Energetická suverenita Slovenska: otvorený apel vláde Slovenskej republiky

Tento text je adresovaný vláde Slovenskej republiky. Nejde o akademickú úvahu ani opozičný pamflet, ale o vecný apel na exekutívu, aby začala konať v oblasti, ktorá priamo rozhoduje o sociálnej stabilite, hospodárskej konkurencieschopnosti a reálnej suverenite štátu.

Energetická politika sa v posledných rokoch definitívne presunula z technickej roviny do jadra politického rozhodovania. Skúsenosti z energetickej krízy, rast cien pre domácnosti aj priemysel a zvyšujúce sa geopolitické napätie ukazujú, že štát, ktorý nemá reálnu kontrolu nad svojou energetikou, má len obmedzenú schopnosť chrániť vlastných občanov.

Slovensko nie je výnimkou. Hoci je členom Európskej únie a disponuje funkčnými inštitúciami, v oblasti energetiky má dnes najmä formálnu, nie materiálnu suverenitu. Kľúčové rozhodnutia o výrobe a ziskoch sa prijímajú mimo územia republiky a štát svoje existujúce právne nástroje využíva len minimálne.

Kde je problém slovenskej energetiky

Rozhodujúcim problémom nie je samotné členstvo v EÚ, ale vlastnícka a regulačná štruktúra sektora. Najväčší výrobca elektriny na Slovensku, Slovenské elektrárne, je z 66 % kontrolovaný súkromným holdingom EPH, zatiaľ čo štát vlastní 34 %. Prenosová sústava (SEPS) a plynárenstvo (SPP) sú síce v rukách štátu, no práve výroba elektriny predstavuje strategické jadro energetickej suverenity.

Výsledkom je stav, v ktorom:

• zisky z výroby elektriny vo veľkej miere odchádzajú do zahraničia,

• štát nesie politickú zodpovednosť za ceny, no nemá primerané vlastnícke nástroje,

• regulačné zásahy sú slabé alebo dočasné.

Kritická infraštruktúra ako legitímny základ zásahu

Energetika je podľa slovenského aj európskeho práva súčasťou kritickej infraštruktúry. Tento status dáva štátu právo uprednostniť bezpečnosť dodávok a verejný záujem pred maximalizáciou zisku. Slovensko však tento rámec využíva najmä deklaratívne, nie obsahovo.

Dôsledné uplatnenie režimu kritickej infraštruktúry by umožnilo:

• regulovať zisky v krízových obdobiach,

• obmedziť dividendy pri ohrození dodávok,

• ukladať povinné reinvestície do výroby a sietí.

Takýto postup je v súlade s právom EÚ, pokiaľ je všeobecný, nediskriminačný a primerane odôvodnený.

Dane, regulácia a návrat kontroly štátu

Viaceré členské štáty EÚ zaviedli počas energetickej krízy dočasné dane z nadmerných ziskov v energetike. Slovensko túto možnosť prakticky nevyužilo. Ide pritom o nástroj, ktorý je právne obhájiteľný a politicky legitímny.

Výnosy zo sektorových daní by mohli byť použité na:

• stabilizáciu cien pre domácnosti,

• kompenzácie pre priemysel,

• strategický spätný odkup akcií v energetických podnikoch.

Posilňovanie štátneho vlastníctva nemusí znamenať znárodňovanie. Postupné, trhové odkupy podielov umožňujú získať rozhodujúci vplyv bez právnych sporov a bez narušenia investičného prostredia.

Čo získa štát a občania

Pre občanov by takýto prístup znamenal predovšetkým stabilnejšie ceny energií, vyššiu bezpečnosť dodávok a menšiu závislosť od externých kríz. Pre štát by to znamenalo návrat strategickej kontroly nad sektorom, ktorý priamo ovplyvňuje sociálnu stabilitu aj hospodársku konkurencieschopnosť krajiny.

Energetická suverenita nie je ideologický pojem. Je to praktická schopnosť štátu konať v prospech vlastných občanov.

Pracovná osnova možných legislatívnych krokov

1. Doplnok k zákonu o kritickej infraštruktúre

Navrhované znenie (pracovné):

„Prevádzkovateľ kritickej energetickej infraštruktúry je v období vyhláseného krízového režimu povinný uprednostniť bezpečnosť a dostupnosť dodávok energie pred rozdeľovaním zisku. V tomto období môže vláda Slovenskej republiky rozhodnutím obmedziť výplatu dividend a uložiť povinnosť reinvestovať časť zisku do zabezpečenia energetickej stability.“

2. Dočasná daň z nadmerných ziskov v energetike

Navrhované znenie (pracovné):

„Daňovník pôsobiaci v oblasti výroby, distribúcie alebo predaja elektriny a plynu podlieha dočasnej dani z nadmerného zisku, ak jeho zisk presiahne priemer ziskov za predchádzajúce tri účtovné obdobia o viac ako 20 %. Výnos tejto dane je účelovo viazaný na financovanie opatrení energetickej bezpečnosti.“

3. Strategický spätný odkup podielov

Navrhované znenie (pracovné):

„Štát môže prostredníctvom poverenej právnickej osoby nadobúdať majetkové podiely v podnikoch pôsobiacich v oblasti kritickej energetickej infraštruktúry, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie verejného záujmu, energetickej bezpečnosti alebo stability cien.“

Záver: zodpovednosť vlády konať

Slovenská republika dnes nemá problém s nedostatkom právnych nástrojov, ale s nedostatkom politickej vôle ich použiť. Energetická suverenita sa nezačne veľkými deklaráciami, ale sériou konkrétnych, právne zvládnuteľných krokov. Vláda má možnosť konať okamžite.

Štyri kroky, ktoré by mala vláda SR urobiť v horizonte 6 až 12 mesiacov

1. Plnohodnotne vyhlásiť energetiku za strategickú kritickú infraštruktúru v krízovom režime
Do 6 mesiacov by mala vláda prijať vykonávacie rozhodnutia, ktoré nebudú status kritickej infraštruktúry chápať len formálne, ale obsahovo. To znamená jasne definovať situácie, v ktorých má štát právo obmedziť dividendy, uložiť povinné reinvestície a uprednostniť bezpečnosť dodávok pred ziskom. Tento krok nevyžaduje konflikt s EÚ, len politické rozhodnutie.

2. Zaviesť dočasnú daň z nadmerných ziskov v energetike s presným účelovým viazaním
Vláda by mala pripraviť a presadiť časovo obmedzenú sektorovú daň z nadmerných ziskov výrobcov a veľkých distribútorov energií. Výnos musí byť zákonom viazaný výlučne na energetickú bezpečnosť – stabilizáciu cien pre domácnosti, podporu priemyslu a financovanie strategických investícií. Práve účelové viazanie robí tento nástroj politicky aj právne obhájiteľným.

3. Spustiť program strategického spätného odkupu podielov v kľúčových energetických podnikoch
Do 12 mesiacov by mal štát vytvoriť právny a finančný rámec pre systematický spätný odkup akcií v podnikoch pôsobiacich v oblasti výroby elektriny. Nejde o znárodňovanie, ale o návrat rozhodujúceho vplyvu štátu do sektora, ktorý má zásadný význam pre ekonomiku a sociálnu stabilitu. Financovanie je možné kombináciou sektorových daní, dividend a špeciálnych štátnych nástrojov.

4. Zaviesť dôsledný screening vlastníckych zmien v energetike a transparentnú verejnú kontrolu
Vláda by mala posilniť uplatňovanie existujúcich mechanizmov kontroly vlastníckych zmien v subjektoch kritickej infraštruktúry. Každý významný presun vlastníctva musí byť posudzovaný z hľadiska energetickej bezpečnosti štátu, nie len formálnej súladu s trhom. Zároveň je potrebné pravidelne a transparentne informovať verejnosť o tom, kto kontroluje strategické energetické aktíva.

Energetická suverenita Slovenska nie je otázkou budúcnosti. Je to otázka najbližších mesiacov. Ak vláda tieto kroky neurobí, neurobí ich nikto iný – a následky ponesú občania.

Vláda, ktorá nedokáže ochrániť vlastnú energetiku, nebude schopná ochrániť ani životnú úroveň, bezpečnosť a politickú suverenitu Slovenska.