Predpokladám, že občan – volič bude potrebovať k voľbám prezidenta Slovenskej republiky určité informácie o každom kandidátovi. Základom informácií má byť životopis každého kandidáta. To však nebude stačiť a preto sa predpokladá, že občan – volič môže veľa informácií získať v čase predvolebnej kampane. Ani predvolebná kampaň nedokáže prispieť k tomu, aby o každom kandidátovi na prezidenta SR mal občan – volič dostatok kvalitných a pravdivých informácií, z ktorých získa predstavu o jeho politických a morálnych kvalitách, ktoré sú potrebné k tomu, aby prezident SR bol v prvom rade prezidentom slovenského národa a nie prezidentom cudzích mocnosti a rôznych nadnárodných štruktúr.
Navrhujem občanom – voličom, aby podporili moju myšlienku ( návrh ) rozšíriť zdroj informácií o kandidátoch na prezidenta SR a o ich politických a morálnych kvalitách o nový zdroj, ktorý si dovolím nazvať „Domáca úloha“.
Podstata tohto nového zdroja s názvom „Domáca úloha“ spočíva v tom, aby sa každý kandidát na prezidenta SR slobodne a iniciatívne zaviazal, že postupne splní tri domáce úlohy:
vypracuje písomnú seminárnu prácu na tri témy, ktorých popis je súčasťou tohto článku ( tejto výzvy ) a aby zabezpečil ich uverejnenie v internetovom denníku Hlavné správy a v ďalších médiách podľa vlastného výberu.
Navrhujem, aby seminárne práce každý kandidát postupne spracoval na tieto tri témy „Domácej úlohy“:
Téma č. 1: Návrh vízie politického dobra pre Slovenskú republiku ( slovenský národ ).
Téma č. 2: Parížska výzva „Európa, v ktorú je možné veriť“ – jej analýza a aktuálnosť.
Téma č. 3: Konfrontačná politika „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ proti Ruskej federácií: akú ju zastaviť, ukončiť vojnový konflikt na Ukrajine a nadviazať vzťahy spolupráce a pomoci s Ruskou federáciou aj zo strany Slovenskej republiky.
Aby bolo možné spracovať tie tri uvedené seminárne práce v pokojnej atmosfére domácnosti každého kandidáta, pokladám za potrebné uviesť ku každej téme akýsi základný, všeobecný popis, ktorým je potrebné zorientovať kandidátov na danú problematiku.
Základný popis k téme č. 1.
Prezident SR má aspoň tušiť, podľa akých princípov sa utvára spoločenské usporiadanie našej spoločnosti, aby sa mohol v celej mnohotvárnosti života obyvateľov krajiny orientovať a mal svoju predstavu, ako ich bude v svojej práci rešpektovať. Prezident SR má niečo vedieť o sociálnych princípoch, z ktorých sú pre oblasť politiky dôležité tri z nich: princíp solidarity, princíp spoločného dobra a princíp subsidiarity.
V rámci témy č. 1 je potrebné orientovať sa na princíp spoločného dobra. Každá spoločnosť a v nej politická a štátna reprezentácia si má za aktívnej účasti občanov vydiskutovať a potvrdiť určitý súhrn hodnôt, ktorým bude venovať pozornosť a bude ich uskutočňovať. Výber hodnôt však nemôže byť záležitosťou úzkej skupiny ľudí ( napríklad oligarchov, politickej strany ), pretože život obyvateľov krajiny sa realizuje vo vzájomnom spolužití a na tom musia byť zainteresovaní všetci a prezident SR v prvom rade. Ide o spoločenský poriadok, ktorý bude dostatočne vyhovovať všetkým. Tento spoločenský poriadok má mať vytvorené určité podmienky, aby ľudia mohli v pokoji nažívať a aby sa tieto podmienky nezneužívali iba v prospech niektorých záujmových skupín v spoločnosti.
V Slovenskej republike zneužívať podmienky spoločenského ( politického ) poriadku pre úzke a sebecké ciele niektorých záujmových skupín patrí k bežnej praxi. Ide teda v prvom rade o fungovanie štátu, ktorému sa ešte aj v súčasnosti hovorí, že je to štát demokratický a právny. Ak politická a štátna reprezentácia svojimi „fintami“ odstavila občanov ako zdroj štátnej moci od účasti na ustanovení súboru hodnôt potrebných pre život spoločnosti, potom princíp spoločného dobra nemôže fungovať. Dostávame sa k tomu, že pod spoločným dobrom môžeme chápať právne regulovaný život obyvateľstva v krajine, ktorá je hodnotovo pluralitná. Dôležité sú teda pravidlá, právne normy, inštitúcie pre život spoločnosti, ktoré budú zohľadňovať potreby a záujmy všetkých zainteresovaných skupín.
Dá sa tvrdiť, že v súčasnej dobe Slovenská republika potrebuje robiť určité reformy k tomu, aby štát a spoločnosť lepšie fungovali a teda aby bolo možné princíp spoločného dobra lepšie naplniť. Mimoriadny význam má preto pre život spoločnosti osobnosť prezidenta SR. Pripraviť návrh reformy znamená v prvom rade spracovať víziu politického dobra, ktorú bude potrebné presadzovať do právne regulovaného vnútorného mieru v spoločnosti a zároveň k zaisteniu aj vonkajšieho mieru.
Vízia politického dobra slovenského národa má byť celkom konkrétnym materiálom, ktorý umožní získať u občana – voliča určitú predstavu o tom, akým politickým otázkam bude kandidát v prípade zvolenia za prezidenta venovať pozornosť a presadzovať to v spoločnosti aj za pomoci občanov.
Základný popis k téme č. 2.
V roku 2017 bola v určitých médiách vrátane Hlavných správ uverejnená Parížska výzva s názvom „Európa, v ktorú je možné veriť“. Signatármi výzvy je skupina intelektuálov zo západnej Európy. Túto výzvu je možné si vyhľadať na internete. Nepostrehol som a nezaregistroval, aby niekto zo Slovenskej republiky reagoval na obsah uvedenej výzvy a mal záujem o celkom konkrétnych problémoch, ktoré výzva obsahuje, aj polemizovať. Išlo a ide totiž o polemiku, ktoré celkom konkrétne súvisí s fungovaním Európskej únie.
Parížska výzva predstavuje veľmi dôležitý dokument, ktorý celkom konkrétne popisuje súčasný stav v Európe a najmä, kto koho ohrozuje. Na konkrétnych príkladoch jasne ukazuje, že Európa v celej svojej veľkosti je ohrozovaná falošným chápaním seba samej. Nás, obyvateľov Európy, ohrozuje falošná Európa, ktorá je utopická a tyranská. Musíme preto brániť skutočnú Európu. Signatári jasne uvádzajú, čo je výsledkom falošnej Európy a čo patrí do skutočnej Európy.
Parížsku výzvu chápem ako dokument, z ktorého je možné celkom jednoznačne usúdiť, že v Európe v súčasnosti prebieha frontová línia politického a spoločenského boja medzi nadnárodným a národným. Táto téma sa bytostne dotýka aj každého prezidenta členského štátu EÚ. Stalo sa bežnou politickou praxou, že politici otázky národného podriaďujú pod nadnárodné, globálne. Čerstvým príkladom už v týchto dvadsiatich rokov bolo nemilosrdne presadzovanie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Z pohľadu kandidáta na post prezidenta SR je potrebné analyzovať dokument, polemizovať s konkrétnymi problémami a jasne vyjadriť svoj postoj k tomu, k akej Európe potrebujeme byť orientovaní: k falošnej alebo skutočnej. V závere výzvy sa píše, že je potrebné žiť v mieri ako Európa krajín a národov, že je potrebné obnoviť našu politickú národnú suverenitu a dôstojnosť zdieľanej politickej zodpovednosti za budúcnosť Európy.
Dovolím si ešte pripomenúť, že už po uverejnení Parížskej výzvy bola v októbri 2017 našim ústavným činiteľom zaslaná výzva na celospoločenskú diskusiu o smerovaní SR a na konanie celoštátneho referenda z úrovne OZ Spoločenstvo Kresťanské Slovensko. Výzva žiadala ústavných činiteľov o otvorenie celospoločenskej diskusie o cieľoch a účasti SR na prebiehajúcich reformných procesoch EÚ a tiež o vypísanie referenda o otázkach zachovania národnej a štátnej suverenity pri nadchádzajúcich integračných procesoch v EÚ. Táto výzva celkom jasne korešponduje s obsahom Parížskej výzvy. Neviem, či naši ústavní činitelia sa touto výzvou zaoberali, ale predpokladám, že obsah výzvy zobrali len ako celkom nedôležitý, pretože žiadna reakcia z ich strany nenastal.
Základný popis k téme č. 3.
Ak dobre už dlhé roky sledujem, tak nikto z našich politikov, ktorí sa uchádzajú o rôzne štátne funkcie, sa vôbec nedokáže postaviť tvárou k skutočnosti, že Západ na čele s USA, NATO a EÚ organizuje konfrontačnú politiku s Ruskou federáciou. Musí to robiť, pretože má svoje plány na oslabenie, rozvrat a zničenie Ruskej federácie v prospech svojich koristníckych a koloniálnych cieľov. Podľa našich politikov jednoznačne patríme na Západ a preto nie je o čom diskutovať a ani rozhodovať, a to aj za účasti občanov, nech sa deje, čo sa deje. Plány konfrontačnej politiky dozreli do štádia, že v roku 2014 bol podľa nich zorganizovaný štátny prevrat, bola postavená nová nelegitímna kyjevská moc s jasnými znakmi diktatúry a začal sa proces nacifikácie Ukrajiny, ktorý viedol na Donbase k založeniu vnútroštátneho vojenského konfliktu vládnej moci s vlastným rusko jazyčným obyvateľstvom a k následnej humanitárnej kríze.
Vojna na Ukrajina, ktorá začala v roku 2014, prerástla zásluhou kyjevskej diktatúry do štádia, že vo februári 2022 ozbrojené sily RF vstúpili na územie Ukrajiny k splneniu cieľov denacifikácie a demilitarizácie Ukrajiny. USA, NATO a EÚ poskytujú Ukrajine všestrannú pomoc a nútia členské štáty NATO a EÚ k tomu, aby Ukrajine do budúcnosti poskytli bezpečnostné záruky. Z môjho pohľadu kyjevská diktatúra plní v prospech Západu úlohu regenta, pretože na území Ukrajiny sa vedie zástupná vojna Západu proti Ruskej federácií a Ukrajina je povinná viesť vojnu s RF až do posledného ukrajinského vojaka. Ukrajina plní úlohu závalu a mala za úlohu úplne rozvrátiť ekonomické vzťahy s RF, čo sa podarilo. Takže USA, NATO a EÚ sa chcú na Ukrajine „usalašiť“ natrvalo a to tak po vojenskej, ekonomickej ako aj politickej stránke. Tento proces som pomenoval, že ide o Koloniálnu správu Západu nad Ukrajinou.
Tento proces, takéto plány nepovedú k žiadnej mierovej a bezpečnej Európe, pretože ide o silnú konfrontáciu s jadrovou mocnosťou a pretože zabezpečenie mierovej a bezpečnej Európy, či vôbec sveta, nie je možné bez účasti Ruskej federácie. Politika našej každej vládnej moci, založená na slabom argumente, že patríme k Západu, je pre náš národ veľmi nebezpečná, takže je potrebné problém konfrontačnej politiky Západu s RF čo najskôr a čo najzodpovednejšie riešiť. Mrzí má, že pozornosť našich občanov od otázok vojny a mieru sa zásluhou našich politikov a médií vždy zámerne presúva na „druhú koľaj“ a občania sú zabávaní sekundárnymi otázkami, napríklad v súčasnosti organizovaním protestných zhromaždení na našich námestiach.
A zatiaľ sa vojnoví štváči zo Západu celkom kľudne organizujú k tomu, ako pod vedením kyjevskej diktatúry postaviť Ukrajinu na nohy, aby sa ďalej viedla zástupná vojna. Práve v týchto ťažkých chvíľach potrebuje slovenský národ mať prezidenta, ktorý bude mať odvahu zvrátiť proces konfrontačnej politiky Západu s Ruskou federáciou v prospech postupného ukončenia zástupnej vojny a nastolenia normálnych medzinárodných vzťahov medzi národmi v Európe.
Konfrontačná politika „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ, do ktorej sa nikto z občanov dotknutých západných štátov nesmie miešať, nie je nič iné, len politickými a vojenskými prostriedkami organizovaný nástup západného kapitalizmu na východ proti Ruskej federácií. Podľa Zmluvy Severoatlantickej organizácie z NATO už môžeme celkom jednoducho vystúpiť. Slovenský národ potrebuje, aby sa tejto úlohy ujal nový prezident SR. Nájde sa vôbec taký ? A budú chcieť občania – voliči si zvoliť prezidenta, ktorý svoje záujmy a politické úlohy podriadi svojmu ústavnému sľubu a teda záujmom slovenského národa ?
Tento môj návrh alebo túto moju výzvu na zapojenie sa do akcie „Domáca úloha“ pokladám za dôležitý spôsob ( metódu ), ako u jednotlivých kandidátov na post prezidenta zistiť, či majú predpoklady pre výkon veľmi dôležitej funkcie: ako zmýšľajú, aké majú v politike priority, ako vnímajú štátnu moc, ako vnímajú svojich spoluobčanov, aké majú morálne kvality ( ako statočnosť, múdrosť, odvahu ), v akej Európe chcú, aby sme žili, ako si predstavujú EÚ a jej ďalšie smerovanie, ako chcú docieliť, aby občania sa spolu podieľali na správe vecí verejných, ako si predstavujú politiku mierového spolunažívania v Európe a vo svete a podobne.
Predpokladám, že domáce seminárne práce, ak budú vôbec spracované a zaslané médiám, bude možné využiť aj v samotnej predvolebnej kampani. Z môjho pohľadu bolo by vhodné, aby jednotlivé práce na určené témy bolo možné v médiách uverejniť v priebehu celého obdobia kampane pred voľbami.
Navrhujem kandidátom na post prezidenta SR, aby neváhali a odhodlali sa k písomnému spracovaniu navrhnutých tém a tie cez média predložili občanom – voličom. Za kladné rozhodnutie každého z nich srdečne ďakujem.
Dušan Hirjak