Albert Einstein prehlásil: „Len dve veci sú nekonečné. Vesmír a ľudská hlúposť. Ale pri tej prvej nie som si istý.”
Pravda je pravdou len vtedy, keď sa potvrdí v praxi, a tak ľudstvo robí všetko preto, aby túto pravdu preukázalo. Rozkladá mierovú architektúru sveta vrátane OSN, ktorá vznikla na základe skúseností z II. svetovej vojny, a rozbieha nové kolo zbrojenia s cieľom sebalikvidácie v III. svetovej vojne.
O tom, prečo je tomu tak, a o tom, čo treba urobiť, aby ľudstvo začalo mierové a rozumné spolužitie, som vysvetlil spoločnosti v jednej knihe a stovkách článkov. Možno to zhrnúť do jednej jedinej vety:
„Odstrániť z medziľudských vzťahov, a teda aj platného zákonodarstva, zločineckú ideológiu, ktorou je makroekonómia, jej fiktívneho* boha – Zisk, a sformovať novú ekonomickú vedu na báze mikroekonómie.“
* Zisk bez zodpovedajúcej straty v realite neexistuje. Neakceptovaním straty, počnúc jediným centom, priepasť medzi realitou a jej obrazom sa exponenciálne zväčšuje. Následne to vedie k nárastu nespravodlivosti a iracionality spoločenských činoch, vrátane terorizmu a vojen. Zisk sa tak stáva oxymoronom, ktorý neguje sám seba tým, že sa rozplýva v nekonečne.
Ľudstvo má dostatok vedomostí a technických prostriedkov v podobe informačných technológií na odstránenie zločineckej makroekonómie. My to vieme, len to nechceme, pretože potom by sa nedalo kradnúť. Toto je univerzálny problém ľudstva, ale Slovensko by nebolo Slovenskom, ak by v hlúposti neurobilo viac, ako to robia iní, a tak si sformovalo II. dôchodkový pilier.
Ale pekne po poriadku. Do roku 2004 som bol presvedčený, že keď sa stanem dôchodcom, spoločnosť sa o mňa postará na základe najlepšieho „vedomia a svedomia spoločnosti“ v Národnej rade SR, a to stanovením rozumného podielu (%) na celospoločenskej produkcii. Tento podiel nebol fixný, ale bol upravovaný na základe posúdenia v NRSR podľa vzťahu medzi pracujúcimi a odkázanými, teda aj dôchodcami. Tento princíp zmien podielov platí aj dnes! Navyše, obdobie robotizácie, ktoré výrazným spôsobom zvyšuje produktivitu, začínalo naplno. Rozmach IT plne potvrdzuje pokles potreby pracovnej sily.
Táto rozumná medzigeneračná ekonomická komunikácia bola tŕňom v oku „KAPITÁLU“, pretože z nej nemal žiadny úžitok ani zisky.
* „KAPITÁL“ píšem kapitolkami, pretože tým chcem upozorniť, že ide o samostatnú virtuálnu realitu, ktorá pôsobí na spoločnosť nezávisle od jej vôle. Nejde o ľudí, ale o virtuálnu kazajku (drogu), ktorá ovláda ich vedomie. Rovnako nejde len o peniaze, ale o ucelený systém, ktorý zahŕňa aj výchovu s cieľom ovládať a okrádať ľudskú spoločnosť (realitu). Ide teda o integrálnu súčasť a ekonomickú kostru platného zákonodarstva.
Prevádzkovatelia medzinárodnej hry „KAPITÁL“ a jeho platení aj hlúpi vierozvestci, vrátane tých zo SAV, vymysleli a spoločnosti rozpovedali rozprávku, že spoločnosť starne a pri „fixnom podiele“ (dokonalý podvod na spoločenskom vedomí!) odvodov pre dôchodcov, nebude dosť peňazí na dôchodky.
Tak na Slovensku vznikol II. dôchodkový pilier spustený 1. januára 2005 zákonom č. 43/2004 Z.z., ktorý zaviedol povinné odvádzanie časti príspevkov pre dôchodcov na osobné účty sporiteľov, aby sa okrem „štátneho“ (správne národného) prvého piliera vytvoril druhý zdroj príjmu na starobu. Aký je následok? Dva milióny stúpencov II. piliera okrádajú dnes túto spoločnosť o takmer miliardu ročne (to platí dnes, ale zajtra to bude viac a viac!), aby sa mohli zúčastniť hazardnej hry „KAPITÁL“. Štát, aby zakryl tento do neba volajúci zločin a absolútny ekonomický nezmysel, túto čiastku si požičia od prevádzkovateľa tejto hazardnej hry, od „KAPITÁLU“.
Z jednoduchej a prehľadnej finančnej operácie, keď štát zobral túto miliardu pracujúcim a odovzdal dôchodcom, vznikol „finančný karusel“, kde nikto nevie, kto z toho profituje a kto na to dopláca! Samozrejme, pre rozumného človeka to nie je tajomstvom, pretože tak ako pri každej pyramídovej hre, vyhráva prevádzkovateľ hry („KAPITÁL“) a prehrávajú hráči ako celok. Je teda nad slnko jasné, že dva milióny Slovákov okráda zostávajúcich 3,4 milióna, pričom vyhráva medzinárodný „KAPITÁL“ a prehráva nepríčetné slovenské ekonomické vedomie, slovenská realita a jej občania! Niekoľko faktov o tejto skutočnosti:
• Medzinárodný „KAPITÁL“ má dnes na Slovensku 2,047 milióna zákonom ustanovených „AGENTOV“, ktorí v roku 2024 okradli Slovensko o 984 686 000 EUR, čo predstavuje 182 EUR na každého občana a odovzdali ich do správy (podľa plánu Sociálnej poisťovne pre rok 2024) „KAPITÁLU“. Štát túto lúpež zakryl pôžičkou, ktorú si v mene občana zobral od „KAPITÁLU“.
Bez okolkov:
Slovenský štát cez „AGENTOV“ okradol Slovensko a jeho obyvateľov o miliardu, odovzdal ich do správy „KAPITÁLU“, aby si ich od „KAPITÁLU“ požičal, následne mohol platiť úroky a spôsobiť Slovensku ďalšie straty v podobe inflácie. Ide o miliardové straty pre Slovensko a zisky pre „KAPITÁL“.
• „AGENT“, ktorý okradol SR v roku 2010 o 100 EUR (100%) ako istinu pre „KAPITÁL“ a teší sa z toho, že o 40 rokov si ich vyberie, si neuvedomuje, že ich hodnota bude, vzhľadom na infláciu, len cca 38 EUR (38%). V tom spočíva umenie (vedecky pripravená lúpež) „KAPITÁLU“ a makroekonomická hlúposť (nepríčetnosť) spoločnosti.
• „AGENT“, ktorý okradol SR si tiež neuvedomuje, že spolu s ostatnými spoluobčanmi nesie zodpovednosť za svoj podiel na štátnom dlhu a z neho plynúce úroky, ktoré v rámci konsolidačných opatrení mu budú zosobnené do osobných nákladov cez tovary, služby, odvody a dane.
• RTVS dňa 11.1.2026 potešila tých, ktorí majú svoje nakradnuté peniažky uložené v garantovaných fondoch, informáciou, že dosiahli výnosy vo výške 2 %. Ale nepovedala im, že inflácia bola 2,8 % a teda im nepribudli 2 %, ale stratili na reálnej hodnote istiny 0,8 %.
• Ak sa štát prestane v rámci konsolidácie zadlžovať, budeme mať istotu, že to, čo nám ukradli „AGENTI KAPITÁLU“ v danom roku, štát nám vrátane dlhov a úrokov za predchádzajúce roky zaúčtoval do našich osobných nákladov cez tovary, služby, odvody a dane. No a na vine nebude štát, ale spoluobčania v poľnohospodárstve, výrobe, obchode a službách, ako nám to vysvetlia štátni úradníci a SAV. Údajne preto, že je nízka produktivita práce na Slovensku.
Psychiatri stav, keď bytie a vedomie strácajú prirodzenú jednotu, definujú ako “maniodepresiu”. V celosvetovej spoločnosti ide o virtuálnu podobu genetickej poruchy z počiatku jej formovania, ktorou je otroctvo – život na úkor iného. Ide o závažnejší problém, ako hlúposť, pretože ide o problém systémový, historicky zakorenený v spoločenskom vedomí a navyše dnes vyvrcholí.
Ide o vedomé konanie pod vplyvom návykovej látky – ZISKU (voľný radikál, droga, …), ktorý v prirodzených, civilizovaných spoločenských formách (rodina, podnik, koncern) neexistuje a je systémovo potieraný stratou! Preto názov analýzy znie: „Nepríčetnosť“.
Rozpad svetového poriadku, nové kolo nepríčetného zbrojenia a pohľad do ulíc USA a podobné javy sú toho dôkazom. Dôkazom je aj rozpoltenosť sveta, keď EÚ sa nachádza vo fáze depresie a USA naopak vo fáze mánie.
Výsledok analýzy pre Slovensko.
Slovenský štát, a to nielen v tejto otázke, nie je služobníkom Slovenska a jeho ľudu, ale je len výhonkom celosvetovej nepričetnosti a otrokom fikcie bez opory v realite – “KAPITÁLU”.
Výsledok analýzy pre ľudskú spoločnosť
Entitou chaosu, nespravodlivosti a vojen nie sú vzťahy medzi ľuďmi, ale vzťah medzi spoločnosťou (ČLOVEKOM) a jej vedomím v podobe virtuálnej reality – KAPITÁLU, ktorý formuje makroekonomické učenie – zločinecká ideológia , cudzí to prvok pre medziľudské vzťahy. Priepasť medzi realitou (SPOLOČNOSŤOU) a jej virtuálnym ekonomický obrazom, KAPITÁLOM je mierou nepríčetnosti ľudstva.
Andrej Sablič
Prílohy: 1. Ekonomický obraz k pojmu „miera nepríčetnosti“
2. Ekonomické údaje o II. dôchodkovom piliery v Slovenskej republike
-
1.
Ekonomický obraz k pojmu „miera nepríčetnosti“.
V ekonómii existujú dva protichodné názory na tú istú ekonomickú realitu, ktoré sú protichodné. Mikroekonómia a makroekonómia zobrazujú reálne hodnoty inak.
Význam skratiek a pojmov:
• M – náklady na materiál; P – náklady na mzdy; S – náklady na stroje; O – ostatné (iné) náklady; R – réžia; Z(m) – zisk; c – Konštantný kapitál; v – Variabilný kapitál; Z % – zisk vyjadrený v percentách z RH.
• „SPOLOČNOSŤ“ – Ľudská spoločnosť, ktorá sa ako celok od jedinca po generálneho tajomníka OSN, podieľa na produkcii a jej spotrebe. V podstate každý produkt cez odvody a dane zahŕňa podiel generálneho tajomníka OSN, budúcu prácua novonarodeniatka a minulú prácu umierajúceho starca!
• „KAPITÁL“ – virtuálna realita v podobe peňazí zakotvená v platnom zákonodarstve, ktoré definuje kto s nimi narába a kto ich emituje. Zákonodarstvo nedefinuje konkrétne osoby, ale virtuálne funkcie, a preto jednotliví ľudia v týchto funkciách plnia svoje funkcie bez toho, aby vedeli alebo aj nevedeli, čo robia, a teda nepoznajú konečný zmysel svojej práce. Typickým príkladom sú sporitelia v II. dôchodkovom pilieri na Slovensku a sporitelia v rôznych investičných fondoch alebo na účtoch. K funkcionárom „KAPITÁLU“ patrí aj majster, ktorý nevlastní žiadny kapitál, pretože musí vykázať zisk, ale aj samotný pracujúci, ktorý musí strpieť, že bol okradnutý kvôli zákonom vyžadujúcim produkciu ziskov, aby štát z neho získal daň.
1. Kalkulačný vzorec na ocenenie reálnej hodnoty (RH) práce„SPOLOČNOSTI“ podľa mikroekonómie predstavuje úhradu „SPOLOČNOSTI“ za zhotovenie produktu.
RH = M + P + S + O + R alebo RH = c + v (podľa Marxa).
2. Kalkulačný vzorec pre ocenenie reálnej hodnoty vo forme predajnej ceny (PC) podľa makroekonómie pre tú istú „SPOLOČNOSŤ“, ktorá produkt vyhotovila:
PC = M + P + S + O + R + Z alebo PC = c + v + m (podľa Marxa, kde m = abstraktná práca, nadhodnota, zisk – čo spôsobuje zmätky v pojmoch – počiatok neurčitosti ekonomického myslenia).
Obe ocenenia vznikajú v rovnakom momente, keď „KAPITÁL“ odmení „SPOLOČNOSŤ“ za zhotovenie produktu v podobe RH a od tej istej „SPOLOČNOSTI“ si obratom vyžiada PC.
Rozdiel medzi RH a PC predstavuje Z % z RH. S týmto rozdielom prechádzajú “SPOLOČNOSŤ” – realita a “KAPITÁL” – virtuálna realita z jedného výrobného cyklu do ďalšieho, čo spôsobuje:
1. Exponenciálne odcudzovanie obrazu reality v peniazoch („KAPITÁLU“). ľudskej realite („SPOLOČNOSTI“).
2. Infláciu pretože spoločnosť nemá peniaze na krytie zisku, a preto sa emitujú prázdne peniaze. Dnes sa peniaze množia navyše na peniazoch krytím prázdnymi úvermi.
3. Rozklad spoločnosti prebieha medzi triedou, ktorá vkladá prácu do výrobného procesu, a triedou, ktorá vkladá peniaze. Navyše, rozklad prebieha aj v samotnej triede peňazí („KAPITÁLU“) podľa výšky vkladov – likvidáciou strednej triedy.
4. Zisk nediferencuje ľudí podľa prístupu k práci, ale je to len okrádanie „SPOLOČNOSTI“ „KAPITÁLOM“! Príjemcami zisku nie sú pracujúci, ale „KAPITÁL“, a až následne jeho držitelia, ktorí nemajú žiaden vzťah k práci – teda k produkcii!
5. Zatiaľ čo v makroekonómii zisk nemožno reálne oceniť, a preto môže prekročiť aj hranice vesmíru, v mikroekonómii je zisk obrazom reality s presnosťou na centy. V mikroekonómii pri oceňovaní kvality či kvantity produkcie zisk sa rovná strate (zisk – strata = 0). Ide o bežnú (prirodzenú) prax aj v tej najväčšej korporácii , a preto sa môže oceňovať aj v celosvetovej komunite. Ide výlučne o ochotu synchronizovať celosvetovú ekonomiku na báze mikroekonómie.
Ekonomické zobrazenie miery spoločenskej nepríčetnosti.
Teoretický rozklad medzi SPOLOČNOSŤOU (RH) a KAPITÁLOM (PC) a o likvidácii strednej tried
Realita
2.
Ekonomické údaje o II. dôchodkovom piliery v Slovenskej republike
.jpg)
