Má Michal Šimečka dôvod báť sa?

Atentát na predsedu vlády Róberta Fica poriadne zamával domácou aj zahraničnou politickou scénou. Hoci – povedzme si na rovinu – útok bol, medzi jedincami znalými zákulisné reálie, tak trochu očakávaný. A nahovárať si o osobe strelca, že ide o osamelého vlka, je tiež naivné. Manipulatívne techniky a práca s psychikou sú totiž doménou nemenovanej tajnej služby ešte nemenovanejšieho štátu s oplotenou ambasádou. MK Ultra fičí… A väzby progresívneho „básnika“ na opozíciu, riadenú onou ambasádou, sú neodškriepiteľné. Ak pridáme samozrejmý, bytostný liberálny fanatizmus a netoleranciu voči iným názorom, je „vsjo jasno“.

Mladý (bez)nádejný neomarxista Michal Šimečka, na rozdiel od oportunistického otca, sa nechal vtiahnuť do príliš hlbokého bahna, než aby z neho dokázal bez pomoci vyplávať. PS prehralo parlamentné voľby a takmer rezignovalo. Až po niekoľkých dňoch po voľbách začali progresívci s divokou deštrukčnou činnosťou, trvajúcou dodnes. Vrabce na streche čvirikali, že sa tak udialo po návšteve uhladeného pánka zo spomínanej oplotenej a uhladenejšieho z ostrovnej ambasády. Napriek tomu prehrali aj voľby prezidentské a ten jeden akýsi Fico nie a nie prestať.

Tak bum, poďme za záložný plán, na fyzickú likvidáciu. Lenže tá nevyšla, Slovensko má martýra a Fico bude milovaný či prežije, alebo nie. Právom. Hriechy minulosti sú zrazu zmazané a jeho činy z posledných mesiacov oslovili aj nespochybniteľnú jednotku v prebiehajúcej prestavbe sveta – Rusko. Globálny Východ a Juh sledovali dianie na Slovensku síce potichu, ale pozorne.

Lenže bábkovodiči v pozadí ešte nevytiahli najväčší tromf. Hoci sa mladý Šimečka obáva reakcie priaznivcov rozstrieľaného ministerského predsedu a podal trestné oznámenie pre vyhrážky proti jeho osobe a rodine, viac by sa mal báť vlastných pánov. Lebo záverečná sakrálna obeta býva vykonaná, pre vyvolanie maximálneho účinku, na členoch vlastného stáda. O to skôr, ak sú síce známi, ale v podstate už nepotrební.

Čo by mohlo ešte viac priložiť pod kotol a riadne natlakovať vášne pod Tatrami? A čo najviac prospeje zlému obrazu Slovenska v zahraničí, cieľu PS? Fingovaná pomsta na dobrom a ušľachtilom záchrancovi liberálnej demokracie, na Miškovi Šimečkovie. Samozrejme už nie zoči voči, ale dištančne, najlepšie Dragunovom, nech môžu potvrdiť rusko-smerácku stopu. Zafungovalo to pri Kuciakovi, menej pri dvoch obetovaných štamgastoch z Teplárne, možno prinesie úžitok zopakovať matricu po tretí raz. Podľa strhaného výrazu tváre to nie najchytrejší vodca libtartov začína chápať. Teda možno.


Blogy

Marián Tkáč

Juraj Tušš

Erik Majercak

Milan Šupa

Ivan Štubňa

René Pavlík

.
.
.

Životný štýl

.
.

Armáda, konflikty, vojenská technika

.