Fašizmus, jeho snahu o svetovládu, sa nepodarilo poraziť, je stále prítomný. Na Slovensku sme si zažili časy (okolo roku 1996), kedy sme boli označovaní za čiernu dieru Európy. To boli pre nás vlastne tie najslobodnejšie časy.
V tých časoch sme chceli žiť ani nie tak strašne slobodne, ako hlavne kvalitne. Kvalitu sme videli v Západnom Nemecku, ktoré bolo počas takzvanej studenej vojny pestované ako výkladná skriňa slobodného a demokratického Západu.
Akýže to paradox. Krajina, ktorá predtým reprezentovala fašizmus, sa stala výkladnou skriňou západnej civilizácie – združenej pod vládou hegemóna – USA.
Aj dnešné Nemecko má s USA nadštandardné vzťahy – má tam americké základne, hovorí sa o nejakom “Kancelárskom pakte” a na ilustráciu nemeckej nezávislosti krásne poslužila scénka, keď Biden pred kamerami hovoril Scholzovi o blížiacom sa zničení Nord Streamu ako o hotovej veci, tak Scholz sa na veľa v tej chvíli nezmohol.
Nemecko teda stále predstavuje takpovediac “nemého sluhu” a robí to, čo sa od neho očakáva. Ale to v podstate celá EÚ, ktorej Nemecko doposiaľ šéfuje.
Západné spoločnosti plne rozožraté (tak ako rozožerie niečo kyselina) konzumným spôsobom života (nihilizmom) už dávno nedokážu vzdorovať svojim bábkohercom. Sú dokonale zmanipulované. A tak veria tomu, čo sa momentálne hlása vo verejnoprávnych médiách: že teraz je čas na zbrojenie a prípravu obrany proti Rusku. Pretože, čo ak napadne inú krajinu, tak isto, ako napadlo Ukrajinu.



















