Nefunkčná inklúzia

Takýto list som poslal ombudsmanovi pre rómsku komunitu, ministrovi školstva, predsedovi a podpredsedovi vlády. Asi zbytočne, lebo každá z menovaných inštitúcii má priehrštie naslovo vzatých odborníkov, ale mňa mrazí z riešenia, ktoré sa svorne snažia uviesť do života.

Určite jeden argument zaznie aj zo strany niektorých politikov, ktorí odsúdia mnou navrhovanú pozitívnu diskrimináciu, ale sami neprišli s iným riešením ako sú pracovné tábory.

Nekonečne dlho, nekonečne múdro aj nemúdro sa v našom štáte diskutuje o špecifickej národnostnej menšine žijúcej – podľa niektorých prameňov – na tomto území už 700 rokov. U spoluobčanov si aj v našich končinách vyslúžili názov Cigáni, v oficiálnom prostredí Rómovia. Oni sami majú problém sa na pomenovaní zjednotiť. Aby politici a média nikoho neurazili, dotyčné etnikum nazývajú „neprispôsobiví spoluobčania“.

Priznajme, názov ich skutočne charakterizuje. Veď biedne žijú v slumoch na okraji miest a dedín, veľmi slabo rozumejú reči štátotvornej majoritnej väčšiny. Okrem iných, aj tento hendikep im bráni aby sa vzdelávali. Už panovníčka Mária Terézia to vedela. Zaviedla všeobecný zákon o povinnom vzdelávaní. Iba vzdelanie môže zmeniť spôsob života.

Rozdiel medzi našimi spoluobčanmi tejto skupiny a svetovou skupinou biednych je v tom, že náš štát aj prostredníctvom fondov EU do riešenia biedy vložil a stále vkladá miliónové prostriedky. Vkladá, ale iba s minimálnou efektivitou. Jednak preto, že osoby zodpovedné za riešenie vzdelávania Cigánov nerozumejú, jednak preto, že nie len úradnícka obec, ale aj mnoho mimovládnych organizácií pozná spôsob, ako beztrestne z koša vycediť vodu.

Jalové programy na zlepšenie situácie nezabrali. Ich propagátori iba beztrestne premrhávajú čas a finančné prostriedky. Medzi tým v osadách rastú ďalšie generácie neprispôsobivých odtrhnutých od reálneho života. Vyrastajú bez základných sociálnych návykov, bez akejkoľvek zodpovednosti voči okoliu a už vôbec nie voči štátu. Sú veľmi dobre zorientovaní v nárok, no o povinnostiach voči spoločnosti na ktorej sú existenčne závislí nemajú ani tušenie. Sú nevzdelaní, tešia sa z nezamestnanosti, sexu, krádeží a sociálnych dávok. Bieda ich ženie k násilnostiam a iným trestným činom.

Minulý režim mal mnoho chýb, ale aj mnoho pozitívnych prvkov. K tým druhým patrili aj dôsledne vymáhaná povinná školská dochádzka, základná vojenská služba a zákonom stanovená pracovná povinnosť. Mužská časť populácie počas dvoch rokoch vojenčiny získala elementárne návyky, znalosť úradného jazyka, dôsledky nezodpovednosti, povedomie o štátnom zriadení a často aj pracovnú odbornosť. 

Už tri generácie cigánov si užívajú plody falošnej demokracie kde práva vysoko prevyšujú povinnosti. V osadách sa nudia a majú dosť času vystrájať. Náš trestný zákon pozná iba jednosmerne orientovanú trestnú zodpovednosť, t.j. iba proti majoritnému obyvateľstvu. Jasný príklad je posudzovanie rasovej motivácie trestného činu.

Čo vieme O tomto národe? (etniku?) Je známe že – nemá predstavu o čase, žije iba pre dnešok, nemá záujem o vzdelanie.

A naopak, dokáže dokonale parazitovať na majoritnom spoločenstve, má silný vzťah k vlastnej rodine, má vždy argumenty prečo musí kradnúť (zima, hlad, smäd, fajčenie, alkohol, …,) uprednostňuje život v komunite, záujem o zmenu iba deklaruje.

Z vyššie povedaného vyplýva, že sú na ťarchu pre akékoľvek zoskupenie sociálne organizovaných obyvateľov – či ide o bytový dom, obec, mesto, štát. Náš štát podcenil tento problém, presúval ho z ministerstva na ministerstvo, zodpovednosť vložil na špeciálneho úradníka – ombudsmana, podporoval rôzne nezávislé organizácie, ba aj jednotlivcov. Na probléme sa už roky priživujú „neziskovky“, niektoré politické strany aj konkrétne osoby.

Nesprávne riešenia by sa dali zhrnúť do niekoľkých bodov:

–  takmer neobmedzená pozitívna diskriminácia

– finančné zvýhodňovanie oproti bežným pravidlám

– bezodplatné prideľovanie rôznych komodít (múka, drevo, …)

– netrestanie inak trestných činov

– prehliadanie priestupkov

– neschopnosť štátu účinne vyriešiť predškolské a základné školské vzdelávanie.

Všetky, doteraz realizované systémy boli nereálne od svojho prvopočiatku. Ani jeden nebral do úvahy charakteristiku skupiny. Ten súčasný, okluzívny je zatiaľ najhorší. Nielenže neprinesie želaný cieľ vzdelať Rómov, ale poškodí skupinu majoritných spolužiakov. K problému je potrebné pristúpiť uvážene, diferencovane a cielene na deti z osád.

Navrhujem riešenie na niekoľkých úrovniach a v niekoľkých krokoch.

1.      Požiadať Biskupskú konferenciu o pridelenie misionárov do osád. Ak cirkev môže šíriť evanjelium po celom svete, môže svoje schopnosti uplatniť aj doma.

2.      Zaviesť povinnú prax študentov fakúlt sociálneho zamerania v rómskych osadách. Veď kto potrebuje sociálnu prácu viacej ako obyvatelia chatrčí.

3.      Orientovať predškolský systém v blízkosti osád špeciálne pre rómske deti od veku 3 rokov v sprievode ich matiek (na spôsob škôlky) a obsahovo sa zamerať na:

– základné hygienické návyky, používanie školských pomôcok, oboznámenie so slovenským jazykom (rozprávky, piesne, básničky, riekanky,…), zásady spolužitia. Každý ročník musí mať presne stanovený, kontrolovateľný učebný plán.

Ťarcha a zodpovednosť bude ležať na odborne vzdelaných a primerane zaplatených učiteľkách ovládajúcich, príslušné nárečie, kodifikovaný jazyk a Slovenčinu, aby bola možná komunikácia s matkou aj s dieťaťom.

Dochádzka musí byť nepovinná, v rozsahu do 5 hodín denne. Pedagóg vedie výchovu prostredníctvom matiek, aby nedošlo k zbytočným komplikáciám a to aj v záujme bezpečnosti detí aj pedagóga. Trieda musí mať v zázemí všetko, čo každá škôlka. Vyučovací deň ukončia spoločným jedlom (výživa a stravovacie návyky).

Neochotnú, nedisciplinovanú matku učiteľ môže kedykoľvek vykázať, prípadne aj z celého procesu vyradiť.

Úspech tohto systému zaručí výplata konkrétnej sumy napr. 1 € za každú absolvovanú hodinu vyplatené okamžite po skončení vyučovacieho dňa. (Ak matka odíde skôr, dostane alikvotnú časť). Tým bude splnená motivačná podmienka – teraz a hneď ktorej Rómovia veľmi dobre rozumejú. Akýkoľvek iný spôsob motivácie (kumulovaný termín odmeny, potravinový balíček, hygienické potreby …), by myšlienku na ktorej je motivovaná dobrovoľnosť postavená anuloval!

Matka s jedným dieťaťom by za deň získal 5€ za týždeň 25€. Ďalší príspevok môže dostať po mesiaci za aktívnu spoluprácu s učiteľkou. Matka s dvomi deťmi získa dvojnásobok. Verím, že toto je forma blízka nie len matke, ale aj otcovi!

Predškolská príprava prebieha podľa Komenského – hrou. Dôraz je kladený na socializáciu, prípravu na školu a poznávanie štátneho jazyka. Verím, že tri roky intenzívnej výchovy budú dostatočné a umožnia dieťaťu nastúpiť do rómskej základnej školy bez akéhokoľvek sociálneho hendikepu.

V pokračovaní vyučovacieho procesu je potrebné upraviť skladbu jazyka:

prvý ročník——————– kodif. Róm. 60% ————– Slovenčina 40%

druhý ročník—————— kodif. Róm. 50% ————– Slovenčina 50%

tretí ročník ——————- kodif. Róm. 40%————— Slovenčina 60%

štvrtý ročník —————– kodif. Róm. 30% ————– Slovenčina 70%

piaty ročník —————— kodif. Róm. 20% ————— Slovenčina80%

šiesty ročník —————– kodif. Róm. 20% ————– Slovenčina 80%

siedmy ročník—————- kodif. Róm. 20%————— Slovenčina 80%

ôsmy ročník —————– kodif. Róm. 20% ————– Slovenčina 80%

deviaty ročník—————- kodif. Róm. 20% ————– Slovenčina 80%

Pozn. 20% rómskeho kodifikovaného jazyka od šiesteho ročníka bude venovaných rómskej literatúre a rómskej histórii.

Každý ročník ukončí test zo Slovenského aj Rómskeho jazyka. Do vyššieho ročníka postúpi iba ten žiak, ktorý preukáže požadované schopnosti a vedomosti.

Som presvedčený, že dieťa, ktoré absolvovalo predškolskú prípravu a ukončilo ôsmy ročník sa môže smelo zaradiť do spoločnosti a pokračovať v príprave na vybrané povolanie resp. ďalej študovať. Súčasne získa vedomosti a oprávnenú hrdosť na svojich predkov a Rómske etnikum. Kodifikovaný jazyk nadobudne svoju opodstatnenosť a prepojí Rómov nie len celého Slovenska, ale všade, kde túto formu jazyka prijali.

Viem, že ide o beh na dlhú trať a výsledok nebude 100%, ale aspoň za pokus by to stálo aj preto, že doposiaľ vynaložené úsilie a prostriedky neviedli nikam. Stratili sme mnoho rokov. Dlho sa meditovalo nad internátnym spôsobom výchovy. Neviem si predstaviť internát v ktorom sa ubytuje 100 nesocializovaných výrastkov a odvahu vychovávateľov, ktorí musia niesť zodpovednosť za ich skutky. Kto zvládne výchovu detí, ktoré nepoznajú jazyk, dovtedy nevideli WC, …, . Kto preberie zodpovednosť a následky, keď nedaj Bože, príde k úrazu. Tu nepomôže inštitút verejného činiteľa. Nohy a ruky osadníkov sú rýchlejšie ako zákon.

O diskriminácii národnostnej menšiny nemôže byť reč. Naopak, je zarážajúce, že všetky vlády doposiaľ, rómsku komunitu ich jazykovou ignoranciou diskriminovali. Ak nie sú diskriminované deti maďarskej národnostnej menšiny v maďarskom školskom systéme, zaslúžia si aj rómske deti vlastný školský systém. Na rozdiel od maďarského školstva v Slovensku, rómske deti po úspešnom ukončení školskej dochádzky získajú nie len vedomosti, ale budú slovom a písmom ovládať štátny jazyk.