Má Michal Šimečka dôvod báť sa?

Atentát na predsedu vlády Róberta Fica poriadne zamával domácou aj zahraničnou politickou scénou. Hoci – povedzme si na rovinu – útok bol, medzi jedincami znalými zákulisné reálie, tak trochu očakávaný. A nahovárať si o osobe strelca, že ide o osamelého vlka, je tiež naivné. Manipulatívne techniky a práca s psychikou sú totiž doménou nemenovanej tajnej služby ešte nemenovanejšieho štátu s oplotenou ambasádou. MK Ultra fičí… A väzby progresívneho „básnika“ na opozíciu, riadenú onou ambasádou, sú neodškriepiteľné. Ak pridáme samozrejmý, bytostný liberálny fanatizmus a netoleranciu voči iným názorom, je „vsjo jasno“.

Mladý (bez)nádejný neomarxista Michal Šimečka, na rozdiel od oportunistického otca, sa nechal vtiahnuť do príliš hlbokého bahna, než aby z neho dokázal bez pomoci vyplávať. PS prehralo parlamentné voľby a takmer rezignovalo. Až po niekoľkých dňoch po voľbách začali progresívci s divokou deštrukčnou činnosťou, trvajúcou dodnes. Vrabce na streche čvirikali, že sa tak udialo po návšteve uhladeného pánka zo spomínanej oplotenej a uhladenejšieho z ostrovnej ambasády. Napriek tomu prehrali aj voľby prezidentské a ten jeden akýsi Fico nie a nie prestať.

Tak bum, poďme za záložný plán, na fyzickú likvidáciu. Lenže tá nevyšla, Slovensko má martýra a Fico bude milovaný či prežije, alebo nie. Právom. Hriechy minulosti sú zrazu zmazané a jeho činy z posledných mesiacov oslovili aj nespochybniteľnú jednotku v prebiehajúcej prestavbe sveta – Rusko. Globálny Východ a Juh sledovali dianie na Slovensku síce potichu, ale pozorne.

Lenže bábkovodiči v pozadí ešte nevytiahli najväčší tromf. Hoci sa mladý Šimečka obáva reakcie priaznivcov rozstrieľaného ministerského predsedu a podal trestné oznámenie pre vyhrážky proti jeho osobe a rodine, viac by sa mal báť vlastných pánov. Lebo záverečná sakrálna obeta býva vykonaná, pre vyvolanie maximálneho účinku, na členoch vlastného stáda. O to skôr, ak sú síce známi, ale v podstate už nepotrební.

Čo by mohlo ešte viac priložiť pod kotol a riadne natlakovať vášne pod Tatrami? A čo najviac prospeje zlému obrazu Slovenska v zahraničí, cieľu PS? Fingovaná pomsta na dobrom a ušľachtilom záchrancovi liberálnej demokracie, na Miškovi Šimečkovie. Samozrejme už nie zoči voči, ale dištančne, najlepšie Dragunovom, nech môžu potvrdiť rusko-smerácku stopu. Zafungovalo to pri Kuciakovi, menej pri dvoch obetovaných štamgastoch z Teplárne, možno prinesie úžitok zopakovať matricu po tretí raz. Podľa strhaného výrazu tváre to nie najchytrejší vodca libtartov začína chápať. Teda možno.