Potrebujeme poučenie z krízového vývoja v spoločnosti v rokoch 2020 až 2022, vyvolaného globálnou politikou „pandémie“ koronavírusu.

I.

V úvode môjho príspevku je potrebné položiť niekoľko zaujímavých otázok a zároveň dať na položené otázky stručné odpovede. Kladiem tieto otázky a odpovede:

Kto v Slovenskej republike potrebuje poučenie z krízového vývoja a prečo ?

V Slovenskej republike poučenie z krízového vývoja v rokoch 2020 až 2022 potrebujeme preto, lebo sa ukázalo, že z veľmi vážnych chýb a omylov sa nevieme poučiť, že nefunguje individuálne a kolektívne svedomie. Poučenie potrebujeme doslova všetci, ale v prvom rade tí, čo boli a sú poverení riadiacimi funkciami na všetkých možných úrovniach, počnúc úrovňou štátnej moci a končiac lekármi v nemocniciach a ambulanciách či triednym učiteľom v základnej škole.

Prečo tvrdím, že kríza bola vyvolaná globálnou politikou z nadnárodnej úrovne ?

Pretože politika spojená s organizovaním pandémie a organizovaním boja proti koronavírusu bola a je organizovaná tak na americkej ako aj na európskej pôde rôznymi organizáciami, nadáciami, inštitúciami, fórami, privátnymi skupinami, ktoré majú od svojich „chlebodarcov“ určené pôsobiť ako nadnárodné subjekty. Táto globálna politika na úseku ochrany zdravia a životov sa odvíja v prvom rade od záujmov minoritnej triedy kapitalistov, od politík vlády USA a Európskej únie, od vedenia OSN a jej WHO – Svetovej zdravotníckej organizácie, od bankových domov a podobne. Priam rozhodujúcu úlohu v celom organizačnom systému nadnárodných subjektov zohráva Bill Gates a jeho Nadácia Billa a Melindy Gates.

Medzi ďalšie dôležité privátne subjekty patria: CEPI – Spojenectvo pre novinky v pripravenosti proti epidémií, GAVI – Spojenci pre očkovanie, Svetové ekonomické fórum boháčov z celého sveta, Globálny fond, IFPM – Medzinárodná federácia výrobcov farmaceutických liekov, Svetová banka, Európska investičná banka, nadácia Wellcome Trust, nadácia Národná akadémia pre medicínu, podporovaná Rockefellerovou nadáciou, Fordovov nadáciou, Svetovým ekonomickým fórom, nadáciou Billa a Melindy Gates. Ďalej je to napríklad Národný inštitút pre alergie a infekčné choroby na čele s jej riaditeľom Anthonom Fauci, Národný inštitút pre zdravie. Samotný A. Fauci bol v rokoch 2003 až 2010 riaditeľom vedeckej rady s názvom „Obrovský globálny problém“, ktorý je súčasťou nadácie Billa a Melindy Gates.

Mimoriadnu pozornosť si zaslúži „GPMB – Globálna rada sledujúca pripravenosť“, ktorú v roku 2018 založili WHO a Svetová banka. Podporovateľmi tejto privátnej skupiny je zase Nadácia Billa a Melindy Gates, Svetová banka a nadácia „Rozhodnite sa zachraňovať životy“, ktorú vedie bývalý riaditeľ Centra pre kontrolu chorôb. Čo je úlohou GPMB ? Podľa webovej stránky jej úlohou je poskytovať nezávislé a komplexné hodnotenie pre tvorcov politík a svet o pokroku smerom k zvýšeniu pripravenosti a kapacity reakcie na prepuknutie chorôb a iné núdzové situácie so zdravotnými následkami. Stručne povedané, prácou GPMB je zmapovať plán pre bezpečnejší svet. A tak pod vedením Správnej rady bol v roku 2019 spracovaný pre potreby celého sveta, a teda pre národné vlády, dokument s názvom „Svet v ohrození“. O tomto dokumente bližšie v jednom z mojich článkov, ktoré uverejním.

Prečo je potrebné pomenovať boj proti koronavírusu ako globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu ?

Aby vlády národných štátov mohli v prvom rade prijímať silné represívne opatrenia proti normálnemu fungovaniu celej spoločnosti a v druhom rade preto, aby sa mohol realizovať program celosvetovej vakcinácie ľudskej populácie v záujmu ovládania ľudí globalistami (minoritnou triedou kapitalistov a jej prisluhovačmi) a v záujme západného farmaceutického Kartelu. Strach z koronavírusu a strach z postihov za nedodržiavanie represívnych pravidiel a príkazov bol veľký a ešte k tomu umocnený mediálnou sférou.

Čo bol COVID – 19 v skutočnosti ?

Mnoho ľudí si myslí, že ide o chorobu a to veľmi nebezpečnú. Z globálneho pohľadu COVID – 19 je názov nezákonného projektu, ktorý bol realizovaný v rokoch 2020 až 2022/23. Ak hovoríme o COVIDE – 19, máme mať na pamäti, že hovoríme o Certificate Of Vaccination ID – o certifikáte očkovacej identity, čo predstavuje pravý význam skratky.

Čo robí koronavírus a prečo sa ho nemáme báť ?

Na túto otázku poskytuje rozumnú odpoveď ruský epidemiológ Gundarov. Koronavírus pôsobí na ľudský organizmus predovšetkým tým, že vyvoláva zápal pľúc. Preto sa nemáme báť koronavírusu, ale smrti z pneumónie (zápalu pľúc). Z 99,9 % ide o pneumóniu ako najvážnejšiu smrteľnú komplikáciu. Koronavírus nie je nový, on tu vždy bol, existoval, existuje a nikdy nezmizne. Koronavírus žije s nami tak, ako s nami žijú vírusy chrípky, ktoré tiež nezmiznú. Prečo ? Žijú s nami, pretože každé ľudské telo je pre nich ideálna pôda na ich rast, rozmnožovanie sa a teda existenciu.

V súvislosti s koronavírusom sa hovorilo o rôznych ukazovateľoch, ale obyvateľstvu národných štátov nebolo, a celkom zámerne, nič hovorené o tom najdôležitejšom ukazovateli – riziko úmrtia na koronavírus, na covidovú pneumóniu. Vládna moc a média nám chrlili len údaje o vzrastajúcich počtoch nakazených, hospitalizovaných a zomrelých. Ako je to teda s rizikom úmrtia na koronavírus ? Pneumónie – zápal pľúc – nevznikajú iba z Covidu – koronavírusu. Veľa rôznych príčin môže vyvolať zápal pľúc. Podľa ruského epidemiológa Gundarova má na vzniku pneumónie – zápalu pľúc – samotný Covid podiel iba 1 %, čo nám dáva reálny obraz o riziku úmrtia na covidovú pneumóniu v porovnaní so všetkými príčinami úmrtí. Po prepočítaní je to jeden prípad na 10 000. Teraz to porovnajme s panikou, ktorá bola vyvolávaná a živená vládnou mocou a médiami, JIS-ky a ÁRA sa menia na covidové oddelenia. Neprijímajú sa ochorenia, na ktoré boli určené a Covid pritom predstavuje iba stotinové riziko oproti ochoreniam, ktorým by sme mali poskytovať akútnu pomoc.

Môžeme veriť rozprávke, že od jedného človeka sa úplne náhodou nakazí celá svetová populácia ?

Táto rozprávka, a teda pandémia vznikla z toho, že jeden Číňan išiel na trh, kde zjedol vírusom nakazeného netopiera, ochorel a od neho sa potom nakazilo celé ľudstvo. Všetko to vyzerá ako náhoda, pretože ak by Číňan išiel na trh a tam zjedol zdravého netopiera, tak by potom k pandémií nedošlo. Takýto pohľad na situáciu okolo koronavírusovej infekcie je smiešny a napriek tomu bol zo Západu aj presadzovaný. Keďže koronavírus vyvoláva zápal pľúc, je treba sa pozrieť na dynamiku pneumónií podľa jednotlivých mesiacov v roku, čo nás privedie k poznaniu, ako sa šíri vo vlnách. A bolo zistené, že sa úmrtnosť na pneumóniu šíri v troch vlnách: prvá je október, druhá je január, tretia je marec. Bolo zistená, že každý rok sa situácia s vlnami opakuje v rovnakých mesiacoch. Iba v posledných troch mesiacoch – cez leto – vzniká akoby negatívna vlna, keď je smrtnosť najmenšia. Ukázalo sa teda, že za tým nie je žiadny nejaký nulový pacient, ale nejaká iná príčina aktivizácie koronavírusov. Túto príčinu je možné pomenovať: ide o biologickú zákonitosť, ktorá spôsobí aktiváciu vírusových ochorení. Sú to biologické hodiny zakomponované do živej prírody. Je to chronometria, zákony životných cyklov. Práve toto sa na Západe neuznáva. O tom všetkom je presvedčený ruský epidemiológ Gundarov a preto jeho kritiku rozprávky o nákaze z jedného zdroja je potrebné prijať.

Prečo sme sa dali zlákať, že na prvom mieste všetkých úmrtí je covidová pneumónia ?

Podľa ruského epidemiológa Gundarova 60 až 70 % úmrtí pripadá na infarkty, mozgovo-cievne príhody a onkologické ochorenia. Vyššie bolo uvedené, že covidová pneumónia má na celkovej pneumónií – zápalu pľúc – podiel iba 1%. Reálne riziko úmrtia na covidovú pneumóniu v porovnaní so všetkými príčinami úmrtí predstavuje 0,01%. Napriek tomu sa táto skutočnosť vôbec neodzrkadlila na tom, aby nebola organizovaná panika a strach z koronavírusu. Jednoducho z nadnárodnej, globálnej úrovne sa prijalo politické rozhodnutie, že covidová pneumónia sa musí dostať na prvé miesto všetkých príčin úmrtí. A politickému rozhodnutiu sa potom prispôsobovalo všetky možné metodické pokyny, riadiace procesy na nižších stupňoch organizovania strachu – už v podmienkach národných štátov. Uverili sme tomu, čo nám bolo predkladané – teórií troch N: že koronavírus je nový, veľmi nebezpečný a ľudstvo sa s ním ešte nestretlo, že od Číňana z trhu ako nulového pacienta sa nakazilo celé ľudstvo, že existuje skutočná pandémia, pretože sa šíri bez prerušenia, nepretržite.

Na základe akých faktov zákonodarná, výkonná a súdna moc podporovala globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu ?

Nikto z predstaviteľov zákonodárnej, výkonnej a súdnej moci nemal k dispozícií žiadne fakty o tom, že vznikla ozajstná pandémia a treba k tomu prijať zodpovedajúce opatrenia iba (!) v rámci fungovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zároveň nikto ani z národných zdrojov nemal žiadne relevantné štatistické údaje, na základe ktorých bolo potrebné prijať k realizácií všetky potrebné pokyny z globálnej úrovne už vyššie uvedených subjektov, ktoré sa prípravou na spustenie globálneho projektu zaoberali. Absencia poznávacích schopnosti, kritického myslenia, racionálneho uvažovania a absencia vlastného osobného či politického svedomia u všetkých personálnych kádrov zohrali svoju úlohu v podvoľovaní sa záujmom západného kapitálu pod osvojenou ideou, že patríme k Západu a máme svätú povinnosť slúžiť vyššiemu dobru a vyšším cieľom.

Kto bol skutočným nepriateľom ľudstva – obyvateľstva národných štátov – koronavírus alebo minoritná trieda kapitalistov aj so svojimi prisluhovačmi na rôznych úrovniach riadenia a v rôznych oblastiach života spoločnosti ?

Na základe toho, čo som vyššie uviedol o koronavíruse podľa vysvetlenia ruského epidemiológa Gundarova, skutočným nepriateľom ľudstva je minoritná trieda kapitalistov aj so svojimi prisluhovačmi, ktorá na základe svojho bohatstva a moci sa rozhodla plniť si svoje globálne ciele. Kapitalistická globalizácia charakteristická pre ekonomický systém kapitalizmu tak prerástla do snahy o globalizáciu aj takej významnej oblasti ľudského života ako je ochrana zdravia a životov ľudí a globálneho riadenia celého fungovania zdravotníctva a podriadenia si výskumu a vedy o zdraví, rovnako ako výkonného personálu na všetkých úrovniach riadenia a poskytovania zdravotníckych služieb. Túto globalizáciu národní politici do dnešných dní si poriadne neanalyzovali a preto ani neurobili žiadne protiopatrenia. A čo je veľmi dôležité, v prípade vyhlásenia „pandémie“ koronavírusu vládna moc plne rezignovala na svoju povinnosť zabezpečiť, aby národný štát si plnil svoje právomoci v oblasti zdravotnej politiky a nerobil kompromisy a ústupky mandarínom z Bruselu.

Prečo bolo v uvedených rokoch lekárom odobraté právo liečiť svojich pacientov a právo pacientov na túto liečbu bez strachu zo zasahovania, odplaty alebo cenzúry zo strany vládnej moci, farmaceutických korporácií a veľkých technológií ?

V rámci bežného mechanizmu zabezpečovania zdravotnej starostlivosti založenej na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením a teda na individuálnych prípadoch a slobodnom prístupe k ochrane zdravia a životov každého jednotlivca, nie je možné liečiť zápal pľúc – pneumóniu – spôsobený koronavírusom žiadnymi represívnymi metódami, ale podľa dohodnutých a známych liečebných postupov. Rovnako nebolo možné, aby lekár mohol predpisovať očkovanie vakcínou, ktorá nebola oficiálne na trh zavedená. Z poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe personálneho vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením sa na národnej úrovni zostavujú štatistické hlásenia na základe príslušných zákonov o štatistickom zisťovaní. Na národnej úrovni sa nedokázalo, že u covidovej pneumónií sa dosiahli hraničné údaje, ktoré by oprávňovali naše úrady na úseku zdravotníctva vyhlásiť najprv epidémiu a potom skutočnú pandémiu.

Z poskytovania zdravotnej starostlivosti založenej na uvedom personálnom vzťahu by nebolo možné zaviesť do praxe pojem „COVID – 19“, rovnako ako vyhlásiť koronavírus za nepriateľa ľudstva, ktorého treba zničiť. Odobrať lekárom právo liečiť svojich pacientov a odobrať právo pacientov na liečbu bez strachu z rôznych represívnych zásahov bolo možné len z nadnárodnej, globálnej úrovne a za asistencie národných politikov, ktorých si minoritná trieda kapitalistov cez svoje rôzne štruktúry a inštitúcie dostatočne vychovala, aby neboli kladené prekážky pre presadzovanie sa globálneho v podmienkach národného štátu.

Prečo je potrebné navždy zamietnuť globálnu stratégiu liečby „jedná veľkosť pre všetkých“ ?

Potvrdilo sa, že stratégia „liečby“ „jedná veľkosť pre všetkých“ prostredníctvom vakcinácie obyvateľstva viedla k zbytočným chorobám a k masovej úmrtnosti, pričom sa choroby a úmrtia vôbec nezastavili a pokračujú. „Liečba“ „jedná veľkosť pre všetkých“ nanútená z globálnej úrovne silno nabúrala základný koncept individualizovaného, personalizovaného prístupu k starostlivosti o pacienta. Z tohto dôvodu všetci lekári vo svete, rovnako u nás na Slovensku, majú dbať, aby natrvalo ostal zachovaný personálny vzťah pacient – lekár s klinickým vyšetrením, aby tento vzťah bol srdcom medicíny, ktorý umožňuje lekárom najlepšie porozumieť pacientom a ich chorobám, formulovať liečebné postupy, ktoré dávajú najlepšiu šancu na úspech, pričom pacient ostáva ich aktívnym účastníkom. Nech si čitateľ toto stanovisko porovná s tým, aké stanovisko v dotknutom období zaujímalo u nás na Slovensku napríklad Lekárske odborové združenie.

Prečo musí byť verejne odsúdené politické zasahovanie do lekárskej praxe a vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením ?

Pretože lekári a všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti musia mať možnosť slobodne vykonávať umenie a vedu medicíny bez strachu z odplaty, cenzúry, ohovárania, disciplinárneho konania, možnej straty licencie, nemocničných privilégií, straty poistných zmlúv, zásahov zo strany vládnych subjektov a rôznych organizácií a bránenia vymieňať si objektívne vedecké poznatky a slobodne o nich diskutovať.

Prečo sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na Slovensku podriadili politickému zasahovaniu do lekárskej praxe a teda podriadili sa globálnemu projektu ovládania ľudí cez nastoľovania zdravotníckej diktatúry ?

Dôvodov, prečo sa všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti podriadili politickému zasahovaniu do zaužívanej lekárskej praxe, je niekoľko. Je to napríklad strach z vyššie spomínaných dôsledkov za odmietnutie podriadiť sa príkazom, nariadeniam a rôznym vyhláškam zhora, počnúc vládou SR, jednotlivými ministerstvami a končiac pracoviskami v nemocniciach. Z veľkej časti je to problém poznávacích schopnosti všetkých persón v oblasti zdravotníctva, ktorí podľahli propagande o tom, že koronavírus sa prenáša z človeka na človeka. Je to tiež problém morálneho postoja každej zodpovednej osoby, keď nie je záujem a ochota postaviť sa na stranu pravdy. Môže to byť problém súvisiaci s konfliktom záujmov, keď mimoriadne finančné príspevky plnia úlohu včas a účinne zabrániť potenciálnemu odporu proti organizovaniu strašenia „pandémiou“ koronavírusu.

Ako je potrebné chápať a realizovať otázku viny za presadzovanie globálnej politiky „pandémie“ koronavírusu v podmienkach Slovenskej republiky ?

Podľa môjho názoru naša spoločnosť jednoznačne potrebuje kompletne prešetriť, ako bola organizovaná globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu a na základe toho spracovať dokument s názvom, ktorý uvádzam v tomto článku nižšie. Je jasné, že musí ísť o také prešetrenie „doby covidovej“, ktorá ukáže na pochybenia – otázky viny za presadzovanie globálnej politiky „pandémie“ koronavírusu v podmienkach SR. Som presvedčený, že otázky viny bude potrebné v spoločnosti otvoriť k posúdeniu a riešeniu.

V duchu poučenia nemeckým filozofom Karlom Jaspersom bude potrebné otázky viny diferencovať tak, v ktorých prípadoch išlo o kriminálnu vinu, ako sa bude posudzovať politická vina v činoch predstaviteľov štátu a nimi riadených inštitúcií, ako bude možné pochopiť, čo je to morálna vina, bude potrebné posúdiť, ako sa poučíme z metafyzickej viny. Samozrejme, každý pojem viny musí byť bližšie analyzovaný, preto pre každú vinu bude charakteristická iná inštancia, ktorá môže o niečom rozhodnúť. O kriminálnej vine bude inštanciou súd, pri politickej vine bude inštanciou aktuálna štátna moc a občania, pri morálnej vine bude inštanciou vlastné svedomie, pri metafyzickej vine sa musíme zmieriť s tým, že inštanciou je jedine Boh.

Ako fungovala propaganda o potrebe splniť si svoju povinnosť dať sa priebežne vakcinovať v mene zachovania zdravia a životov ?

V oblasti propagandy rozhodujúcu úlohu zohrali média vrátane ich obchodných reklám na vakcíny. Pod vedením vládnej moci, a najmä moci a vplyvu nadnárodných štruktúr, aj našim médiám bola určená úloha byť priamymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti obyvateľstvu SR. Toto je fakt založený na poznaní, že médiám bolo dovolené, aby drzo nabúrali personálny vzťah pacient – lekár s klinickým vyšetrením a v tomto uvedenom vzťahu priamo nahradili lekárov. Týmto spôsobom sa poskytovanie zdravotnej starostlivosti upravilo na vzťah mediálna sféra – pacienti bez klinického vyšetrenia. Takáto upravená prax je niečo, čo sa nedá ničím ospravedlniť. A čo je najhoršie, ani do dnešného dňa sme sa nedočkali zo strany mediálnej sféry žiadneho ospravedlnenia, žiadnych prejavov individuálneho či kolektívneho svedomia.

Mimoriadne pozitívnu úlohu pre presadzovanie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národného štátu „pandémiou“ koronavírusu a potrebou priebežnej vakcinácie zohrávali reklamy na vakcíny, do ktorých boli zapojené rôzne osobnosti z rôznych oblasti života spoločnosti. Každá persona použitá pre reklamu zdôraznila význam vakcíny pre život človeka a spoločnosti, hoci žiadna z nich o vakcíne nemala žiadne vedomosti. A tak sme sa mohli dozvedieť od „reklamných vedcov a vedkýň“, že vakcína je:

– sloboda vo všetkom, čo je pre nás dôležité – Zuzana Čaputová,

– sloboda, po ktorej tak všetci tužíme – Vladimír Krčméry,

– úsmev, ktorý skrývame pod ruškom – Kamila Magálová,

– rozhodnutie zachraňovať aj životy okolo seba – Viliam Dobiáš,

– cesta k životu bez obmedzení – Elena Vacvalová,

– nádej – arcibiskup Bober,

– cesta – Viera Szijartová,

– zodpovednosť – Ján Kulan,

– nádej na dlhší život našich seniórov – Renata Nazrelová,

– víťazstvo nad zákerným súperom – Marek Hamšík,

– víťazstvo nás všetkých – Matej Toth,

– riešenie – Adela Vinczezová, Michal Kovačič,

– príbeh s dobrým koncom – Daniel Hevier,

– rodina – Ivan Mako,

– reštart – Ján Solík,

– škola plná deti – Iveta Barková,

– návrat do škôl – Angelika Hanesz,

– hudba, ktorú chceme počúvať naživo – Ondej Kandráč,

– cesta von z izolácie – Judit Bardos,

– kľúč, ktorý nám opäť otvorí svet – Dušan Hégli,

– návrat radosti do života – Silvia Šarkoziová,

– krok k víťazstvu nad pandémiou – D. Barteková,

– gól, ktorý nás posúva k víťazstvu – Marián Hossa.

Kedy nám Ministerstvo zdravotníctva SR vysvetlí, ako v zmysle platných zákonov a smerníc sa mala na území SR vyhlasovať epidémia a pandémia a na základe akých faktov – štatistických zistení zdola – od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ?

Vláda SR má zabezpečiť zverejnenie potrebných údajov, napríklad za rok 2019, potom za každý štvrťrok rokov 2020, 2021, 2022 a 2023.

Kedy nám bude poskytnutá správa o tom, ako v uvedených rokoch fungovala komunikácia a spolupráca medzi vládou SR a Kanceláriou WHO na Slovensku ?

Vláda SR má zabezpečiť zverejnenie potrebných údajov a to už za druhý polrok 2019 a potom vo v rokoch 2020 až 2022/23

Prečo bolo potrebné z nadnárodnej úrovne si vymyslieť „novú respiračnú chorobu“ s názvom Covid – 19 ?

Zdola – od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nebolo možné si vymyslieť „novú respiračnú chorobu“ Covid – 19, pretože žiadne údaje nemohli byť v tomto smere k dispozícií.

Prečo lekári vo svete a u nás, využívajúc svoje poznatky z epidemiológie, farmakológie či patofyziológie, neboli prví, ktorí majú identifikovať nové, potenciálne život zachraňujúce lieky ?

Bude preskúmané, ako pracovali orgány verejného zdravotníctva v SR, ako zabezpečovali jednotný postup a ako spolupracovali s a) s ústrednými orgánmi štátnej správy a miestnymi orgánmi štátnej správy, b) s obcami a samosprávnymi krajmi, c) s vysokými školami, školami, výskumnými, výchovnými a vzdelávacími inštitúciami, d) s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,e) so stavovskými organizáciami v zdravotníctve, f) so zdravotnými poisťovňami a Sociálnou poisťovňou,g) s inými právnickými osobami a fyzickými osobami, h) s medzinárodnými organizáciami ?

Aký postoj zaujať k splnomocnencovi vlády SR MUDr. Kotlárovi, ktorý stanovené úlohy realizuje v zmysle schváleného štatútu splnomocnenca vlády SR ?

Keď som si prečítal obsah Štatútu splnomocnenca vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID – 19, zistil som, že dokument obsahuje ustanovenia, ktorý môže buď zavádzať verejnosť alebo pomenovať celú problematiku toho, čo sa v rokoch 2020 až 2022 dialo, za nedostatočné. Moje pripomienky sú tieto:

1. Zo Štatútu priamo či nepriamo vyplýva, že pandémia Covid – 19 reálne existovala, čo znamená, že mala vyčíňať aj na území Slovenskej republiky, že obyvateľstvo zasiahla a z toho dôvodu bolo potrebné, aby pod vedením vládnej moci bola mimoriadnymi prostriedkami zabezpečovaná ochrana zdravia a životov ľudí. Lenže v skutočnosti „pandémia“ koronavírusu bola vymyslená a k jej realizácií bola prijatá globálna politika, zásluhou ktorej bolo potrebné obyvateľstvo národných štátov strašiť nebezpečným koronavírusom. Strach z „pandémie“ koronavírusu vytvoril vhodné podmienky k tomu, aby obyvateľstvo a všetky sféry života spoločnosti bez reptania prijímali represívne opatrenia štátnej moci a aby prijali „záchranu“ svojich životov v podobe podriadenia sa testovaniu a viacnásobnej vakcinácií.

Štatút splnomocnenca vlády SR priamo či nepriamo navodzuje situáciu, že pandémia Covid – 19 existovala, len neschopná vládna moc nezvládla proces riadenia a manažovania zdrojov potrebných k potlačeniu pandémie. Ak by to tak malo byť pochopené, potom nedokážeme dospieť k poznaniu, proti komu a proti čomu sa máme ako národ v budúcnosti ochrániť. Tí, čo vymysleli, pripravili a zorganizovali globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, tak tých doteraz žiadna vládna moc nezastavila a nepostavila pred orgány spravodlivosti a tak aj naďalej v svojich ponerizovaných hlavách a na spoločných stretnutiach sa zaoberajú tým, ako pripravovať a realizovať ďalšie pandémie, ako definitívne podriadiť celé zdravotníctvo vo svete pod svoje globálne riadiace procesy.

2. Aký význam má moja pripomienka uvedená v bode 1 ? Ak išlo o globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, tak nešlo o skutočnú pandémiu zistenú na základe štatistických zisťovaní z národných štátov, ale o politiku nastolenia pandémie nad celým svetom. A v tomto prípade to znamená, že takáto politika súvisiace s nastolením zdravotníckej diktatúry sa musela pripravovať už dávnejšie pred rokom 2020. Keďže ide o globálnu politiku, musia sa prešetriť riadiace procesy, ktoré sa odohrávali na nadnárodnej úrovni a ktoré boli zamerané na ovplyvňovanie riadiacich procesov na národnej úrovni. Bolo by vhodné prešetriť, čo všetko vládna moc na Slovensku zanedbala aj v rokoch pred vyhlásením pandémie a prečo nevenovala pozornosť tomu, aby uchránila svoj národ od prílišného vplyvu nadnárodných mocenských štruktúr. O tomto období sa nesmieme dozvedieť nič, pretože tak právomoci splnomocnenca do tohto obdobia nespadajú, rovnako ako nemôžu postačovať schopnosti a sily splnomocnenca vzhľadom na veľkosť problematiky a jeho poslanecké povinnosti.

3. Z môjho pohľadu bolo potrebné, aby súčasťou Štatútu bolo stanovené obsahové zameranie pre preverovanie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Covid – 19 a na základe tejto špecifikácie, aby potom na návrh splnomocnenca vlády boli schválené pracovné komisie a expertné komisie, ktorých práca pokryje celú pestrú paletu riadiacich štruktúr a samotných vykonávateľov zorganizovanej „pandémie“ boja proti koronavírusu. Ustanovenie pracovných a expertných komisií potom bolo potrebné oznámiť verejnosti. Bolo totiž potrebné, aby aj samotná verejnosť vedela, že je to významný kolektív ľudí, ktorí sa realizáciou globálnej politiky na území SR bude dôsledne zaoberať a že to nebude iba sólová a úmorná práca samotného splnomocnenca vlády SR. Z toho mi vyplýva, že splnomocnenec vlády SR mal od začiatku svojho pôsobenia priebežne riadiť celý kolektív ľudí, ktorí aj priamo na miestach určenia kontrolujú príslušné dáta a dokumenty a ktorí sa priebežne schádzajú na svojich spoločných stretnutiach.

Pri plnení stanoveného poslania ide totiž o veľmi dôležitý psychologický moment vo vzťahu k tým, čo boli súčasťou riadenia a vykonávania všetkých procesov, ktoré mali za úlohu presadiť „inštalovanie“ globálnej politiky boja proti pandémie na území SR a zároveň aj vo vzťahu k celej spoločnosti, ktorá má byť dostatočne informovaná a v konečnej fáze má mať účasť na celospoločenskom posúdení záverečného dokumentu, ktorým bude vytvorený reálny obraz o tom, ako takáto globálna operácia v národnom štáte bola organizovaná a aké opatrenia bude potrebné prijať, aby sa už neopakovala.

Zrejme sa to takto nepostupovalo a splnomocnenec vlády SR MUDr. Kotlár, na strane ktorého plne stojím, do plnenia stanoveného poslania vstúpil ako „osamelá jednotka“, ktorá sa musela veľmi ťažko predierať „húštinou“ spletitých vzťahov na jednotlivých riadiacich úrovniach. Zároveň treba mať na pamäti, že tí, ktorí v podmienkach SR organizovali „pandémiu“ koronavírusu, sa z ničoho nepoučili, mnohí ostali na dobrých pracovných či spoločenských pozíciach a sú ticho, pretože ich individuálne či kolektívne svedomie sa nezobudilo a zrejme ani nezobudí. Takže preverenie procesu riadenia a manažovania globálnej politiky boja proti „pandémie“ koronavírusu je veľmi náročná úloha, ktorá musí celkom adresne a konkrétne pomenovať o aké chyby, omyly, nesprávne rozhodnutia a trestné činy v dotknutej dobe išlo a prijať kompletnú sadu opatrení, ktorými sa v jednotlivých oblastiach života spoločnosti vykynožia – vymetú všetky prijaté smernice, nariadenia a postupu, ktoré v rokoch 2020 až 2022(23 narušovali poskytovanie zdravotnej starostlivosti, založené na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením.

II.

Stručné odpovede na položené otázky nepokladám za dostatočné a vyčerpávajúce, pretože nepredstavujú samotnú analýzu vzájomne súvisiacich javov a procesov, ktoré sa odohrávali na nadnárodnej – globálnej úrovni a na národnej úrovni. Z tohto dôvodu som sa rozhodol k problematike presadzovania globálnej politiky organizovania strašenia „pandémiou“ koronavírusu postupne uverejniť niekoľko zaujímavých článkov, ktoré som v krízovom období napísal a niektoré z nich aj uverejnil. Tieto moje články majú za úlohu podporiť to, o čo sa usiluje splnomocnenec vlády SR MUDr. Kotlár a čo v konečnom dôsledku by mala schváliť aj vláda SR a zákonodarný zbor.

Som presvedčený, že naša spoločnosť by mala čo najskôr dostať k dispozícií dokument, ktorý bude výsledkom kompletnej analýzy, ktorú pod vedením splnomocnenca vlády SR pripraví kolektív pracovných skupín, určených pre posúdenie realizácie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu v podmienkach SR. Predpokladám, že týmto dokumentom by nemala byť správa, ktorú spracoval splnomocnenec vlády SR pre potreby rokovania vlády aj s návrhom uznesenia, ale skôr pôjde o taký dokument, ktorý bude spracovaný na základe ďalších kontrolných zistení pracovných skupín. Dokument môže mať takýto názov:

„Poučenie z krízového vývoja v našej spoločnosti v rokoch 2020 až 2022, vyvolaného realizáciou globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu“.

Dokument o poučení z krízového vývoja v rokoch 2020 až 2022 by mal byť po jeho schválení vládou SR a NR SR distribuovaný orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy, všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na území SR, všetkým základným, stredným a vysokým školám, výskumným, výchovným a vzdelávacím inštitúciám, rôznym stavovským organizáciám a inštitúciám, podnikateľským subjektom, kultúrnym a osvetovým inštitúciám, rôznym zväzom, združeniam a asociáciám na území SR.

Po distribuovaní dokumentu by mala nasledovať ďalšia dôležitá časť – komunikácia s občanmi SR – vyhlásenie celospoločenskej diskusie k predloženému dokumentu o globálnej politike „pandémie“ koronavírusu.

Po uzatvorení celospoločenskej diskusie by sa mali začať realizovať opatrenia a rozhodnutia, ktoré majú zabezpečiť, aby v rámci Slovenskej republiky už nikdy nebolo možné zneužiť vládnu moc na presadzovanie globálnych záujmov, spojených s postupným presadzovaním zdravotníckej diktatúry ako významnej podmienky k nastoleniu svetovej vlády nad ľudstvom a zakonzervovaniu kapitalizmu na večné časy v jeho totalitnej podobe.

Ďalej už pripájam svoj prvý článok k problematike, ktorú dávam do pozornosti čitateľom.

O tom, prečo je potrebné skončiť s globálnou politikou organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Časť I.

I.

Úvodné poznámky

Rozhodol som sa napísať malú príručku pre tých, ktorí chcú rozhodovať o mojom živote a živote všetkých obyvateľov SR do detailov, hrajú sa na vedcov medicíny, scudzili si poskytovanie zdravotnej starostlivosti pod svoju osobnú a súkromnú jurisdikciu, bez hanby a bez strachu sa dobrovoľne inštalovali do pozícií vedúcich predajcov vakcín a ostatného materiálu farmaceutického Kartelu, organizujú či pomáhajú organizovať boj za víťazstvo nad koronavírusov, pričom ničia život a fungovanie celej spoločnosti, čo znamená, že v konečnom dôsledku sa dobrovoľne a iniciatívne dali do služieb globálneho kapitálu a teda minoritnej triedy kapitalistov, ktorá má svoje plány a ciele so svetom, v ktorom kapitál dominuje.

Od začiatku roka 2020 prioritou vládnej moci v každom členskom štáte EÚ je organizovať boj proti „pandémii“ koronavírusu. Ja som si túto prioritu vládnej moci dovolil nazvať trošku presnejšie – ide o globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Dnes sme už v polovici roku 2022 a s touto globálnou politikou sa EÚ vrátane členských štátov neplánuje rozlúčiť. K tomu si čitateľ môže pozrieť Usmernenie Európskej komisie na ďalšiu fázu pandémie COVID – 19. V dnešnej dobe existuje dostatok faktov a dôvodov, že s ďalším presadzovaním globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu je potrebné skončiť. Túto globálnu politiku presadzovala predchádzajúca vládna moc a je presadzovaná aj súčasnou vládnou mocou.

Na moje počudovanie opozícia a politické strany a hnutia, ktoré sa do parlamentu nedostali, postupujú svorne – vôbec nevyvíjajú žiadne úsilie a aktivity, v rámci ktorých ukončenie globálnej politiky boja proti „pandémii“ koronavírusu bude dôrazne požadované. Vládna moc pokračuje v svojej politike. Časť opozície svoje poslanie vidí v presadení referenda o skrátení volebného obdobia súčasnej vládnej moci. Ide teda o to, že referendom sa máme dostať k predčasným voľbám a tie majú, podľa predpokladov sociálno-demokratických rozpoltených strán, viesť k tomu, aby nositeľom štátnej moci na nové volebné obdobie bola nová koaličná skupina, v ktorej chcú mať rozhodujúcu úlohu Smer-SD a strana Hlas – SD.

Z môjho pohľadu, ako občana SR, je veľmi zaujímavé to, čo títo noví záujemcovia o získanie štátnej moci vôbec v svojej politickej agende nepresadzujú. Politické úsilie o skončenie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu malo byť prioritou opozície už počas tejto vládnej moci. Nič také sa nerealizuje, pretože v tomto smere mali strany sociálno-demokratického typu vytvoriť také kritické prostredie, ktoré pomôže občanom SR pochopiť, k čomu slúži globálna politika boja proti „pandémii“ koronavírusu. Z môjho pohľadu dôležitejšou prioritou, ako sú predčasné voľby, mala byť priorita prípravy a schválenia nového zákona o voľbách do NR SR, pretože súčasný zákon slúži v prvom rade iba slovenským oligarchom, nadnárodným globálnym štruktúram a všelijako pozbieraným straníckym dobrodruhom, ktorí sú presvedčení o nadvláde ideológie neoliberalizmu nad všetkými.

Práve príprava nového zákona o voľbách do NR SR sa mala stať predmetom celoslovenskej verejnej diskusie a referenda. Doteraz platný zákon je potrebné upraviť a zmeniť vo viacerých smeroch. Iba si dovolím pripomenúť, že napríklad klauzula o vstupe do NR SR v ostatných voľbách ( február 2020 ) priniesla do praxe to, že štátna volebná komisia neuznala platnosť viac ako 820 000,- tisíc platne odovzdaných hlasov zo strany voličov. Tieto hlasy sa nestratili, ale boli pridelené tým politickým stranám, ktoré sa do NR SR dostali a teda ktorých voliči vôbec nevolili. Uvedenému počtu neuznaných platných voličských hlasov zodpovedá, podľa môjho prepočtu, 43 poslaneckých mandátov. Toľko poslancov v NR SR sedí v svojich kreslách „protiprávne či nelegitímne“. Toľko poslancov tam malo sedieť, podľa politickej spravodlivosti, z iných politických strán a hnutí. Čo je veľmi zarážajúce, v dnešnej dobe aj z pozícií spomínaných politických strán v opozícií absentuje akákoľvek kritika politik EÚ. Nebudem to v tomto prípade rozvádzať, čitateľ sa môže sám snažiť v tomto smere zorientovať.

Ja iba pripomeniem, že všetko, čo súvisí s realizáciou globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, bolo pripravované v období vlády sociálno-demokratickej strany a teda za politického „bačovania“ všetkých tých politikov, ktorí sú organizovaní v teraz už v dvoch krídlach sociálnej demokracie. Lenže vládna moc nás, občanov, o ničom takom neinformovala a nepotrebovala sa ani o rady, postoje, záujmy a rozhodnutia občanov zaujímať. To je presne to, čo robí aj súčasná vládna moc. Snaha za každú cenu podporovať politiky EÚ len preto, aby sme boli v jej jadre, je snahou pomáhať Bruselu ničiť národné štáty a komplikovať život ich obyvateľstvu. Všetky politiky sa nás bytostne dotýkajú a napriek tomu nemáme vládnu moc, ktorá by svojim občanom predkladala verejné zdôvodnenie politik dohodnutých v Bruseli na posúdenie a aj rozhodnutie.

Brusel zohráva rozhodujúcu úlohu pri presadzovaní globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Vládna moc prenechala Bruselu všetky iniciatívy a to aj napriek tomu, že to tak nemusí byť, pretože zatiaľ má dostatočné právomoci robiť politiku na úseku ochrany zdravia a životov v záujme svojich občanov a obyvateľstva vôbec a nie v záujme globálnych, zlom nasiaknutých mecenášov globálneho kapitálu a unipolárnej globalizácie na čele s USA. O tom konkrétnejšie píšem v niektorej zo svojich záverečných časti príspevku. V každom prípade musí platiť, že ak je potrebné skončiť s globálnou politikou boja proti „pandémii“ koronavírusu, toto úsilie politických či občianskych síl a skupín sa nemôže zaobísť bez toho, aby sme si ako národ nevymedzili jasný postoj k presadzovaniu vlastných záujmov a k tomu, aká politika sa presadzuje v rámci Bruselu.

Domnievam sa, že ak občania SR sa dajú nachytať na politickú „mucholapku“ tých politických strán, ktoré organizujú presadzovanie referenda o predčasných parlamentných voľbách, v politických témach, ktoré som uviedol vyššie ako potrebné priority, sa nič zásadného nezmení. Pre občanov SR je najdôležitejšie, aby v záujme ich slobodného života a normálnych ľudských podmienok pre ich životy bolo zrušené realizovanie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu. Najskôr na túto prioritu sa mali opozičné politické strany zamerať a organizovať podpisové akcie za vyhlásenie referenda o ukončení už spomínanej politiky. Nebudem špekulovať o dôvodoch, prečo to tak nie je. Politické elity, ktoré sa jasne vymedzujú, že predstavujú skutočnú sociálnu demokraciu, nedokážu sa rozhodnúť pre zásadné zmeny v poňatí a fungovaní vzťahu globálne a národné, čo má vplyv na ich postoje súvisiace s politickou etikou.

Táto príručka je pre tých, ktorí sa bez rozmýšľania dali zverbovať do politického boja proti obyvateľstvu národných štátov, hoci základom každého demokratického štátu majú byť ( nielen na papieri ) samotní občania. Vládna moc na území Slovenskej republiky poprela záujmy občanov a dala sa do služieb tých kapitalistických síl, ktoré pripravili nastolenie zdravotníckej diktatúry a teda diktatúry triedy kapitalistov, aby definitívne pokorili u každej národnej ľudskej populácie jej prirodzené práva, ľudskú dôstojnosť, ľudské práva a slobody a pripravili túto populáciu pre potreby nových pánov Zeme – Nadčloveka, ktorého bude potrebovať Nový svetový poriadok a Svetová vláda.

Bojovať všetkými možnými prostriedkami globálnej diktatúry proti jednému jedinému patogénu – teraz koronavírusu – ovládať ľudí strachom z tohto koronavírusu, to je obyčajná nehanebnosť vládnej moci a teda takej globálnej politiky, ktorá je pre obyvateľstvo každého národného štátu úplne neprijateľná a s ktorou je potrebné v záujme budúcnosti čo najskôr rázne skončiť. V svojej príručke si dovoľujem upozorniť na rôzne súvislosti procesov a javov v dnešnom kapitalistickom svete, ktoré jasne ukazujú, o čo v skutočnosti ide vládnej moci a pánom z globálnej úrovne, ak sa prezentujú svojim záujmom o globálny prístup k ochrane zdravia a životov ľudí.

Prezentovanie záujmu o globálny prístup k ochrane zdravia a životov ľudskej populácie na našej planéte je obyčajný nezmysel a farizejstvo, pretože zo samotnej podstaty kapitalizmu vyplýva, že mnoho problémov spojených s ochranou zdravia a životov nevie, nechce a nemôže vyriešiť, pretože dôsledky politiky imperialistickej globalizácie vo svete sú katastrofálne. Tisíce Američanov ročne zomiera iba preto, že nemajú nemocenské poistenie. Niekoľko stoviek miliónov ľudí v krajinách závislých na liberálnych režimoch trpí podvýživou. Podľa odhadov OSN detská úmrtnosť v dôsledku hladu predstavuje skoro dve desiatky tisíc úmrtí denne. Viac ako jedna miliarda ľudí žije v podmienkach chudoby. Každý rok sa desiatka miliónov detí nedožíva piatich rokov. V Európe je okolo 20 miliónov ľudí nezamestnaných.

V USA okolo 30 miliónov ľudí žije pod hranicou chudoby. A tak ďalej… A to som neuviedol vojenské konflikty zosnované „demokratickým“ Západom na čele s USA, v ktorých prichádzajú o svoje životy tisíce a desaťtisíce obyčajných ľudí. Už samotné výsledky po dvoch rokoch realizácie globálnej politiky organizovaného boja proti „pandémii“ koronavírusu sú katastrofálne, pretože postihnutých ľudí následkom globálnej diktatúry a vakcinácie je obrovské množstvo, rovnako ako zomrelých na následky vakcinácie a posilňovacích dávok. Samozrejme, západnú propagandu obete globálnej politiky vôbec nezaujímajú, pokiaľ je to v súlade so záujmami globálneho kapitálu a ich nositeľov.

A teraz prídu nejakí pani z globálnej úrovne s myšlienkou a politikou, že idú za každú cenu chrániť zdravie a život každého jedného jednotlivca na planéte, nech to stojí, čo to stojí. Pritom ide o tých istých pánov a o tie isté inštitúcie, ktoré už dávno pripravujú plány, ako rapídne znížiť populáciu na planéte. Všimnime si niečo zásadného. V knihe „Zločiny kapitalizmu“ ( autor Perrault Gilles a kolektív ) je kapitola s názvom „Publicita nahradí tisíc bômb“ je uvedené: „Dlhý čas sme verili, že svet tovarov, kde sa všetko nakupuje a všetko predáva, by mal byť obmedzený hranicami obchodného sveta. … Aby výchova, informácie, zdravie, dopravné siete, zásobovanie energiou, spravodlivosť, bezpečnosť, telekomunikácie zostali v rukách kolektivity. Dokonca sme si mysleli, že kvalita životného prostredia, vody, vzduchu, kultúra by sa k tomu mali prirodzene pripojiť. Ale prejavil sa opak. Vo všetkých bohatých a pokročilých krajinách rozklad verejných služieb ukázal rozsah vojny vedenej v podzemí mnoho rokov. …Výchova, zdravotníctvo, informácie, všetko bolo vydané napospas „rentabilite“, podielom na trhu, obchodnému úspechu, bezprostrednosti.“

Kniha bola napísaná ešte v deväťdesiatich rokoch minulého storočia, ale uvedené myšlienky sú mimoriadne aktuálne. Vzhľadom na to, čo sa deje v rámci globálnej politiky boja proti koronavírusu, tak sa to bezprostredne týka zdravotníctva. A keď je celé zdravotníctvo v súkromných rukách a teda predmetom obchodovania a podnikania, tak hrozieb je veľmi veľa. A tie hrozby môžu smerovať len v smere k samotnej ľudskej populácií. Keď sa tvrdí, že zdravie malo ostať v rukách kolektivity, tak to neznamená nič iné iba to, že má ísť o realizáciu verejného záujmu. A čo sa vymyslelo v kapitalizme ? Že privátny sektor v zdravotníctve dokáže aj na globálnej úrovni účinne riešiť ochranu zdravia a životov ľudí, že sa dostatočne účinne postará o verejné zdravie, čo je ďaleko od pravdy. Na globálnej úrovni je možné nastoliť iba globálnu diktatúru, v rámci ktorej sa zavádza aj zdravotnícka diktatúra. Je na škodu všetkých obyvateľov a celej našej spoločnosti, že ústavní činitelia ako prví to nechcú pochopiť. V rámci príručky bude možné sa dočítať, pred kým bolo ľudstvo varované, ak dovolí aj so svojimi politikmi, aby sa k moci dostali dedičia tých síl, ktoré zosnovali obidve svetové vojny v minulom storočí.

Áno, naše zdravotníctvo a s ním obyvateľstvo bolo veľmi ľahko, zásluhou práve politikov vládnej moci, vydané do rúk minoritnej triedy kapitalistov, do rúk petrochemického a farmaceutického Kartelu, do rúk zlom nasiaknutých ľudí, aby si robili s obyvateľstvom národného štátu, čo sa im len zachce. Vyzerá to tak, že pred nebezpečenstvom zo strany globálnych síl nás nemôžu zachrániť ani vojenské stíhačky, ak sú ešte vôbec vo vlastníctve štátu. V úsilí o presadzovanie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov mimoriadne tragickú úlohu zohrávajú súkromné mediálne skupiny a verejnoprávna televízia, ktoré sa svojimi každodennými medializovanými praktikami zmenili na akýsi paralelný „Úrad pre dohľad nad organizovaním boja proti pandémii koronavírusu.“ Treba predpokladať, že tento neuzákonený „Úrad pre dohľad…“ bude svoje aktivity stupňovať, pretože podľa generálneho riaditeľa WHO je potrebné do polovice roku 2022 vo všetkých krajinách zaočkovať 70% obyvateľstva. Ak sa nemýlim, tak v rámci EÚ sa Bruselu a národným vládam podarilo dosiahnuť hranicu 80%, čo z môjho pohľadu predstavuje dostatočne jasný fakt o zločinoch proti ľudskosti.

Pána Tedrosa trápi v súčasnosti najmä to, že podľa neho existuje akási nerovnosť medzi jednotlivými časťami sveta. A ak sa podarí ukončiť nerovnosť, tak sa ukončí pandémia, čo je podľa neho možné. Treba si všimnúť, o akú nerovnosť medzi jednotlivými časťami sveta pánovi Tedrosovi ide. V jeho poňatí sa nerovnosť výlučne týka iba nástrojov proti pandémii ochorenia Covid – 19. Generálnemu riaditeľovi WHO záleží na tom, aby nielen v USA a v Európe ľudia dostávali posilňujúce dávky vakcín, ale aj v iných častiach sveta. Iba ak sa dosiahne rovnosť v posilňujúcich dávkach vakcín pre ľudí po vzore USA a Európy vo všetkých častiach sveta, potom sa ukončí nerovnosť. A ak sa ukončí nerovnosť, tak sa ukončí pandémia. Lenže ani toto stanovisko už nemôžeme pokladať za záväzné, pretože v tomto období je už v plnom prúde príprava novej Zmluvy medzi WHO a členskými štátmi o pripravenosti na ďalšie pandémie.

Takže celý svet sa musí podriadiť ďalšiemu očkovaniu a potom aj ďalším pandémiam ! Z jeho postojov jasne vyplýva, že sa správa iba ako obchodník, ktorý si stanovil cieľ vo vakcinácií ľudskej populácií vo svete a keď sa tento cieľ dosiahne, tak pandémia skončí. Či ozaj skončí podľa jeho predstáv, to je otázka, pretože podľa Svetovej banky to má skončiť v marci 2025. V každom prípade z jeho strany je to len vyjadrenie charakteristické pre veľkého obchodníka, ktorý sníva o veľkom obchodnom úspechu, pretože bez výhrad slúži záujmom farmaceutického Kartelu aj na čele s „vakcinačným pištoľníkom“ Billom Gatesom, o ktorom sa v svojej príručke zmieňujem na inom mieste. Pán Bill Gates je vzorovým príkladom kapitalistu, ktorý sa podľa svojho zámeru rozhoduje o tom, ako využije svoj kapitál vo výlučne svoj prospech a v prospech minoritnej triedy, ku ktorej patrí.

Nepatrím k tým jednotlivcov či vôbec celým masám obyvateľstva, ktoré majú slepo veriť tomu, aký je oficiálny výklad vládnej moci v hocičom a najmä teraz, keď pod zástavou ochrany zdravia a životov ľudí organizuje boj proti „pandémii“ koronavírusu. Preto sa snažím hľadať súvislosti procesov a javov, ktoré sa odohrávajú v našej spoločnosti, analyzovať jednotlivé opatrenia vládnej moci. A v oficiálnych vyjadreniach vládnej moci nie je nič, čo by zodpovedalo pravde, vede o medicíne, čo by malo byť v súlade s požiadavkami na spravovanie demokratického a právneho štátu, s ľudskosťou, so skutočným systémom zabezpečovania bežnej zdravotnej starostlivosti, so samotným logickým a racionálnym myslením, s podstatou ľudského života, s filozofickým poňatím toho, čo je človek, s politickou etikou súvisiacou s postojmi a činmi politikov. Je to tak preto, pretože globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu sa môže v skutočnosti realizovať len nástrojmi globálnej diktatúry, ktoré sa jednotne používajú vo svete, a najmä v USA a v Európe. A k tomu môžeme smelo priradiť nekonečné lži súkromných mediálnych skupín a verejnoprávnej televízie, ktoré slúžia potrebám globalistov či minoritnej triede kapitalistov.

Vládna moc na základe globálneho plánu o „pandémii“ koronavírusu nás, obyvateľov SR, orientuje v smere, že našim neviditeľným a nepredvídateľným nepriateľom je práve koronavírus. A nepotrebujeme nič, iba dostatočne sa zjednotiť k definitívnemu víťazstvu. Lenže v skutočnosti neviditeľný a nepredvídateľný nepriateľ nie je koronavírus, ale niekto z mäsa a kosti, s jasným vedomím, čo plánuje a chce dosiahnuť. Ľudskú populáciu neničí koronavírus, ale tie skupiny ľudí, ktoré majú bohatstvo a moc na svojej strane, zásluhou čoho koronavírus a s ním spojenej akejsi novej choroby – Covidu – využívajú na rozvrat jednotlivých oblasti života spoločnosti a na podmanenie si obyvateľstva národných štátov pod svoju prísnu kontrolu.

Treba si konečne uvedomiť a pochopiť, že ochrana zdravia a životov ľudí sa nesmie a nedá riešiť prostriedkami globálnej diktatúry ! Už samotné vynucovanie si správania sa ľudí represívnymi prostriedkami je znakom toho, že o žiadnu „pandémiu“ koronavírusu nejde, ale o globálnu politiku, ktorá je organizovaná a presadzovaná bez ohľadu na ľudské práva a slobody, bez ohľadu na názory a súhlas občanov. Kto má ozajstný a láskavý vzťah k ľuďom, ten nemá problém pochopiť a uznávať, že ochrana zdravia a životov ľudí má ostať v rámci bežného systému zdravotnej starostlivosti, ktorý je založený na výlučne personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením. Ide teda o individuálne príbehy, ktoré riešia lekári a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. A čo je v tomto prípade dôležité ? Aby nad týmito príbehmi nenastolili svoju vládu rôzni globálni hráči a globálne štruktúry.

II.

Hlavné poslanie ústavných činiteľov

Rozmýšľal som, ako sa dá stručne a najvšeobecnejšie vyjadriť, aké je poslanie volených zástupcov občanov a ústavných činiteľov v národnej spoločnosti a v jej politickom systéme. Poslanie a úlohu vládnej moci je možné zhrnúť do následujúcej vety.

Poslaním a úlohou volených zástupcov občanov SR a ústavných činiteľov zvlášť je, vzhľadom k skutočnosti, že žijeme v kapitalistickej spoločnosti, všetky svoje intelektuálne a duchovné sily a schopnosti venovať vytváranie a udržiavaniu súladu – súžitia politickej rovnosti občanov s majetkovou nerovnosťou !!!

Toto súžitie sa týka dvoch nerovnako veľkých a diametrálne odlišných sociálnych skupín či skôr tried. Na jednej strane je to absolútne veľká trieda pracujúcej masy s rodinami a na strane druhej je to minoritná trieda bohatých a mocných, ktorá je triedou kapitalistov aj so svojimi prisluhovačmi.

V zásade ide o to, že moc kapitálu a kapitalistov sa má v politike a politickom konaní vyvažovať mocou občianstva, ktorá sa má formovať a realizovať cez základné štruktúry spoločnosti ako systém, ktorý umožňuje, aby v spoločnosti efektívne fungovala politická rovnosť. Táto politická rovnosť má byť stranou všetkého občianstva a má byť účinným protipólom bohatstva, moci a vplyvov globálneho kapitálu a samotných kapitalistov. Prečo ? Pretože minoritná trieda kapitalistov aj so svojimi prisluhovačmi vedome stratila zo svojho zreteľa jeden z božských zákonov pre život na tejto planéte: mať vo všetkom mieru a teda nežiť na úkor mnohých národov a na úkor absolútnej väčšiny obyvateľstva národných štátov.

S požiadavky vytvárať podmienky k efektívnemu súžitiu politickej rovnosti s majetkovou nerovnosťou vyplýva aj povinnosť všetkých politických zástupcov občanov skladať sľub. Pokladám si za povinnosť pripomenúť, že sľub zvoleného poslanca a predsedu NR SR, zvoleného prezidenta SR a menovaného predsedu vlády SR je založený na predpoklade, že:

a) má svoju česť a svedomie, ktoré nie sú jeho súkromnou záležitosťou, pretože

b) sľúbil vernosť Slovenskej republike a rovnako sľúbil, že

c) svoje povinnosti bude plniť – vykonávať v záujme občanov a

d) bude zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.

Dokonca v prípade poslanca NR SR a prezidenta SR v Ústave SR je uvedené, že odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu či neplatnosť voľby prezidenta SR.

Domnievam sa, že vykonávanie ústavných povinnosti na čele nášho štátu nie je úplne v súlade s Ústavou SR, ale ani so zloženým sľubom ústavného činiteľa. Česť a svedomie sú rozpoltené, pretože existujú fakty o tom, že pri výkone svojich ústavných povinnosti neostávajú verní Slovenskej republike a z tohto dôvodu nemôžu dodržať ani tú časť sľubov, ktoré súvisia so záujmami občanov a s dodržiavaním ústavy a ostatných zákonov. Znamená to, že sľuby, ktoré sa skladajú ako podmienka k nástupu do ústavných funkcií, sa plnia iba ak spolovice, pretože v praktickom politickom konaní ústavní činitelia prejavujú a realizujú aj určité množstvo úloh a povinnosti, ktoré iniciatívne preberajú od rôznych nadnárodných štruktúr, korporácií, nadnárodných klubov, spolkov a organizácií, čo znamená, že nemajú problém a zábrany slúžiť záujmom cudzej, nadnárodnej moci a v konečnom dôsledku brať za hlavnú prioritu ústavných povinnosti iba záujmy globálneho kapitálu a teda triedy kapitalistov, ktorí sú zameraní na presadzovanie a zachovanie unipolárnej globalizácie.

Ak vychádzam z Ústavy SR, tak v zmysle čl. 1 ods.1 sa Slovenská republika neviaže na žiadnu ideológiu. Zachovať túto ústavnú pozíciu sa zo strany ústavných činiteľov dostatočne nedarí, pretože až príliš okato slúžia cudzím záujmom či záujmom bohatých a mocných a ostatnému obyvateľstvu prihadzujú „sociálne omrvinky.“ Postavenie minoritnej triedy kapitalistov či bohatých a mocných je v praktickom živote spojené s ideológiou či politickou teóriou liberalizmu, v dnešnej dobe už aj s jej extrémnou podobou neoliberalizmu, či dokonca postliberalizmu. Pod vedením uvedenej triedy sa nám neoliberalizmus deje ako život v celej kapitalistickej spoločnosti. Táto politická teória sa stala na konci 20.storočia víťaznou a robí si nárok určovať všeobecné podmienky života v spoločnosti, teda podmienky pre život obyvateľstva podľa toho, čo si želá iba trieda kapitalistov ako minoritná skupina a jej prisluhovači.

V záujme politickej a sociálnej spravodlivosti je jasné, že všeobecné podmienky života spoločnosti musia byť povinne ( !!! ) záležitosťou všetkých občanov, čo znamená, že absolútna väčšina triedy pracujúcej masy aj s rodinami má mať vytvorené optimálne podmienky pre uplatňovanie svojich politických práv a spolurozhodovania. Konštatujem, že ústavní činitelia SR to vôbec nemajú zafixované v svojich hlavách a v svojich zámeroch a povinnostiach, najskôr im je to až v pätách. Všeobecné podmienky života spoločnosti sa nemôžu podrobne určovať na základe autoritatívnych, totalitných praktík, pretože majú byť predmetom slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti. Pri tejto zmienke si dovolím pripomenúť, že medzi politické sily v spoločnosti zákonite patrí aj strana občianstva, ktorá má svoje politické práva a slobody. Zároveň si dovolím pripomenúť, že podľa čl. 32 Ústavy SR je povinnosťou ústavných činiteľov a vládnej moci umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl, ktorých zoznam sa nevyčerpáva zoznamom politických strán v NR SR.

Ústavní činitelia a vládna moc nesmú konať tak, aby občania SR boli iba akýmsi príveskom, dekoráciou či použiteľným tovarom pre potreby triedy bohatých a mocných. Zatiaľ celé volebné obdobie sa vôbec nevyužíva k tomu, aby ústavní činitelia a vládna moc mohli vo svojej práci nekompromisne obhajovať napríklad čl. 12 a čl. 13 Ústavy SR k základným právam a slobodám.

V našej západnej civilizácií sa domestikované zvieratá podriaďujú ľudským túžbam a rozmarom. Došlo k degradovaniu zvierat z vnímajúcich bytosti, ktoré si zasluhujú rešpekt, na čistý majetok. S tým sme akosi všetci spokojní a proti takýmto procesom nemáme výhrady. A keď toto praktické konanie – nakladanie so zvieratami máme zabezpečené, tak došlo k nehoráznemu skoku vo vývoji našej západnej civilizácie a síce nie k lepšiemu, ale k horšiemu. Metódy zaobchádzania s domestikovanými zvieratami sa začali používať a rozpracovávajú sa a rozširujú aj na samotnú ľudskú populáciu. Tento skok so zvierat na ľudí je už niečim, čo súvisí so zvrhlosťou a zločinmi proti ľudskosti, pretože sa v súčasnosti v plnej miere realizuje. Zásluhou ústavných činiteľov a vládnej moci sa naše obyvateľstvo uznalo iba za stádo v štátnom oplotení, ktoré bolo naháňané do rôznych malých či veľkých očkovacích centier, aby sa dali zaočkovať, pretože si to želajú národní či nadnárodní „majitelia“ tohto stáda, predovšetkým mandaríny z Bruselu či z USA.

Už žijeme v treťom roku „pandémie“ koronavírusu, ktorú vládna moc pomáha úspešne podľa svojich a globálnych kritérií organizovať, a je zrejme, že obyvateľstvo národných štátov bolo podriadené túžbam, rozmarom a záujmom triedy kapitalistov aj s jej prisluhovačmi. Na globálnej úrovni zástupcovia uvedenej triedy zabezpečili realizáciu svojho diabolského plánu: spustiť globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Aby táto globálna politika našla svoje uplatnenie v národných štátoch, bolo potrebné usporiadať rôzne opatrenia do uceleného a uzavretého mechanizmu mocenského vplyvu na obyvateľstvo národných štátov.

Bezpodmienečne nevyhnutnou súčasťou uzavretého mechanizmu mocenského vplyvu z globálnej úrovne sa stali mnohé národné vlády vo svete a teda národná vládna moc. Tieto vlády sa stali súčasťou základnej skupiny prisluhovačov triede kapitalistov a dostali úlohu presadiť realizáciu globálnej politiky o boji proti koronavírusu v národných podmienkach. Vláda SR ku koncu minulého volebného obdobia a rovnako vládna moc súčasného volebného obdobia agendu z globálnej úrovne prevzali bez toho, aby mali k tomuto kroku vážne dôvody, súhlas občanov alebo príslušné kompetencie, ktoré určuje Ústava SR. Ústavní činitelia sú v prvom rade zodpovední za to, že si vládna moc ( výkonná, zákonodarná ) kompetencie upravuje podľa svojich rozmarov a želaní či rozmarov a želaní z globálnej úrovne, rôznych nadnárodných štruktúr. Na názory veľkej väčšiny lekárov, skutočných vedcov medicíny a samotných občanov vládna moc neprihliada, pretože podľa globalistov musí vládna moc prijímať za každú cenu nepopulárne opatrenia, ktoré však nie sú v súlade s Ústavou SR.

Bezohľadným presadzovaním globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu vládna moc presadzuje záujmy triedy kapitalistov vo všeobecnosti a z tohto dôvodu aj záujmy určitých skupín miliardárov, spojených so záujmami petrochemického a farmaceutického Kartelu, so záujmami bruselskej EÚ, Svetovej zdravotníckej organizácie, Svetového ekonomického fóra, Organizácie spojených národov, záujmami bankovej a finančnej sféry či veľkých technologických korporácií. Záujmy týchto nadnárodných hráčov sa v absolútnej väčšine nemôžu zhodovať so záujmami SR a jej občanov !

To, čo sa robí a presadzuje z ústavných pozícií, sa zakladá na na použití idey o potrebe globálnej ochrany zdravia a životov ľudí. Túto ideu potrebujú k presadzovaniu svojich záujmov iba nadnárodné štruktúry, fungujúce v spoločensko-politickom a ekonomickom systéme globálneho kapitalizmu, ktorých úlohou je organizovať rôznymi metódami svojej politiky postupné presúvanie moci z národných štátov v prospech globálneho riadenia nasmerovaného k ustanoveniu svetovej vlády. V tomto procese trieda kapitalistov aj so svojimi „plukmi“ prisluhovačov vidí svoju záchranu, ešte ďalší nárast svojho bohatstva a moci nad ostatným pospolitým ľudom.

Ako sa dá odhaliť, že globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu je obrovský podvod, na realizácií ktorého sa významnou a rozhodujúcou mierou podieľa vládna moc pod vedením ústavných činiteľov ?

Aby sa dalo odhaliť, že ide o jasný podvod na obyvateľstve národných štátov, je potrebné v prvom rade pochopiť, aký je mechanizmus tohto podvodu, z akých zložiek sa musí skladať a v čom musia byť urobené zmeny, aby obyvateľstvo národných štátov bolo dostatočne vystrašené a pochopilo, že aj naša vládna moc má skutočný záujem na globálnej ochrane zdravia a životov ľudí, aby verilo, že existuje skutočná pandémia a teda nie zorganizovaná „pandémia.“ Ja sa pokúsim určitý mechanizmus globálneho podvodu s „pandémiou“ koronavírusu schematický opísať. Túto schému, ak porovná čitateľ so systémom bežnej zdravotnej starostlivosti, tak môže jasne pochopiť, že nemôžu byť identické a existujú medzi nimi zásadné rozdiely.

III.

„Rozprávka“ o tom, ako sa vytvoril mechanizmus mocenského vplyvu triedy kapitalistov pre prijatie globálneho príbehu o ochrane zdravia a životov ľudskej populácie.

Naša spoločnosť pod vedením vládnej moci vstúpila či skôr pridala sa k tým, ktorí z globálnej úrovne zavelili národným štátom vo svete, aby začali účinne bojovať proti novému nepriateľovi ľudstva – koronavírusu. Páni z globálnej úrovne povedali – pomenovali celkom jasne, že koronavírus sa vyznačuje takým silným nástupom proti ľudstvu, že ide o skutočnú pandémiu. Čo nepovedali páni z globálnej úrovne, to bolo to, že úmyselne už v predstihu ( vopred ) bola zmenená definícia pandémie a vakcín a z tohto dôvodu nepotrebovali mať k dispozícií žiadne relevantné ukazovatele o hrozbe, ktorá sa vraj začala šíriť po svete, v jednotlivých národných štátoch.

K tomuto nepriateľovi ľudstva bolo potrebné doložiť niečo celkom dôležité. Ak ide o koronavírus – prírodný či laboratórny – potom musí v ľudskom tele niečo spôsobovať. Páni z globálnej úrovne sa teda museli dohodnúť, že koronavírus je niečo úplne miniatúrne, neviditeľné, nebude sa purifikovať a teda je niečo, čo lieta vzduchom, je nákazlivé a spôsobuje ochorenie. Rozhodnutie pánov z globálnej úrovne je teda plne v súlade s teóriou choroboplodných zárodkov, ktoré vraj sú pôvodcami nákazy. Koronavírus teda spôsobuje – je príčinou novej choroby, ktorej páni z globálnej úrovne dali názov COVID – 19. Táto skrátka ( názov ) je veľmi zaujímavá, pretože v anglickom jazyku môže znamenať v celej vete aj toto: Certifikát vakcinačnej identifikácie. Nový názov musel byť stanovený, pretože ako to pripomeniem v niektorej z ďalších časti svojho príspevku, obyvateľstvo nemohlo prijať „za svoje“ samotnú chrípku či chrípke podobné ochorenie.

Páni z globálnej úrovne sa vedia poučiť aj z chýb, ktoré robia. Tak sa napríklad poučili z prípravy a organizovania pandémie prasačej chrípky v roku 2009. A zistili, že ak spoja koronavírus s ochorením, ktoré nazvali COVID – 19, tak to nebude postačovať k akceptácií vo svete, že ide o skutočnú pandémiu. Pánom z globálnej úrovne vôbec nevadilo a ani nevadí, že COVID – 19 v skutočnosti neexistuje, pretože nim bol premenovaný názov pre sezónnu detoxinačnú chrípku. Kto tomu neverí, nech sa opýta svojich známych, ktorí pravidelne navštevujú rôzne ambulancie a pred vstupom musia vyplniť vstupný dotazník, ktorý sa skladá z niekoľkých otázok. Páni z globálnej úrovne sa teda poučili v tom, že ak potrebujú u obyvateľstva národných štátov vytvoriť atmosféru dostatočného strachu z koronavírusu, tak sa nemôžu spoliehať na všeobecných lekárov a ich klinické vyšetrenia pacientov, pretože týmto spôsobom sa opodstatnenosť k strachu z koronavírusu nepotvrdí a to praktický nikdy.

Páni z globálnej úrovne si vzhľadom na svoje bohatstvo a moc mohli dovoliť získať po celom svete na svoju stranu v prvom rade súkromné mediálne skupiny. O tie verejno-právne tiež nemali obavy, pretože ich majú v moci národné vlády a národné vlády zase majú v moci páni z globálnej úrovne, nie občania. Takže máme tu nebezpečný koronavírus, nové ochorenie COVID – 19 a média ako jeden z najdôležitejších nástrojov organizovania strachu a psychického a psychologického nátlaku na obyvateľstvo národných štátov. Ešte stále to nie je vytvorený funkčný mechanizmus, ktorým sa môžu plniť určité ciele a zámery pánov z Globálu. Okrem zainteresovania súkromných mediálnych skupín do šírenia strachu z koronavírusu medzi obyvateľstvom národných štátov je tu veľmi dôležitá úloha zainteresovať do plnenia globálnej politiky ochrany zdravia a životov ľudí jednotlivé národné vlády vo svete.

Páni z globálnej úrovne už vedia, že sa nemôžu spoliehať na všeobecných lekárov, odborných lekárov, medicínskych vedcov a zdravotnícke zariadenia, pretože ich nemajú v svojej priamej moci. Z tohto dôvodu nemôžu a nesmú predpokladať, že zdola, z úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti vzíde požiadavka na vyhlásenie celosvetovej pandémie a na boj proti koronavírusu. Všeobecných lekárov a zdravotníctvo má v svojej moci každá národná vláda. Z tohto dôvodu ďalším zásadným opatrením potrebným pre spustenie funkčného mechanizmu boja proti koronavírusu je to, aby každá národná vláda bez rozruchu a teda v tichosti nabúrala zaužívaný systém zdravotnej starostlivosti založený na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým ošetrením a samotný koronavírus aj s ochorením COVID – 19 si zobrala aj bez skutočnej odbornej prípravy do svojej výlučnej kompetencie ! Nabúranie zaužívaného systému zdravotnej starostlivosti z úrovne národnej vlády bolo pre pánov z globálnej úrovne veľmi dôležité a nevyhnutné, pretože týmto nabúraním sa podarilo vytvoriť podmienky pre:

a) použitie totalitných, autoritatívnych a fašistických praktík vo vzťahu k obyvateľstvu a k celému personálu v oblasti zdravotníctva, nakoľko z úrovne bežnej zdravotnej starostlivosti by to nebolo možné,

b) nastavenie nového štatistického systému pre potreby vládnej moci, ktorý bude tvorený úplne odlišným spôsobom a odlišnými prostriedkami v porovnaní s úrovňou bežnej zdravotnej starostlivosti a vyhláškou o programe štátnych štatistických zisťovaní na príslušné obdobie.

Nastolením výlučnej kompetencie v prospech vládnej moci v prípade koronavírusu a ochorení nazvaného COVID – 19 bolo docielené to, že vládna moc mohla bez problémov začať plniť stanovené úlohy a ciele pánov z globálnej úrovne. A v rámci priznania si novej kompetencie vládnej moci už nebol problém, aby celý zdravotnícky systém, bežná zdravotná starostlivosť v SR, bol zapojený do plnenia úloh, pokynov, nariadení, vyhlášok prijímaných vládnou mocou a Úradom verejného zdravotníctva a výsledkov samotných legislatívnych úprav. Vládna moc najprv svojim rozhodnutím všetkých lekárov ponížila a potom im začala dávať úlohy, aby im autoritatívne vládla a nariaďovala, čo si majú plniť vo vzťahu k svojim pacientom. Žiaľ, neviem odhadnúť, ale podľa mňa skoro všetci lekári a zdravotnícky personál bez reptania prijali toto poníženie, prispôsobili sa vládnej moci a tak všetci pacienti musia ( ! ) trpezlivo zvládať mučenie rúškami a takto aj komunikovať so svojim lekárom a príslušným personálom. Pred operáciou, po operácií, či v rámci rehabilitácie, rúško patrí medzi základnú výbavu pacienta. Takže sa pýtam, a neadresne, ako je možné, že v 21.storočí všetci zodpovední politici, lekári, zdravotníci, právnici a tak ďalej, ešte stále neboli zoznámení s tým, že prirodzené dýchanie je základná biologická a fyziologická potreba človeka a že samotný človek ako ľudská bytosť ani nesmie predpokladať a myslieť si, že je zdravý, pokiaľ sa nepodriadi metódam ponižovania ľudskej dôstojnosti.

Nastolenie nového štatistického systému pre sledovanie koronavírusu a ochorenia COVID – 19 umožnilo prevzatie výlučnej kompetencie v tak závažnom ochorení ako je chrípka či chrípke podobné ochorenie a skryť pod otázky verejného zdravia, núdzového stavu, bezpečnosti štátu. Mnohí občania si už vedia predstaviť, že ak by nedošlo k prevzatiu kompetencie z úrovne bežnej zdravotnej starostlivosti na úroveň vládnej moci, nebolo by možné a potrebné ani vytvárať podmienky uvedené vyššie v bodoch a) a b). Výlučná kompetencia pre „liečbu“ koronavírusu a ochorenia COVID – 19 v rukách vládnej moci bola potrebná k tomu, aby bolo možné realizovať úlohy uvedené v už spomínaných bodoch ( a, b ).

Realizácia vyššie uvedených úloh bola spojená s rozhodnutím pánov z globálnej úrovne, že sa musí významne narušiť hlavný princíp klasického liberalizmu – sloboda. Liberalizmus považuje jednotlivca za mieru všetkých vecí. Lenže páni z globálnej úrovne sa rozhodli, že si už nemôžu dovoliť rešpektovať uvedený základný princíp liberalizmu, pretože spustením projektu „pandémie“ koronavírusu by nič nedosiahli. Prečo ?

Dôvod tohto rozhodnutia nových potenciálnych pánov sveta je zásadný. Klasický liberalizmus uznáva koncepciu občanov ako rozumných a racionálnych bytosti. Prvkami tejto koncepcie sú určité morálne vlastnosti, intelektuálne schopnosti, u každého konkrétna koncepcia dobra, schopnosť byť kooperujúcim členom spoločnosti, vrátane navrhovania slušných podmienok spolupráce. Táto koncepcia má byť vlastnou koncepciou občanov, každej osoby a nie hotovou koncepciou, ktorú nám pod určitými hrozbami a nariadeniami si dovolí dávať štátna moc, rôzne inštitúcie a zamestnávatelia. Každá ľudská bytosť si svoje zdravie má záujem chrániť podľa svojich predstáv a potrieb a keď má pocit, že môže byť na svojom zdraví niečim ohrozená, tak si zakladá svoje sociálne spojenie so svojim lekárom, potrebnou klinikou, jej odborníkmi a odbornými lekárskymi útvarmi.

Toto sociálne spojenie je potom úplne v súlade s koncepciou občanov ako rozumných a racionálnych bytosti a zároveň ako občanov slobodných a rovnoprávnych. Ak sa rešpektuje tento základ, potom sociálne spojenie na úrovni bežnej zdravotnej starostlivosti je spravodlivé, pretože v ňom zákonite absentuje mechanizmus založený na štátnom zásahu, na jeho nariadeniach, príkazoch či trestných postihoch. Inakšie napísané: platí princíp liberalizmu o slobode. Liberalizmus je za „slobodu – od,“ teda za negatívnu slobodu, čo znamená, že do tejto slobody nesmie, napríklad, svojvoľne zasahovať štát. Preto som vyššie zdôraznil, že v zdravotnej starostlivosti má zákonite absentovať mechanizmus založený na štátnom zásahu. Znamená to, že princíp slobody sa má a musí uplatňovať, ak si každá ľudská bytosť podľa svojej koncepcie dobra chce chrániť svoje zdravie a život.

V rámci sociálno – personálneho spojenia pacient – lekár s klinickým vyšetrením u každej ľudskej bytosti ide o jej individuálny príbeh, ktorý sa tiahne celým jeho životom. Tento individuálny príbeh je dôkazom toho, ako sa základný princíp liberalizmu – sloboda – a princíp spravodlivosti – aplikujú z ústavnej a legislatívnej úrovne na úroveň bežnej zdravotnej starostlivosti a či táto aplikácia je spravodlivá. Až do začiatku roka 2020 tento individuálny príbeh každej ľudskej bytosti ako potenciálneho pacienta bol jediným príbehom na úseku poskytovania zdravotnej starostlivosti a preto aj v plnej miere spravodlivý. Individuálne príbehy každej ľudskej bytosti sú potom rozhodujúcim základom a štruktúrou pre verejné zdravie a čo je podstatné a dôležité, individuálne príbehy podliehajú programu štátnych štatistických zisťovaní a tvoria systém štatistických údajov, ktorý je pravdivý, pretože sa zakladá na klinických vyšetreniach, lekárskych správach a hláseniach zdola. Individuálne príbehy každej ľudskej bytosti nesmú podliehať rozhodnutiam WHO a pokynov jej hlavného sponzora miliardára Billa Gatesa.

Individuálne príbehy „písané“ cez personálny vzťah pacient – lekár s klinickým vyšetrením nikdy nemôžu nabúrať ( zrušiť, obmedziť ) ústavné základné slobody a ich prioritu k iným právam a slobodám !!!

Keby páni z globálnej úrovne čakali na štatistické údaje zdola ( od lekárov a zdravotníckych zariadení ), ktoré by odzrkadľovali určitú úroveň bežnej zdravotnej starostlivosti založenej na individuálnych príbehoch ľudí a teda na ich slobodnom rozhodovaní sa v rámci personálneho vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením, tak by sa nikdy nemohli dočkať toho, aby mohli na základe objektívnych informácií vyhlásiť skutočnú pandémiu koronavírusu. Nebolo by to potrebné nielen z hľadiska štatistických údajov, ale hlavne preto, že samotný systém zdravotnej starostlivosti v rámci individuálnych príbehov v každom národnom štáte je dostatočne flexibilný a efektívny a nemá problém sa popasovať ani s koronavírusom, ak by bolo zistené, že takýto patogén u ľudí môže vyvolávať niečo z respiračných ochorení v rámci typických či atypických prípadov.

Páni z globálnej úrovne sa teda rozhodli, že základný princíp liberalizmu – „sloboda – od“ musí byť podstatne narušený. Takáto sloboda, potrebná pre efektívnu ochranu zdravia a životov ľudí musí podľa pánov z globálnej úrovne skončiť. Individuálne príbehy o ochrane zdravia a životov ľudí nemohli uspokojiť pánov z globálnej úrovne, pretože ich ciele a zámery – vytvorenie podmienok pre globálny trh s vakcínami a „reformné kroky“vedúce k rozrušeniu fungovania každej národnej spoločnosti – by nebolo možné začať realizovať a postupne napĺňať. Z tohto dôvodu od začiatku roka 2020 sa postupne začal vkladať a vložil, k dovtedy výlučne existujúcim individuálnym príbehom každého človeka, nový príbeh, ktorý vytvorili páni z globálnej úrovne a ktorý ja osobne nazývam globálnym príbehom o ochrane zdravia a životov ľudí. Rozvinúť tento nový príbeh dovolili predstavitelia národných vlád členských krajín EÚ aj na čele s ústavnými činiteľmi. Lenže takéto a podobné konštatovania sa z obrazoviek našich televízorov žiadny čitateľ nedozvie.

Tento nový globálny príbeh je o neočakávanom a náhlom útoku koronavírusu na ľudskú populáciu vo svete, ktorý vyústil do skutočnej pandémie, ktorá nemilosrdne útočí na zdravie ľudí a na fungovanie celého ekonomického, sociálneho, politického a kultúrneho života každej spoločnosti. Páni z globálnej úrovne vytvorili globálny príbeh, aby určili, aké má byť správanie sa veľkých más ľudí – obyvateľov národných štátov vzhľadom na potrebu zabezpečenia všetkých možných prostriedkov spoločnosti pre boj s prírodným či biologickým nepriateľom. Vo svete nebol problém vytvoriť globálny príbeh, ak ten je založený na rozvinutých podmienkach globálneho kapitálu a ak pre jeho realizáciu sa nájdu národné vlády, ktoré nemajú problém zradiť svojich obyvateľov a s vervou sa pustiť v mene ochrany ich zdravia do vytvárania otrockých podmienok pre nový život v „novom“ kapitalizme.

Okrem zabezpečenia výlučnej kompetencie pre „liečbu“ koronavírusu a ochorenia Covid – 19 v rukách vládnej moci, bolo potrebné rozhodnúť, aké nové prvky zdravotnej starostlivosti bude musieť nariadiť obyvateľstvu krajiny. Do globálneho príbehu o „pandémii“ koronavírusu bolo preto potrebné, okrem zrušenia slobody nevyhnutnej pre ochranu zdravia a života každého jednotlivca, nariadiť nosiť rúško, pravidelne sa testovať, začať podstupovať permanentnú „liečbu“ vakcináciou, ktorej ukončenie je v nedohľadne, pretože páni z globálu predpokladajú, že to má byť súčasťou nového normálneho životného štýlu. Zaradenie uvedených nových prvkov do globálneho príbehu bolo nevyhnutné, aby bolo možné cez ich využitie zaviesť kontrolu ľudskej populácie, rušiť základné práva a slobody a dostať celú populáciu do nekonečného očkovania, pretože uvedené prvky nie je možné zaviesť do bežnej zdravotnej starostlivosti v rámci individuálnych príbehov ochrany zdravia a životov, teda zdola – od úrovne personálneho vzťahu lekár – pacient s klinickým vyšetrením.

Tieto nové prvky patria do akejsi mimo lekárskej starostlivosti vládnej moci o ochrane zdravia a životov obyvateľstva. V tomto prípade páni z globálnej úrovni a národné vlády prešli od proklamovanej „slobody – od,“ ktorú potlačili a potláčajú, k poňatiu „slobody – k,“ ktorú doteraz ani nereflektovali v politickom a praktickom živote. V ich poňatí „sloboda – k“ dostala presné určenie: obyvateľstvo sa má slobodne podriadiť v otázkach boja proti „pandémii“ koronavírusu všetkým nariadenia a vysvetleniam vládnej moci a teda má povinnosť slobodne nosiť rúška, testovať sa a dávať sa permanentne očkovať. Všetky uvedené nové prvky, potrebné pre globálny príbeh o ochrane zdravia a životov ľudí, a teda potrebné pre boj proti „pandémii“ koronavírusu, sú v skutočnosti protiústavné a protizákonné a nemajú nič spoločného so skutočnou potrebou ochrany verejného zdravia.

To ozaj máme ako občania nášho štátu veriť tomu, že naše verejné zdravie, jeho organizácia a zabezpečenie sa má odvíjať od rôznych nezmyslov mafiánskej WHO a že samotný Bill Gates a jemu podobní machri globálneho kapitálu majú strach o obyvateľstvo Slovenskej republiky ? Vládna moc nemôže a nechce pochopiť, že ochrana verejného zdravia na celom území SR môže byť založená iba na rešpektovaní princípu slobody a spravodlivosti a na tom, že skutočne môže vyrastať iba z individuálnych príbehov o ochrane zdravia a života každého jednotlivca. Z rešpektovania tejto zásady vyplýva, že porušovanie ústavy, základných ľudských práv a slobôd či využívanie represívnych opatrení k vládnej „liečbe“ do verejného zdravia za žiadnych okolností nepatria.

Ešte jedna dôležitá a podstatná udalosť sa udiala a deje tak, ako to chcú páni z globálnej úrovne a vládna moc. Po nastolení výlučnej právomoci – výlučnej kompetencie pre koronavírus a ochorenie Covid- 19 v prospech vládnej moci, vláda rázne prikročila k tomu, aby bežný systém zdravotnej starostlivosti, založený na personálnom vzťahu lekár – pacient s klinickým vyšetrením a teda na individuálnych príbehoch ochrany zdravia a životov jednotlivcov, bol doslova zahltený nariadeniami, pokynmi, príkazmi, usmerneniami úradmi štátnej moci o tom, ako bojovať proti koronavírusu a ochoreniu Covid – 19, o tom, ako má byť uprednostňovaný pred ostatnými ochoreniami a o tom, ako sa má nakladať – zaobchádzať s ľudskými jedincami, keď prídu na ošetrenie či potrebujú určitú zdravotnú starostlivosť. Ja sám som v jednom zdravotníckom zariadení našiel jasný oznam prepísaný na stenu pred vchodom do miestnosti lekára. Tento nadpis znie: Noste rúška vždy a všade. Už len k tomu dopísať časť nového textu: na nose a brade, aby sa to rýmovalo.

A nejde iba o bežný systém zdravotnej starostlivosti. Extrémne zahltenie novými prvkami globálneho príbehu o boji proti „pandémii“ koronavírusu bolo rozšírené do všetkých oblasti života národnej spoločnosti a ovplyvňuje život každého jednotlivca, každého obyvateľa. Extrémne zahltenie novými prvkami globálneho príbehu ničí jednotlivé oblasti života našej spoločnosti, ničí životy celej ľudskej populácie a keď sa včas toto zahltenie nezastaví, prinesie výrazný pokles životnej úrovne obyvateľstva a výrazný nárast zdravotných problémov.

Koľko ponerizovaných – zlom nasiaknutých ľudí – musí existovať v našej spoločnosti, keď tí, najmä zásluhou vládnej moci, sú presvedčení, že ak na jednej strane budú každej ľudskej bytosti obmedzovať jeho fyziologické a biologické potreby, jeho sociálne kontakty, jeho spoločenské aktivity, jeho základné ľudské práva a slobody, jeho podnikateľské aktivity, pracovné a životné podmienky vôbec či podmienky pre výchovu a vzdelávanie deti a mládeže, tak tieto totalitné obmedzovania života bude možné vyvážiť absolútne spoľahlivou permanentnou vakcináciou, zameranou na posilnenie zdravia. A títo zlí ľudia, aj na čele s ústavnými činiteľmi, rozmýšľajú, že permanentná vakcinácia musí byť pre každého povinná kvôli zdraviu všetkých !!!

Globálny príbeh o ochrane zdravia a životov ľudí, na rozdiel od individuálnych príbehov o ochrane zdravia a životov jednotlivcov, je v svojom súhrne jasným zločinom proti ľudskosti, ktorým sa presadzuje autoritatívne, totalitné spravovanie národného štátu. Dá sa ospravedlniť neľudskosť a krutosť vládnej moci a ich naivných prisluhovačov tým, že z ich strany ide o to, aby v mene zdravia ľudí podporovali ideu o globálnej ochrane zdravia a životov ľudí ? Ako je možné jasne vidieť, globálna ochrana zdravia a životov ľudí je do neba volajúci nezmysel, ak to posudzujeme z logického, racionálneho, rozumného či ľudského hľadiska a ak to posudzujeme aj z hľadiska politického, tak musíme vedieť, že iba v rámci národného štátu existujú najlepšie podmienky pre ochranu zdravia a životov ľudí, pokiaľ štát vytvára podmienky pre efektívne fungovanie bežného systému zdravotnej starostlivosti.

Prax presadzovania globálneho príbehu o boji proti „pandémii“ koronavírusu je teda založená na uzatvorenom mechanizme mocenského ovplyvňovania a rozhodovania v prospech nositeľov globálneho kapitálu, v prospech triedy kapitalistov. Takto to treba pomenovať otvorene, pretože koronavírus nie je žiadnym nepriateľom človeka. Tento mechanizmus som sa snažil celkom jednoducho popísať. Čitateľ si môže podľa svojho uváženia do tohto mechanizmu vložiť ďalšie prvky, o ktorých som sa nezmienil. Je teda celkom jasné a zrozumiteľné, že globálny príbeh o ochrane zdravia a životov ľudí podporuje globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. A čo je za tejto situácií v našej národnej spoločnosti negatívne a veľmi nebezpečné ?

Že celá intelektuálna sféra ako sociálna skupina sa dala celkom jednoducho a bez problémov dezorientovať v otázke, čo je nevyhnutné ako prioritu presadzovať. Počnúc intelektuálmi z politiky a končiac intelektuálmi z oblasti zdravotníctva, veľká väčšina „angažovaných“ sa v súhrne dala zlákať na riešenie problémov spojených s globálnym príbehom o ochrane zdravia a životov ľudí, pretože sa zamýšľajú nad otázkami, ako tento globálny príbeh zefektívniť, skvalitniť, opraviť, aby bol ešte viacej prístupný obyvateľstvu a vládna moc mohla tak zaznamenať celkom „vynikajúci výsledok“, ktorí umožní ďalej napredovať v jeho využití v budúcnosti. A čo k tomu poznamenať ?

Je to tragédia ! Ak s takýmto úsilím, aj za aktívnej pomoci lekárov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, neprestaneme, tak to bude ľahká cesta do pekla, pretože globálny príbeh je a bude za každých okolnosti uzatvoreným mechanizmom mocenského vplyvu triedy kapitalistov ako nositeľov ekonomickej moci predovšetkým. Jednoducho napísané, globálny príbeh, v ktorom sa nachádzame pre jednu jedinú z možných chorôb v rámci respiračných ochorení, a žijeme v ňom, je výrazom diktatúry triedy kapitalistov. Baviť sa o tom, ako vylepšiť takúto diktatúru, s pomocou radcov z konzília, rôznych mediálnych skupín či na úrovni neprávnej koaličnej rady, to je obyčajné farizejstvo, ktoré nemá pozitívne riešenie.

Ponerizovaných – zlom nasiaknutých ľudí – nie je možné v ničom presvedčiť, pretože ani neexistujú podmienky k tomu, aby verejne takéto presvedčovanie bolo možné. Ich je potrebné buď jednoducho v politickom boji poraziť alebo obyvateľstvo sa v masovom meradle musí postaviť na odpor a žiadať odstúpenie celého politického vedenia štátu. Lenže porážku ponerizovaných ľudí nie je možné organizovať na zatajovaní pravdy o tom, aký príbeh vládna moc nastolila, aby nás všetkých s láskou a porozumením „liečila,“ rovnako na zatajovaní vedeckých poznatkov z oblasti zdravia a medicíny, bez otvoreného pomenovania a označenia tých, ktorí zločiny proti ľudskosti organizujú, presadzujú či páchajú.

Toto bol môj opis s podvodom o strašení obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu na globálnej úrovni. Na posilňovaní a ďalšej realizácií tohto podvodu vládna moc aj na čele s ústavnými činiteľmi usilovne pracuje tak, ako by to malo byť ich celoživotné dielo a poslanie. Majú absolútnu podporu v súkromných mediálnych skupinách, ktoré fungujú v SR a vo verejnoprávnej RTVS. Nie je to žiadne prekvapenie, pretože mediálne skupiny sú súčasťou celého mechanizmu podvodu a teda mocenského vplyvu pánov z globálnej úrovne na obyvateľstvo národných štátov. Tento mechanizmus nemá nič spoločného s potrebou liečby ochorenia, ktoré bolo nazvané Covid – 19, pretože, aspoň na túto dobu, sa toto ochorenie môže rovno posudzovať v rámci oblasti respiračných chorôb. To však nesmie byť záležitosťou vládnej moci aj na čele s ústavnými činiteľmi.

Koniec časti I.

Pokračovanie v časti II.

Dušan Hirjak