Politika má riešiť veci.
Zákony.
Rozpočty.
Bezpečnosť.
Spravodlivosť.
Namiesto toho čoraz častejšie sledujeme predstavenie.
Tlačové konferencie ako premiéry.
Parlament ako javisko.
Sociálne siete ako potlesk alebo bučanie.
A publikum?
My všetci.
1. Od správy vecí verejných k správe emócií
Kedysi sa sporil obsah.
Dnes sa sporí obraz.
Nie je dôležité, čo sa prijme.
Dôležité je, kto pôsobí silnejšie.
Kto získa viac zdieľaní.
Kto vyvolá väčšiu reakciu.
„Divadlo nepotrebuje pravdu. Potrebuje publikum.“
Politika sa postupne učí logiku médií.
A médiá sa naučili logiku pozornosti.
Vznikol kruh, v ktorom víťazí ten, kto vyvolá väčší hluk.
2. Emócia ako hlavná mena
V digitálnom svete je najcennejšou komoditou pozornosť.
A najrýchlejšou cestou k nej je emócia.
Hnev.
Pobúrenie.
Výkrik.
Obvinenie.
Racionálny argument má pomalý nábeh.
Pobúrenie má okamžitý efekt.
Politik, ktorý chce prežiť, sa tomu prispôsobí.
Nie preto, že by nevedel premýšľať.
Ale preto, že vie počítať reakcie.
3. Publikum ako spolutvorca
Je pohodlné povedať: „Oni z toho robia cirkus.“
Ale pravda je menej príjemná.
Cirkus existuje, pretože má divákov.
Každé zdieľanie rozhorčeného videa.
Každý komentár plný hnevu.
Každé sledovanie konfliktu až do konca.
To všetko je potlesk.
Politika reaguje na to, čo sledujeme.
Ak sledujeme drámu, dostaneme drámu.
Ak sledujeme konflikt, dostaneme konflikt.
4. Strata dôstojnosti ako vedľajší efekt
Divadlo má svoje pravidlá.
Preháňa.
Zjednodušuje.
Zosmiešňuje.
Ale politika nie je divadlo.
Keď sa však začne správať ako javisko, stráca dôstojnosť.
A keď stratí dôstojnosť politika, oslabí sa aj rešpekt k pravidlám.
„Ak sa moc správa ako herec, občan prestáva veriť, že ide o realitu.“
A tam začína erózia dôvery.
5. Kto z toho žije
Žije z toho:
-
ten, kto predáva pozornosť,
-
ten, kto zbiera reakcie,
-
ten, kto mobilizuje hnev.
Krátkodobo z toho žijú aj samotní politici.
Dlhodobo však spoločnosť chudobnie.
Nie finančne.
Mentálne.
Namiesto diskusie máme výmenu replík.
Namiesto riešení máme titulky.
Namiesto smeru máme permanentný konflikt.
6. Dá sa to zmeniť?
Nie zákonom o slušnosti.
Nie zákazom ostrých slov.
Zmeniť sa to môže len tam, kde sa zmení dopyt.
Ak budeme oceňovať pokoj, pokoj sa objaví.
Ak budeme podporovať vecnosť, bude rásť.
Politika nie je mimo spoločnosti.
Je jej odrazom.
„Politika sa nemení, keď sa menia herci. Mení sa, keď sa mení publikum.“
Záver
Možno sa nám zdá, že sledujeme politiku.
Možno však sledujeme len predstavenie, ktoré sme si sami objednali.
Otázka preto neznie, kto hrá lepšiu rolu.
Otázka znie, či chceme divadlo – alebo správu vecí verejných.
„Civilizácia nestojí na hlasitosti, ale na kritériách, ktoré si dokážeme udržať aj vtedy, keď je okolo hluk.“
Ak si ich udržíme, aj javisko sa môže zmeniť späť na pracovný stôl.
.jpg)
.JPG)
