Po 17. novembri 2025 hneď na ďalší deň som si v dvoch internetových denníkoch prečítal stručnú informáciu o tom, čo aktuálne, vzhľadom na vnútropolitickú situáciu, navrhuje náš predseda vlády SR Róbert Fico. Hlavné správy uviedli článok s nádpisom: „Premiér v reakcií na protesty volá po reforme politického systému na princípe slobodných volieb“. Na cz24.news bol uverejnený článok s nádpisom „Premiér Fico otvorene: Z demokracie sa na Slovensku stalo more pre loď bláznov!“ Obidva články reagovali tak na príhovor predsedu politickej strany SMER-SD v rámci straníckeho podujatia s názvom „17. november – deň rešpektu k inému názoru“, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch Agrokomplexu v Nitre. Aby som mohol reagovať na názory predsedu vlády SR, je potrebné uviesť jeho základné myšlienky (návrhy). Tu sú:
1. Je potrebná reforma slovenského politického systému na princípe slobodných demokratických volieb. Vyzerá to tak, že toto by mala riešiť politická scéna na Slovensku.
2. „Nemôže 31 strán kandidovať a nemôžeme zostavovať vládu na princípe širokých koalícií, ktoré nie sú schopné fungovať. Táto forma demokracie Slovenskej republike škodí.“
3. „Dobrá demokracia je, keď vládnete v krajine na základe slobodných demokratických volieb a súčasne rešpektujete určité pravidlá, rešpektujete jeden druhého.“
4. „Demokracia by mala byť demokratická súťaž medzi najlepšími o najlepšie myšlienky.“
Tak poďme najprv k skutočnému poňatiu demokracie v kapitalizme.
Priznam sa, že som rozčarovaný z toho, ako demokraciu chápe predseda vlády SR. A čo je zaujímavého na jeho chápaní demokracie ? Predseda vlády SR potrebuje iba pokojne vládnuť na základe slobodných demokratických volieb, pričom nikdy sa nedokázal vyjadriť k tomu, aby uznal občanov Slovenskej republiky za významnú politickú silu, ktorá má mať vytvorené podmienky pre účasť na správe vecí verejných. Ak sa „z demokracie na Slovensku stalo more pre loď bláznov“, tak osobne má na tom veľkú zásluhu, pretože sa nikdy on sám a jeho politická strana nezaoberali kvalitou prijatých zákonov, ktoré umožňovali, aby sa namnožili skupiny politických dobrodruhov a na strane druhej aby sa ignoroval vplyv občanov na výber ich zástupcov z radov občianskych kandidátov.
Zákon o politických stranách umožňuje politickým dobrodruhom zakladať firmu „politických živnostníkov“, ktorí doslova dokážu veľmi slušne žiť z príspevkov zo štátneho rozpočtu, pričom na úroveň samotnej politickej strany nie sú kladené žiadne mimoriadne nároky, súvisiace s počtom členskej základne , organizačnou štruktúrou, programovým zameraním, personálnymi kvalitami a podobne. A tomuto benevolentnému zákonu zodpovedá zákon o voľbách do NR SR, ktorý umožňuje, aby „politickí živnostníci“ boli volení v jednom volebnom obvode a aby bolo možné časť platných volebných hlasov veľkej časti občanov – voličov odobrať (scudziť) v prospech iných záujmových skupín (politických strán). Aké je z toho poučenie ?
Občania už nikdy nesmú dovoliť, aby sa zákony súvisiace s politickým systémom Slovenskej republiky a jeho reformou prijímali iba za výlučnej asistencie a kompetencie iba niekoľkých koaličných politických strán, pretože sú v konflikte záujmov. Politický systém a jeho reforma majú byť predmetom posúdenia celej spoločnosti a rozhodnutím občanov SR v obligatórnom referende.
Patrím k tým, ktorí tvrdia, že skutočná demokracia v kapitalizme neexistuje. O tom nám predstavitelia politických strán nič nepovedia. V skutočnosti existuje iba polyarchia. O tomto probléme celkom jasne píše americký filozof David Schweickart v svojom diele „Po kapitalizme ekonomická demokracia“. Podľa jeho stanoviska politológovia z Yalskej univerzity – Robert Dahl a Charles Lindblom – navrhli rozlišovať medzi demokraciou a polyarchiou. Polyarchia je systém, v ktorom široký elektorát vyberá politických lídrov na základe súťaže kandidátov v rozumne čestných voľbách. Polyachia predstavuje politický poriadok, v ktorom je občianstvo rozšírené na pomerne veľkú časť obyvateľstva a občianské práva zahrňajú možnosť byť v opozícií a hlasovaním odvolať najvyšších úradníkov vlády (str.127-128).
Demokracia, ak sa pridržiavame etymologického zmyslu slová – vláda ľudu – je systém, v ktorom: a) platí všeobecné hlasovacie právo a b) voličstvo je suverénne. Dôležité je rozumieť tomu, za akých podmienok je voličstvo suverénne. A tu sú stanovené tiež dve zásadné podmienky, ktoré je potrebné splniť. Voličstvo je suverénne, keď:
1. Sú jeho účastníci dobre informovaní a argumentačne vyzbrojení v súvislosti so všetkými otázkami, o ktorých sa bude rozhodovať v politických procesoch, a ktorí sa budú môcť zúčastniť na ich riešení.
2. Neexistuje nijaká menšinová trieda, ktorá by bola privilegovaná !
Teraz je dôležité pochopiť, kedy je trieda privilegovaná a či vôbec existuje. Tu je kľúčový pojem toho, kedy je trieda privilegovaná: keď má v rukách takú politickú moc, ktorá sa rovná moci volených predstaviteľov, a je nedosiahnuteľná pre inú stabilnú skupinu. Z uvedeného vyplýva, že demokracia je systém, v ktorom sú voliči aktívni a dobre informovaní a nemôže na nich svojimi obštrukciami vplyvať privilegovaná minoritná trieda. Z toho jednoznačne vyplýva, že kapitalistická trieda v kapitalistickej spoločnosti je privilegovanou minoritnou triedou. Ide o stabilnú minoritnú triedu, ktorá používa prinajmenej takú politickú moc ako zvolení politici a nepripustí k sebe žiadnu inú skupinu (str.128). Takže čo vyplýva z uvedených súvislosti o demokracií ako systéme ?
Že americkí politológovia konečne pomenovali, čo v skutočnosti má predstavovať demokracia a za akých podmienok môže a má existovať. Z definície, kedy je voličstvo suverénne, vyplýva pre vládnu moc povinnosť zabezpečiť plnenie obidvoch stanovených podmienok. Samozrejme, žiadna vládna moc v rozvinutých kapitalistických krajinách túto povinnosť neplní. Keďže v kapitalizme existuje minoritná trieda kapitalistov, vládna moc, ak by existoval dostatočne účinný politický systém, by mala za úlohu nedopustiť, aby táto trieda bola privilegovaná. Týmto spôsobom sa však nepostupuje. A na mnohých príkladoch už z tohto storočia je celkom jasné, že minoritná trieda kapitalistov má svoje výsadné postavenie na úrovni svojej globálnej politiky a svoje záujmy a potreby presadzuje, pokiaľ ide o západný kapitalizmus, tak v rámci USA, NATO a EÚ, rovnako ako v rámci WHO, SB, MMF, OSN a rôznych privátnych miliardárskych klubov či mimovládnych nadácií a organizácií.
Z uvedeného jasne vyplýva, že žiadna vládna moc sa nikdy sama nepostará o to, aby politická rovnosť občanov nebola výrazným spôsobom narušovaná obštrukciami privilegovanej minoritnej triedy kapitalistov. V konečnom dôsledku ide o vzťah národného a globálneho, v rámci ktorého minoritná trieda kapitalistov svoje záujmy presadzuje cez politiku nadnárodných štruktúr a zdôvodňovania globálneho ako vyššieho a racionalnejšieho spôsobu riadenia v rámci kontinentu či celého sveta.
Ak by boli splnené podmienky skutočnej demokracie, ktoré majú prispieť k tomu, že voličstvo bude suverénne, tak, napríklad, žiadna ukrajinska kríza v roku 2014 nevznikne, rovnako ako dve vojny s ňou súvisiace: vnútroštátna vojna proti obyvateľom Donbasu a následne vojna s Ruskou federáciou. Rovnako by nebolo možné zorganizovať a spustiť začiatkom roku 2020 globálnu politiku strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, ktorej následky sú pre ľudstvo strašné, pretože na základe veľkej nadúmrtnosti vo väčšine štátov sveta sa predpokladá, že vinou represívnych opatrení vlád, nesprávnych spôsobov liečby a vakcináciou obyvateľstva zomrelo okolo 31 miliónov ľudí. A dopustil to taký politický systém, v rámci ktorého bolo umožnené vládam po svete organizovať nekompromisný boj proti „pandémii“ koronavírusu, v skutočnosti proti ľudstvu.
Ak vychádzame z uvedeného poňatia demokracie, ktorú načrtol americký filozof David Schweickart, tak musíme skúmať, či naši zástupcovia občanov (poslanci a politici vôbec) prijímajú také rozhodnutia, ktoré dostatočne zabezpečia, aby platilo všeobecné hlasovacie právo na kvalitatívne vysokej úrovni a aby voličstvo bolo suverénne. Môžem smelo konštatovať, že pokiaľ ide o všeobecné hlasovacie právo, tak toto je v podmienkach SR pripravené na základe pomerne mizerných dvoch zákonov: zákona o politických stranách a zákona o voľbách do NR SR. Ak chceme sledovať, či naši politici sa zaoberajú otázkou, aby splnili ďalšiu podmienku demokracie – že voličstvo má byť suverénne – tak môžem rovnako smelo konštatovať, že sa nič nedeje a ani diať nebude. Dve vyššie uvedené podmienky, za ktorých má byť voličstvo suverénne, vôbec nie sú plnené. Keďže sa zo strany vládnej moci nepredpokladá, že sa majú občania zúčastňovať na riešení rôznych problémov, ani sa nepredpokladá, že majú byť dobre informovaní a argumentačne vyzbrojení. Rovnako sa ani nehovorí o tom, že existuje menšinová trieda – minoritný trieda západných kapitalistov, ktorá je v skutočnosti privilegovaná a z ktorej má aj naša štátna moc veľký strach.
Akým spôsobom je potrebné robiť reforma politického systému na Slovensku ?
V našej spoločnosti sa vo vzájomnom ľudskom či politickom súžití ( politickom boji ) nahromadili problémy, ktoré bude potrebné riešiť. Z tohto dôvodu je potrebné určiť, aký je hlavný problém, ktorý musíme v našej spoločnosti riešiť. Z môjho pohľadu hlavný problém možno pomenovať ako potrebu reformovať politiku, politický systém, ktorý v podmienkach Slovenskej republiky (podobne ako všade inde na Západe) zásluhou rôznych politických síl buď nedorástol do potrebnej kvality alebo jednoducho zostarol v rámci „starnutia moci“ z rôznych dôvodov. Musíme sa dostať k základnému problému politiky, ktorý je spojený – skrýva sa v dileme vládnutia: na jednej strane je tu otázka na riešenie: Kto má vládnuť – spravovať spoločnosť ? Na strane druhej je tu otázka na riešenie: Ako (sa má) vládnuť – spravovať spoločnosť ?
Nie je tajomstvom, že v rámci západného kapitalizmu – polyarchie – sa politickí predstavitelia vyberajú podľa otázky: Kto má vládnuť ? Vraj mali by to byť najlepší z najlepších, k tomu nás zvádza otázka na riešenie v zmysle „Kto ?“. Tomu zodpovedá aj názor pána Róberta Fica: Demokracia by mala byť demokratická súťaž medzi najlepšími o najlepšie myšlienky.“ Takže otázka na riešenie „Ako ?“ je vždy potlačená do úzadia a nesmie nás zamestnávať. Lenže v skutočnosti občania žiadnych politických predstaviteľov nevyberajú, hoci existuje volebný systém. Stalo sa pravidlom, že štátne inštitúcie sa obsadzujú ľuďmi podľa politického trička a zákulisných machinácií. A občania potom majú za úlohu veriť, že budú dobrí aj v tom, ako sa má vládnuť či spravovať naša spoločnosť. V skutočnosti nikdy nemôžeme zabrániť tomu, aby sa do systému vládnej moci nedostali zlí či neschopní jednotlivci či celé skupiny. Z tohto dôvodu už rakúsky filozof K.R.Popper, predstaviteľ kritického racionalizmu, jasne zdôrazňoval, že musíme riešiť otázku: Ako môžeme usporiadať politické inštitúcie, aby zlí či neschopní vládcovia nemohli spôsobiť mnoho škôd ?
Z uvedeného vyplýva, že samotná reforma politického systému musí zahrňať obe, vyššie nastolené otázky ako základu politiky: tak „Kto ?“ a „Ako ?“. Otázka reformy politického systému nemôže byť monopolom niekoľkých politických strán a hnutí v rámci ich koaličných zmlúv, ale otázkou celej spoločnosti – jej občianskej základne, ktorá sa na príprave reformy a na jej potrebe uzakoňovania bude aktívne podieľať. Aby k tomu došlo, musí sa postupne meniť politická atmosféra v spoločnosti, čo znamená, že strana občianstva bude využívať svoje ústavné právo na slobodu názoru a prejavu. Podľa pána Róberta Fica reformu politického systému by mala riešiť politická scéna. Keďže nevysvetľuje, kto túto politickú scénu predstavuje, tak musím doplniť, že potrebná reforma nesmie byť iba záležitosťou niekoľkých politických strán a hnutí, ale v skutočnosti záležitosťou celej spoločnosti. Dôvod je jednoduchý – samotné politické strany, ktoré sa chcú uchádzať o politickú moc, vždy sú v skutočnosti v konflikte záujmov a preto nikdy nedopustia, aby sa prijali kvalitné zákony o politických stranách, či volebné zákony.
Žijeme svoj život, ako celá národná spoločnosť, buď v otvorenom alebo v uzavretom type spoločnosti. O týchto otázkach rád filozofoval rakúsky filozof K. R. Popper. Podľa neho pre otvorenú spoločnosť je signifikantné, že jej „dynamom“ je kritická konfrontácia diferencovaných stanovísk a tendencií, pričom opačným prístupom je dojem jednoty. Podľa filozofa otvorený typ spoločnosti je taký typ, v ktorom ľudia sú konfrontovaní so svojimi vlastnými rozhodnutiami. Lenže ak sa ľudia nepodieľajú na prijímaní zásadných rozhodnutí pre život celej spoločnosti, potom sa žiadna konfrontácia nedá udržať či vôbec realizovať. Spomeňme si len na dve zásadné a osudové rozhodnutia: členstvo SR v NATO a v EÚ.
Ak ľudia nerozhodujú o ničom, len sa za určitý čas zúčastňujú volieb do NR SR, voľby prezidenta SR a volieb do Európskeho parlamentu, potom sa žiadne zázraky na poli prijímania zásadných rozhodnutí nedejú, pretože výchova občanov formou priamej konfrontácie stanovisk neexistuje – nie je umožňovaná. Členstvom SR v štruktúrach NATO a EÚ sa politický boj, kritická konfrontácia diferencovaných stanovísk odstránili, rovnako sa odstránilo veľké pole politických otázok a politického konania v rámci potreby zabezpečovania účasti občanov na správe vecí verejných. To, čo sa uzákoní, rozhodne a dohodne v Bruseli, už nikto nesmie spochybňovať !
Samotné politické strany a ich predstaviteľov tieto otázky vôbec nezaujímajú. Im úplne postačuje k šťastiu to, že vo voľbách dosiahnú určitý úspech – byť v NR SR, respektíve zostaviť koalíciu a vládnuť v zmysle presvedčenia, že majú mandát od voličov. To, že majú mandát aj na povinnosť rozvíjať – vytvárať podmienky pre účasť občanov na správe vecí verejných, o to sa už nikto nezaujíma. Toto usilovanie sa už dlhé roky naráža na niečo, čo nás v národnom štáte prevyšuje a to je globálny kapitalizmus na čele so svojou minoritnou triedou kapitalistov, ktorá sa usiluje, aby všade bolo spoločné dobro národných štátov potláčané globálnym, nadnárodnou úrovňou a jej štruktúrami, ktoré do súžitia každej národnej spoločnosti chcú zásadným spôsobom zasahovať.
Právo bojovať o politickú moc v spoločnosti nesmie ostať iba v rukách politických strán.
V Ústave Slovenskej republiky sa v Treťom oddiele o politických právach a v článku 31 píše: „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti“. V podmienkach Slovenskej republiky sa zo strany predstaviteľov politických strán a hnutí berie, že za politické sily je možné a potrebné pokladať iba samotné politické strany a hnutia. Tomuto presvedčeniu a tvrdeniu sa potom prispôsobil aj zákon o voľbách do NR SR.
Lenže z Ústavy Slovenskej republiky celkom jasne vyplýva, že tou najdôležitejšou a najvyššou politickou silou v celej spoločnosti sú samotní občania, pretože iba od nich pochádza štátna moc, ktorú môžu vykonávať prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Podľa článku 12 ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach a základné práva a slobody sú neodňateľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. V rámci politických práv občania podľa článku 30, ods. 1 majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných. A podľa toho istého článku a ods. 4 občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Zvyčajne problémom boja o politickú moc v spoločnosti sa občania vôbec nezaoberajú a nikto ich ani k inému pohľadu na robenie politiky neorientuje a neupozorňuje. Rovnako sa nikto z občanov nezaoberá, či to, čomu v médiách sa hovorí, že je politickou stranou, je dostatočne zrelé robiť skutočne zodpovednú politiku a v prospech koho. Občana ani v duchu nenapadne, že žiadna politická strana nemá k dispozícií žiadny certifikát o svojich mimoriadnych zdrojoch a mimoriadnych schopnostiach uchádzať sa o politickú moc a robiť iba správne – dobre a múdre rozhodnutia. V skutočnosti rozdiel medzi stranou občianstva ako takou a konkrétnou politickou stranou je iba v tom, že v politickej strane je dôležité zaevidovanie formálneho členstva, ktoré súvisí s vnútrostraníckou činnosťou a programom strany.
Samotná otázka potrebnej certifikácie sa neposudzuje ako vedomostná, intelektuálna, odborná a personálna schopnosť politickej strany. V politickej praxi preto dochádza iba k „certifikácií“ volebným aktom, v ktorom občan sa rozhoduje na základe jemu vlastných kritérií: sympatií k predstaviteľom strany, na základe záujmov a potrieb, ktoré chce strana presadzovať, na základe vlastných politických predstáv, na základe svojho vlastného postavenia v spoločnosti a podobne. Potrebujeme si ako občania lepšie uvedomovať, že všetci sme kompetentní zúčastňovať sa politického konania a politických bojov a teda aj to, že máme schopnosti k spoluúčasti na rozhodovacích procesoch tak na národnej úrovni ako aj na regionálnej či okresnej úrovni.
Zásluhou politických strán, ak mám uviesť negatívny príklad, sa stalo to, že občanom bol odobratý vplyv a moc už na úrovni samotných okresov a teda na úrovni miestnych orgánov štátnej moci, ktoré mali za úlohu starať sa o rozvoj okresu. Namiesto toho si politické strany vymysleli vyššie územné celky na počet ôsmich krajov, aby bolo kde umiestniť v prvom rade politikov kategórie „B“. A na otázky súvisiace s rozvojom okresov si politici vymysleli rôzne privátne agentúry, ktorých fungovanie bolo zastrešované štátnym rozpočtom a súčinnosťou s rôznymi ministerstvami, ktoré dostali na starosť príslušné operačné programy. Nedostatky v čerpaní eurofondov súviseli predovšetkým s prílišnou centralizáciou moci v Bratislave a s absolútnou stratou štátnej moci na úrovni okresov.
Dovolím si zdôrazniť, že strana občanov Slovenskej republiky je rovnako kompetentná zaujímať sa o politiku a byť v nej aktívnym účastníkom ako veľmi malá časť občanov, formálne prihláškou uznaná za člena politickej strany. A tejto občianskej rovnosti musí zodpovedať aj skutočná rovnosť v príležitosti výberu občanov za kandidátov na poslancov do NR SR, do EP a podobne, rovnako ako rovnosť mať vplyv a moc na záležitosti spravovania národného štátu tak dovnútra, ako aj navonok.
Ak strana občanov Slovenskej republiky je rovnako kompetentná zaujímať sa o politiku a byť v nej aktívnym účastníkom, ako veľmi malá časť členov politickej strany, ako sa to potom má realizovať v rámci politického systému Slovenskej republiky ? Na položenú otázku je potrebné dať jasnú odpoveď ! V otázkach boja o politickú moc a politického konania je dôležité, aby si vo vzájomnej súčinnosti plnili svoje úlohy a povinnosti tri subjekty našej spoločnosti:
A. Predstavitelia vládnej moci pre určené volebné obdobie, ktorá priebežne bude vytvárať legislatívno – právne a organizačné podmienky pre účasť občanov na správe vecí verejných. V skutočnej demokracií má byť voličstvo suverénne. Toto v politickom živote celej spoločnosti doteraz absentuje, pretože občania – voliči nie sú dobre informovaní a argumentačne vyzbrojení v súvislosti so všetkými otázkami, o ktorých sa bude rozhodovať v politických procesoch a ktorí sa budú môcť zúčastniť na ich riešení.
B. Samotná strana občanov Slovenskej republiky so svojimi iniciatívnymi občanmi a rôznymi organizačnými štruktúrami, ktoré budú schopné rozvinúť hnutie (nátlakové, agitačné) za presadenie dôležitých celospoločenských úloh a záujmov vo vzťahu k vládnej moci. Toto v politickom živote celej spoločnosti doteraz absentuje. Aktivizujúce princípy a subjekty ľudského bytia je potrebné rozšíriť o stranu občianstva, do ktorej má patriť aj tretí sektor – mimovládny, avšak za podmienky, že bude podliehať reforme a teda nebude hájiť záujmy rôznych nadnárodných štruktúr, ale iba občanov národného spoločenstva.
C. Politické strany v rámci svojich schopnosti majú medzi občiansku verejnosť vnášať určitý uvedomovací proces k rôznym podstatným otázkam, týkajúcich sa všeobecných podmienok života spoločnosti a nekompromisne sa usilovať, aby voličstvo bolo suverénne. Toto v politickom živote spoločnosti doteraz absentuje. Treba sa zbaviť predstavy, že politické strany majú aj naďalej používať našu absolútnu dôveru a mať absolútnu moc.
Majú politické strany dostatočný potenciál, aby si mohli nárokovať vládnuť nad všetkými ?
Pokiaľ ide o potenciál politických strán na Slovensku, môžeme veriť tomu, že každá politická strana disponuje vedeckým potenciálom, odborníkmi na rôzne oblasti života spoločnosti, dostatočne členenou organizačnou štruktúrou, personálnym zabezpečením, mediálnym a agitačným potenciálom, schopnosťou programovo a personálne uchopiť politické riadenie v spoločnosti vo všetkých smeroch a celkovo, finančnou samostatnosťou bez účasti štátu, má svedomitých, čestných, statočných a morálne zdatných predstaviteľov, ktorí sú hrdými a skutočnými zástupcami občanov a ich skutočných záujmov ? Na položené otázky nech si čitateľ rozhodne sám hľadať odpovede.
Ja si dovolím uviesť niekoľko faktov o štyroch t. z. politických stranách, ktoré po voľbách do NR SR vo februári 2020 tvorili vládnu koalíciu. Zmienim sa o politickej strane „Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, NOVA, Kresťanská únia (KÚ), Zmena zdola“, politickej strane „Za ľudí“, politickej strane „Sme rodina“ a politickej strane „Sloboda a solidarita“, pričom použijem len niekoľko údajov z výročných správ politických strán za rok 2019, ktorý bol rokom pred voľbami a za rok 2020, ktorý bol prvým rokom po nových voľbách do NR SR, prípadne aj z ďalších rokov.
Najprv k politickej strane „Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA“ pod vedením Igora Matoviča. Za rok 2019 strana nemala žiadne príjmy z členských príspevkov. Príjmy z darov tvorili sumu 2.500,- eur. Jediným zdrojom príjmov bol príspevok od štátu za poslanecké mandáty a na činnosť politickej strany v celkovej výške 1.138 211,28 eur. Politická strana si vykázala, že má 45 riadnych členov. Pozrime sa teraz na rok 2020, keď politická strana vo voľbách zvíťazila a ako sa to potom odzrkadlilo na jej príjmoch. Príjmy z členských príspevkov boli zase nulové. Narástli však príjmy z darov a to na sumu 72 753,39 eur. Matovičovci si výrazne prilepšili na príjme zo štátneho rozpočtu za poslanecké mandáty a na činnosť politickej strany. Príjem zo štátneho rozpočtu za rok 2020 tvoril 10. 146 706,98 eur. Počet členov ostal za rok 2020 nezmenený: 45. Tento počet členov je v zaujímavom pomere k počtu priznaných mandátov v NR SR: 53 poslancov. Tá istá politická strana, ale už s novým názvom Slovensko, mala napríklad za rok 2023 celkový príjem vo výške 5. 691 338?59 eur, pričom príspevok zo štátneho rozpočtu tvoril čiastku 5 675 935,21 eur. Počet členov strany sa vyšplhal na číslo 62.
Teraz k politickej strane „Za ľudí“, ktorú založil Andrej Kiska. Najprv si treba pripomenúť, že politická strana „Za ľudí“ mala svoj ustanovujúci snem v septembri 2019 (!) a teda praktický iba päť mesiacov pred voľbami do NR SR. Za rok 2019 nemala politická strana žiadne príjmy z členských príspevkov, hoci vo výročnej správe vykázala, že má 572 členov. Príjmy z darov tvorili sumu 3.000,- eur. Dôležitá je príjmová položka na strane pôžičiek. Tu bola vykázaná pôžička vo výške 2,5 milióna eur, ktorá bola splatená vraj v roku 2023. Predpokladám, že pôžička súvisela so zabezpečením činnosti politickej strany pred voľbami vrátane zabezpečenia kampane pred voľbami. Predstavitelia strany museli teda počítať s tým, že volebný výsledok zaručí strane príjem zo štátneho rozpočtu. V roku 2020 politická strana mala príjem z členských príspevkov výške 14 058,00 eur, príjem z darov 124 131,99 eur a príspevok zo štátneho rozpočtu tvoril čiastku 2 290 145,81 eur. K 31.12.2020 mala politická strana 672 členov. V roku 2023 politická strana mal príjem z členských príspevkov vo výške 1796,05 eur, príjmy z darov a iných bezodplatných tvrdení vo výške 7 167,00 eur, príjmy z pôžičiek a úverov 200 000,00 eur a príspevok zo štátneho rozpočtu 1 393 459,30 eur. K 31.12.2023 si politická strana vykázala, že má 170 členov.
Teraz k politickej strane „SME RODINA“. V tomto prípade došlo k zaujímavému prípadu, pretože predseda Strany občanov Slovenska pred voľbami do NR SR v roku 2016 ponúkol svoju stranu Borisovi Kollárovi a tak sa uvedená politická strana premenovala na hnutie SME RODINA – Boris Kollár. Za rok 2016 mala politická strana tieto príjmy: z členských príspevkov: 2785,- eur, z darov 5480,- eur, z pôžičiek a úverov 157 220,- eur, príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 1 864 578,- eur. KL 31.12.2016 politická strana evidovala 450 členov. Za rok 2019 mala politická strana SME RODINA – Boris Kollár ( do 5.11.2019, potom už iba SME RODINA) tieto príjmy: príjmy z členských príspevkov 10 538,- eur, príjmy z darov 10 538, eur, príjmy z predaja alebo z prenájmu hnuteľného majetku 92 528,- eur, príjmy z pôžičiek a úverov 683 255,- eur a príjmy zo štátneho rozpočtu 672 978,- eur. Politická strana evidovala 1684 členov. A aký mala politická strana príjem v roku 2020, keď sa stala súčasťou vládnej koalície ? Príjem z členských príspevkov bol 7768,- eur, príjem z darov tvoril čiastku 106 480,- eur, príjem z predaja a prenájmu hnuteľného majetku tvoril čiastku 108 447,- eur, príjem z pôžičiek a úverov 397 500,- eur a príjem zo štátneho rozpočtu tvoril čiastku 3 576 937,- eur. Počet členov politickej strany k 31.12.2020 klesol na 696.
Teraz k politickej strane „Sloboda a solidarita“. Najprv o príjmoch politickej strany za rok 2019. Príjmy z členských príspevkov boli vo výške 20 192,50 eur. Príjmy z darov a iných bezodplatných plnení boli vo výške 67 708,52 eur, príspevky zo štátneho rozpočtu tvorili čiastku 1 244 054,29 eur. Celkový príjem strany činil 1 335 020, 19 eur. K 31.12.2019 mala politická strana 188 členov. Teraz k príjmom za rok 2020, keď politická strana bola súčasťou vládnej koalície. Príjmy z členských príspevkov tvorili sumu 25 420, 50 eur, príjmy z darov a iných bezodplatných plnení tvorili čiastku 81 270, 43 eur, príjmy zo štátneho rozpočtu boli vo výške 3 038 159,10 eur. K 31.12.2020 mala politická strana 229 členov. Ešte v roku 2023 mala SaS príjmy z darov vo výške 239 478, 60 eur a príjem zo štátneho rozpočtu vo výške 3 679 636,92 eur. K 31.12.2023 mala politická strana 258 členov. Ak sa pozrieme na rok 2024, a teda na obdobie,, keď SaS nebola už vo vládnej koalícií, tak príjem z darov klesol na sumu 4 200, – eur, príjem zo štátneho rozpočtu klesol na sumu 1 042 042,70 eur. K 31.12.2024 mala SaS 256 členov.
Je vhodné si pripomenúť niekoľko základných faktov o politickej strane „Progresívne Slovensko“. Najprv niekoľko údajov o príjmoch v roku 2019. Príjem z členských príspevkov tvoril 6.250,06 eur. Dary a bezodplatné plnenie tvorilo čiastku 246 730,91 eur, pôžičky a úvery dosiahli čiastku 1.377 500, – eur. Príjmy zo štátneho rozpočtu boli 0,- eur. Za rok 2019 si PS evidovalo 715 členov. V roku 2020 z členských príspevkov bol príjem 11 641,18- eur, príjem z darov dosiahol sumu 300 531,81 eur, príjmy z pôžičiek a úverov predstavovali 241 000,- eur. Príspevok zo štátneho rozpočtu dosiahol čiastku 1 164 774,98 eur. V roku 2023 bol príjem z členských príspevkov 25 287,-eur, dary dosiahli čiastku 386 784,28 eur, príjmy z pôžičiek a úverov dosiahol čiastku 2 300 000,- eur. Príspevok zo štátneho rozpočtu bol vo výške 8 117 138,88 eur. Politická strana Progresívne Slovensko si priznala, že má 702 členov.
Pokladám za potrebné pripomenúť si politické strany, ktoré od volieb do NR SR v septembri 2023 tvoria vládnu koalíciu. Ide o tieto politické strany: SMER – SD, SNS, HLAS – SD.
Najprv k politickej strane „SMER – SD“. Za rok 2020, a teda v čase, keď nebola politická strana súčasťou vládnej koalície, príjem z členských príspevkov tvoril sumu 21 000,- eur, príjem z darov a iných bezodplatných plnení bol 0,- eur, príjem zo štátneho rozpočtu bol 8 385 000,- eur. Počet členov k 31.12.2020: 13 284. Za rok 2023 mala politická strana SMER – SD príjem z členských príspevkov 23 620,4O eur. Príjmy z úrokov a vkladov činili čiastku 108 634,88 eur. Príspevok zo štátneho rozpočtu tvoril čiastku 12 505 329, 95 eur. K 31.12.2023 mala politická strana 13 264 členov. Za rok 2024 mala politická strana SMER – SD príjem z členských príspevkov vo výške 24 708, 00 eur, príjem z úrokov a vkladov v bankách 362 729, 42 eur, príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 3 576 275, 42 eur. Na iných výnosoch z právnych vzťahov a plnení povinnosti podľa osobitných predpisov mala strana príjem 2 570 825, 62 eur. K 31.12.2024 SMER – SD evidoval 13 540 členov.
Teraz k politickej strane „HLAS – SD“. Bola založená v júni 2020 tými členmi, ktorí odišli z politickej strany SMER – SD. Z môjho pohľadu sa sociálna demokracia rozštiepila na dve sociálne demokracie na Slovensku z celkom pragmatických dôvodov – týmto spôsobom bolo možné predpokladať, že v prípade ďalších volieb do NR SR to budú dva politické subjekty, ktoré majú predpoklad spolupracovať v rámci vládnej koalície. Pri zachovaní jednej sociálnej demokracie by to už nebolo možné. V tomto roku príjmy z členských príspevkov tvorili sumu 8 138,00 eur, príjmy z darov a iných bezodplatných plnení 119 333, 00 eur. Iné príjmy strana nemala. K 31.12.2020 politická strana evidovala 74 členov.
Za rok 2022 politická strana HLAS – SD mala príjem z členských príspevkov vo výške 46 343,00 eur a príjem z darov a iných bezodplatných plnení už vo výške 489 033, 98 eur. Iné príjmy strana nemala. K 31.12.2022 bolo evidovaných 2 164 členov. Za rok 2023 politická strana HLAS – SD mala príjem z členských príspevkov vo výške 39 073,00 eur, príjem z darov 424 669,98 eur. Rok 2023 bol rokom volieb a tak HLAS – SD získala zo štátneho rozpočtu príspevok vo výške 6 769,58 eur. K 31.12.2023 počet členov strany dosiahol číslo 2711.
Teraz k politickej strane „SNS“. Politická strana bola založená ešte v roku 1990. Za rok 2019, tesne pred voľbami do NR SR, mala SNS príjem z členských príspevkov vo výške 159 854,60 eur, príjem z darov a bezodplatných plnení vo výške 43 169, 00 eur, príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 894 889, 60 eur. K 31.12.2019 SNS evidovala 7 728 členov. Za rok 2020 mala SNS príjem z členských príspevkov vo výške 240 619, 91 eur, príjem z darov a iných bezodplatných plnení vo výške90 667, 25 eur a príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 1 464 078, 73 eur. K 31.12.2020 SNS evidovala 3469 členov, teda došlo k veľkému úbytku v porovnaní s rokom 2019. Za rok 2023 mala SNS príjem z členských príspevkov vo výške 91 625,43 eur, príjem z darov a bezodplatných plnení vo výške 218 746, 42 eur a príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 2 775 978, 17 eur. K 31.12.2023 SNS evidovala 2 105 členov. Za rok 2024 SNS mala príjem z členských príspevkov vo výške 29 994,60 eur, príjem z darov a iných bezodplatných plnení 15 972, 00 eur, príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 935 603, 70 eur. K 31.12.2024 SNS evidovala 2 199 členov.
V tomto článku som najprv naznačil, že sme ako občania celkom trestuhodne a bez akéhokoľvek odporu dovolili, aby politicko-spoločenská prax bola taká, že za základný aktivizujúci princíp pre celú spoločnosť v záujme uplatňovania štátnej moci a spravovania životov všetkého národného spoločenstva boli zámerne či nechtiac pokladané zaregistrované politické strany ako také. A k uplatňovaniu aktivizujúceho princípu bola politickým stranám ponechaná absolútna dôvera a absolútna moc. Ak si odmyslíme, že je možné celkom demokratické striedanie politických strán u moci na základe výsledkov volieb a príslušných zákonov, tak celkovo vo verejnom a politickom živote spoločnosti nejde o nič demokratického, ale u uplatňovanie totalitného pravidla, že o všetkom môžu rozhodovať len voľbami dotknuté politické strany a ich samourčení predstavitelia.
Môžeme ostať spokojní s tým, že vládna moc nad nami vládne na základe neohrozeného postavenia niekoľkých politických strán ?
Čo majú za úlohu politické strany v kapitalizme zakrývať a potláčať.
Komu vyhovuje, že za základný aktivizujúci princíp pre kapitalistickú spoločnosť boli určené politické strany ako také ?
Vyhovuje to minoritnej triede kapitalistov v prvom rade. Ako v svojom diele „Po kapitalizme ekonomická demokracia“ napísal americký filozof David Schweickart, všetky pokrokové zápasy sa dnes chápu v rámci predstáv a koncepčných horizontov kapitálu. Určením postavenia politických strán v kapitalistickej spoločnosti sa kapitalizmus nenarúša v jeho základoch, pretože na svet sa dívame cez okuliare dominantnej ideológie globálneho kapitalizmu. Takže pre moderné ľudské bytie (v kapitalizme) platí, že rozhodujúcimi princípmi môžu byť politické strany, ktoré podľa výsledkov volieb potom nakladajú aj s tým, ako bude možné v spoločnosti uplatňovať také princípy ako Láska, Svar a Rozum (Duch).
Politické strany svojim postavením, poslaním a úlohami vlastne tvoria ochranný štít pre minoritnú triedu kapitalistov (kapitalistickú triedu), aby mohla ostať privilegovanou triedou, ktorá má v rukách veľkú politickú moc a zastiera sa to mocou volených zástupcov občanov. Tí potom majú za úlohu presvedčovať občanov, že žijú v demokratickom a právnom štáte, ktorého občania sú základom. Takýmto spôsobom je zabezpečené, že minoritná trieda kapitalistov je v skutočnosti „neviditeľnou triedou“, o ktorej sa vôbec nehovorí, akoby ani neexistovala. Pred obyvateľstvom národného štátu majú politické strany ako aktivizujúce subjekty za úlohu celkom zakryť, na základe akého mechanizmu získava minoritná trieda kapitalistov rozhodujúcu moc, ktorá sa potom realizuj cez legitímnu zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Politické strany v kapitalizme majú ďalej za úlohu:
1. Ustrážiť, aby žiadna skutočná demokracia v kapitalizme neexistovala, ale aby ostala zachovaná polyarchia. V tomto smere súžitie politickej rovnosti občanov s materiálnou nerovnosťou existuje iba podľa strany bohatstva.
2. Nikto nesmie protestovať proti neoliberálnej globalizácií.
3. Nikto nesmie narušiť záhadné finančné trhy.
4. Musí ostať zachovaná brutálna nerovnosť – jeden boháč napríklad na 10 miliónov s priemernou mzdou.
5. Nesmú sa presadzovať projekty na vytvorenie nového ekonomického poriadku, napríklad program ekonomický životaschopnej a etický vyhovujúcej formy socializmu.
6. Nikto sa nesmie usilovať o reštrukturalizáciu kapitalistických ekonomických inštitúcií.
7. Nerovnosť v distribúcií bohatstva má byť zachovaná alebo ešte viac navršovaná.
8. Investície do cudziny plynú v úsilí hľadať vyššie zisky a tak to má byť zachované.
9. Pre udržiavanie prísnej disciplíny pracovnej sily udržiavať nezamestnanosť ako podmienku zdravého kapitalizmu.
10. Podporovať kapitálovú hypermobilitu v rôznych jej formách a bez prekážok.
11. Prísne strážiť, aby nikdy nedošlo k pokusom nastolenia ekonomickej demokracie, ktorá má tri základné črty: zamestnanecká samospráva, trh a spoločenská kontrola investícií.
12. Ustrážiť, aby kapitalistická trieda namiesto zvyšovania miezd požičiavala veľkú časť svojho zisku pracujúcej triede aj s úrokmi, aby bolo možné absolútnu väčšinu udržiavať v dlhoch.
13. Ustrážiť, aby občania nemohli rozhodovať v otázkach vojny a mieru, aby sa nemiešali do organizovania štátnych prevratov, aby boli zmierení s utrpením a terorom vo svete.
14. Dbať, aby potravinová bezpečnosť a sebestačnosť nebola prioritou žiadnej národnej vlády, rozvoja lokálnej ekonomiky a dobrého využitia iniciatív družstevníkov a poľnohospodárskej pôdy.
15. Dbať, aby ekologické problémy neboli riešené na úkor ekonomiky globálneho kapitalizmu, ale na úkor obyvateľstva jednotlivých národných štátov, k čomu stačí podporovať politiku klimatických zmien.
16. Nepodporovať také politické reformy, ktoré zásadným spôsobom znížia vplyv súkromných finančných zdrojov na výsledky volieb.
17. Neobmedzovať vplyv a moc médií v súkromných rukách, ktoré zásadným spôsobom sú určené k presadzovaniu záujmov minoritnej triedy kapitalistov.
18. Vychovávať občanov ku globálnemu pohľadu na svet a ku globálnemu riešeniu problémov ľudstva bez návratu k posilňovaniu vlastenectva a národnej suverenity.
19. Globalisti pod vedením farma Kartelu a WHO zaviedli do života vo svete politiku strašenia ľudstva pandémiou koronavírusu, s epidemiologickou istotou predpokladajú ďalšie pandémie a k tomu organizujú svoju globálnu politiku tak, aby členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie dohodli na Pandemickej dohode a zmenách Medzinárodného zdravotníckeho poriadku. Kvôli ziskom je potrebné šíriť strach z chorôb, ktorým je možné predchádzať očkovaním (vakcináciou) a následná výroba vakcín a ich predaj bez zodpovednosti na čo najväčší trh.
20. Vyžaduje sa, aby vzťah globálneho a národného bol v rôznych oblastiach života spoločnosti riešený v prospech globálneho a výrazným obmedzením štátnej suverenity.
21. V záujme obyčajných ľudí žiadna vládna moc sa nesmie usilovať o obmedzenie súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov.
22. Občanom sa nesmie dovoliť, aby po vzore Veľkej Británie si zvolili oslobodeniu od globálneho vládnutia, globálnych obchodov, globálneho poňatia migrácie a ďalších globálnych politík. Občania nesmú si uvedomovať, že kapitalistická globalizácia vedie národy do záhuby.
23. Netreba podporovať a organizovať rešpekt k pravde, aby bola v súlade s faktami. Občanov treba viesť k tomu, aby nepochybovali o pravdivosti a platnosti oficiálnych vysvetlení, ktoré má robiť vládna moc, či prevládajúcich vysvetlení, ktorými sa vysvetlenia vládnej moci opakujú. Občanov treba viesť iba k tomu, že majú právo opakovať oficiálne a prevládajúce vysvetlenia.
24. Pokračovať v politike nespochybniteľnosti členstva národného štátu v nadnárodných štruktúrach EÚ a NATO.
25. Pokračovať v politike boja proti dezinformáciám.
26. Nedovoliť, aby vznikla autentická ľavica, ktorú nie je možné stotožniť s opozíciou v rámci parlamentnej demokracie. Znamená to, že ani neexistuje skutočný ľavicový program pre Slovenskú republiku. Už dlhé roky je občan SR presviedčaný, že mu bohate postačuje, ak na slovenskej politickej scéne existujú štandardné politické strany, ktoré v skutočnosti svojimi aktivitami iba predstierajú svoju ľudomilosť či ľudovosť. Bez autentickej ľavice je politický boj ochudobnený, čo znamená, že ani veľká časť občanov žijúcich zo svojej práce nemá možnosť nájsť svojich skutočných zástupcov v politike.
Uvedené príklady, a ďalšie, ktoré si čitateľ môže v duchu „dopísať“, zvyčajne v programoch politických strán nenájdeme. Príklady sú skôr odvodené od toho, čomu politické strany ako aktivizujúce princípy dávajú voľný priebeh, respektíve nezasahujú do podstatných znakov a problémov kapitalistickej spoločnosti. Pýtam sa: je rozumné, múdre, zákonité, ľudské, priateľské postaviť na čelo ľudskej spoločnosti – národného spoločenstva, priamo na akýsi piedestál, politické strany a veriť, že je to jediná záruka fungovania politického národa, jeho spokojného a šťastného života ? Môže obyčajný človek – občan svojej vlasti veriť, že politické strany disponujú v praktickom živote dostatočným potenciálom, aby sa im priznalo a rešpektovalo právo na výlučné postavenie v politickom systéme, od ktorého sa môžu odvodzovať, „rodiť“ všetky potrebné subjekty, inštitúty a inštitúcie pre spravovanie spoločnosti ?
Nutne potrebujeme reformu ustanovenia zákonodárnej a výkonnej moci.
Čo naliehavo potrebujeme ?
Potrebujeme, a čo najskôr, presadiť nový volebný systém pre voľby do NR SR. Potrebujeme sa zbaviť zaužívanej praxe politických strán a hnutí okamžite po voľbách do NR SR organizovať dohodnutú koalíciu a nanútenú opozíciu.
Organizovať štátnu moc a spravovanie celej spoločnosti je možné a potrebné realizovať iným spôsobom ako doteraz – mimo vykonštruovaných koaličných zoskúpení a koaličnej väčšiny !
Výsledok zaužívanej praxe politických strán vidíme už aj v tomto volebnom období. Už niekoľko mesiacov sa v rámci politických konaní a zo strany vládnej koalície rieši otázka, či si koalícia udrží väčšinu v NR SR. Takýto amaterizmus v politike a v politickom konaní nie je vôbec náhodný. Procesy súvisiace s voľbami do NR SR a fungovaním NR SR sú úmyselne organizované tak, aby bolo možné z pozadia politiky (jej zadného dvora) ľahšie presadzovať záujmy tých, čo sa pohybujú v prostredí oligarchov či v prostredí minoritnej skupiny kapitalistov.
Doterajšia prax ustanovenia zákonodárnej a výkonnej moci má mnoho nedostatkov, nie je v dostatočnom súlade sú záujmami občanov a slovenského národa. Doterajšia prax je súčasťou systému, ktorý americký filozof D. Schweickart nazval polyarchiou a nemá nič spoločného so skutočnou podstatou demokracie, ktorá v podmienkach kapitalizmu ani nie je možná. Je však možná určitá zásadná reforma ustanovenia zákonodarnej a výkonnej moci, ktorá posunie polyarchiu (v našom poňatí demokraciu) na kvalitatívne vyššiu úroveň.
Aké dôvody existujú k tomu, aby sme sa prinútili k reforme ustanovenia zákonodarnej a výkonnej moci ? O niekoľkých dôvodoch sa zmienim už v tomto článku.
Prvý dôvod:
Podľa Ústavy SR štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo (čl. 2 ods.1). Aká je prax ? Neexistuje žiadna rovnováha medzi vykonávaním štátnej moci prostredníctvom volených zástupcov a rozhodovaním občanov priamo. Absencia akejsi pomyslenej či faktickej rovnováhy je výsledkom politickej praxe politických strán a hnutí, ktoré si po voľbách rozhodujú po svojom v rámci svojej medzistraníckej spolupráce, založenej na Koaličnej dohode alebo volebnom výsledku jednej politickej strany. V tomto prípade ide už o prvý a rozhodujúci krok k obmedzeniu vplyvu a moci občanov. Úprava – novelizácia čl. 2 ods.1 Ústavy SR je preto žiaduca, má byť konkrétnejšia a má byť zbavená slovného spojenia „alebo“.
Druhý dôvod:
Súvisí s prvým dôvodom. Podľa čl. 3 ods. 1 Ústavy SR občania v rámci politických práv majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. A aká je prax ? Odpoveď je tá istá ako v prípade prvého dôvodu, takže aj v tomto prípade je potrebné pristúpiť k novelizácií Ústavy SR a vylúčiť slovné spojenie „alebo“.
Tretí dôvod:
Podľa čl.30 ods. 4 Ústavy SR občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Toto ústavné právo sa permanentne porušuje zo strany každej vládnej moci koalície a teda skupiny politických strán. Prístup občanov k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok je potrebné doriešiť zákonom.
Štvrtý dôvod:
Podľa čl. 29 ods. 4 Ústavy SR politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti a iné združenia sú oddelené od štátu. Z môjho pohľadu politické strany a politické hnutia nie sú oddelené od štátu. Práve naopak, svoje postavenie, získané na základe volieb do NR SR, zneužívajú, pretože vďaka hlasom občanov – voličov zdrojom ich financovania a politickej existencie je práve štátny rozpočet, rovnako ako vymenovanie do rôznych štátnych funkcií podľa straníckej príslušnosti či Koaličnej dohody. Z uvedených dôvodov nie je možné v praxi naplniť čl. 30 ods. 4, pretože prístup k voleným a iným verejným funkciám nespĺňa požiadavku rovnakých podmienok.
Piaty dôvod:
Podľa čl. 73 ods. 2 Ústavy SR poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Politická prax je taká, že celé ustanovenie Ústavy SR sa porušuje ! Poslanci sú v skutočnosti zástupcovia politických strán a hnutí a mandát vykonávajú podľa straníckych preferencií, respektíve ich spoločných programov. Všetci poslanci za parlamentné politické strany a hnutia, ktoré sa stali súčasťou Koaličnej dohod, sú určitým spôsobom viazaní rozhodnutiami Koaličnej rady, ktorá v skutočnosti je nelegitímnym orgánom, pretože nemá oporu v Ústave SR a ani v iných zákonoch. Podľa Ústavy SR zástupcami občanov sú poslanci, nie politické strany. Avšak podľa zákona o voľbách do NR SR občan je povinný, ak sa rozhodne zúčastniť volieb, v prvom rade voliť politickú stranu, ktorá si kandidátov na poslancov vyberá a tvorí podľa svojho vnútrostraníckeho rozhodnutia.
Problémom, a veľkým, je aj to, že ak si aj veľká či menšia časť voličskej základne zvolí svoje politické strany do NR SR, tak ich potenciálni kandidáti na kandidátkach ich politických strán sa nedostanú do parlamentných lavíc a nemôžu zložiť sľub, aby mali možnosť vykonávať svoj mandát. O obmedzenie vplyvu a moci občanov – voličov rozhodnúť o svojich zástupcoch v NR SR sa postaral zákon o voľbách do NR SR. V tomto zákone sú uvedené klauzuly o dosiahnutí hranice 5%, 7% a 10 %, na základe ktorých sa po každej voľbe niekoľko politických strán a hnutí aj so svojimi potenciálnymi kandidátmi, nedostane do NR SR.
V tomto prípade rozhodnutie o tom, kto a za koho bude zastupovať občanov v NR SR, je v rukách štátnej komisie pre voľby a financovanie politických strán. Ak napríklad politická strana nedosiahne vo voľbách do NR SR 5 % – nú hranicu, nesplní kritérium volebného zákona a na základe toho všetky platné volebné hlasy od voličov sú jej odobraté, anulované. Voľné mandáty neprepadnú, ale sa prepočítavajú a pridelia tým politickým stranám, ktoré napríklad 5 % – nú hranicu pre vstup do NR SR dosiahli.
Takáto dlhoročná politická prax predstavuje veľkú politickú nespravodlivosť, ktorá sa ústami politikov vládnej moc koalície posudzuje ako „výsledok slobodných demokratických volieb“. Legálna a legitímna moc občanov vo vzťahu k štátu je zo strany zákonodarnej moci výrazne narušená. Ústava SR nesplnomocnila nikoho, aby o volebnom zákone bolo možné vymyslieť a schváliť kritérium, podľa ktorého veľká či menšia časť platných volebných hlasov pre kandidujúce politické strany a hnutia bude volebným orgánom zrušená a na základe toho volebné hlasy a na nich závislé poslanecké mandáty budú administratívne pridelené tým politickým subjektom, ktoré sa do NR SR dostali.
Podľa čl. 30 ods. 3 Ústavy SR volebný zákon môže ustanoviť iba podmienky výkonu volebného práva. Pre čitateľa uvediem konkrétny príklad z toho, koľko platných volebných hlasov odovzdaných vo voľbách do NR SR vo februári 2020 na základe volebného zákona a ním ustanovených kritérií pre vstup do NR SR ( 5%, 7%) prepadlo a ktoré boli pridelené iným politickým stranám a hnutiam. Takáto prax je v skutočnosti podvodom na občanoch – voličoch a svedčí o nedemokratických praktikách, ktoré majú slúžiť záujmom určitých skupín v spoločnosti. Odobratie platných volebných hlasov na úrovni štátnej komisie pre voľby a financovanie politických strán rozhodne nepokladám za podmienku výkonu volebného práva.
Podľa mojich prepočtov, ak neberiem do úvahy kritérium – klauzulu o hranici 5% a 7% pre vstup do parlamentu, tak všetkých šesť parlamentných politických strán a hnutí vo voľbách do NR SR dostalo toľko platných volebných hlasov, že na základe nich mali právo na 107 (108) mandátov. Ostatných 43 (42) mandátov malo byť podľa platných volebných hlasov pridelených ostatným politickým stranám, nie však všetkým. Vo voľbách do NR SR vo februári 2020 bolo na základe volebného zákona štátnou komisiou pre voľby zrušených 820 411 platných volebných hlasov !!! Ako to nazvať ? Je to niečo pre našu spoločnosť tragické, ak do volebných miestnosti prišlo množstvo voličov a ich odovzdané a platné volebné hlasy im boli nakoniec odobraté (scudzené ) a to len preto, že voliči, ktoré volili svoje politické strany (hnutia) nesplnili požadované kritéria pre vstup do NR SR – 5% – nú, respektíve 7 % – nú hranicu.
Čo k tomu dodať ? Takéto kritérium, ktoré si vymyslela a presadila určitá garnitúra politikov z niektorých politických strán do zákona o voľbách do NR SR, nemôže byť kritériom pre občana – voliča. Predstavme si, že z úrovne štátnej komisie pre voľby a financovanie politických strán by každý z uvedeného počtu občanov – voličov, ktorému musel byť odobratý platný volebný hlas, by domov dostal písomné oznámenie o tomto administratívnom a byrokratickom kroku. Iba vtedy by si množstvo občanov – voličov uvedomilo, že nejde o slobodné a demokratické voľby, pretože voliči si nie sú rovní v svojich právach a rozhodnutiach a na základe toho ich „nesprávne“ rozhodnutie musí opraviť štátna autorita !!! Vymyslieť na občana – voliča kritérium pre platnosť jeho hlasu, to je vrchol politického hyenizmu !
Vyššie uvedené množstvo volebných hlasov neprepadlo, ale na základe nich 43(42) mandátov bolo pridelených v prospech šiestich politických strán a hnutí. Z toho vyplýva, že platné hlasy voličov boli doslova scudzené v prospech iných politických strán a hnutí. Mne to vychádza tak, že OĽANO získalo naviac 15(16) mandátov, SMER – SD 10 mandátov, Sme rodina 5 mandátov, ĽS – NS 5 mandátov, SaS 4 mandáty a Za ľudí 3 mandáty. Z uvedeného vyplýva, že vládna koalícia získala nad rámec podpory svojich voličov 28 mandátov naviac. Ak by existoval zákon o voľbách do NR SR, v ktorom by neexistovali kritéria pre vstup do parlamentu – 5% – nej a 7 % – nej hranice, v NR SR pre volebné obdobie 2020 až 2023 malo právo sedieť 43 (42) poslancov – „zástupcov“ občanov z iných politických strán a hnutí.
Šiesty dôvod:
Celá politika či politické konanie zákonodarnej a výkonnej moci sa zakladá na špekulatívnom prístupe tých politických strán, ktoré sa podľa volebného zákona dostali do parlamentu. Špekulatívny prístup vyplýva práve zo zákona o voľbách do NR SR, ktorý v § 42 určuje podmienky prideľovania mandátov, v rámci ktorých je najdôležitejšia klauzula o päť percentnej (7% a 10 %) hranici z celkového počtu odovzdaných platných hlasov, ktorú politická strana má dosiahnuť, aby mohla mať nárok na potrebný počet mandátov v NR SR.
Ústava SR nepozná delenie NR SR ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu SR na zorganizovanú vládnu koalíciu a na nanútenú opozíciu ! Rovnako Ústava SR nepočíta s tým, že pôsobnosť NR SR vymedzená v čl. 86 je možné a potrebné realizovať len za podmienky existencie zorganizovanej koalície a nanútenej opozície. NR SR má podľa čl. 92 právo zriaďovať z poslancov iba výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány. Určením podmienok pre prideľovanie mandátov do NR SR (5%, 7%, 10%) došlo k výraznému obmedzeniu vplyvu moci občanov, pretože zástupcovia občanov sa v prípade viacerých politických strán: a) buď vôbec nedostali do parlamentných lavíc alebo za b) niektorí z tých, čo sa do parlamentných lavíc dostali, boli na celé volebné obdobie postavení do pozície nanútenej opozície.
Toto rozdelenie NR SR na dve základné skupiny, na dva nezmieriteľné tábory majú na svedomí predstavitelia politických strán a hnutí s relatívne silnejším postavení ako výsledkom volieb, ktorí si v rámci zadného dvora politiky vytvorili úplne svojvoľný mechanizmus, ako už vopred zefektívniť prácu NR SR tým, že bude podpísaná Koaličná dohoda. Koaličná dohoda je pre podmienky práce v NR SR nelegitímny dokument, ktorým sa ústavnoprávna a zákonodarná moc už vopred sústreďuje v rukách predstaviteľov niekoľkých politických strán a v zmysle ktorej Koaličná rada prijíma už vopred mimo pôdy parlamentu rozhodnutia, ktoré „zástupcovia“ občanov za koalíciu sú povinní rešpektovať a hlasovať podľa očakávaní Koaličnej rady.
Na základe podmienok prideľovania mandátov do NR SR došlo k zrušeniu mandátov pre určitú skupinu politických strán a hnutí. Oba uvedené zásadné reštrikčné kroky viedli k tomu, že na pôde NR SR bola narušená slobodná súťaž politických síl, pretože podmienky pre politický boj sa vopred rozčlenili a to ešte skôr, ako sa mohlo pristúpiť k prerokovaniu dôležitých tém, vyplývajúcich z pôsobnosti NR SR. Koaličná rada, pozostávajúca zo zástupcov koaličných politických strán sa na obdobie štyroch rokov stáva „samozvaným nositeľom“ štátnej moci a tým sa len potvrdzuje, že politické strany nie sú oddelené od štátu, ako to požaduje Ústava SR.
Vinou Koaličnej dohody, ktorú medzi sebou uzatvoria predstavitelia politických strán, aby sa im ľahšie vládlo a spravovalo fungovanie celej spoločnosti, sa požiadavka slobodnej súťaže politických síl zdegenerovala, pretože Koaličná rada na základe Koaličnej dohody už vopred predikuje, aké rozhodnutia sa musia (!) v NR SR prijať. Koaličná dohoda, ktorá zvyčajne uzrie svetlo sveta pod vedením politickej strany, ktorá vo voľbách relatívne získala najviac platných hlasov (aj za pomoci scudzených mandátov) vytvorí problém, o ktorom sa verejne nehovorí.
Týmto problémom je konflikt záujmov, ktorý vzniká medzi vládnou mocou a zákonodarnou mocou. Je ťažko zistiť, kto koho riadi a kto komu sa zodpovedá. Podľa Ústavy SR (čl. 114 ods. 1) vláda SR je za výkon svojej funkcie zodpovedná NR SR. Lenže samotnou Koaličnou dohodou sa táto zodpovednosť zo strany vlády SR praktický zrušila. Aj pre súčasné volebné obdobie platí, že politický boj bol presmerovaný na riešenie problému, aby si vládna a zákonodarná moc udržala stálu väčšinu, vopred zorganizovanú. Nehovorí sa, že v podmienkach NR SR potrebujeme, aby panovala trošku iná politická atmosféra a politická kultúra. Kto bol zvolený za poslanca NR SR, ako „zástupca“ občanov má sa usilovať, aby sa permanentne hľadala väčšina pre prerokovanie a schválenie každého jedného potrebného zákona samostatne a s prihliadnutím k tomu, aby sa dosiahla jeho potrebná kvalita.
Podľa všelijakých odborníkov na politiku alternatívou za zrušenie koaličnej väčšiny sú iba predčasné voľby do NR SR. Toto je veľmi silné zavádzanie občanov – voličov SR, pretože v skutočnosti existuje celkom excelentné riešenie situácie v NR SR, keď vládna koalícia stratí zorganizovanú väčšinu. Namiesto uvažovania o predčasných voľbách do NR SR, a to len kvôli tomu, že sa z určitých dôvodov rozpadne koaličná vládna väčšina, majú mať „zástupcovia“ občanov záujem dohodnúť sa na definitívnom zrušení svojvoľnej politickej praxe spojenej s nevyhnutnosťou, že zákonodarný orgán môže pracovať, a efektívne, len za podmienky, že bude sformovaná a funkčná vládna koalícia. Takúto podmienku fungovania politického systému Ústava SR nepozná.
Ak bola zavedená do politickej praxe v rámci politického systému SR, tak je to najskôr finta tých, čo zo svojho pozadia minoritnej triedy kapitalistov či oligarchov potrebujú reálne ovplyvňovať dianie v NR SR a vo vláde SR. Má teda platiť táto nová zásada: Národná rada SR má plniť svoju pôsobnosť bez vopred určenej podmienky, že musí existovať zorganizovaná koalícia a nanútená opozícia ! Do politickej praxe preto má byť zákonnou formou zakomponovaný zákaz, aby NR SR a vláda SR fungovali iba na základe Koaličnej dohody a vopred dohodnutej koaličnej vládnej väčšiny. Je teda potrebné, aby zaniklo klasické panstvo vládnej koalície, rovnako aby zaniklo aj doterajšie poňatie opozície. V dnešnej dobe je už možné počítať s tým, že záujmom občanov a záujmom štátu a celého národa môžu a majú slúžiť, a celkom dobre, tak poslanci z doteraz nanútenej opozície ako aj poslanci doteraz organizovaní do vládnej koalície.
Termín „opozícia“ sa v súčasnosti používa k označeniu časti poslaneckého zboru – „zástupcov občanov“ – ktorá po celé volebné obdobie kladie odpor garnitúre vládnej moci. Tomuto termínu treba dať úplne iný význam. Aby sme pochopili, v čom môže spočívať iný význam, tak musím pripomenúť, že namiesto schvaľovania výsledkov politických obchodov mimo parlamentného režimu, by prebiehalo skutočné rokovanie parlamentu výhodné pre občanov a celú spoločnosť. Výsledok rokovania by nebol známy vopred podľa bilancie koaličných hlasov, ale až pri záverečnom hlasovaní. V takomto prípade by išlo o dynamickú opozíciu, ktorá nebude vopred sformovaná do nútenej opozície a nebude klásť odpor vládnej moci po celé volebné obdobie, ale ktorá vždy bude aktuálna vzhľadom na rozhodovanie sa k predloženej danej problematike.
Ak môže existovať dynamická opozícia (vždy s prípadu na prípad), znamená to, že zároveň nebude existovať vládna koalícia. Zástupcovia občanov budú môcť v NR SR využívať svoje slobodné rozhodnutie v dvoch smeroch: buď vládny návrh k danej problematike podporiť alebo zamietnuť a vrátiť aj s pripomienkami na nové prepracovanie.
Ak sa zruší prax robiť politiku v NR SR na základe Koaličnej dohody s rozčlenením poslaneckého zboru na dohodnutú koalíciu a nanútenú opozíciu, potom sa vytratí potreba hovoriť o koalícia a opozícií. Každý poslanec NR SR ako „zástupca“ občanov (ešte za existencie v súčasnosti platného zákona o voľbách do NR SR) bude mať k dispozícií viacej parlamentnej slobody. Lenže zrušenie koalície a opozície v súčasnom pojmovom určení musí nevyhnutne súvisieť so zmenami, ako sa bude kreovať Vláda SR aj na čele s jej predsedom. O tejto potrebe – potrebe nového spôsobu kreovania Vlády SR je potrebné napísať samostatný článok. Naznačil som, že medzi vládnou mocou a zákonodárnou mocou existuje konflikt záujmov, znamená to, že bude potrebné novelizovať aj Ústavu SR, respektíve prijať aj iný zákon, aby sa konflikt záujmov odstránil a Vláda SR mohla byť dôsledne NR SR aj kontrolovaná. Za dnešnej situácie to vôbec nie je možné !
Toľko zatiaľ k dôvodom, aby sa spoločnosť prinútila k reforme ustanovenia zákonodárnej a výkonnej moci. Samotná reforma, ak má byť vyvolaná a presadzovaná, má zapadať do celkového obrazu o tom, čo je potrebné v rámci politického systému reformovať v širších súvislostiach. Je teda potrebné naznačiť, respektíve dohodnúť víziu politického dobra pre Slovenskú republiku, ktorej zámerom má byť: a) posilnenie vplyvu a moci občanov ako základu štátnej moci pri výbere kandidátov na poslancov NR SR, b) vytvoriť podmienky pre účasť občanov na správe vecí verejných podľa deklarovaného ústavného práva, c) prijať zákonné opatrenia k tomu, aby sa výrazne posilnili požiadavky na ustanovenie politickej strany, jej fungovanie v potrebnej organizačnej štruktúre a jej pôsobnosť v rámci celej spoločnosti.
Čo má strana občanov v SR robiť, aby dosiahla svoje zrovnoprávnenie s politickými stranami ?
V rámci politického konania v podmienkach Slovenskej republiky je potrebné konečne nájsť odvahu a začať – a to prioritne – presadzovať nové zákony: zákon o politických stranách a zákony o všetkých voľbách, ktoré na území SR je potrebné organizovať. V tomto článku som vyššie uviedol, že jediným a základným aktivizujúcim princípom – subjektom pre spravovanie kapitalistickej spoločnosti sú politické strany a ich suverénne postavenie a právo bojovať o politickú moc. Rovnako som uviedol, že v dnešnej dobe musí ľudská spoločnosť nevyhnutne existovať ako politické spoločenstvo. Existencia takéhoto spoločenstva, v skutočnosti sformovaného národa, si okrem už uvedeného aktivizujúceho princípu či subjektu ako sú politické strany, bude vyžadovať použivať aj iné aktivizujúce princípy (subjekty) či prostriedky, ktoré budú plniť funkciu vytvárania jednoty z mnohosti, udržiavania, formovania politického spoločenstva ako suverénneho celku, ktorý umožní ľudským bytostiam žiť v stabilných a mierových podmienkach. Čo je teda potrebné urobiť ?
V prvom rade treba v rámci otvorenia celospoločenskej témy o postavení a fungovaní politických strán a hnutí v SR prijať celospoločenský konsenzus, že suverénne postavenie politických strán a ich výlučné právo bojovať o politickú moc, je potrebné v rámci určitých reformných krokov dostatočne či výrazne obmedziť a to podľa zásady o politickej rovnosti občanov a politických strán, keďže občania sú jediným základom štátnej moci.
Celospoločenský konsenzus sa môže dosiahnuť iba vtedy, ak bude otvorená celospoločenská debata o postavení a fungovaní politických strán a hnutí v SR, v ktorej sa musia aktívne zúčastniť tak strana občianstva v rámci svojich rôznych organizačných schém ako aj členská základňa politických strán a hnutí. Treba pripomenúť, že dôležité zákony, súvisiace s postavením a fungovaním politických strán a volebné zákony sa vždy prijímali len v rámci výlučných iniciatív a návrhov niekoľkých politických strán a hnutí na pôde NR SR a bez vplyvu strany občianstva. Takúto prax je potrebné do budúcnosti vylúčiť, pretože v prípade politických strán a hnutí ide o jasný konflikt záujmov.
Z tohto dôvodu potrebujeme si iba vyjasniť, akým spôsobom je možné začať organizovať spoločnosť občanov SR k tomu, aby sa zobudili a zamysleli nad tým, ako otvoriť celospoločenskú debatu o postavení a fungovaní politických strán a hnutí v SR, o potrebe nového zákona o voľbách do NR SR a ďalších volebných zákonov a o celkovej vízií politického dobra pre SR. Jedno je totiž isté: k zásadným zmenám vedúcim k obmedzeniu postavenia a moci politických strán a hnutí v záujme aktívnej účasti strany občianstva, sa politické strany a ich orgány nikdy nerozhodnú. Preto sa iniciatívy majú chopiť rôzne mnohé občianske iniciatívy, skupiny a združenia, ktoré spoluprácou vytvoria pevný organizačný rámec, v ktorom sa presne navrhnú ciele a úlohy, ktoré budú súvisieť s reformou určitej časti politického systému.
Aký by mohol byť postup ?
Skupina angažovaných ľudí, napríklad reprezentovaná politickou stranou „Právo na pravdu“, sa rozhodne založiť platformu pre rozvoj občianskych iniciatív a hnutia napríklad s názvom „Za nové prístupy v národnej politike“, ktorá vytvorí podmienky pre prijatie skutočnej „Vízie politického dobra v podmienkach Slovenskej republiky“. Predpokladám tento postup angažovanej skupiny (prípravného výboru), zloženého zo zástupcov nižšie uvedených angažovaných skupín, spolkov, združení a národne orientovaných významných jednotlivcov:
1. Osloviť existujúce občianske iniciatívy, spolky a združenia a novo vznikajúce k spoločnému postupu, najmä ak vlastenecký a národne orientovaných subjektov je dostatok. Osobne registrujem, že existuje dostatočné množstvo rôznych občianskych iniciatív, skupín a hnutí ako napríklad:
1.1. Národná konferencia a jej Manifest Sloveska.
1.2. Spoločnosť slovenskej inteligencie KORENE a jej Stála konferencia intelgencie Slovakia plus.
1.3. Občianske združenie Proforum a jeho dokument „Spravodlivé, inovatívne a trvalo udržateľné Slovensko“.
1.4. Slovan – Národný snem jednoty, o. z.
1.5.Vlastenecký inštitút Petra Šveca a jeho Memorandum o národnoštátnych záujmoch SR.
1.6. Signatári Nitrianskej deklarácie za zachovanie suverenity Slovenskej republiky.
1.7. Vlastenecký front a jeho Programový manifest.
1.8. Centrum pre verejnú politiku a jeho vízia „Slovensko k efektívnejšiemu štátu“.
1.9. Vlastenecký blok, do ktorého vstúpili Hnutie O NÁS, strana Domov (Pavol Slota), Práca slovenského národa, podporujú nás viaceré spoločenské organizácie – OZ Brat za brata, Vlastenecký inštitút Petra Šveca, občiny Slovenska, Únia vojnových veteránov, OZ Slavica, OZ Ozón, OZ Slovan – národný snem jednoty, Archa, Iniciatíva Jazdci za slobodu, Iniciatíva Vlastenecký front, Matky za mier, osobnosti Štefan Harabín, Jozef Prokeš, Mudr. Peter Lipták a ďalší.
1.10. Signatári výzvy „Ide o všetko“ – občianskej iniciatívy „Za slobodné a zvrchované Slovensko“.
1.11. Účasť parlamentných a mimoparlamentných politických strán a hnutí, ktoré budú ochotné zmeniť či upraviť svoj politický program v duchu potrieb zásadnej reformy politického systému Slovenskej republiky, potrebnej k obnoveniu národnej a štátnej suverenity Slovenskej republiky v rámci nových prístupov k národnej politike a zabezpečenia spoluúčasti občanov SR na správe vecí verejných.
1.12. Účasť predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska a zástupcov jeho regionálnych združení z celej Slovenskej republiky.
1.13. Účasť platformy intelektuálnej a politicko-aktivistickej občianskej iniciatívy, sformovanej okolo geopolitického a kultúrneho mesačníka Zem a Vek, ktorú vedie Rada starších a ktorá nadväzuje na Memorandum slobodného občana z novembra 2012. Platforma má zámer predstaviť občianskej verejnosti možnosti inej alternatívy socio – ekonomického a politického vývoja našej vlasti.
Poznámka: V tomto stručnom prehľade nie sú uvedené občianské združenia, nadácie, neziskové organizácie, neinvestičné fondy a ďalšie organizácie, ktoré spoločné tvoria tretí sektom – mimovládne neziskové organizácie. Predpokladám, že do prípravného výboru – angažovanej skupiny občanov bude potrebné získať aj zástupcov z mnohých dôležitých subjektov tretieho sektora.
2. Mimoriadnu pozornosť venovať potrebe založiť účinnú spoluprácu so Združením miest a obcí Slovenska, s jeho regionálnymi združeniami a orgánmi miestnej samosprávy. Hlavným dôvodom pre založenie účinnej spolupráce je to, že všetky dokumenty, ktoré budú súvisieť s návrhmi na reformu politického systému v SR, bude potrebné predkladať cez Regionálne združenia ZMOS na prerokovanie verejným zhromaždeniam občanov v mestách a obciach, aby bolo možné získať ich súhlas a väčšinu, nakoľko až po tomto verejnom občianskom posúdení môžu byť dokumenty predložené na prerokovanie výkonnej a zákonodarnej moci. Prečo navrhujem tento postup cez aktívnu formu samosprávy – verejné zhromaždenia občanov ?
Cez petície a referendum je to veľmi ťažký postup. V Slovenskej republike je 62 Regionálnych združení ZMOSu. Každé združenie je schopné cez svojich starostov a primátorov zabezpečiť, aby v obciach a mestách sa uskutočnili verejné zhromaždenia občanov, ktorých zvolavateľom budú obecné, respektíve mestské zastupiteľstva. Ten, kto zvolá VZO, bude mať za úlohu spísať stručnú zápasnicu aj s prijatým záverom – hlasovaním občanov. Každá zápasnica bude dokladom k celkovému vyhodnoteniu prerokovaných návrhov. K tejto otázke sa ešte raz vrátim v rámci problematiky spojenej s činnosťou neziskových organizácií – tretieho sektora.
3. Angažovaná skupina, napríklad z „Právo na pravdu“, zorganizuje stretnutie zástupcov vyššie uvedených angažovaných skupín, spolkov, združení a národne orientovaných významných jednotlivcov a spoločne sa dohodnú na ustanovení riadiacieho a výkonného orgánu s názvom „Národné kolégium občanov“, neskôr aj s administratívnymi zložkami a pracovnými (poradnými) skupinami, ktoré sa budú zaoberať iniciatívami, súvisiace s prípravou nižšie uvedených nových zákonov a vízie politického dobra pre celú Slovenskú republiku.
4. Pripraviť video dokumentáciu a webovú stánku platformy občanov za nové prístupy v národnej politike.
5. Rokovať s vedením RTVS o platforme pre rozvoj občianskych iniciatív a hnutia „Za nové prístupy v národnej politike“ a jej zaradení do programovej štruktúry verejnoprávnej televízie na potrebné časové obdobie: priebežne až po účasť v celospoločenskej diskusií k projektu o „Vízií politického dobra v podmienkach SR“.
6. Z občianskych iniciatív, spolkov, združení (samosprávnych), niektorých politických strán a sympatizantov ustanoviť celonárodný „Kongres reprezentantov občianskych iniciatív, spolkov, združení, strán a sympatizantov“, ktorý bude mať za úlohu pod vedením riadiaceho orgánu priebežne sa zaoberať rámcovým náčrtom nového zákona o politických stranách, rámcovými náčrtmi zákona o voľbách do NR SR, zákona o voľbe prezidenta SR a zákona o voľbe do Európskeho parlamentu. Zároveň Kongres bude mať za úlohu definitívne spracovanie návrhu „Vízie politického dobra v podmienkach Slovenskej republiky“.
Predpokladám, že bude potrebné prerokovať a schváliť časový harmonogram prípravy potrebných návrhov, určených do reformy politického systému. Vzhľadom k tomu, že v roku 2027 budú riadne voľby do NR SR, tak bude potrebné za prioritné návrhy určiť novelu zákona o politických stranách a úplne nový ramcový návrh zákona o voľbách do NR SR.
7. Všetky návrhy, ktoré prejdú konzultáciami a schválením v rámci „Národného kolégia občanov“ ako riadiaceho a výkonného orgánu a v rámci „Kongresu reprezentantov občianskych iniciatív, spolkov, združení, strán a sympatizantov“ bude potrebné predložiť za dohodnutej spolupráce s vedením RTVS na celospoločenskú debatu o postavení a fungovaní politických strán a hnutí v SR, neskôr vláde SR a NR SR.
8. „Národné kolégium občanov“ v rámci svojej riadiacej a výkonnej činnosti a v súčinnosti s „Kongresom reprezentantov…“ budú mať za úlohu dosiahnuť: a) rámcový náčrt nového zákona o politických stranách a za b) rámcový návrh nového zákona o voľbách do NR SR, rámcový návrh nového zákona o voľbe prezidenta SR, rámcový návrh nového zákona o voľbách do Európskeho parlamentu a návrh „Vízie politického dobra v podmienkach Slovenskej republiky“, ktorá bude obsahovať aj ďalšie návrhy, ktoré budú priebežne iniciatívne predložené.
9. Pokiaľ ide o samotnú víziu politického dobra, tak zo strany občanov bude potrebné do nej presadiť aj úlohu záväzného politického upravenia vzťahu vládnej moci a občanov ako základu štátnej moci v otázkach účasti občanov na správe vecí verejných, o ktorej je jasná zmienka v Ústave SR, ale ktorá nebola zástupcami občanov nikdy jasne konkretizovaná a upravená do zákonnej podoby.
Poučenie po voľbách 2020 a 2023 je teda také, že máme spájať národné sily nie čakaním na výsledky ďalších volieb, ale začať konať čo najskôr, aby sa otázky potrebnej reformy politického systému stali predmetom záujmu a politickej praxe zorganizovaných mnohých občianskych iniciatív, skupín, združení a občianskych aktivistov do spoločného organizačného rámca, o ktorom sa zmieňujem v tomto svojom príspevku. Účasť na správe vecí verejných si strana občianstva musí vydobiť, pretože ako som sa už zmienil, k zásadným zmenám vedúcim k obmedzeniu postavenia a moci politických strán a hnutí v záujme aktívnej účasti strany občianstva, sa doteraz existujúce politické strany a ich orgány nikdy nerozhodnú. Prikláňam sa k názoru, že stranu občianstva by sa mohlo odvážiť aktivizovať občianske združenie či politická strana „Právo na pravdu“ a zohrať aj rozhodujúcu úlohu k sformovaniu celkovej „Vízie politického dobra v podmienkach Slovenskej republiky“.
Koniec časti I.
Pokračovanie v časti II.
Dušan Hirjak
.jpg)
.JPG)
