O politikách, v ktorých sa OĽANO A PRIATELIA ( dnes už Slovensko ) zhoduje aj s inými politickými stranami. Časť II.

Z výsledkov volieb do NR SR je vidieť, že koalícií OĽANO A PRIATELIA pod vedením guru Igora Matoviča jej proklamovaný strategický cieľ skončiť s mafiou podľa jej predstáv vôbec nevyšiel. A nemusel vyjsť ani ten najzákladnejší zámer dostať sa do NR SR, nakoľko pozornosti príslušných štátnych orgánov ušlo, že samotná koalícia je v skutočnosti zložená so štyroch a nie z troch politických subjektov. V závere svojho článku v časti I. som uviedol, že Matovičov boj proti mafii a „donatky“, ktoré predkladala koalícia OĽANO A PRIATELIA voličom SR, boli na míle vzdialené od potreby viesť rozumný zápas medzi globálnym a národným.

Rovnako som zdôraznil, že v súčasnej dobe sa globálne bez pripomienok a bez občanov rešpektuje a presadzuje ako niečo objektívne, zákonité, efektívnejšie a ľudskejšie a má prednosť pred národným. Je to neúnosné a nebezpečné pre slovenský národ a pre fungovanie celej spoločnosti. Neosobná moc veľkých korporácií a rôznych nadnárodných štruktúr je v svojej podstate nezlučiteľná so suverenitou národného štátu a suverenitou občanov. Neľútostný boj Matoviča a jeho priateľov proti mafií je pomerne vhodnou metódou, ako odvádzať pozornosť občanov od zásadnejšieho politického problému: riešenia vzťahu globálneho a národného. Ak si odmyslíme „nekompromisný“ boj Matoviča a jeho priateľov proti mafií, tak odvádzanie pozornosti občanov od zásadnejšieho politického problému – riešenia vzťahu globálneho a národného – sa týka, až na malé výnimky, všetkých ďalších politických strán a hnutí, takže v tomto smere sú si všetci „partnermi“ v politických aktivitách a politickom konaní.

Pozrime sa, čo všetko sa v politike, tak zo strany politických strán ako aj predstaviteľov vládnej moci, zanedbáva a trestuhodne podceňuje či dokonca úmyselne rešpektuje vraj v záujme šťastia človeka, ochrany jeho zdravia a životov, ozdravenia planéty a podobne.

1. OSN a Agenda 2030.

Treba sa konečne na celospoločenskej úrovni začať baviť takým dokumentom, ako je Agenda 2030. Cieľom tohto dokumentu je globalizácia podľa západného vzoru, postupné rušenie národných štátov a jednotlivých národov. Aby mohli byť národné štáty definitívne zrušené, bola založená EÚ. Globalizácia západného typu je procesom, ktorý súvisí s vystrájaním nadnárodných korporácií. Teraz sa už jasne ukazuje, že plnenie 17 cieľov je jasným zverstvom na ľudskej populácií, na ľudstve. Najväčší podvod tejto Agendy sa skrýva na formálnej prezentácií, že kapitalizmus dokáže vytvoriť pre všetkých ľudí na planéte raj na Zemi, pričom sa jeho skutočné zlé strany nikdy nemôžu premeniť na pozitíva. Ktoré stránky môžeme pokladať za zlé ? Podľa už spomenutého amerického filozofa Davida Schweickarta za zlé stránky kapitalizmu je treba pokladať nerovnosť, nezamestnanosť, prepracovanosť, chudobu, nedostatok demokracie, environmentálnu degradáciu. Bližšie k tomu viď na str. 112 až 145 diela „Po kapitalizme ekonomická demokracia“.

Agenda 2030 bola na tohtoročnom Valnom zhromaždení OSN opäť temer všetkými členskými štátmi potvrdená, mimo 11 krajín. A ako vždy, o zásadných otázkach uvedenej agendy sa s občanmi nikto z predstaviteľov vládnej moci nechce baviť a kandidujúce politické strany to ani nezaujímalo. Je potrebné pripomenúť, že EÚ reagovala na prijatie dokumentu OSN zo septembra 2015 s názvom „Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“ prijatím vlastného dokumentu – Nového európskeho konsenzus o rozvoji „Naš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“. Tento dokument bol prijatý v novembri 2016 a neskôr k nemu bolo prijaté Uznesenie Európskeho parlamentu z 1.6.2017, na základe ktorého členské štáty boli vyzvané, aby predložili plán postupného plnenia prijatých cieľov a každoročne podávali správu Európskemu parlamentu. Čo teda vedia naši občania o tom, k čomu všetkému sa vláda SR zaviazala a o čom na verejnosti nepadli žiadne dôležité informácie ?

2. Konfrontačná politika „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou.

Podporovať konfrontačnú politiku „demokratického“ Západu proti Ruskej federácií je z pohľadu predstaviteľov vládnej moci a väčšiny politických strán povinnosťou Slovenskej republiky, pretože si musíme plniť svoje záväzky vo vzťahu k NATO a EÚ, rovnako aj k USA.  A plnenie našich záväzkov je spojené s pravidlom nespochybniteľnosti nášho členstva v NATO a v EÚ. Zástupcovia nás, občanov SR, si vymysleli nové pravidlo členstva v nadnárodných štruktúrach: člen nemá žiadne právo na prejavy vlastnej suverenity a zvrchovanosti a vlastného pohľadu na všetky dôležité otázky, ktoré sú predmetom posudzovania a rozhodovacích procesov v rámci NATO a EÚ. Z tohto dôvodu je jasné, že vojenské ťaženie celého „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ na východ proti Ruskej federácií musí mať zo strany Slovenskej republiky politickú, vojenskú, finančnú a morálnu podporu, ktorá sa výrazne dopĺňa mediálnou podporou. Čiastočne túto povinnosť obmedzila už nová vláda SR, ktorá na svojom zasadaní neschválila štrnásty balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 40,3  miliona eur, ktorý pripravilo bývalé vedenie MO SR.

Môžem len smutne konštatovať, že nikoho z tých, ktorých tváre si volič mohol pozrieť v propagačných materiáloch obyčajných ľudí, nezávislých osobnosti a ich priateľov, vôbec otázka podpory vojnových štváčov zo Západu netrápi, rovnako ako to, že otázka mierovej spolupráce všetkých národov vo svete je podriadená politike unipolárnej globalizácie. Čitateľ si už zrejme všimol výrok jedného z významných politikov na Slovensku, že vojna na Ukrajine sa nás netýka a že vojenskú podporu Ukrajine je potrebné zrušiť ( R. F.). Na prvý pohľad to vyzerá zaujímavé tvrdenie, lenže ide o to, čo sa v tomto tvrdení doslova skrýva. Keďže sa nás vojna netýka, tak nemáme s tým problém a nemusíme sa k tomu nejakým spôsobom zásadne vyjadrovať. 

Lenže vojna na Ukrajine sa nás bytostne dotýka, pretože v skutočnosti sme sa s plným vedomím predstaviteľov našej vládnej moci zaradili ku konfrontačnej politike „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ proti RF. Táto politika je zločineckou politikou, pretože bola pripravená a zorganizovaná tak, aby čo najviac rozvrátila Ukrajinu a využila ukrajinský národ pod vedením kyjevskej diktatúry k predpokladanému rozvratu a zničeniu Ruskej federácie. Táto politika pripravila a začala s plným nasadením vojenské ťaženie západného kapitalizmu na východ – proti Ruskej federácii. Táto politika je ďalšou skúškou ako zničiť ruskú civilizáciu, keďže Hitlerovi sa to nepodarilo. Táto politika oživila v novej podobe tzv. európsky fašizmus. A okrem zopakovania si neúspechu z obdobia druhej svetovej vojny, vojna na Ukrajine plní aj tú istú funkciu, ktorú splnila za Hitlera. Čo to bola za funkcia ?

Čitateľ odpoveď nájde v knihe „Po kapitalizme ekonomická demokracia“, ktorú napísal americký filozof David Schweickart. V predslove k slovenskému vydaniu sa autor dotkol aj problematiky súčasných kríz v kapitalizme, ktoré súvisia so záhadnými finančnými trhmi. Podľa filozofa súčasná kríza ( knihu napísal v roku 2001 ) bude pokračovať ešte vo väčšom rozsahu a nebudeme čeliť iba jednej z nich. Bola nastolená otázka, či sme schopní zreformovať ekonomický systém kapitalizmu, napríklad k typu ekonomiky, ktorá fungovala po druhej svetovej vojne. Podľa filozofa k tomuto zlatému veku sa nemôžeme vrátiť, takáto možnosť je nedosiahnuteľná.

Neboli to Roosveltove ekonomické opatrenia, ani návrhy na zníženie nezamestnanosti, ktoré ukončili veľkú hospodársku krízu v minulom storočí. Autor tu cituje Krugmana, ktorý poznamenáva, že „na tento cieľ bol potrebný obrovský verejný projekt nazvaný druhá svetová vojna, ktorý napokon umlčal držgrošov a ukončil krízu“. Treba poznamenať, že filozof, keď hľadal východiska z krízy, tak vychádzal z toho, že sa neschyľuje k tretej svetovej vojne a že ďalšia veľká vojna neprichádza do úvahy. Záver je teda taký, že druhá svetová vojna ukončila veľkú hospodársku krízu. A z môjho pohľadu, vojna na Ukrajine má za úlohu pomáha udržiavať kapitalizmus s jeho procesom unipolárnej globalizácie pri živote. Je otazné, či sa takáto snaha západného kapitalizmu na čele s USA môže vydariť. 

Od roku 2014 mala vládna moc na Slovensku dostatok času postaviť sa proti vnútroštátnej vojne kyjevskej diktatúry proti vlastnému národu a poskytnúť humanitárnu pomoc napadnutému Donbasu. Zo strany našej vládnej moci bolo dostatok času a priestoru podporiť rôznymi aktivitami minské dohody a z tohto dôvodu snažiť sa pozitívne ovplyvniť predovšetkým ich garantov: Francúzska a Nemecka. Bolo dostatok času podrobiť politiku USA a NATO kritike za neochvejnú snahu a úsilie militarizovať celé východné krídlo Európy ako vytváranie nebezpečného priestoru pre budúci konflikt s RF. Bolo potrebné mať dostatok odvahy k tomu, aby naša vládna moc odsúdila nepriateľskú politiku kyjevskej diktatúry proti Ruskej federácií. Lenže vládna moc na Slovensku neurobila pre zastavenie vojenského konfliktu na Ukrajine do februára 2022 žiadne pozitívne kroky, pretože jej predstavitelia sa riadili zvrhlou ideou, že členstvo v NATO a v EÚ je nespochybniteľné a z tohto dôvodu si SR má plniť iba predpísané úlohy a záväzky, ktoré sa prijímajú v centrálach NATO a EÚ v Bruseli.

Je na škodu veci, že ako občania nie sme informovaní o tom, ako v oficiálnom sídle NATO v Bruseli pracuje naša národná delegácia. Treba pripomenúť, že NATO je medzivládna organizácia, v ktorej si členské krajiny majú zachovávať svoju suverenitu a nezávislosť. Tvrdí sa, že NATO je združením slobodných krajín, ktoré sú zjednotené v snahe chrániť svoju bezpečnosť prostredníctvom vzájomných záruk a stabilných vzťahov s inými krajinami. Z uvedeného tvrdenia vyplývajú dva dôležité závery. Prvý sa týka toho, že činnosť NATO má byť zameraná dovnútra, v rámci severoatlantického priestoru, ktorého sa týka aj záväzok brániť sa na kolektívnom princípe. Druhý záver sa týka toho, že každý členský štát má mať ( sa má usilovať o ) stabilné vzťahy s inými krajinami.

Pre Slovenskú republiku, rovnako ako pre všetky členské krajiny Aliancie, má platiť, že budú mať dobré a stabilné vzťahy, napríklad tak s Ukrajinou ako aj s Ruskou federáciou. Prečo to tak nie je ? Tvrdí sa, že NATO poskytuje členským krajinám možnosť na vzájomnú konzultáciu o otázkach bezpečnosti, ktoré sú vo všeobecnom záujme jej členov. Ak Ruská federácia predložila ešte koncom roka 2021 návrh Zmluvy a Dohody s USA a NATO, tak prečo boli odmietnuté konzultácie zo strany USA a NATO ? A prečo predstavitelia vládnej moci na Slovensku nemali žiadne námietky proti odmietnutiu konzultácie predložených návrhov, keďže to bolo  aj v záujme Slovenskej republiky a v súlade aj s hlavnými princípmi Strategickej koncepcie NATO ešte z roku 1999 ?

Tvrdí sa, že Aliancia rozhoduje na základe konsenzu a z tohto dôvodu je dôležité, aby vzájomne konzultovali a hľadali spoločné názory aj parlamenty jednotlivých členských krajín a preto ide o fungovanie Parlamentného zhromaždenia NATO. Členovia parlamentov môžu diskutovať o všetkých otázkach spoločného záujmu, pretože samotný parlament je tým, ktorý v konečnom dôsledku vyjadrí alebo nevyjadrí podporu politike vlády a jej rozhodnutiam. Takže je tu otázka, prečo ani NR SR sa k návrhom RF nemohla dopracovať k tomu, aby USA a vedenie NATO zasadli za rokovací stôl s predstaviteľmi Ruskej federácií. Toto bola zásadná chyba a pritom už od začiatku deväťdesiatich rokov nová strategická koncepcia mala fungovať nie na konfrontácií s nepriateľom, ale bola orientovaná na spoluprácu. Výsledkom tohto zásadného posunu v chápaní poslania NATO bolo to, že okrem garantovania bezpečnosti svojich členských štátov bola pozornosť orientovaná na rozšírenie bezpečnosti v Európe ako celku.

Najvyšším rozhodovacím orgánom v Aliancií je Severoatlantická rada, ktorá rozhoduje o všetkých dôležitých aspektoch fungovania NATO. Zástupcovia členských krajín informujú a konzultujú na zasadnutiach Rady názory jednotlivých krajín na prezentované témy. Jednotlivé krajiny môžu iniciovať prerokúvanie tém, ktoré považujú za dôležité. Rozhodnutia Rady sa prijímajú konsenzom, teda zhodou všetkých krajín. Každé rozhodnutie je prijaté len vtedy, ak s ním súhlasia všetky členské krajiny. Neexistuje možnosť zdržania sa a každá krajina vraj bez rozdielu veľkosti a sily má možnosť zablokovať prijatie rozhodnutia. Čo z toho vyplýva ? Že v prípade Ukrajiny a toho, čo sa v nej odohráva od čias Majdanu, všetky rozhodnutia na pôde NATO museli byť prijaté aj s požehnaním a súhlasom našich zástupcov. Tak NR SR ako aj výkonná moc SR neurobili vôbec nič, aby sa mohlo na Ukrajine včas presadzovať mierové riešenie založenia vnútroštátnej vojny kyjevskej diktatúry proti vlastnému obyvateľstvu. Nefungoval krízový manažment NATO v rámci jeho určených pozitívnych cieľov a čo je dôležité – zo strategickej koncepcie NATO sa vytratila koncepcia orientovaná na spoluprácu.

Je zrejme, že „demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ Slovenskej republike určil, aký bude mať podiel na vojenskom ťažením Západu proti Ruskej federácií. Bez vojenskej a finančnej podpory Západu už mohli byť ciele špeciálnej vojenskej operácie RF dávno splnené a na Ukrajine mohol zavládnuť mier. Mier však mohol byť na Ukrajine stále. Lenže ak by „demokratický“ Západ nemal potrebu realizovať svoju konfrontačnú politiku zameranú na oslabenie a zničenie Ruskej federácie, žiadny štátny prevrat na Ukrajine vo februári 2014 by sa nekonal, nebola by nastolená nelegitímna kyjevská diktatúra a nebolo by došlo ani k vzniku vnútroštátnej vojny na Donbase a následne po ôsmich rokoch aj k vstupu ruských ozbrojených síl na územie Ukrajiny. Tomuto postupu by sa jednoducho hovorilo, že ide o predchádzanie konfliktov.

Treba si všimnúť, že napríklad NATO má podľa propagačných materiálov vybudovaný mechanizmus, ktorým je možné prispieť k efektívnemu predchádzaniu konfliktov a to dokonca vo svete a teda mimo priestoru členských území Aliancie. Týmto mechanizmom je krízový manažment. Ak opomenieme otázku štátneho prevratu v rámci Majdanu a nastolenie nelegitímnej kyjevskej diktatúry, tak NATO mohlo aj v súčinnosti s Ruskou federáciou a za súčinnosti s EÚ prispieť k definitívnemu ukončeniu vnútroštátnej vojny na Ukrajine a k nastolenie trvalého mieru. Mohlo, ale v skutočnosti k tomu neexistovala žiadna politická vôľa, pretože už samotná úloha militarizácie východného krídla Európy prostriedkami NATO má dôležitú výpovednú hodnotu, že všetko bolo postupne organizované tak, aby došlo k zástupnej vojne západného kapitalizmu proti RF. Namiesto predchádzaniu konfliktu tak NATO skôr riešilo zorganizovanie vojenského konfliktu s dôsledným využitím všetkých dostupných prostriedkov a ľudskej sily na strane Ukrajiny.

3. Globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu.

Za organizovanie globálnej politiky boja proti vymyslenej „pandémii“ koronavírusu v podmienkach Slovenskej republiky sa predstavitelia vládnej moci verejne obyvateľstvu SR neospravedlnili. A verejne nebolo zrealizované žiadne poučenie z nespravodlivosti páchanej na obyvateľstve SR zneužívaním právomoci verejného činiteľa, trestného práva a protiústavným a nadmerným zasahovaním do ľudských práv či presadzovaním zločinov proti ľudskosti či rozvratom poskytovania zdravotnej starostlivosti v rámci jeho bežného systému, ktorý bol založený na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením. A čo je zarážajúce, táto téma nebola predmetom kritiky kandidujúcich politických strán a hnutí vo voľbách do NR SR. Akoby nič také, ako zorganizovaná „pandémia“ pod vedením globálnych síl nikde vo svete a ani u nás na Slovensku neexistovala.

Ako som sa nedávno dočítal, krajinou, ktorá sa verejne ospravedlnila za fašistickú covidovú politiku, je Slovinsko. Slovinský parlament schválil zákon, podľa ktorého budú všetky sankcie za porušenie pravidiel boja proti koronavírusu vrátené a záznamy zmazané. V Slovinsku ide o 62,- tisíc prípadov vo výške sankcií 5,7 milióna eur. Ministerka spravodlivosti sa občanom ospravedlnila. A mimo Slovinska vracia pokuty za covid – fašistickú politiku aj spolková krajina Dolné Rakúsko. Je dôležité, aby som pripomenul, že v Obyčajných správach som nenašiel nikoho z kandidátov, kto by sa čo i len jednou vetou zmienil o tom, že presadzovanie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu bolo v rozpore so všetkým, čo sa zakladá na predstave o demokratickom a právnom štáte a že v tomto smere je potrebné nastoliť spravodlivosť.

Kandidátka z hnutia NOVA si myslí, že pre Slovensko sú spravodlivosť, bezpečnosť, sloboda a podpora rodín najdôležitejšie. Dokonca priznala, že osobne sa venovala hlavne téme slobody a oblasti vyrovnávania sa s totalitnou minulosťou. Pochválila sa, že presadila balík zákonov, ktoré odškodňujú obete komunistického totalitného režimu a že veteránom protikomunistického odboja boli vyplatené sumy vo výške 1989 eur a zároveň bol schválený príplatok k dôchodku za každý mesiac obmedzenia osobnej slobody. Bola dosiahnutá spravodlivosť aj pre rehoľníkov a rehoľníčky, internovaných v 50. rokoch minulého storočia. Je na škodu celej spoločnosti, že politologička a právnička v jednej osobe si vôbec nevšimla, čo ako poslankyňa presadzovala v rámci podpory vládnej politiky Matovičovej a Hegerovej vlády.

Ako sa bolo možné obyvateľstvu SR presvedčiť, totalitná minulosť z obdobia socializmu nie je niečo, čo sa definitívne skončilo, ale čo veľmi úspešne bolo presadzované aj v rámci globálneho boja proti „pandémii“ koronavírusu. Kandidátka na poslankyňu v ďalšom volebnom období vyjadrila presvedčenie, že už nikdy sa k moci nevrátia ľudia s totalitným zmýšľaním. A hľa, čo sa stalo! Sama a celkom dobrovoľne sa stala jednou z podporovateliek totalitného zmýšľania, keďže sedela v laviciach NR SR určených pre koaličnú moc a podporovala všetky opatrenia proti slobode, ľudským právam, proti rodinám. A s ľuďmi s totalitným zmýšľaním a praktikami chce pokračovať aj v ďalšom volebnom období.

4. WHO sa snaží upevniť svoju moc nad zdravotnou politikou a národnými štátmi prípravou a schválením nových dokumentov.

WHO aj v spolupráci s OSN, EÚ a farmaceutickým Kartelom sa snaží upevniť svoju kontrolu nad globálnym zdravím prostredníctvom Pandemickej zmluvy a dodatkov k medzinárodným zdravotným predpisom (MZP). Zmluva o pandémii má udeliť WHO veľké právomoci a nie iba v reakcií na pandémiu. Zdôrazňuje agendu „jedno zdravie“, ktoré spája ľudské zdravie, zdravie zvierat a životné prostredie do jedného. V rámci programu Jedno zdravie by WHO mala právomoc prijímať rozhodnutia týkajúce sa stravovania, poľnohospodárstva a chovu dobytka, znečisťovania životného prostredia, pohybu obyvateľstva a podobne.

Pandemická zmluva a dodatky k medzinárodným zdravotným predpisom sú dve stratégie, ktoré nás ženú k transformácií spoločnosti, ktorá ohrozuje ľudské práva a slobody, ľudské spôsoby života. Cieľom oboch dokumentov je dosiahnuť centralizáciu moci WHO nad členskými štátmi. Zmeny a doplnenia MZP prinesú zvýšenú kontrolu nad mimoriadnymi zdravotnými situáciami a samotná zmluva má zabezpečiť financovanie, riadenie a dodávateľské siete. Dodatky ničia národnú a individuálnu suverenitu, zmluva má rozšíriť moc za hranice pandémie.

Pokiaľ ide o časový harmonogram, tak o zmenách a doplnení MZP bude hlasovať Svetové zdravotnícke zhromaždenie v máji 2024 a o Zmluve bude hlasovať v rovnakom termíne. Zaujímavosťou pritom je to, že pokiaľ ide o našich politikov, tak podľa vyššie uvedeného dokumentu o príprave Pandemickej zmluvy a dodatkov k MZP vôbec nie sú informovaní a nemajú ani predstavu, o čo ide. Ukazuje sa, že ani kampaň pred voľbami do NR SR nebola dostatočnou príležitosťou, aby sa o plánoch WHO, OSN, EÚ a farmaceutického Kartelu v záležitostiach vymyslenej globálnej politiky riadenia ochrany globálneho zdravia mohlo s občanmi otvorene hovoriť a hľadať spoločné riešenie či rozhodnutie.

Veľmi dôležité je sledovať nadnárodné organizácie, ktoré sú úzko prepojené a spolupracujú na iniciatívach globálneho zdravia, ktorého cieľom je globálny zdravotný systém. Ten je v rukách Trilaterálnej  komisie, Nadácie Billa  Gatesa, Koalície pre inovácie v pripravenosti na  epidémiu  ( CEPI ), Medzinárodného sekretariátu pre pripravenosti na pandémiu ( IPPS ) a Nadácie Wellcome Trust. Na globálne riadenej zdravotníckej politike sa zhodli aj skupiny štátov G-7 a G-20. Bola spustená iniciatíva G-7 Hirošima Global Health Fallow-up Initiative s cieľom preskúmať pokrok dosiahnutý v minulých záväzkoch G-7, týkajúcich sa prevencie a pripravenosti na pandémiu a reakcie odolných systémov zdravotnej starostlivosti a identifikovať zostávajúce výzvy, ktoré bude potrebné riešiť v roku 2024. Medzi partnerov patrí Globálny fond, GAVI – aliancia pre vakcíny, Globálny fond inovatívnych zdravotníckych technológií ( GHIT ), Nadácia pre inovatívnu novú diagnostiku ( FIND ).

Bol zverejnený časový harmonogram globálneho prijatia celosvetovej zdravotnej tyranie a nikto z predstaviteľov vládnej moci o ňom neinformoval občanov SR. Globalisti vydali tri dokumenty, ktoré nám načrtli presnú časovú os – presný prehľad toho, čo chcú dosahnuť a tiež to, ako to chcú dosiahnuť. Prvým dokumentom bola „Časová osa infografiky Európskej rady“. Tá bola zverejnená začiatkom marca 2022 s názvom „Infografika – Smerom k medzinárodnej zmluve o pandémiach“. Už vtedy sa rozhodlo, že má ísť o právne záväznú dohodu, ktorá bude riadiť spoločnú globálnu reakciu na globálnu „krízu“ verejného zdravia. Samotná dohoda má byť zakotvená v Ústave Svetovej zdravotníckej organizácie. Má to súvisieť so skutočným plánom pre vytvorenie štátu biologickej bezpečnosti.

Podľa Európskej rady sa má najprv zísť Medzivládny vyjednávací výbor, aby prejednal postup na globalistické prevzatie starostlivosti o verejné zdravie. Ďalší postup: spomínaný vyjednávací orgán doručí správu o pokroku na výroční zasadanie WHO v roku 2023. Tieto kroky sa už udiali, boli zrealizované. Potom v máji 2024 bude návrh predložený k prijatiu Svetovému zdravotníckemu zhromaždeniu. Všetko obyvateľstvo EÚ chcú vraj udržať v bezpečí a to za každú cenu. Chcem pripomenúť, že vydanej infografike predchádzal ešte jeden dokument, ktorý vydala Európska komisia ešte v roku 2019 s názvom „Cestovná mapa pre prevádzanie opatrení Európskej komisie na základe oznámenia Komisie a doporučenia Rady v posilnení spolupráce pri chorobách, ktorým je možné predchádzať očkovaním“. Už v tomto dokumente sa predpovedalo vytvorenie jednotného očkovacieho pasu – preukazu pre občanov EÚ.

Druhý dokument má názov „Ako sa dostať k ďalšiemu normálu a udržať ho: plán života s Covid“. Tento dokument popisuje, ako ukotviť stav biologickej bezpečnosti prostredníctvom centralizovaných štandardov testovania, dohľadu, zdieľania dát, monitorovania a podávania správ. Dokument vyzýva k vývoju nových technológií a postupov pre boj s nevyhnutnou ďalšou pandémiou. A vytvorenie komplexnej testovanej komunikačnej a behaviorálnej intervenčnej infraštruktúry pre zvýšenie dosahu očkovania, testovania, liečby. Tretím dokumentom je „Národný plán pripravenosti na Covid – 19“, ktorý si schválila štátna administratíva USA. Dokument má štyri ciele:chrániť a liečiť Covid -19, pripraviť sa na nové varianty, predchádzať ekonomickým a vzdelávacím odstávkam, stať v čle úsilia očkovať svet a zachraňovať životy. 

5. Členstvo v EÚ a v NATO a politiky s členstvom spojené majú byť otvorené racionálnej kritike a vnútroštátnej tvorby vôle.

V Obyčajných správach č. 2 je stať s názvom „Prečo voliť OĽANO“. Dôležité si je všimnúť bod 7, ktorý znie: „Sme zodpovedným partnerom pre našich zahraničných spojencov a plníme si svoje záväzky“. A nasleduje tvrdenie, že EÚ a NATO sú zárukou bezpečia a prosperity našich občanov. Partneri sa na nás mohli vždy spoľahnúť. Nič viacej sa volič o EÚ a NATO nedočíta a žiadny problém sa na riešenie nepredkladá. EÚ a NATO hnutie OĽANO pokladá za spojencov Slovenskej republiky, vo vzťahu ku ktorým si plníme svoje záväzky. O tom, ako to funguje opačne, zo strany EÚ a NATO, neexistuje žiadna zmienka. Máme veriť tomu, že EÚ a NATO sú zárukou bezpečnosti a prosperity občanov SR.

EÚ mala fungovať ako medzinárodná organizácia rovnoprávnych a suverénnych národných štátov a nie ako nadnárodná imperiálna moc, ktorá právne, inštitucionálne a mocenský ovláda národné štáty. Zásluhou Mikuláša Dzurindu a jeho vládnej moci sme sa dobrovoľne a bez súhlasu občanov podriadili nadnárodnej tvorbe vôle namiesto existujúcej vnútroštátnej tvorby vôle. Zásluhou Róberta Fica a jeho vládnej moci sa ďalej upevnilo postavenie EÚ a to schválením Lisabonskej zmluvy a zase bez súhlasu občanov. Takže na vnútroštátnej úrovni je potrebné na celospoločenskú diskusiu otvoriť otázku reformy EÚ, ktorá umožní zrušiť EÚ ako nadštátny mocenský orgán. Ak sa nedosiahne politická zhoda v otázkach reformy EÚ, je potrebné riešiť ukončenie členstva SR v EÚ a to rozhodnutím občanov.

Máme byť zodpovedným partnerom a plniť si svoje záväzky aj vo vzťahu k NATO, ktoré je zločineckou organizáciou. V prípade postojov predstaviteľov politického hnutia OĽANO je zaujímavé, že sa prezentujú ako neohrození bojovníci proti mafií v rámci SR, ale proti zločineckým aktivitám Aliancie vo svete nemajú vôbec žiadne výhrady, len sledujú, či dôsledne si SR plní svoje záväzky. Bolo by vhodné, aby o všetkých dohodnutých záväzkoch boli občania SR informovaní a dostali možnosť do politiky NATO aj hovoriť, respektíve aj možnosť rozhodovania.

Slovenská republika si vo vzťahu k NATO plní svoje záväzky aj v rámci konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ proti Ruskej federácií. Môže zástupná vojna Západu proti Ruskej federácií byť zárukou skutočnej bezpečnosti občanov SR ? Môže byť zachovaný mier v Európe, ak budeme podporovať plány na rozvrat a zničenie Ruskej federácie ? Prečo si politici nedokážu zobrať poučenie z druhej svetovej vojny: tí, čo sa usilovali zničiť ZSSR, museli nakoniec kapitulovať. K čomu doteraz viedla konfrontačná politika Západu proti RF, o tom som sa v tomto článku zmienil vyššie. Vznikla absurdná situácia. O vládnej podpore vojny na Ukrajine je ticho, nikto z občanov nesmie túto podporu spochybňovať, ale OĽANO A PRIATELIA svojimi výzvami organizovali občanov, aby nemilosrdne zatočili s mafiou. 

Vidieť to pekne aj na vyjadreniach kandidátov sformovanej koalície. Všetci chcú tvrdo bojovať proti mafií a korupcií, ale nikto, vôbec nikto si ani len nespomenul, akým závažným nebezpečenstvom je pre Slovenskú republiku vojna na Ukrajine, keďže zásluhou zradných politikov sme sa vymedzili ako podporovatelia Západu a zároveň ako nepriateľ RF. Boj za mier v súčasnej zložitej situácie podľa logiky koalície nemá žiadnu cenu, nie je potrebný a aj preto pozornosť voliča bola zorientovaná na vraj hlavný zápas volieb: Mafia alebo ľudia ! Ako občania skôr potrebujeme bojovať za zrušenie účasti SR v konfrontačnej politike „demokratického“ Západu proti Ruskej federácií, čo v praxi znamená anulovať účasť na sankciách proti RF, účasť na vojenskej podpore kyjevskej diktatúry a obnoviť priateľské vzťahy s RF na základ novej vzájomne výhodnej Zmluvy. 

6. Nová podoba triedneho boja zorganizovaného zo strany vodcov svetového kapitalistického systému, vedúca k sociálnej katastrofe.

Podľa Andreja Fursova najväčšou hrozbou pre súčasný svet nie je demografická situácia, ani klíma, ani energia. Pre súčasný svet, a teda aj pre nás na Slovensku, je najdôležitejšia a najnebezpečnejšia sociálna katastrofa, ktorú vodcovia svetových kapitalistických systémov zorganizovali, aby priviedli kapitalizmus do nového post kapitalistického štádia. Na tom sa už roky pracuje, ale zo strany našej vládnej moci k tomu neexistuje žiadna obranná reakcia.

Podľa Andreja Fursova hlavným predmetom privlastňovania budú nemateriálne výrobné faktory, duchovné, informačné – teda potreby, hodnoty, stanovovanie cieľov človeka – práve duchovná sféra sa stáva objektom privlastňovania. Fursov vo svojom článku „Chcú zvrátiť našu evolúciu, 12 cieľov svetovej elity, ktorý bol uverejnený na cz24news dňa 27.júna 2023, upozornil, že na konferencií v súkromnom výskumnom ústave v Santa Fe Complexity Institute ( USA ) si ultraglobalisti stanovili 12 cieľov, ktoré chcú dosiahnuť za 10 až 15 rokov. Ultraglobalisti sa snažia premeniť väčšinu populácie planéty na spoločenské zvieratá bez kvalít a identity. Ide teda o triedny boj a našou povinnosťou je postaviť sa na odpor v mene zachovania práva byť človekom a ostať so svojim národom. Tých 12 cieľov si dovolím uviesť kvôli prehľadu:

1. Zrušenie súkromného a osobného vlastníctva.

2. Univerzálny základný príjem pre tých, ktorí prijali „nový normál“.

3. Zrušenie hotovosti, ich nahradenie digitálnou menou. ( Digitálna mena nie sú peniaze, ale prostriedok sociálnej kontroly ).

4. Systém ratingov uhľovodíkov pre štáty a korporácie.

5. Prísna sociálna kontrola ( kamery na uliciach, digitalizácia ).

6. Prideľovanie spotrebovaných potravín, energie a prírodných zdrojov.

7. Patenty na semenársky fond a obmedzenie možnosti konzumácie potravinových produktov vlastnej výroby.

8. Útok na chov dobytka. Presun veľkej časti populácie buď na umelé bielkovinové potraviny alebo na vegetariánske. ( koniec farmárstvu a vysokokvalitným bielkovinovým potravinám. )

9. Kontrola nad pôrodnosťou. ( Toto je depopulácia ).

10. Povinné očkovanie. ( Vakcinačné pasy. )

11. Výrazné obmedzenie alternatívnych foriem liečby.

12. Stieranie ( a neskoršie zrušenie ) rodových rozdielov.

Podľa Andreja Fursova sa pod rúškom boja za tradičné hodnoty začína formovať zásadne nový spoločenský jav – triedny boj v post kapitalistickej spoločnosti. Ide o veľmi veľa, pretože ide o budúcnosť pre nás všetkých. Podľa Andreja Fursova ultraglobalisti sa snažia nielen vytvoriť post kapitalizmus, ale za a) reštartovať históriu v podobe, v akej sa vyvíjala od neolitickej revolúcie a nasmerovať ju k inštitucionalizovanému neobarbarizmu a futuroarchaizmu a po b ) dostať pod kontrolu socio-biologickú revolúciu, vrátiť ju späť a premeniť väčšinu populácie planéty na spoločenské zvieratá bez kvalít, bez identity.

Triedny boj je už realitou, len je realizovaný z pozícií minoritnej triedy kapitalistov a jej prisluhovačov za ich definitívne víťazstvo nad ľudstvom. Preto každá národná spoločnosť sa má za povinnosť postaviť na odpor proti politike, ktorá definitívne umožní uvrhnúť ľudí do otroctva. Minoritná trieda kapitalistov je silná a preto je potrebné, aby v každom národnom štáte existovalo silné zjednotenie občianstva a nim zvolených politických zástupcov, pôsobiacich v orgánoch vládnej moci – tak výkonnej ako aj v zákonodárnej moci a zároveň aj v samosprávnych orgánoch. Silné zjednotenie potrebujeme k organizovanému odporu proti predstaviteľom globálneho kapitálu.

Ako napísal Andrej Fursov, bolo by hanbou nebrániť sa ! V tejto súvislosti pripomenul celkom pragmatickú vec. Podľa neho žiadny nový sociálny systém nevyhráva knockoutom, ale vždy ide o kompromis. A čím viac zubov dravcovi vytrhne odpor na rôznych úrovniach, tým pokojnejší a humánnejší bude nový systém. V závere svojho článku Andrej Fursov postavil otázku, akým konkrétnym spôsobom možno vyjadriť nový sociálny boj. Podľa neho je to presadzovanie tradičných hodnôt, presadzovanie práva na súkromie, o ktoré nás chcú pripraviť, právo vychovávať deti tak, ako chceme a teda mať právo byť človekom. Ak si čitateľ v tomto momente pripomenie vyššie uvedených 12 cieľov ultraglobalistov, môže pochopiť, čo všetko musí obsahovať spoločný odpor proti minoritnej triede kapitalistov a jej prisluhovačov a ako bude dôležité pre každého z nás brániť si právo byť človekom.

K čomu boli potrebné uvedené poznámky súvisiace s článkom Andreja Fursova ? Aby si čitateľ uvedomil, že predstavitelia vládnej moci sú v prvom rade povinní riešiť základný problém vnútornej a zahraničnej politiky štátu v súčasnosti: vzťah globálneho a národného. V porovnaní s tým, čo ukázala súčasná kampaň pred voľbami do NR SR, tak na riešenie tohto vzťahu každá vládna moc a skoro každá politická strana kapitulovali. Globálna politika, ktorú reprezentuje minoritná trieda kapitalistov so svojimi prisluhovačmi, vo vzťahu k národným štátom sa zo strany zástupcov občanov berie ako sväté prikázanie, ktoré sa má rešpektovať a napĺňať. Z tohto dôvodu ani na Slovensku neexistuje žiadne zjednotenie občianstva a ním zvolených politických zástupcov, v rámci ktorého by bolo možné zásadným spôsobom organizovať národný odpor proti zlým politikám globalistov, ktoré sú organizované aj v rámci takých štruktúr ako je NATO, EÚ, WHO či Svetové ekonomické fórum.

Od vládnej moci je potrebné vyžadovať, aby sa pravidelne venovala projektom a plánom globálnych inštitúcií a štruktúr, ktoré sa pretláčajú na realizovanie v národných štátoch. Vládna moc má mať povinnosť sledovať politické procesy, ktoré sa odohrávajú na nadnárodnej úrovni a zároveň vyhodnocovať, ako to ovplyvňuje či môže v budúcnosti ovplyvniť život slovenského národa. Už dávnejšie sa hovorí, že smerujeme k jednému globálizovanému svetu pod jednou vládou, vedenou globalistami. Už dávno sa teda hovorí o Novom svetovom poriadku, ale podľa predstáv minoritnej triedy kapitalistov a ich prisluhovačov. Myšlienka, že medzi svetovými finančnými a politickými elitami existuje agenda pre globálnu vládu ešte stále neprenikla do vedomia predstaviteľov vládnej moci a ani do činnosti politických strán a hnutí a ich programových zámerov.

To má potom vplyv aj na samotné povedomie občanov SR. Okrem názvu Nový svetový poriadok už existujú aj iné názvy ako napríklad Multilaterálny svetový poriadok, 4. priemyselná revolúcia či Veľký reset. Pred niekoľkými rokmi boli zaznamenané počiatky globálnej vlády. Táto nová svetová vláda si dala pomenovanie „Rada pre inkluzívny kapitalizmus“. Je zaujímavé, že zakladateľom je Lynn Forester Rotschildová. V dnešnej dobe je celkom viditeľná snaha globálne riadiť svet a neustále ho regulovať podľa centrálnych pokynov. Do tejto snahy sa zapojili šéfovia najväčších finančných gigantov a rôznych iných korporácií, ktorí si dali sľub podniknúť odvážne kroky k vytvoreniu inkluzívneho kapitalizmu.

Poslaním Rady pre inkluzívny kapitalizmus je zmeniť ekonomické modely tak, aby podporovali rovnosť a inklúziu. Pod jej diktátom je i samotný Vatikán so svojim klimatickým alarmizmom, výmenou obyvateľou Európy, LGBTQI a rétorikou jedného svetového náboženstva. Má sa presadzovať uhlíková kontrola a dane s cieľom dosiahnuť nulových čistých emisií uhlíka. Rada pre inkluzívny kapitalizmus je vládou korporácií a peňažných elít v prospech korporácií a peňažných elít. A čo je charakteristické pre takto sformovanú privátnu skupinu ? Že vôbec nemá záujem rešpektovať politickú reprezentáciu žiadneho národného štátu, žiadnu verejnú kontrolu, žiadnu vôľu občanov a ich účasť na spolurozhodovaní o budúcnosti, v ktorej chcú žiť.

Nechce sa mi veriť, že na Úrade vlády SR vôbec nič nevedia o tom, že sa každoročne koná Samit svetovej vlády ( WGS ) v Dubaji, v Spojených arabských emirátoch. Takýto samit sa konal aj vo februári v tomto roku na tému: Formovanie vlád budúcnosti. Na samite sa diskutovalo aj o takých témach, ako je digitalizácia všetkých aspektov ľudského a spoločenského života, otázka klímy a zeleného hospodárstva, epidémia, vakcíny a umelá inteligencia. To sú témy, ktoré odrážajú plány globálnej elity na prevzatie moci na planéte. Treba pripomenúť, že tento samit úzko spolupracuje so Svetovým ekonomickým fórom v Davose, ktorý vedie Klaus Schwab a ten je presvedčený, že kto bude vlastniť všetky technológie, ktoré v najbližších rokoch majú ovplyvňovať život ľudstva, ten bude v istom zmysle vlastniť celý svet.

7. Treba sa postaviť proti šialeným plánom Svetového ekonomického fóra.

Svetové ekonomické fórum ako fórum bohatých a mocných má už dlhé roky svoje predstavy a plány, ako dosiahnuť „lepší svet“ pre všetkých v rámci zainteresovaného kapitalistického systému. K cieľom Svetového ekonomického fóra, ktoré sa dajú dobre vysledovať, predstavitelia našej vládnej moci, nech je akokoľvek poskladaná, vôbec nemajú záujem reagovať a vážne sa v rámci výkonnej a zákonodárnej moci im aj venovať. Na webovej stránke, na videách, v knihách či rôznych konferenciách je možno nazbierať dostatok materiálu k tomu, aby sme sa ako národ mohli jasne od šialených plánov dištancovať. A nie iba to, je potrebné postupne na základe celospoločenskej diskusie prijímať rázne opatrenia na ochranu ľudských životov a celého slovenského národa. Žiadne NATO a EÚ nás neochránia, ak sa nebudeme zaujímať o to, ako sa máme ochrániť sami. Tu uvádzam šialené plány Svetového ekonomického fóra, o ktorých sa nesmie na národnej úrovni diskutovať.

7.1. Kapitalistická spoločnosť má ďalej existovať ako vakcinovaná spoločnosť. Dôvod vakcinácie obyvateľstva nespočíva v potrebe ochraňovať zdravie a životy. Vakcinácia má byť podmienkou účasti ľudí v spoločnosti prostredníctvom očkovacích pasov, systémov sociálnych bodov a digitálnych ID. Bankovníctvo, internet, práca, nakupovanie, zhromaždenia a podobne by mali byť dostupné výlučne tým, ktorí sa budú podriaďovať pravidelnej vakcinácií.

7.2. Sociálny bodový systém ako základ pre sledovanie a odmeňovanie bodmi. Plánuje sa úplne kontrola správania sa celej ľudskej populácie. Deje sa to už v Čine.

7.3. Izolovať ľudstvo. Tento cieľ je spojený so zámerom čo najviac obmedziť interakciu ľudských spoločenstiev. Človek bude mať povinnosť čo najviac rôznych denných aktivít zvládať online a teda bude izolovaný za svojim zariadením.

7.4. Veľmi dôležité bude riadenie internetu. Cenzúra bude bezchybne fungovať a na internete sa človek dozvie iba predpísaný príbeh. Sloboda názoru a prejavu je niečo, čo nebude mať svoje miesto.

7.5. Žiadne bohatstvo. Byť bohatý bude výsadou iba globálnych elít. Ostatní musia zostať chudobní a závislí.

7.6. Žiadne vlastníctvo. Súkromný majetok občanov musí byť zabavený. Nikto nesmie nič vlastniť. Všetko si bude možné prenajímať iba od globálnych elít: domy, auta, oblečenie a podobne.

7.7.Žiadne malé podnikanie. Prostredníctvom pandémii a klimatických blokovaní znížiť počet malých podnikov a preniesť bohatstvo do rúk veľkých korporácií.

7.8. Žiadne ľudské práva. V mene väčšieho dobra odstrániť všetky osobné práva od ľudí, aby bolo možné vytvoriť mentalitu stáda.

7.9. Kontrolované financie. Nainštalovať jednu svetovú digitálnu menu, ktorú budú ovládať tí pri moci. Bude sa sledovať, čo ľudia robia so svojimi peniazmi a v tomto smere bude riešené ich míňanie.

7.10. Sexuálny zmätok. Ukončiť prirodzenú agendu prostredníctvom agendy LGTBQA +. Z neprirodzených sexuálnych vzťahov urobiť normu. Normalizovať pedofíliu. Propagovať každú formu sexuálnej zvrátenosti. Podporu čistoty, svätosti, zdravých vzťahov a šťastnej rodiny pokladať za nenávistné prejavy.

7.11. Väzenské mesta. Zamknúť veľkú časť ľudstva v inteligentných mestách. Nikto nemôže opustiť mesto bez povinného očkovania alebo sociálnych bodov.

7.12. Virtuálna realita. Realita má byť nahradená digitálnymi ilúziami a preto treba podporovať virtuálnu realitu ako skutočný ľudský svet. Spoločnosť META vydala MetaVerse ako alternatívu pre skutočný život. Ľudia môžu mať dokonca virtuálne deti. MetaVerse ponúkne úľavu trpiacim otrokom v Smart Cities.

7.13. Úplný dohľad na ľudstvom. V mene verejnej bezpečnosti svet bude naplnený miliardami sledovacích kamier, dronov, dronových ploštíc a satelitov s rozpoznávaním tváre, ktorý bude monitorovať každý pohyb človeka neustále.

7.14. Každý človek ako kyborg. Pôvodné ľudstvo ukončiť a z každého človeka urobiť kyborga, ktorého môže umelá inteligencia monitorovať a ovládať z cloudu. Treba propagovať, že kyborg dá človeku nadľudské schopnosti. Akonáhle sa všetci stanú kyborgmi a ich mozgy budú prepojené s umelou inteligenciou, stanu sa konečnými otrokmi. Po implantácií počítačových čipov a vstreknutí nanotechnológie do tela nebude existovať žiadny vypínač, ktorý by to mohol vypnúť. Ľudia sa stanú väzňami digitálneho riadiaceho systému na celom svete.

7.15. Umelá inteligentnosť. Treba dosiahnuť, aby ľudstvo bolo úplne ovládané umelou inteligenciou. Väčšinu pracovných miest je potrebné nahradiť umelou inteligenciou. Ľudstvo musí byť odstránené z čo najväčšieho počtu úloh a musí byť úplne závislé od umelej inteligencie.

7.16. Fake jedlo. Treba vytvoriť novú zásobu potravy pre ľudstvo. Preto sa treba starať o syntetické mäso pestované v laboratóriách, o genetický upravený hmyz a podobne.

7.17. Žiadni starší ľudia. Starší ľudia nesmú byť bremenom globálnej ekonomiky. Z tohto dôvodu treba zaviesť eutanáziu a rôzne iné účinné opatrenia.

Jeden americký politik dokonale zhrnul agendu Svetového amerického fóra takto: „WEF je fanatická politická organizácia, ktorá používa strach a manipulácie, ako je história okolo Covidu, ako je hoax o globálnom otepľovaní, aby ľuďom nahovorila, že oni sú nejakým spôsobom spasitelia. Ale v skutočnosti všetko, čo robíte, je, že im pomáhate dosiahnuť ich ciele, čo je v skutočnosti globálne fašistické hnutie verejného a súkromného sektora a fúzie veľkej vlády, veľkých technológií a veľkých peňazí. Cieľom je vytvoriť technokratickú vládnucu elitu, ktorú budú tvoriť oni. Chcú vytvoriť feudalizmus 2.0, v ktorom sme nevoľnici a oni sú páni, ktorí nám vládnu….To je to, o čo usilujú“.

Doporučujem tým čitateľom, ktoré mali trpezlivosť to dočítať až dokonca, aby si postavili otázku:

Je možné očakávať, že nová vláda SR, ktorá pripravuje Programové vyhlásenie vlády SR na nové volebné obdobie a chce sa uchádzať o dôveru NR SR, do svojich priorít zahrnie aj niektoré z tých otázok na riešenie, ktoré som uviedol doteraz a ktoré budú predmetom aj v mojej záverečnej časti ?

Dajme sa prekvapiť. Potom si to môžeme vyhodnotiť.

Koniec časti II.

Pokračovanie v záverečnej časti III.

Dušan Hirjak