Nezvyknem pozerať seriál STV (RTVS, STVR) Dejiny SK. Lebo sa v ňom nič nové nedozviem. Avšak najnovšie ma upútal už samotný názov reprízovaného 4-dielneho cyklu „Ako sa zrodila Nitra, matka slovenských miest“. Lebo štúdiom Dvořáka, Steinhübela, Vuruma, Judáka, Ďuricu, ale aj Papánka, Mrvu, Homzu, Hrnka, Nemca Tönsmeyera, Semeša a ďalších, som sa o Nitre dozvedel mnoho vecí, o ktorých sa nevedno prečo – mlčí. Vo vydavateľstve Lúč mi dokonca vyšla kniha „Vráťme Nitru do našich dejín“. Dostatok dôvodov, aby som sa zapozeral a započúval. Po honosnom, veľa sľubujúcom začiatku z úst moderátora Bajaníka, prišiel na rad archeológ Gabriel Fusek, a … nič nové pod slnkom. Dokonca ešte nie všetko aj zo „starého“. Podľa Fuseka naši predkovia prišli do Nitry, ktorá „už od praveku bola nepretržite husto osídlená“, medzi rokmi 471 – 535, už len som čakal deň a mesiac. A či tie bytosti hustoosídľujúce Nitru od praveku, neboli našimi predkami? A to naozaj až 40 rokov pred svojím narodením „mal Pribina svojich predkov“?
Moderátor sa priznal, že študoval dejepis, ale zrejme potom už… nič. Inak by možno vedel, že podľa svedectva biskupa a historika Jozefa Vuruma v jeho Dejinách Nitrianskeho biskupstva z roku 1835, ktoré v slovenčine vyšli až v roku 2021 – biskupstvo v Nitre vzniklo už najneskôr koncom 4. storočia, že o nitrianskom biskupovi Sunniasovi z tých čias je zmienka aj vo vatikánskom tajnom archíve. A zrejme by zaevidoval len nedávno zverejnené závery ruských genetikov, podľa ktorých „Slováci sú jedným z najautentickejších národov strednej Európy“, že „pod rúškom slovenského jazyka sa skrývajú ľudia, ktorí vstrebali to najlepšie z keltskej podnikavosti, germánskej odolnosti a slovanskej oduševnenosti, no zároveň zostali verní svojim najhlbším, takmer paleolitickým koreňom.“ Inými slovami, že naši predkovia pod rozličnými menami, sú tu odnepamäti. A poznal by aj informáciu nemeckého historika Aventina, ktorý v diele „Annalium Boiorum“ z roku 1554 píše, že Pribinovi patrilo pred rokom 833 aj Brno a územie na západ od rieky Moravy, čo by znamenalo, že v čase vyhnania Pribinu z Nitry nešlo o zjednotenie Moravy s Nitravou, ale naopak, išlo o oddelenie Moravy od Nitravy, lebo… divide et impera, rozdeľuj a panuj. A tak ďalej, a tak ďalej.
A tak sa pýtam, kedy príde aj naše verejnoprávne televízio-rádio na to, že je čas, keď už možno a treba slobodne pátrať po našej minulosti od nepamäti až po súčasnosť a vidieť ju našimi očami? Že popri názoroch všetkých (opakujem „všetkých“) renomovaných historikov treba dať slovo aj autorom „nerecenzovanej“ literatúry. Lebo takáto literatúra, akokoľvek spochybňovaná autormi tradičnej, recenzovanej histórie, prelamuje bariéry a vyháňa zo skríň kostlivcov. Pokiaľ sa historické súvislosti nevymýšľajú, ale sa len „inak čítajú“ antickí autori, inak sa vykladá, čo je „na papieri“, zapĺňa nerecenzovaná literatúra našu históriu zabudnutými udalosťami a osobnosťami. V tejto súvislosti odcitujeme vedca, ekológa Allana Savoryho (*1935, Južná Rodézia). Ten na otázku „Čo je profesná slepota?“ odpovedal takto: „Celkom vzdelaní a inteligentní ľudia nedokážu uvažovať, ale iba opakujú vzorce a poučky, do ktorých boli uväznení indoktrináciou, či už školským systémom alebo cez médiá. Veria len tomu, čo bolo recenzované, a čo teda znamená, že si všetci mysleli to isté, a preto to schválili. Preto keď sa objavia nové poznatky, nové myšlienky, tie nikdy nemôžu byť recenzované. Takže prielomové objavy takmer nikdy nepochádzajú z centra profesie, ale z jej okraja.“ Aj preto už čoskoro vyjde vo vydavateľstve Torden kniha „Rehabilitácia slovenských dejín“.
23. 9. 2026.
.JPG)
.jpg)
