Zvláštne podobnosti streľby na Floride a dvojnásobnej vraždy vo Veľkej Mači

Pred niekoľkými dňami mi pán Bavor V. poslal odkaz na spracovanie niekoľkých článkov (1, 2, 3, 4, 5) o nedávnej streľbe v škole na Floride. Pripadalo mu zaujímavé, ako tieto záležitosti rozpracovali mainstreamové televízie na podporu dlhodobej agendy „deep state“. Ani som sa nenazdal, ako veľmi aktuálne sa to stane práve v týchto dňoch na Slovensku po dvojnásobnej vražde dvoch mladých ľudí vo Veľkej Mači. Vopred upozorňujem, že všetky spomenuté témy sú zložité, čerstvé a ešte otvorené, takže tu neuvediem žiadne hodnotenie ani riešenie, len by som rád upozornil premýšľavého čitateľa na niekoľko desivých súvislostí, o ktorých sa nepíše.

Predovšetkým je zarážajúce, že takéto tragické násilné činy pravidelne využívajú niektoré politické sily (kupodivu obvykle tie politicky korektné) na presadzovanie svojej agendy. Zdroje pána Bavora priamo tvrdia, že tieto politické sily sa sústreďujú na obete udalostí, ktoré súvisia s ich agendou a potom z týchto obetí urobia „absolútne morálne autority“, ktorým nechávajú do médií opakovať svoje politické stanoviská. V prípade násilných činov, keď obete museli pozerať do očí smrti, je ich posolstvo zvlášť emotívne, naliehavé a presvedčivé.

Technológiu využitia obetí ako hovorcov opozície presne demonštruje napríklad aj toto video, v ktorom dvojica (typicky dievčina a mládenec) dostane otázku: „Čo si myslíte o tomto tweeterovom statuse prezidenta Trumpa, v ktorom kritizuje FBI, že kvôli ruskej stope zanedbala hroziace nebezpečenstvo?“ A mládenec (menom David Hogg)  za usilovného pritakávania dievčiny hovorí, že práve FBI im najviac pomáhalo dostať sa do bezpečia, že týchto chlapíkov pozná, lebo aj jeho otec je v FBI, a nikto sa nikdy v USA na všeobecnej bezpečnosti nenadrel viac, ako oni, takže prezident by si nemal dovoľovať takto ich dehonestovať. Na mladíka, čo ešte nedorástol na vodičák vyhlasuje rezolútne doslova: „Je to neprijateľné!“ A nasleduje záber na moderátorku v štúdiu, ktorá tiež s vážnou tvárou pritakáva.

Možno prekvapí profesionalita ich vystupovania a plynulosť, s akou deklamujú náročné argumenty. Nečakané pri tínedžeroch. Niet divu, že niektorí vrtáci pátrali po tom, kto to sú a objavil sa twitterový status, ktorý o Davidovi Hoggovi hovorí, že nie je z miestnej komunity. Pochádza z Redonda v Kalifornii, je to ambiciózny mladý muž, čo už má skúsenosti so spoluprácou v štúdiu CNN a chce byť hercom. V Parklande na Floride bol od roku 2015. Dievčina Sara Imam zas napísala motivačný list pre potenciálnych voličov Demokratickej strany a pred najbližšími voľbami do Kongresu bude súčasťou ich turné v kampani.

Nejde však len o tieto dve nádejné televízne hviezdy. Medzi stredoškolákmi v USA sa sformovalo celé hnutie, ktoré príležitostne preberá a podporuje politicky korektné témy kontroly zbraní, LGBT, imigrácie, genderu, proti Trumpovi a podobne. Najbližší veľký celonárodný pochod v USA je vraj plánovaný na 14. 3., ďalší okolo Bieleho domu na 24. 3. A formuje sa ďalšia úderná kampaň s heslom „Vote for me“ – Voľte mňa. Takéto nápisy budú mať na sebe mladí účastníci, ktorí sú zatiaľ bez volebného práva, a znamená to – voľte, aby sme mohli bezpečne chodiť do školy, voľte naše lepšie vzdelanie, lebo to bude vaša lepšia budúcnosť. Dokonca sa nájdu komentátori, ktorí v tejto súvislosti ako Marty Kaplan napíšu stĺpček s titulkom: „Ak vás streľba v Parklande naplnila nádejou, tak sa nemýlite.“

Niektoré zdroje však píšu priamo, že ide o masívne a zločinné zneužívanie detí na politické ciele. Nepíšu, že bezprecedentné, lebo spomenú detskú križiacku výpravu z roku 1212 a nádej, že tieto deti dopadnú lepšie. Obmedzenie držania zbraní možno nie je odsúdeniahodná iniciatíva, no tento spôsob, ktorým politici nechávajú za seba hovoriť deti, je. Každému je totiž jasné, že tieto deti sa nestali zo dňa na deň odborníkmi na civilne nosené zbrane, na históriu a na americkú ústavu. Pri ich vystúpeniach však o logickú a odbornú argumentáciu nejde. Oponent stojí pred človekom s traumatizujúcou skúsenosťou a len málokto má tak hrubú kožu, že otvorene oponuje. Ak s pokorou ostane ticho, tak akoby podľahol argumentom, keby oponoval, stratí sympatie verejnosti. A tak sa zdá, že druhý dodatok americkej ústavy bude agendou, v ktorej Trumpov program prehrá.

Prečo som v úvode naznačil podobnosť s najnovšou tragickou vraždou mladého novinára a jeho priateľky, ktoré momentálne hýbu verejnosťou celého Slovenska? Možno si spomínate na veľké protikorupčné pochody, ktoré sa v lete minulého roka prevalili viacerými mestami na Slovensku. Spomedzi cieľov týchto pochodov by som upozornil na odvolanie ministra vnútra Kaliňáka a policajného prezidenta Gašpara, lebo nie sú schopní vyšetriť korupčné kauzy. Tvárami týchto pochodov boli tiež dvaja tínedžeri, dievčina a mládenec (Dávid Straka).

Výsledok ich snaženia bol však takmer nulový. Aj preto, že ich najväčšou traumou a prvotným impulzom bolo zrušenie niektorých rýchlikov, ktorými zvykli študenti cestovať domov na víkendy. A druhou vecou bolo, že ani po členky pripravenosťou a inteligenciou nesiahali Davidovi Hoggovi, ktorý bol pripravený excelentne. Veď skúste si urobiť predstavu z videa rádiorozhovoru s Dávidom Strakom, ktorý nevie v podstate nič reprodukovať o kauze Gorila, a o ich cieľoch, ktoré jednou vetou zhrnul: „Tak sme o tom spolu kriticky rozmýšľali a prišlo nám, že je to dosť veľká blbosť, čo sa tu deje.“

Protikorupčné pochody teda nezabrali, až na jednu vec. Na pódiách emotívne vystupovala aj matka Róberta Remiáša zavraždeného pred 20 rokmi a možno aj to prispelo k tlaku verejnosti na poslancov Národnej rady a ústavných sudcov pri rozhodovaní o zrušení Mečiarových amnestií. Prišlo teda poučenie. Protestné zhromaždenia, na ktorých sa len reční a spievajú tam hudobné kapely, nezaberajú. V piatok večer teda začalo nové kolo takýchto pochodov, ktorých prvým z deklarovaných cieľov je odstúpenie ministra Kaliňáka a policajného prezidenta Gašpara. Už to má aj poriadnu šťavu, lebo sú tu dvaja mŕtvi, verejnosť je šokovaná a hoci triezvi komentátori (ako bývalý šéf kontrarozviedky Peter Tóth) nabádajú k zdržanlivosti, lebo polícia má zatiaľ žalostne málo stôp a indícií, opozícia už pozná vinníka. A v matke zavraždenej dievčiny má oddaného pomocníka, ktorý bude s opozíciou stáť na pódiách, kým spoločne tú vládu nezvalia. Dokonca opozičná podpredsedníčka parlamentu v rozhlasovom rozhovore vyzvala na štátny prevrat a pád vlády. Neveril som vlastným ušiam, keď som z jej úst začul vetu: „Vo svete odstupujú politici, keď majú aféru s upratovačkami a toto je na pád vlády, je to najlepšie, čo sa nám vôbec mohlo prihodiť“.

Sklapla mi sánka. No nedá mi neurobiť v tejto súvislosti dve odbočky. Jedna sa týka Eduarda Chmelára, ktorý v tejto vypätej situácii zareagoval veľmi sympaticky a ľudsky. Odsúdil hyenizmus opozície aj neprofesionálnych novinárov, ktorí sa chcú na tejto smrti len priživiť a sledujú svoje úzkoprsé ciele. Zavraždený Ján Kuciak bol jeho žiakom.

Druhá odbočka sa týka šéfredaktora časopisu Zem a vek Tibore Eliota Rostasa, o ktorom vždy mainstream informuje s dovetkom „konšpirátor“. Za jeho novinársku prácu hovorí aj to, že jeho časopis ako jediný na Slovensku vysielal svojho spravodajcu na Donbas a prinášal vlastné reportáže. Krásou nechcenej synchronicity totiž v pondelok 26. 2. (teda v ten istý deň, ako sa verejnosť dozvedela o dvojnásobnej vražde) do jeho bytu skoro ráno vniklo komando kukláčov a vykonalo súdne nariadenú domovú prehliadku. Na svojom FB profile Rostas píše, že komando na jeho nastúpenú rodinu v pyžamách mierilo samopalmi s laserovými zameriavačmi, pritom spúšťačom bol jeho politicky nekorektný článok, v ktorom citoval našich národných buditeľov – Štúrovcov a ich vtedajšie antisemitské názory. Pozoruhodné na tom je, že tento tiež očividný útok vlády na slobodu slova nechal všetkých v opozícii a kaviarni chladnými. Nestratili kvôli nemu ani slovo. Čo to znamená? Že v skutočnosti nejde o útoky na slobodu slova a o to, že konšpirátor Rostás by zavadzal v scenári? Alebo bolo treba vopred preventívne umlčať všetkých, ktorí by mohli spievať inú pesničku než „odstúpiť“? Lebo keď sa náhodou nečakane takí vyskytnú (Martin Daňo), tak im hrozí rozbitie huby verejne a pred kamerou.

Je možné, že politické a novinárske hyeny striehnu v pohotovosti, kedy sa niečo udeje a sú vždy pripravené využiť podobné incidenty a násilnosti na pretláčanie svojej agendy. Je však možné aj to, že nič nenechávajú na náhodu.

Späť na Floridu do strednej školy v Parklande. Jeden zo zdrojov totiž uvádza, že policajný dôstojník Scot Peterson, ktorý priamo patril k ochranke školy a bol prvý pri budove, kde streľba prebiehala, ostal stáť pri vchode do budovy a nepodnikol nič, aby útočníka zneškodnil. Americký zdroj to komentuje, že úlohou týchto školských jednotiek je dohliadať nad dodržovaním politickej korektnosti, nie nad verejnou bezpečnosťou. Bolo by to na nechápavé pokrútenie hlavou, kritizovaný prezident Trump to komentoval, že aj on by vbehol dnu. Nevie, čo by tam bol platný, lebo nemá výcvik, ale nemohol by stáť pred vchodom, keď sa vnútri strieľa a kričia deti.

Lenže ten pasívny policajt nebol sám. Vysvitlo, že všetci policajti z najbližšej jednotky, ktorej velil šerif Scott Israel (noviny o ňom napísali, že sa politicky angažoval v kampani demokratov proti zbraniam a uviedli aj forografiu s Clintonovou počas kampane), dostali rozkaz nevstupovať dnu bez zapnutých externých kamier. Keďže nikto z nich nebol vybavený kamerou, ostali poslušne vonku, dokonca nedovolili do budovy vstúpiť zdravotníkom, ktorí medzitým prišli so sanitkou. Miestne noviny SunSentinel popisujú dramatické scény zo streľby, ktorá by kvôli pasivite policajtov trvala ešte dlhšie, keby na miesto neprišla jednotka z blízkej obce Coral Springs, ktorú žiadny nezmyselný rozkaz nezadržiaval, vnikla do budovy a začala zachraňovať ranené deti. So strelcom sa nestretli, lebo už v budove nebol.

Šokujúce boli aj informácie televízie ABC o odvážnej a duchaprítomnej učiteľke Stacey Lippel, ktorá sa ocitla tvárou v tvár strelcovi a zachránila skupinu detí tak, že ich rýchlo usmernila do svojej triedy a včas zatvorila a zamkla dvere. Popisuje, že cez ešte pootvorené dvere ju škrabla guľka po ramene, ale tie dvere išlo naozaj ťažko zatvoriť a musela sa sústrediť, aby na ne tlačila správnym spôsobom. To, čo na jej svedectve bolo šokujúce, že identifikovala strelca ako policajta. S plnou výbavou, so zbraňou, akú v živote nevidela, v helme a nepriestrelnej veste. Doslova si pomyslela: „Čo tu robí polícia? Toto je divné,“ ale nemala na úvahy čas, pomyslela na deti a na to, že ide o život. Práve toto svedectvo, pasívni policajti a okamžité profesionálne spracovanie príbehu, nájdenie vhodných predstaviteľov obetí, profesionálne vedená politická kampaň a znovu aj miznutie svedectiev a videí, ktoré neladia s oficiálnou verziou – to všetko „konšpiračné“ zdroje živí pochybnosťami, že tých podivných náhod a podobností je nejako priveľa na jednom mieste.

Tak. Veľa tém som začal a vlastne nič poriadne nedokončil. Obávam sa, že by to bolo priskoro, lebo ešte nie je koniec. Len začiatok.

———————————————————————

Písané pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)