O politike koalície OĽANO A PRIATELIA podľa jej predstáv.

Časť I.

Je po voľbách do NR SR, občania – voliči sa mali možnosť zoznámiť s výsledkami volieb a v týchto dňoch je ich pozornosť zameraná na najdôležitejšiu otázku: Podarí sa víťazovi volieb zostaviť novú vládu pod vedením predsedu víťaznej politickej strany SMER – SD Róberta Fica ? Podľa môjho názoru pozitívny výsledok sa môže dosiahnuť vtedy, ak potenciálni partneri pre spoluprácu s víťaznou politickou stranou preukážu svoje morálne zdatnosti a politickú múdrosť a ak politická strana Progresívne Slovensko nedokáže naplniť svoju jasnú hrozbu, prednesenú jej predsedom Šimečkom: „Urobíme všetko pre to, aby SMER – SD nezostavil vládu“.

Týmto svojim prehlásením predseda Progresívneho Slovenska oficiálne oznámil občanom Slovenskej republiky, že okrem zákonom o voľbách do NR SR určenej hrozby z nesprávneho rozhodnutia voliča ako suveréna, môže existovať aj nezákonná hrozba z nesprávneho rozhodnutia voliča, ktorý môže predniesť hociktorý nespokojný politický subjekt s dosiahnutým výsledkom volieb. Iba na upresnenie, zákonná hrozba súvisí s klauzulami dosiahnutia napríklad päť percentnej hranice ako podmienky pre vstup do NR SR. Pri nezákonnej hrozbe, ako nového fenoménu výsledok volieb do NR SR, si politický subjekt sám a nezákonne pre seba vyčleňuje právo „pokutovať“ voličov víťaznej strany podľa svojich kritérií a nástrojov, ktoré môže mať k dispozícií k politickému regresu.

Do NR SR sa dostala aj koalícia OĽANO A PRIATELIA, ktorá získala 8,89 % hlasov, čo v NR SR má predstavovať 16 poslaneckých miest. Dá sa teda predpokladať, že za svoj úspech vďačia svojmu politickému programu a dôsledne zrealizovanej kampane pred voľbami. Lenže po voľbách sa ukazuje, že tento úspech môže byť založený nielen na obyčajných novinách, ktoré sme dostavali do našich domácnosti a na lákanie ľudí na osobné auta Fiat 500, ale že môžu existovať podvody v rámci organizovanej volebnej korupcie. Hypotézu o možnej volebnej korupcií teraz vynechám a zameriam sa na propagačné a agitačné materiály, ktoré boli zaslané do každej domácnosti v SR. Z týchto materiálov bude možné pochopiť, akú politiku pre občanov SR koalícia OĽANO A PRIATELIA ponúkala, ponúka a plánuje presadzovať. A zároveň bude možné pochopiť, ako politika priateľskej koalície veľmi úzko súvisí a je zviazaná s politikami iných politických strán, dokonca aj s tými, pre ktoré má označenie nálepkou „Mafia“.

Do svojich domácnosti sme v rámci kampane pred voľbami do NR SR dňa 30.9.2023 dostali štyri čísla Obyčajných novín, správ a pravdy a to z 1.9.2023, 8.9.2023, 14.9.2023 a 19.9.2023. Prvé číslo má ústredný názov Spoznajte nás. Takže na stránkach prvého čísla boli predstavení kandidáti za OĽANO, kandidáti politického hnutia NOVA, kandidáti z platformy Pačivale Roma, ktorá združuje zástupcov a priateľov rómskej komunity, kandidáti z platformy Magyar Szívek, kandidáti z politickej strany Za ľudí a kandidáti z politickej strany Kresťanská únia. Druhé číslo má ústredné heslo „Vyhrá mafia alebo ľudia“ a zároveň sa dáva na známosť, že o tom má rozhodnúť volič. Tretie číslo má názov „Vyhrajú ľudia alebo mafia“ a zase sa dáva na známosť – na vedomie – na dôraz, že volič rozhodne. Štvrté číslo má názov „Európske a kresťanské Slovensko ťa potrebuje“.

Hlavný odkaz z 1.9.2023 pre voličov je hneď na úvodnej strane Obyčajných novín z 1.9.2023. Čo je dôležité v tomto odkaze ? 1. Po rokoch zápasu sa hnutiu podarilo mafiu odstaviť od spravovania štátu. Výsledky sa dostavili: už viac ako 40 páchateľov rozkrádania štátu je odsúdených a viac ako 100 čaká na spravodlivý rozsudok. 2. Politické hnutie OĽANO spojilo svoje sily do koalície a tak v Obyčajných správach predstavujú ľudí do boja proti mafií, do boja za spravodlivé Slovensko.

Hneď na druhej a tretej strane Obyčajných novín je nadpis článku „Pravda a lží“. Je tu uvedený prehľad toho, čo najčastejšie mafia šíri. Na každú z dvanástich lží sa našla zo strany politického hnutia OĽANO odpoveď. Čitateľ nech si všetky uvedené lží zoradí prehľadne pod seba a musí zistiť zaujímavú vec – skutočnosť. Všetky názory, označené ako lží, v skutočnosti predstavujú názory mnohých z nás, občanov. Je to v poriadku v tom zmysle, že sloboda názoru a prejavu je Ústavou SR zaručená. Tieto názory, očíslované od 1 po 12 hnutie prezentuje ako mafiou šírené lží. Podľa metodiky politického hnutia OĽANO to vyzerá tak, že mnoho občanov je pokladaných za mafiánov len preto, že má iný názor ako napríklad šéf hnutia OĽANO, respektíve celá politická základňa.

Čo je mafia a kto je mafián, o tom sa v tomto článku neplánujem rozpisovať. Podľa tvrdenia z úvodnej strany sa politickému hnutiu podarilo mafiu odstaviť od spravovania štátu. V tomto prípade sa rozsah mafiánov, pôvodne z veľkej časti občanov, zredukoval na viac ako 40 páchateľov rozkrádania štátu a viac ako 100 čakateľov na rozsudok. Oproti tvrdeniu z druhej a tretej strany Obyčajných novín tomu už lepšie rozumiem. Mám problém pochopiť tvrdenie, že sa hnutiu po rokoch zápasu podaril odstaviť mafiu od spravovania štátu. O skutočných zmenách totiž rozhodli voliči vo februári 2020, na základe ktorých sa moci ujala nová sformovaná koalícia, v ktorej rozhodujúcu úlohu zohralo práve OĽANO. Ostatné volebné obdobie na čele s OĽANOm umožnilo predstaviteľom vládnej moci na Slovensku pokračovať v zaužívanej tradícií, koho treba odstaviť od spravovania spoločnosti. O tom sa volič z Obyčajných novín nedozvie. Takže musím pripomenúť, že od volieb do NR SR vo februári 2020 nová vládna moc úspešne pokračovala v politike odstavovania občanov od účasti na správe veci verejných, hoci Ústava SR to umožňuje či zaručuje.

Predseda hnutia OĽANO vyzval voličov, aby pomohli hnutiu mafiu doraziť teraz alebo nikdy. Dá sa pochopiť, že v tomto prípade mu ide o to, že za mafiu pokladá predstaviteľov takých politických strán ako SMER -SD, HLAS -SD, SNS. A aký nástroj sa má použiť k tomu, aby bolo možné mafiu doraziť ? Týmto nástrojom sú voľby do NR SR. Preto pán Matovič prosí voličov, aby zápas s mafiou vo voľbách nevzdali. Čo k tomu dodať ? Celý tento problém, že pravda je na strane OĽANA a samé lží sú na strane občanov a mafie, nie je o žiadnej serióznej štátnickej politike či o serióznom politickom konaní. Celé úsilie hnutia je zamerané iba k tomu, aby sa voliči nerozhodovali vo voľbách pre odovzdanie svojich hlasov pre vyššie uvedené strany. Volebné hlasy sú ako spojené nádoby a z tohto dôvodu pán Matovič jasne voličom pripomenul, že hnutie potrebuje ich pomoc, čo znamená iba jedno – hnutie potrebuje ich hlasy, aby sa dostalo do NR SR a mohla sa podieľať na zostavení novej vlády SR.

Politické hnutie OĽANO má iba voličov, aby mohlo vo voľbách vyhrať. To je vlastne zmysel výzvy Matoviča: Pomôžte nám mafiu doraziť teraz alebo nikdy. Konkrétnejšie, treba, aby voliči svojimi hlasmi odstavili od účasti v NR SR či v rámci vládnej moci Fica, Pellegriniho či Danka. A toto odstavenie má byť víťazstvom nad mafiou ? Ukazuje sa, že hnutie aj na čele so svojim predsedom sa rozhodlo s občanmi – voličmi manipulovať, aby ich v čo najväčšom počte získalo na svoju stranu. Získať občanov na svoju stranu – na stranu koalície OĽANO A PRIATELIA s tým, že umelo sa zorientuje pozornosť občanov na boj s absolútnym ZLOM – mafiou ako hlavnou prioritou politiky – je politická hlúposť, diletantizmus. Prečo ?

Pokiaľ ide o skutočnú mafiu, tak tá v kapitalistickej spoločnosti nikdy nevymizla a nevymizne, hoci boj s ňou trvá. Mafia je súčasťou ekonomického systému kapitalizmu a je otázne, či ju môžeme stotožniť s politickou stranou. Mafiánske skupiny sa jednoducho nezakladajú hlasovaním voličov, majú svoje spôsoby organizovania sa a svoje „etické“ kódexy. Chváliť sa akýmsi úspechom boja proti mafií a orientovať a zvádzať pozornosť voličov na boj proti mafií celkom vymysleným spôsobom – volebným hlasom – je podvodom na občanoch SR.

To, čo je zreteľa hodné zo strany politikov a vládnej moci, sa dá jednoducho pomenovať ako korupcia, ako vytváranie korupčného prostredia, ako boj proti korupcií. Výrazným podhubím korupcie v štáte sú politické strany a hnutia a ich sympatizanti či prisluhovači. Do podhubia korupcie môžu patriť aj samotné koaličné zoskupenia a ich koaličné rady. Koaličná rada je zvyčajne miestom, kde niekoľko ľudí môže systematický, veselo či vážne konšpirovať v prospech svojich osobných či straníckych záujmov, respektíve proti záujmom občanov či slovenského národa. Stalo sa pravidlom, že inštitúcie v štátnej moci sa obsadzujú ľuďmi podľa toho, ako si koaličné strany rozdelili svoje pole pôsobnosti na jednotlivých ministerstvách a v ďalších inštitúciách. Takýmto spôsobom sa potom presadzujú stranícke či osobné záujmy. Uvediem príklad.

To, že jedného času mal pán Bugár prístup cez svojich ľudí k Slovenskému pozemkovému fondu a že vedel o plánovaných aktivitách v rámci cestnej infraštruktúry Bratislavy a okolia, mu prinieslo celkom slušný zisk rovnako ako jeho ľuďom v uvedenom fonde. Vraj jeho „podnikateľské“ aktivity ako zainteresovaného politika neboli protizákonné, takže pol milióna eur si za svoju šikovnosť a využitie svojho postavenia zaslúžil. A vieme prečo ? Lebo vládna moc na Slovensku nikdy neustanovila aj také zákonom určené inštitúcie, ktoré by legálnej korupcií zabraňovali. Lenže cez stranícke zoskupenia a ich koaličné rady sa presadzujú globálne, nadnárodné záujmy, ktoré sa potom schvaľujú v rámci výkonnej a zákonodárnej moci.

Preferovanou hodnotou v členských štátoch EÚ je poručníctvo organizované ako podriaďovanie sa záujmom USA a EÚ. Poručníctvo pod USA a EÚ je zbavené potreby otvorenej a verejnej kritiky. Vládnuce politické strany svojou činnosťou pestujú politickú submisivitu, ktorá od koaličnej rady prechádza k výkonnej moci, k zákonodarnej moci a potom k nadnárodným štruktúram na čele s EÚ a jej inštitúciami. Predseda vlády SR konšpiruje v rámci Európskej rady, členovia vládneho kabinetu v rámci Rady EÚ a v Európskom parlamente zvolení europoslanci. Ďalší potom konšpirujú v rámci ďalších inštitúcií, napríklad v rámci NATO či Svetovej zdravotníckej organizácie a rôznych agentúr. Súhrnne, všetci naši zástupcovia v nadnárodných štruktúrach, ktorých do významných funkcií nominovali víťazné politické strany, pracovali a pracujú na podpore poručníctva ako na zákonitosti vývoja „demokratickej“ Európy.

Kto predurčil politickú, ekonomickú a vojenskú podriadenosť Slovenskej republiky pod USA, NATO a EÚ ? Občania SR to neboli a predstavitelia vládnej moci iba tomuto procesu všemožne napomáhali. Takže toto predurčenie bolo naplánované z nadnárodnej úrovne, zvonku. Otázka poručníctva pod USA, NATO a EÚ bola a je preto tabuizovaná aj s podporou predstaviteľov našej vládnej moci, pretože neustále sa do radov verejnosti zavádza dojem úplnej, nespochybniteľnej jednoty „demokratického“ Západu. Na základe proklamovanej jednoty nesmú byť občania k tabuizovanej téme kritickí a ani požadovať, aby mohli o niečom rozhodovať.

Nech si čitateľ všimne, že od zákona o voľbách do NR SR a na základe výsledkov volieb si predstavitelia politických strán a hnutí odvodzujú právo slobodne určovať svoje priority a upravovať záujmy a potreby slovenského národa. Výsledkom takéhoto konania politických strán a hnutí a rovnako aj výsledkom poručníctva je to, že odlišné praktické a politické postoje sa neznášajú. Ako národ sme uzavretí silnou obručou vonkajšieho, nadnárodného a globálneho riadenia. A ani na tejto úrovni sa nevieme zbavovať korupcie. Na „demokratickom“ Západe funguje prehnitý systém zdravotníctva a zdravotníckej politiky, na ktorý už pred mnohými rokmi upozorňovali autori knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ a varovali svet pred tým, čo môže prísť. Nepoučili sme sa, pretože odkaz autorov uvedenej knihy sa zámerne nedostal do širokého povedomia občanov členských štátov EÚ.

Predpokladá sa, že na zatajovanie obsahu knihy farmaceutický Kartel vynaložil obrovské finančné zdroje. Tento Kartel svoju investíciu do zatajovania toho, čo robil v časoch fašistického Nemecka zúročil iným spôsobom. Bola pripravená a zrealizovaná globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. S presadzovaním tejto politiky korupcia zo strany Európskej únie a farmaceutického Kartelu dosiahla obrovských rozmerov. Pod vedením EÚ sa vlády členských štátov stali predajcami tovarov farmaceutického Kartelu, najmä čo sa týka testov a vakcín či finančnej podpory fungovania zdravotníckych zariadení v zmysle pokynov a smerníc boja proti neviditeľnému nepriateľovi.

Politické hnutie OĽANO sa prezentovalo a prezentuje ako bojovník proti mafii, ale proti politike globálnych síl na čele s EÚ vo veci presadzovania záujmov farmaceutického Kartelu vôbec neprotestovalo a ani do dnešného dňa si nikto podporu obrovskej korupcie ani neuvedomuje a ani si nechce priznať. Koľko miliárd eur sa utratilo na presadzovanie globálnej priority globálneho boja proti koronavírusu a na koľko miliard eur bola zadlžená na dlhé roky SR, to sa, samozrejme dozvieme azda neskôr. Na úplne zbytočné výdavky národných štátov sa neprihliadalo, pretože vraj išlo a ide o globálnu ochranu zdravia a životov celého ľudstva.

V skutočnosti kolosálne zorganizovanie korupcie v Európe či vo svete bolo určené k naplneniu potrieb farmaceutického Kartelu obrovskými ziskami, pričom zároveň bol riešený globalistický plán nastolenia svetovej zdravotnej tyranie tak, ako o tom ešte v 70 -tich rokoch minulého storočia sníval J. Attali, šedý kardinál globalistov. Aj v prípade zorganizovanej „pandémie“ koronavírusu sa potvrdil princíp práce či fungovania kapitalistickej spoločnosti: náklady na niečo sa socializujú, v tomto prípade zo štátnych zdrojov a nových úverov a zisky sa privatizujú. Dôsledky presadzovania globálnej politiky sú na pleciach štátu a samotného obyvateľstva. Okrem tejto obrovskej korupcie, zorganizovanej v rámci globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu si čitateľ môže prečítať knihu od Martina Dorčáka s názvom „51 káuz vlády, ktorá sa chcela zapísať do dejín“. Ide o čiernu knihu vlád Matoviča a Hegera. Čitateľ si to môže pozrieť na www.51kauz.sk.

Z Obyčajných správ sa čitateľ môže dozvedieť, že policajti, vyšetrovatelia a prokurátori môžu po rokoch neslobody od nástupu hnutia OĽANO do vlády konať slobodne. A práve zásluhou tejto slobody spravodlivosť dostihla už 42 odsúdených a mnoho je vyšetrovaných v stovkách káuz SMERU – SD a HLASU -SD. Je zaujímavé, že megastroj korupcie sa týka iba uvedených politických strán. K prehľadu odsúdených sa nemám čo vyjadrovať. Pokiaľ ide o proklamovanú slobodu policajtov, vyšetrovateľov a prokurátorov, tak je možné si rovnako myslieť, že mohli dostať jasné usmernenia, ako majú svoju osobnú slobodu využívať v prospech politického hnutia OĽANO. Príklad s Danielom Lipšicom môže túto domienku potvrdzovať. Rovnako ako osobná snaha Igora Matoviča v úlohe neohrozeného bojovníka proti mafii vedie k potrebe za každú cenu dosiahnuť odsúdenie ľudí, ktorých môže nejaký spôsobom spájať s Ficom a Pellegrinim. V každom prípade policajti, vyšetrovatelia a prokurátori majú vždy a za každej vlády povinnosť konať v zmysle platných zákonov a stanovených povinnosti a vnútorných predpisov.

Ako voliča ma zaujalo niečo iné ako proklamovaný úspech v boji s mafiou. Ako, akým spôsobom sa od nástupu OĽANA bojuje za dosiahnutie spravodlivosti ako boji proti mafií či korupcií. Samotná kampaň pred voľbami do NR SR formou vydávania Obyčajných správ či novín bola jasne vyhranená a organizovaná proti politickým stranám sociálnodemokratickým. Vraj za 12 rokov vlád Fica a Pellegriniho rozkradli 30 miliard eur. Podľa Mgr. Michala Šipoša Fico a Pellegrini sú mafiáni a členovia politickej strany Republika sú fašisti. To, že hnutie OĽANO podporuje vojenské ťaženie „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ na východ proti Ruskej federácií a to, že tým bola obnovená úloha fašistického Nemecka poraziť Sovietsky zväz, to poslanca Šipoša vôbec neťaží.

Veľmi zaujímavé je tvrdenie poslanca Šipoša: „Urobili si kampaň na tisíckach obetí pandémie a stovkách tisíc mŕtvych v Putinovej vojne. Nesmieme dovoliť, aby sa táto banda opäť vrátila k moci.“ A práve o to hnutiu OĽANO ide – celkom negatívne sa vymedzovať voči Ficovi a Pellegrinimu, pretože politické dobro reprezentované za hnutie pod vedením I. Matoviča je iba na ich strane. Je potrebné, aby si čitateľ všimol, že ostatná veta z vyššie uvedeného citátu nevyznieva vôbec iba tak, že majú o niečom rozhodnúť iba voliči. Dá sa postaviť aj taká otázka, či je možné stotožňovať tých, čo organizujú korupciu, či už v úlohe korumpujúcich alebo korumpovaných, jednoznačne s členstvom v jednej jedine politickej strane – sociálnodemokratickej. A či si rovnako môže poslanec NR SR za OĽANO dovoliť tvrdiť, že politická strana Republika sú fašisti.

Vyššie som uviedol, že podľa Obyčajných správ to vyzerá tak, že vyšetrovatelia, policajti a prokurátori môžu konečne konať slobodne. A to je vraj zásluhou hnutia OĽANO. Ozaj môže volič veriť tomuto tvrdeniu ? Ak nebudeme brať do úvahy žiadne súvislosti spojené s uvedeným tvrdením, tak pre voliča nebude problém veriť tvrdeniu, že policajti, vyšetrovatelia a prokurátori až v tomto volebnom období mohli konať slobodne. Tí, čo písali na túto tému si akosi nevšimli, že konať slobodne môže znamenať, že môžem konať aj v rozpore so zákonom a iba na základe svojho vnútorného presvedčenia alebo sympatií k niekomu. V súvislosti s uvedeným tvrdením si dovolím pripomenúť názor Mgr. Gabora Grendela z hnutia NOVA, ktorej členovia opäť kandidujú na kandidátke koalície OĽANO A PRIATELIA.

Citujem: „Ale som hrdý najmä na to, že sme zvolili Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora. Výsledky v boji proti korupcií sú pod jeho vedením bezprecedentné. Aj preto má mafia na Slovensku strach, aký nikdy nemala. Prioritou ostáva očista spoločnosti. Musíme chrániť špeciálny súd a špeciálnu prokuratúru pred pokusmi o ich zrušenie prijatím ústavného zákona“. Čo je zaujímavého na tomto názore podpredsedu NR SR ? Že jeho citovaný názor úplne ladí s politickým trikom a podvodom vládnej moci na čele s OĽANOM. Tento politický trik a politický podvod súvisí práve s presadím vládnej a zákonodarnej moci, aby príslušné rozhodnutia a zákony umožnili dosadiť na stoličku špeciálneho prokurátora práve Daniela Lipšica, ktorý za normálnych právnych okolnosti nemohol byť ani kandidátom na uvedenú funkciu.

V prípade voľby špeciálneho prokurátora vo vládnej politike mala dominovať navigácia podľa platných právnych predpisov. Tejto navigácií sa politici za OĽANO bez problémov vzdali a podriadila sa straníckej Matovičovej navigácií s jeho chorobným bojom proti politickej strane SME – SD a mafií. Z uvedeného nezákonného postupu je jasné, že Daniel Lipšic má bezprecedentné výsledky, pretože čestne a verne slúži straníckym farbám. Z toho vyplýva, že proklamovaný boj politického hnutia OĽANO za spravodlivosť bol založený na nespravodlivých politických praktikách. A ako dosvedčujú dokumenty hnutia OĽANO A PRIATELA, týmto spôsobom v boji za spravodlivosť v prípade účasti na vládnej moci má pokračovať aj naďalej. Je ešte treba naznačiť odpoveď na potrebu politického hnutia, aby ochránilo špeciálny súd a špeciálnu prokuratúru pred zrušením. Prečo ? Lebo je jasné, že politici vládnej moci majú možnosť priamo ovplyvňovať sudcov a prokurátorov. Volič iba ťažko môže veriť tomu, že politické rozhodnutie o výlučnej voľbe Daniela Lipšica mu umožnilo úplne nezávisle a slobodne konať.

Vrátim sa ešte k poslancovi M. Šipošovi. Vyššie som uviedol jeho stanovisko či tvrdenie, že Fico a Pellegrini si urobili kampaň na stovkách tisícov mŕtvych v Putinovej vojne. V skutočnosti Putinovu vojnu treba pomenovať úplne inou vetou. „Demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ vedie vojnu proti Ruskej federácií. Táto vojna bola založená v roku 2014 štátnym prevratom a v prvom rade je organizovaná a riadená v záujme Američanov a globálneho kapitálu vôbec. Západu sa podaril husársky kúsok – podarilo sa mu nastoliť na Ukrajine Koloniálnu správu a funkciu regenta vykonáva kyjevská diktatúra na čele s prezidentom. Táto Koloniálna správa umožňuje vojnovým štváčom bohatnúť z organizovaných vojenských zákaziek. A Slovenská republika, podobne ako všetky ďalšie členské štáty, má finančne podieľať na podpore vojny na Ukrajine.

V rámci EÚ sa rozrástla politická korupcia, ktorej súčasťou sa stala aj vládnuca moc na Slovensku. Vojna sa vedie v záujme globálneho kapitálu a jej triedy. Zisky z vojny sa privatizujú a náklady na riešenie rôznych dôsledkov konfrontačnej politiky s RF musia znášať členské štáty EÚ, v mene ktorých všetky potrebné finančné zdroje sú organizované z Bruselu. Dnes si ani nevieme predstaviť, aký účet za podiel na podpore vojny na Ukrajine a za dôsledky vojny v členských štátoch bude predložený. Politická korupcia spojená s podporou vojny na Ukrajine je rozsiahla, nemá nič spoločného so spravodlivým bojom za mier a skutočnú slobodu ukrajinského národa. Ani sa nechce veriť, že v prezentácií všetkých kandidátov na poslancov NR SR nie je možné nájsť nikoho, kto by sa vyjadril k otázke vojny a mieru na Ukrajine a v Európe a k tomu, kto zosnoval vojnu na Ukrajine.

Podľa právnika JUDr. Milana Vetráka sme sa v rebríčku boja proti korupcií zlepšili o 11 miest. Pre voliča je zaujímavé si prečítať, že na jednej strane tu máme desiatky odsúdených, obžalovaných či obvinených z korupčných trestných činov a organizovaného zločinu a na strane druhej si prečítať tvrdenie, že generálny prokurátor Maroš Žilinka v svojich správach o stave zákonnosti na Slovensku nikdy nekonštatoval, že by sa na Slovensku diali nezákonnosti, nieto ešte rozvrat právneho štátu. A k tomuto rozpornému tvrdeniu je tu ešte pripomenutie, že Európska komisia v svojom hodnotení v oblasti právneho štátu zdôraznila, že Slovensko je na tom lepšie ako za vlád Fica a Pellegriniho.

Európska komisia nie je pre mňa žiadnou autoritou, ktorej by som mal dôverovať. Je to len globálnym kapitálom nastolená nadnárodná nevolená diktátorská skupina, ktorá sa za svoju činnosť nezodpovedá žiadnym občanom, ale nadnárodným korporáciám. Zo strany právnika, ak niekto hovorí o rozvrate právneho štátu, tak ide vraj o osočovanie. Lenže každý občan môže mať na otázku právneho štátu svoj názor a skúsenosť a nerobí to preto, aby niekoho osočoval, ale z iných dôvodov. Podľa pána právnika v skutočnosti o žiadny rozvrat právneho štátu od volieb vo februári 2020 nejde. Argumentačne si svoj názor na fungovanie právneho štátu pán doktor vylepšil tak, že množstvo skrátených konaní v NR SR, prílepky k zákonom, ktoré súviseli s prijímaním zákonov, jednoducho ako čarovným prútikom vyňal spod hodnotenia právneho štátu.

Jeho zdôvodnenie toho, ktoré zákony sa nesmú posudzovať, nepatria do systému právneho štátu a teda nemôžu byť predmetom kritiky občanov či politikov, v jeho ponímaní predmetom osočovania, si zaslúži Nobelovu cenu za právnu hlúposť. Podľa „právneho experta“ treba odrátať zákony, ktoré bolo nevyhnutne prijať kvôli pandémii, energetickej kríze a vojne. Po tomto odrátaní vyšlo, že v tomto volebnom období vládna moc ročne schválila menej zákonov v takomto ( skrátenom ) konaní ako všetky doterajšie vlády od roku 2006. A kto začal od júna 2006 vládnuť na Slovensku ? No predsa prvá vláda Róberta Fica ! Od pána JUDr. Milana Vetráka sa volič dozvedel, že v SR je možné, aby existovali dva typy zákonov. Tie zákony, ktoré si vládna moc želá schváliť v skrátenom legislatívnom konaní, zrejme nepatria ( nesmú patriť ) k zákonom, o ktorých je možné vynášať hodnotiace súdy. A v ponímaní „právneho experta“ ich nemožno zaradiť k právnemu štátu. Z uvedeného vyplýva, že je na predstaviteľoch vládnej moci, ktoré zákony budú schválené v rámci skráteného legislatívneho konania.

V tomto volebnom období vládna moc si priala a presadila zákony, ktoré sa týkali podpory dvoch politik z globálnej úrovne. Znamená to, že vládna moc vychádza z vôle a moci nadnárodných štruktúr ako napríklad EÚ či NATO. V skrátenom legislatívnom konaní boli prijaté zákony, ktoré sa týkali: a) globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu a b) konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ s Ruskou federáciou, ktorá viedla k vytvoreniu ukrajinskej krízy v roku 2014, k vnútroštátnej vojne s následnou humanitárnou krízou, k vstupu ruských ozbrojených síl na územie Ukrajiny a k vojenskému stretu Západu s RF, k masívnym ekonomickým sankciám proti RF, ktoré v skutočnosti poškodzujú samotné členské štáty EÚ a ich obyvateľstvo.

Zákony, ktoré súvisia s uvedenými politikami, bolo podľa „právneho experta“ nevyhnutne prijať. Ich prijatie sa doslova pokladá za akýsi výsledok „dejinného determinizmu“, za ktorý nikto nemôže, pretože je to nevyhnutný proces vývoja globálneho kapitalizmu. Takéto zákony potom si nikto nesmie dovoliť posudzovať v smere, že prispeli k rozvratu právneho štátu. Lenže v skutočnosti práve zákony súvisiace s vyššie uvedenými politikami prispeli k porušovaniu ľudskej dôstojnosti, ľudských práv a slobôd, k výraznému politickému zásahu do bežného systému poskytovania zdravotnej starostlivosti založenej na personálnom vzťahu pacient – lekár s klinickým vyšetrením, k posilňovaniu unipolárnej globalizácie, k posilňovaniu zdravotnej diktatúry zo strany WHO a farmaceutického Kartelu, k rozvratu kolektívnej bezpečnosti v Európe a vo svete, k vojenskému ťaženiu celého západného kapitalizmu na východ – proti RF.

Slovenská republika sa zásluhou svojich politických predstaviteľov vrátila do doby existencie klérofašistického štátu. Namiesto nehynúcej podpory fašistického Nemecka v súčasnosti Slovenská republika podporuje záujmy USA, NATO a EÚ zamerané na oslabenie a zničenie RF. Namiesto deklarovania a praktizovania nenávisti k židovskému obyvateľstvu sa teraz po obyvateľstvu vyžaduje nepriateľstvo k Ruskej federácií. Vojnová podpora kyjevskej diktatúry ako regenta Koloniálnej správy Západu nad Ukrajinou je zo strany predstaviteľov vládnej moci nespochybniteľná a zatiaľ nezastaviteľná. Nikto z vládnej moci sa nemá záujem zamyslieť sa, k čomu takáto politika vedie a že žiadne členstvo v EÚ a v NATO neposkytuje dostatočnú záruku pre mier v Európe a bezpečnosť našich občanov.

Pán JUDr. Milan Vetrák si dnes ešte neuvedomuje, že príde čas, keď sa práve zákony prijaté v skrátenom legislatívnom konaní budú detailne posudzovať. To, že generálny prokurátor nehovorí o rozvrate právneho štátu, neznamená, že môžeme byť spokojní s tým, čo sa v právnom systéme dialo a deje, či vôbec v spoločnosti. Takže si dovolím pripomenúť, že po skúsenostiach z Nemecka, otázka viny bude posudzovaná oveľa širšie a pôjde o preskúmanie viny z hľadiska a) zločinov (proti ľudskosti ), b) politickej viny, c) morálnej viny a d) metafyzickej viny.

V Obyčajných správach vydaných 8.9.2023 sa už na úvodnej strane píše, že Slovensku ide o život. Kto sa usiluje zbaviť Slovenska života a v akom zmysle ? Už z prvej vety je jasné, že ide o tri volebné obdobia pod vedením Róberta Fica a neskôr Pellegriniho. Vraj rozkradnutím 30 miliard eur sa Slovensko ničí. Od februára 2020 sa politickému hnutiu OĽANO podarilo mafiu od moci odstaviť, lenže tá sa opäť chce dostať k moci a preto OĽANO A PRIATELIA zvolali: Slovensko volá o pomoc ! Ozaj, koho volá o pomoc ? V tomto prípade nejde o žiadne vojenské jednotky. Volanie o pomoc je adresované ľuďom – občanom, voličom. Nám voličom bola adresovaná výzva vyhrať nad mafiou, čo v preklade do slovenčiny znamená nevoliť také politické strany ako SMER – SD, HLAS – SD, SNS či Republiku.

Ak voliči nebudú voliť uvedené politické strany, výhra bude na ich strane a Slovensko bude zachránené. Ozaj takýmto jednoduchým rozprávkovým štýlom je možné a potrebné riešiť problém ? A za hlavný problém zo strany deklarovanej koalície sa pokladá rozkrádanie štátu mafiou, čo priviedlo štát k dezolatnému stavu. Z rôznych stanovísk a popisov vyplýva, že od februára 2020 sa začal skutočný boj s mafiou v mene záchrany Slovenska. Aby sa tento boj s mafiou a za spravodlivé Slovensko nezastavil, nezadrhol, volič na základe propagačných novín mal pochopiť, že sa má dištancovať od určitých politických strán vyššie uvedených.

Z uvedených súvislosti vyplýva táto moja otázka: Môžeme ozaj pokladať v súčasnej dobe za hlavný problém Slovenska rozkrádanie štátu mafiou ? Otázku som postavil preto, že od februára 2020 máme na Slovensku vládnu moc, ktorá podľa názoru všetkých zainteresovaných v koalícií OĽANO A PRIATELIA, zabezpečuje spravodlivé fungovanie štátu bez korupcie a novej mafie. Znamená to, že hlavný problém Slovenska sa úmyselne skrýva pred občanmi – voličmi. A aby to tak ostalo, tak sa má nabudiť v kampani pred voľbami predstava, že je akousi prirodzenou povinnosťou voličov, aby svoju dôveru vložili do rúk koalície OĽANO A PRIATELIA. Jej účasť vo vláde je podmienkou, aby boj proti mafii a korupcií úspešne dovŕšili. K tomuto dovŕšeniu boja proti mafii je potrebné z pohľadu koalície splniť aj ďalšiu podmienku: aby sa ľudia postarali svojimi hlasmi o to, aby sa politické strany ako SMER – SD, HLAS – SD, SNS či Republika nedostali do NR SR a teda nedostali ani príležitosť získať moc.

A tu je moja ďalšia otázka: Čo dostanú ľudia za odmenu, ak podľa scenára koalície OĽANO A PRIATELIA dosiahnu to, že mafia neprejde, nezvíťazí ? Ľudu Slovenska bol predstavený, ak sa ľud vo voľbách osvedčí, skvelý „pamlsek“ – Zmluva so Slovenskom ako verejný prísľub koalície, ak sa stane súčasťou vládnej moci. Osobne verejný prísľub ako taký pokladám za významný nástroj v rámci kampane pred voľbami. V tomto prípade je však dôležitý obsah verejného prísľubu. V Zmluve so Slovenskom ma zaujal iba bod č. 10, potom „odmena“ pre ľudí je veľmi slabá a praktický pre život spoločnosti neprinesie nič pozitívneho v zásadnom slová zmysle.

Obsah Zmluvy so Slovenskom je zameraný na uspokojenie niektorých možných potrieb rodín ( bod 1 až 7 ), vyplatenie odmeny za účasť vo voľbách má byť lákadlom ( bod 8 ) a bod 9 je mišungom k jednej otázke politiky, k jednému paragrafu, k potrebe záruk pre vyšetrovateľov a k jednému prejavu netolerancie. V Zmluve so Slovenskom nie je uvedený žiadny prísľub, že sa občania dostanú k svojim politickým potrebám, k ovplyvňovaniu dôležitých politik, ktoré predstavitelia vládnej moci si svojvoľne prisvojili pre seba, presadzujú za každú cenu a v rozpore so záujmami slovenského národa ! Pre pochopenie uvediem jeden príklad a v ďalšej časti svojho príspevku pripomeniem ďalšie dôležité politiky. Teraz ten hypotetický príklad.

Zo strany koalície OĽANO A PRIATELIA, ak dostane možnosť byť súčasťou vládnej koalície, bude zabezpečené, aby vládna moc už na svojich prvých zasadnutiach a v rámci svojich prvých rozhodnutí deklarovala, že Slovenská republika končí s podporou kyjevskej diktatúry vo vojne s Ruskou federáciou a že nebude ďalej podporovať konfrontačnú politiku Západu na čele s USA, NATO a EÚ proti Ruskej federácií. Na základe toho zabezpečí, aby vládna moc prijala opatrenia k obnoveniu normálnych vzťahov medzi SR a RF na základe novej Zmluvy o priateľstve a vzájomne výhodnej spolupráci a pomoci. Takýto verejný prísľub politického hnutia a jeho priateľov by som privítal, pretože by sa výrazne posilnila bezpečnosť štátu a národa.

Vie si čitateľ predstaviť, že by sa predstavitelia koalície OĽANO A PRIATELIA rozhodli pre takýto verejný prísľub ? Ja osobne veľmi pochybujem. Celý obsah verejného prísľubu je postavený tak, aby sa o zásadných veciach, problémoch a politikách nikto vládnej moci nemiešal do remeslá a teda ani si nenárokoval právo diskutovať, ale iba veriť. A za túto poslušnosť majú byť voliči odmenení „Matovičovými donatkami“. Uviedol som príklad toho, že Zmluva so Slovenskom mala obsahovať aj otázky spojené s politickými potrebami občanov. Prečo to tak nie je ? Pretože to je zámer, ako odvádzať pozornosť voličov iným smerom. Zúfalstvo predstaviteľov koalície je spojené práve s predstavou toho, že ak by sa mafia dostala k moci, tak jedným z prvých opatrení bude ukončenie vojenskej podpory Ukrajine vo vojne s RF. A to je niečo pre vojnových štváčov zo Západu nevysvetliteľné a nepredstaviteľné !

Je možné konštatovať, že koalícia OĽANO A PRIATELIA sa s ľuďmi v SR hrá na slepú babu. Je mi preto jasné, že tí, čo volili doterajšieho člena vládnej moci, ku ktorému sa prilepilo pár „priateľov“ z núdze – a keď by sa táto „spravodlivá, čestná a odborná“ koalícia dostala k moci, tak bude pokračovať v politike, ktorú realizovala aj v rokoch 2020 až 2023. A bude pokračovať v realizácií politik, o ktorých sa v čase kampane pred voľbami vôbec nehovorí. Veľmi poučným príkladom toho, o čom sa nehovorí, je otázka prípravy novej pandemickej zmluvy na úrovni WHO – Svetovej zdravotníckej organizácie.

Na cz24 news bol dňa 28.9.2023 uverejnený článok, v ktorom sa píše o príprave novej pandemickej zmluvy pod záštitou WHO. Aktivista Ján Jelínek nakrúcal cez deň otvorených dverí v NR SR. A na prípravu novej pandemickej zmluvy sa dotazoval u Matoviča, Krajčího, Kollára, Letanovskej, Hegera, Remišovej a Valaška. Dokopy nikto z uvedených dôležitých politických osobnosti o príprave pandemickej zmluvy nič nevedel a ani nebola chuť o tom niečo rozprávať. Zoberme na vedomie, že bol dátum 1.9.2023, mesiac pred voľbami a nikto z tých, čo sa uchádzali o dôveru občanov, nemali žiadnu vedomosť , respektíve nebola ochota k takejto téme sa osobne vyznať.

Žiada sa mi napísať niekoľko myšlienok, ktoré sa dotýkajú problému korupcie v spoločnosti. Uvedomujem si, že korupcia ( mafia ) sa ako taká v kapitalistickej spoločnosti nedá vykoreniť, ale dá sa s ňou bojovať a dosiahnuť určité úspechy. Prípady korupčných káuz, ktoré boli uvedené vo všetkých číslach Obyčajných novín, svedčia o korupcií, ktorá sa rozrástla v rámci štátnej moci, v jej ústredných orgánoch. Predpokladám, že vždy ide o prepojenie biznisu či podnikateľskej činnosti s rozhodovacími procesmi v štátnej správe, A medzi rozhodovacie procesy patrí aj realizovanie úloh a činnosti, ktoré súvisia s využitím eurofondov.

Domnievam sa, že je potrebné rozlišovať medzi bojom proti korupcií ( mafii ) a vytváraním protikorupčného prostredia. Úspechy svojho boja proti mafii OĽANO dokumentuje na počtoch odsúdených a počtoch obvinených. Čo však občanom – voličom nechce hnutie pripomenúť, že tak boj proti korupcií ako aj vytváranie protikorupčného prostredia vo veľkom súvisia s politickou vinou každej vládnej moci, ktorá doteraz bola inštalovaná. Politickej viny, ktorú nižšie budem konkretizovať, sa nie je možné zbaviť ani čiastočnými úspechmi, ktorými sa v otázke eurofondov chváli pani Veronika Remišová. Tento úspech podľa nej súvisí s lepším čerpaním eurofondov a vraj aj s najlepšou reformou v histórií Slovenska, pretože sa zjednodušila byrokracia a zaviedli sa férové pravidlá.

V čom spočíva politická vina súvisiaca s vytváraním korupčného prostredia ? Politická vina spočíva v tom, akým spôsobom bola sformovaná štátna moc v SR, ako bola riešená organizácia štátnej správy. Zjednodušene, na území SR v tomto smere existuje silný centralizovaný štát. Decentralizácia štátnej správy a moci je len formálna. Z môjho pohľadu je potrebné výrazne posilniť postavenie miestnej štátnej správy, teda okresných úradov. Miestna štátna správa by mala mať volených prednostov a volených poslancov okresu. Na úrovni okresných úradov sa má pracovať so všetkými finančnými zdrojmi, ktoré sú v rámci eurofondov k dispozícií. Na tej istej úrovni sa majú riešiť otázky regionálneho rozvoja. Pozitívne zmeny dosiahnuté pod vedením pani V. Remišovej patria do oblasti morálno-administratívnych krokov.

Politická vina všetkých politických subjektov, ktoré sa uchádzajú o dôveru voličov, spočíva v tom, že bola odňatá moc od občanov z regiónov, že v rámci platnej organizačnej štruktúry štátnej moci okresné úrady nemajú žiadnu moc rozhodovať o skutočnom rozvoji svojho okresu. Predsedovia okresných úradov sú iba nominantmi jednej politickej strany či koaličnej skupiny politických strán. V súčasnosti silnej centralizovanej moci zodpovedá aj volebný systém pre voľby do NR SR, pretože jedno mandátový volebný systém je doslova lákadlom pre všelijakým spôsobom sformované skupiny, ktoré sa označujú za politické strany a hnutia a z ktorých každá ponúka skvelých politický, morálne a odborne zdatných kandidátov.

Nie je pravda, že koalícia OĽANO A PRIATELIA bude zárukou, že mafia sa nevráti späť. Korupcia sa obmedzí, a podstatne, len vtedy, keď štátna moc bude decentralizovaná a teda dostatočne aj po finančnej a právnej stránke silná. Táto požiadavka na zásadnú zmenu musí byť doplnená novým volebným systémom do NR SR, ktorým sa obmedzí moc politických strán a posilní moc občanov pri výbere a voľbe kandidátov. V kampani pred voľbami sa doslova zatajujú politické potreby občanov, ktoré som doposiaľ iba naznačil. K tomu doplním moju poznámku, že zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov môže byť dobrá vec, ale ak by mala byť presadená, mala by súvisieť s novým volebným systémom do NR SR, ktorý by dovoľoval občanom – voličom svojich zvolených politikov aj odvolať.

Občanom – voličom boli do ich domácnosti poslané štvoro obyčajných novín „obyčajných ľudí a ich priateľov“. Volič tak mal možnosť z nich vyčítať, čo je najdôležitejšie v politike politického hnutia OĽANO a jeho priateľov pre nastávajúce volebné obdobie. Áno, formálne z každej jednej strany obyčajných novín je voličovi pripomínaná potreba boja proti mafii ako tvrdého zápasu temných mafiánskych síl s občanmi. Kto patrí k mafiánom, to bolo voličom cez obyčajné noviny jasne dokumentované. Lenže to najdôležitejšie zistenie z prečítaného obsahu novín je to, o čom si tvorcovia novín pod vedením Igora Matoviča ani nemohli, respektíve nechceli dovoliť občanom zvestovať a to z rôznych dôvodov.

V Obyčajných novinách sa občania – voliči vôbec nemali možnosť zoznámiť so závažnými prioritnými a doslova osudovými otázkami a problémami politik, ktoré sa už dlhšiu dobu organizujú z prostredia „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO, EÚ a rôznych nadnárodných korporácií – tak farmaceutických ako aj technologických, vojenských či finančných, ako aj rôznych iných globálnych štruktúr privátneho sektora či medzinárodných organizácií na čele s OSN a WHO. Pre mňa nie je záhadou, prečo v Obyčajných novinách nie je žiadna zmienka o politikách, ktoré sa v plnej miere zo strany predstaviteľov vládnej moci realizujú na území SR, ale o ktorých musí existovať hrobové ticho.

Žijeme v kapitalistickej spoločnosti, v ktorej neexistuje skutočná demokracia, ale iba polyarchia a preto dochádza k tomu, že o politických potrebách občanov sa nesmie otvorene hovoriť a otvorene tieto potreby presadzovať. Demokraciu si je potrebné predstaviť ako systém, v ktorom platí všeobecné hlasovacie právo a voličstvo je suverénne. Teraz sa ako taký dôraz kladie na hlasovacie právo. Lenže problém je skrytý v požiadavke, aby voličstvo bolo suverénne !!! A voličstvo je suverénne iba vtedy, keď sú jeho účastníci dobre informovaní a argumentačné vyzbrojení v súvislosti so všetkými otázkami, o ktorých sa bude rozhodovať v politických procesoch, a ktorí sa budú môcť aktívne zúčastňovať na ich riešení.

A znakom suverenity voliča je aj to, že neexistuje nijaká menšinová trieda, ktorá by bola privilegovaná ! Kedy ide o privilegovanú triedu ? Vtedy, keď má v rukách aspoň takú politickú moc, ktorá sa rovná moci volených úradníkov, a je nedosiahnuteľná pre inú stabilnú skupinu. Demokracia teda predstavuje systém, v ktorom voliči sú aktívni a dobre informovaní a nemôže na nich svojimi obštrukciami vplývať privilegovaná minoritná trieda. V kapitalistickej spoločnosti takouto privilegovanou triedou je kapitalistická trieda, ktorá používa prinajmenej takú politickú moc ako zvolení politici a nepripustí k sebe nijakú inú skupinu. Tento uvedený znak suverenity voliča je podstatnou stránkou skutočnej demokracie a na “demokratickom” Západe si nikde nepoužíva a ani politici o ňom nikdy nehovoria a za jeho uplatňovanie v spoločnosti sa ani nezasadzujú. Takéto poučenie o tom, čo je skutočná demokracia nájde čitateľ v diele amerického filozofa Davida Schweickarta „Po kapitalizme ekonomická demokracia“ ( str. 128 ).

Politika je okrem iného o riešení rôznych záujmov a preto má byť aj občanovi jasné, že niektoré záujmy sa zásadným spôsobom ochraňujú, niektoré záujmy sú zatajované a propagované v akomsi ľudskom štýle ( napríklad globálna ochrana zdravia a životov ľudí ), niektoré záujmy sú tvrdo potierané. Otázka záujmov sa na kapitalistickom Západe v tomto storočí vyhrotila ako stret globálnych a národných záujmov, ako stret globálneho kapitálu a jeho minoritnej triedy kapitalistov, ktoré sa majú presadzovať, proti záujmom občianskej, pracujúcej väčšiny. K čomu má teda slúžiť štátna moc v kapitalistickej spoločnosti ?

Štátna moc v kapitalistickej spoločnosti, o ktorej sa na Západe hovorí ako o demokratickom a právnom štáte, má slúžiť k udržiavaniu akejsi rovnováhy medzi politickou rovnosťou všetkých občanov na jednej strane a mocou a bohatstvom na strane druhej. Politická rovnosť všetkých občanov si vyžaduje účasť v politickom konaní a v politickom boji, pričom žiadne otázky záujmov a politik s nimi spätých nemôžu byť s posudzovania a rozhodovania vyčlenené. Na takúto politickú prax – na vyčleňovanie – nemá žiadna vládna moc mandát a predsa sa to v každom volebnom období opakuje: globálne sa bez pripomienok a bez občanov rešpektuje a presadzuje ako niečo objektívne, zákonité, efektívnejšie, ľudskejšie a preto má prednosť pred národným !!!

Ako je vidieť, k ochrane skutočne národných záujmov a národných politik vôbec nepomáha ani ústavná povinnosť zloženia sľubu zvolených politikov na rôznych úrovniach. Zo strany vládnej moci a za úzkej súčinnosti s občanmi SR je potrebné viesť rozumný zápas medzi globálnym a národným. Matovičov boj proti mafií a „donatky“, ktoré predkladá koalícia OĽANO A PRIATELIA pre voličov, je na míle vzdialená od potreby tohto zápasu. Je to otázka nevedomosti a teda hlúposti našich novodobých politikov a kandidátov na politiku alebo je to určitý zámer jasne prisluhovať minoritnej triede kapitalistov a teda globálnemu kapitálu ? Čo nebolo v Obyčajných novinách napísané a zverejnené, pokiaľ ide o závažné, prioritné a doslova osudové problémy, témy a otázky politik, ktoré sú organizované z prostredia „demokratického“ Západu z rôznych nadnárodných štruktúr ? Niektoré zásadné politiky si dovolím pripomenúť v druhej, záverečnej časti môjho príspevku.

Koniec časti I.

Pokračovanie v záverečnej časti II.

Dušan Hirjak