozvoji, robí veci automaticky. Nerozmýšľa ako veci zlepšiť, ale ako sa zbaviť bolesti z uhryznutia a ako si rýchlo zase niečo uloviť. Rozmýšľa inštinktívne ako zvierací typ psychiky. Keď nevidí riešenie sa mení na robotický stroj psychiky a tí čo ťažia z tohto systému sú na démonickom stroji psychiky (16.15, 16.5). Naše myslenie ľudský stroj psychiky založený na intuícii a svedomí je preč.
Spoločnosť ako sa mení veľmi dobre vidno na voľbách, kde vo veľkých mestách či už u nás v Bratislave, alebo v zahraničí – Londýn, Paríž vyhrávajú naplno slniečkárske, egoistické a zdebilnené strany, ktoré dávajú do popredia len a len potreby jednotlivca bez pohľadu na celú spoločnosť a postavenia pre ňu nejakých dlhodobých ľudských, či rozvojových cieľov.
Keďže tieto premeny v spoločnosti idú na plné obrátky musíme si uvedomiť aké veľké problémy čakajú našu nastupujúcu generáciu. Keď umrú poslední čo pamätajú svetský mravnejší systém, bez vzdelania a poznania ľudského stroja psychiky si nebudú vedieť dať naše deti rady vo svojom živote. Bez svetskej filozofie „mravného“ socializmu či iného svetského štruktúrneho prvku riadenia spoločnosti ako šíriteľa mravnosti zostalo kresťanstvo jediný štruktúrny prvok riadenia spoločnosti ako pilier mravnosti a svedomia v spoločnosti.
Médiá a konzum sa budú valiť ďalej z každej strany, takže spoločnosť ďalej bude degradovať pokiaľ sa proti tomu nepostaví dostatočný počet ľudí v spoločnosti tu a čo najskôr, pokiaľ nezačne sa angažovať v politike, vo verejnom živote viac ľudí aj na úkor svojho blízkeho okolia. Asi to dosť záleží na Husákových deťoch akú budú mať spoločnosť ich Husákove deti 2. Potápajúci z loďky sa budú musieť zachrániť sami, svojimi rukami a okrem toho budú musieť zachrániť aj tých čo im neprišli na pomoc keď sa topili.