Únos venezuelského prezidenta – len ďalšia kapitola amerického štátneho terorizmu

   Niet väčšej naivity, než viera, že americká zahraničná politika má akési morálne mantinely. Trump únosom Madura spochybnil medzinárodné právo, dôveryhodnosť zmluvných záväzkov i elementárne pravidlá diplomacie.

 

   Tak veľmi sa Trump predvádza navonok, ako jedinečný štátnik, a pritom šliape už zase tú istú kapustu washingtonskej zákernosti, podľa ktorej „účel svätí prostriedky“.

 

  V prípade Madura použil rovnaký trik ako v roku 1989 s Noriegom (ktorý bol ich človek podporovaný CIA) pri okupácii Panamy. Rovnako si z pozície sily uzurpujú vo Washingtone samozvané právo súdiť kohokoľvek na Zemeguli, ale žiadny Američan nesmie byť súdený mimo USA. Preto sú aj zverstvá ich vojakov v zahraničí chránené pred akýmkoľvek vyšetrovaním, nie to ešte aj postihom (na Slovensku zmluvou podpísanou „progresívnou“ prezidentkou Čaputovou).

 

   Tak ako v prípade „zázračne“ ľahkej okupácie Afganistanu v roku 2001 a rovnako ľahkej okupácie Iraku v roku 2003, washingtonská klika najskôr podplatila miestnych kolaborantov, ktorí následne k tej „ľahkosti“ dopomohli zradou.

 

 

   V prípade únosu Madura a jeho manželky (?!) to bol zjavne veliteľ venezuelských leteckých síl. Inak by sa americké komando na vrtuľníkoch nemohlo priblížiť ani len k pobrežiu Venezuely. Také fiasko už zažili v somálskom Mogadišu v roku 1993. Tak sa poučili a preventívne podplácajú lokálnych kolaborantov.

 

 

 

Nejde o demokraciu, ale o ropu

 

   Pri neprebernom množstve amerických invázií za posledných 200 rokov bol „export demokracie a ľudských práv“ len pozlátkom kryjúcim celkom cynické ekonomické záujmy USA. Rovnako ako Hitler, ale aj jeho japonskí spojenci, potrebovali vojnu, aby získali základné zdroje pre vlastné ekonomické prežitie, aj USA by bez vojen skrachovali. V každej z nich niečo pre seba vytrieskali.

 

 

   Napríklad pojem „banánové republiky“ vznikol kvôli Spoločnosti United Fruit Company (UFC), ktorá bola hlboko prepojená s obdobím vojenských intervencií USA v Latinskej Amerike v rokoch 1898-1934 na brutálne presadzovanie amerických obchodných záujmov. To viedlo k politickej nestabilite a vykorisťovaniu, čoho príkladom je lobovanie UFC za guatemalský prevrat v roku 1954 a jej úloha v násilnom potlačení kolumbijských pracovníkov v banánovom priemysle, známom ako Banánový masaker. UFC využila svoju obrovskú ekonomickú moc a tým vytvorila „banánové republiky“ známe korupciou a závislosťou od amerického kapitálu. V Čile kvôli takýmto záujmom ruka v ruke so zločinnou CIA pomohli zavraždiť prezidenta Allendeho. Celá južná Amerika nenávidí americké intervencie kvôli ich krvilačnému biznisu. Všade kam washingtonská klika „exportovala demokraciu“, dobre zarobili (viď Albrightová a spol. v Kosove) a naivných ožobráčených domácich zanechali ich „slobode v biede“. Vo Venezuele (tak ako aj v Iraku a Iráne) ide o ropu, ako priznal aj Trump.

 

 

 Sila morálku nepotrebuje

 

   Márne americký prezident Eisenhower varoval pred mocou amerického vojensko-priemyselného komplexu nad americkou zahraničnou politikou. Kým bude vraždenie najlukratívnejším americkým exportom, nikto sa tej moci vo Washingtone nepostaví. Ani Donald Trump, hoci sa vyhlasuje za „mierotvorcu“.

 

   A tak tomuto svetu vládne americký štátny teror za pomoci najdlhšie funkčnej a najbrutálnejšej teroristickej organizácie na svete s názvom CIA. Tomu sa americkí svetovládci naučili od sionistov v Izraeli, veď aj preto rešpektované celosvetové prieskumy odhalili, že obyvatelia tejto planéty považujú za najväčšiu hrozbu pre svetový mier „Os zla USA-Izrael“. Preto tiež ostávajú v rozhodujúcich hlasovaniach v OSN len sami pre seba. Z pomsty čím ďalej, tým viac OSN ignorujú (čo začal už Bush Jr. inváziou do Iraku a pokračuje Trump brutálnym bombardovaním Iránu a útokom na Venezuelu).

 

 

Únos Madura ako počítačová hra

 

   Priamy prenos z tohto aktu štátneho terorizmu nie je opäť nič nové. Už to americkí vojnoštváči použili v prípade zavraždenia Bin Ládina. Ale málokto sa v tom tak dokáže vyžívať, ako práve egomaniak Trump. To, čoho je Trump schopný, som predpovedal už v novembri minulého roku, pôvodne v stálej rubrike pre Extra Plus, keď som túto predpoveď začal slovami „Sme svedkami úplnej straty predvídateľných súradníc medzinárodnej politickej scény a devalvácie medzinárodných zmlúv i dohovorov. Americký Deep State nás poučil, že už zasa platí to staré anglické heslo: Záujmy sú nadradené dohodám. Dohody sú totiž dočasné, kým záujmy sú dlhodobé, až večné.“ A je toho viac: https://tulacky.net/svet-v-rukach-sociopata-trumpa/

 

 

 

 


Blogy

Anton Čapkovič

Milan Šupa

Marek Brna

Ján Droppa

Gustáv Murín

Erik Majercak

Šport

.

Armáda, konflikty, analýzy, história, vojenská technika

Zábava

.
.