Občan má byť iba divákom alebo aj účastníkom života slovenského národa ? Časť III.

III.

Teoretické východiska a praktické kroky k naplneniu politických potrieb občanov.

V teoretických východiskách som sa zameral na dielo amerického filozofa Davida Schweickarta, ktorý svoje dlhoročné bádania vložil do obsahu svojho diela s názvom „Po kapitalizme ekonomická demokracia“. Dielo vyšlo vo Vydavateľstve spolku slovenských spisovateľov v roku 2010. V Amerike vyšlo v roku 2002. Z myšlienok, ktoré som prezentoval z uvedeného diela, je potrebné sa ako tak poučiť a začať rozmýšľať o tom, čo môžeme v mene lepšej budúcnosti po kapitalizme urobiť už teraz v týchto dňoch, mesiacoch a v nadchádzajúcom volebnom období, keďže žijeme a trápime sa v lone kapitalistickej spoločnosti.

To, čo si je treba všimnúť, je z posledných niekoľko rokov celkom jasné: začal sa nástup, rozvinutie „triedneho boja“ privilegovanej minoritnej triedy kapitalistov proti obyvateľstvu vo vyspelých kapitalistických krajinách na čele s USA. Zo strany uvedenej triedy, ktorú nebudem nazývať rôznymi inými prívlastkami, ktoré sa zvyčajne používajú, sú na plný pohon organizované globálne politiky, ktoré negatívne poškodzujú životy ľudí, ich životné podmienky degradujú spôsobom, ktorý postupne vedie k modernému, novodobému otroctvu. Z môjho pohľadu kapitalistická globalizácia so svojou ideológiou nevyvoláva dostatočný odpor obyvateľstva – voličov, pretože nad našim vedomím a každodenným bytím vládnu dva významné prisluhovačské elementy minoritnej triedy kapitalistov.

Ide o rôzne mediálne skupiny a verejnoprávnu RTVS a ide vždy o predstaviteľov vládnej moci aj na čele s prezidentom SR a jeho úradom. Ak svet a náš západný svet určite potrebuje pokrokovú alternatívu voči ideológií globálneho kapitalizmu, tak americký filozof si dal záležať na tom, že žiadna pokroková alternatíva nemôže byť založená na tom, aby neriešila otázku podstaty kapitalizmu. Aby občania – voliči už teraz v tomto období sa začali učiť zodpovedne konať, musia si aspoň v duchu uvedomovať, že potrebujeme nový ekonomický systém, ktorý americký filozof nazval ekonomická demokracia. Základný model ekonomickej demokracie , ktorý americký filozof rozpracoval, som čitateľovi sčasti naznačil už v časti I. a časti II. tohto príspevku.

Nakoľko v kapitalizme neexistuje tá pravá demokracia, ale polyarchia, a minoritná trieda kapitalistov má v spoločnosti privilegované postavenie, tak ústredným problémom v lone kapitalizmu je problém súžitia politickej rovnosti s majetkovou nerovnosťou. Dodržiavanie súžitia v akejsi skutočnej rovnováhe aj pri existujúcich štruktúrach globálneho kapitalizmu by malo byť predmetom skutočného politického boja v každom národnom štáte. Problém politickej rovnosti s majetkovou nerovnosťou sa totiž nemôže udržiavať len deklarovaním základných ľudských práv a slobôd a vraj „univerzálnych“ hodnôt, ktoré sú deklarované v rôznych dokumentoch západného sveta. Tu si pokladám za povinnosť doplniť, že za významné elementy, ktoré strážia „spoločenské vedomie“ občanov – voličov, patria politické strany, teda veľká väčšina z tých, ktoré túžia po účasti na vládnej moci. Občania sa potrebujú dopracovať k poznaniu, že až na niektoré výnimky, stranícky systém jednoznačne korešponduje so záujmami kapitálu, čo tvrdí aj samotný filozof (str.173). Naše politické strany sa tvária a deklarujú, že zastupujú všeobecný záujem spoločnosti, čo mnohých občanov dezorientuje.

Teraz nie je vhodný čas usilovať sa o nejaké radikálne reformy, ktoré môžu krajinu priamo posunúť k ekonomickej demokracií, pretože k takémuto rozhodnutiu nie sú vytvorené potrebné podmienky. A ako už bolo zdôraznené na inom mieste tohto príspevku, rozhodujúcou podmienkou je existencia ľavicovej politickej strany s radikálnym socialistickým programom. Takúto strana na našej politickej scéne absentuje, pričom je potrebné dodať, že sa musí v rámci volieb dostať k moci, čo zase znamená, že s jej programom sa musí stotožniť veľká časť voličstva. Ak takýto radikálny krok nie je možný z objektívnych dôvodov zrealizovať, potom čo je možné a potrebné podniknúť zo strany občanov, aby sa to dostalo do pozornosti politických strán a širokej verejnosti ?

Aby obyvateľstvo SR a občania – voliči zvlášť mohli organizovať svoj odpor proti rôznym útokom a politikám minoritnej triedy kapitalistov, a teda proti globálnemu kapitálu, je treba navrhovať určité reformné kroky, ktoré v svojej podstate sa budú dotýkať riešenia najzákladnejšieho problému fungovania štátu, ktorý sa na Západe oficiálne označuje ako demokratický a právny štát. Týmto problémom je súžitie politickej rovnosti občanov s majetkovou nerovnosťou, ktoré má množstvo nedostatkov a preto sa vyžaduje v rámci politického konania viesť politický boj za súžitie oboch strán – politickej rovnosti a kapitálu – v akomsi rovnovážnom stave. Ak sa niekedy klasickí liberálni filozofi obávali ohrozenia majetku bohatých, ktoré by mohlo nastať v súvislosti so skutočným rozšírením demokracie, tak teraz je situácia obrátená.

Nemajetní nezbohatli, nebolo im priznané právo na skutočnú demokraciu – len na polyarchiu – ale zo strany kapitálu – globálne majúcich – sú organizované na globálnej úrovni rôzne rozhodnutia, ktoré ohrozujú postavenia a životné osudy obyvateľstva. Strana minoritnej triedy kapitalistov je tá strana, ktorej má mať štát úlohu za podpory občanov obmedziť nekontrolovanú moc ! Neobmedzená moc kapitálu už nemá silu zastaviť rôzne krízové javy v západných spoločnostiach, ale má bohatstvo, moc a technológie v svojich rukách, s ktorými chce a plánuje preorientovať globálny kapitalizmus na kapitalizmus zainteresovaných a tým nastoliť totálnu nadvládu nad nemajetnými. Vyvstáva teda otázka, ako naplniť politické potreby občanov, aby sme sa najprv a čo najskôr mohli vrátiť k životu v umiernenom kapitalizme, v ktorom sa otázka globalizácie môže začať riešiť iným spôsobom a teda tak, aby národné štáty, napríklad v Európe, mohli posilniť svoju skutočnú suverenitu a zároveň aj čo najlepšie ochrániť svoje obyvateľstvo pred nežiaducimi vplyvmi globálneho kapitálu.

Aké kroky je potrebné zo strany občanov podniknúť ešte v tomto období pred voľbami do NR SR ?

Občania nesmú čakať na to, s akým programom príde politická strana do kampane pred voľbami do NR SR. Až na určité výnimky, politické strany svojou programovou orientáciou pod vedením svojich lídrov patria do systému polyarchie, ktorý jednoznačne podporuje bohatstvo a moc globálneho kapitálu a v konečnom dôsledku privilegované postavenie minoritnej triedy kapitalistov. Z tohto dôvodu rôzne stranícke zlepence budú orientovať pozornosť občanov – voličov len na sľuby o akútnej pomoci od štátu. V popredí budú sľuby, ako ochrániť obyvateľstvo pred zdražovaním energie, potravín a ostatných výdavkov každodenného života. Zásadnú zmenu v správaní sa politických strán a ich predstaviteľov pred voľbami nedosiahneme.

Je potrebné uskutočniť určitú zásadnú zmenu v správaní sa občanov – voličov ! Kampaň pred voľbami do NR SR sa žiada iniciatívne doplniť o určitý „koperníkovský obrat“ zo strany občanov. Ak sa občania dokážu určitými organizačnými formami zjednotiť, potom všetkým politickým stranám, ktoré sa prihlásia k voľbám, je potrebné pripraviť reformný balík návrhov, ktoré dostanú na posúdenie k obdobiu kampane pred voľbami. Reformný balík návrhov občanov má predstavovať skutočný a jasný dokument  Platformu občanov SR, respektíve Občiansku platformu, ktorá bude ponukou pre zainteresované politické strany a ich kandidátov na poslancov. Platforma občanov SR bude verejným dokumentom a úlohou kandidujúcich politických strán a ich kandidátov bude návrhy Platformy posúdiť a tiež verejne oznámiť, ktoré úlohy a priority z reformného balíka budú v prípade zvolenia akceptovať a ktoré zásadne odmietajú.

Z uvedeného vyplýva, že ak by sa už v tomto predvolebnom období podarilo zjednotiť rôzne občianske iniciatívy k spoločnému predloženiu dokumentu ako Platformy občanov SR, samotná kampaň pred voľbami by musela byť organizovaná trošku iným spôsobom. To nové v kampani pred voľbami by spočívalo v tom, že v predvolebných súbojoch sa majú stretnúť dve strany. Na jednej strane to budú všetky politické strany a hnutia, ktoré sa plánujú uchádzať o dôveru občanov a k tomu budú mať k dispozícií svoje programy. Na strane druhej to budú samotní občania – voliči, ktorí budú zastúpení Platformou občanov SR, respektíve Občianskou platformou, ktorá bude predstavovať predvolebný dokument – reformný balík úloh a priorít z hľadiska výlučne záujmov občanov. Tento dokument zo strany občanov bude verejným dokumentom pre potreby tak politických strán ako aj občanov – voličov a je potrebné, aby bol doručený do každej domácnosti v SR.

Prečo je potrebné spracovať dokument pre stranu občanov SR a čo sa tým sleduje ?

Predvolebný dokument s názvom „Platforma občanov SR“ má z hľadiska občanov a ich záujmov, rovnako ako aj z hľadiska presadzovania národných záujmov a teda záujmov Slovenskej republiky, predstavovať reformný balík návrhov úloh a priorít, ktoré sa navrhujú kandidujúcim politickým stranám a hnutiach, rovnako ako aj ich kandidátom, aby sa s navrhovanými požiadavkami zoznámili, prerokovali ich vo vecných a otvorených diskusiách nielen medzi sebou, ale aj s občanmi a organizátormi uvedenej platformy.

Očakávaným výsledkom návrhu zo strany občanov–voličov má byť to, aby sa v rámci kampane pred voľbami politické strany verejne vyjadrili či deklarovali, ktoré úlohy a priority reformného balíka, ako požiadavok zo strany občanov, budú v prípade zvolenia do NR SR akceptovať v plnom rozsahu a ktoré nie. Kampaň pred voľbami do NR SR v tomto roku nemá byť, ako doteraz, iba o tom, čo si v svojich programoch naplánovali politické strany, ale aj o tom, čo verejne od svojich kandidátov na politické funkcie požaduje Strana občanov SR, ktorá v zmysle Ústavy SR je základom štátnej moci.

Zmenou organizácie kampane pred voľbami sa má sledovať to, aby sa politické strany a ich kandidáti v svojich funkciách už pred voľbami verejne zaviazali podporovať a realizovať úlohy a priority, ktoré budú požiadavkami Strany občanov ako voličov, ktorí potrebujú a požadujú, aby boli naplnené ich určité politické potreby, dôležité pre ochranu ich záujmov a zachovania štátnej suverenity.

Predpokladám, že hlavným iniciátorom prípravy dokumentu Platforma občanov SR môže byť organizačná skupina Národného obrodenia za účasti rôznych ďalších iniciatívnych občianskych skupín ako napríklad Vlastenecký front, Stála konferencia slovenskej inteligencie, OZ Spoločenstvo Kresťanské slovensko, Signatári Nitrianskej deklarácie, zástupcovia Združenia miest a obcí SR, Konfederácie odborových zväzov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a záujmových združení SR, Centrum pre verejnú politiku, Združenie slovenskej inteligencie, Inštitút národnej politiky, Slovenskí katolici, Vlastenecký inštitút Petra Šveca, Aliancia národných síl, Slavica Nitra, iniciatívni jednotlivci a podobne.

Domnievam sa, že organizačná skupina Národného obrodenia, doplnená o niektorých ďalších jednotlivcov, má byť sformovaná čo najskôr a tak, aby mohla na konferencií pre spracovanie a odsúhlasenie Platformy občanov SR, zrealizovať navrhnutú predstavu o účasti strany občanov v kampani pred voľbami. Predpokladám tiež, že konferenciou schválená dočasná skupina s názvom napríklad ako „Rada občanov pre účasť v kampani pred voľbami“ bude oprávnená zabezpečovať všetky potrebné úlohy, ktoré jej vyplynú pre presadzovanie Platformy občanov SR smerom k verejnosti, k politickým stranám a hnutiam a smerom k verejnoprávnej RTVS a ďalším médiám. Počítam aj s tým, že členovia Rady by mali byť aktívnymi účastníkmi rôznych verejných aktivít v rámci kampane pred voľbami.

Aby občania SR dosiahli naplnenie svojich určitých politických potrieb, k tomu má slúžiť práve dokument Platforma občanov SR. V tomto predvolebnom období bude potrebné zo strany občanov a jej iniciatívnych skupín vyvinúť určité úsilie k tomu, aby sa vytvoril dostatočný verejný vplyv na predstaviteľov politických strán a hnutí a ich potenciálnych kandidátov prijať za svoju povinnosť presadzovať v rámci novovytvorenej vládnej moci úlohy a priority z reformného balíka občanov, ktoré sa majú stať predmetom verejného prísľubu. Teraz si dovolím celkom voľne a neusporiadanie navrhnúť, čo môže byť predmetom reformného balíka občanov SR k príprave a zrealizovaniu kampane pred voľbami do NR SR 2023, pričom z mojej strany nejde o žiadny vyčerpávajúci návrh. Do dokumentu Platforma občanov SR je možné zaradiť tieto návrhy:

1. Okamžite po ustanovení novej vládnej moci v SR prijať rozhodnutie o zastavení poskytovania vojenskej pomoci kyjevskému režimu – kyjevskej diktatúre. Vojenská pomoc Ukrajine nie je v záujme ukrajinského a ani ruského národa. Predlžovať vojenský konflikt nie je potrebné, pretože kyjevská diktatúra nie je pre budúcnosť ukrajinského národa žiadnou zárukou šťastného a mierového života. Kto o tom pochybuje, nech si všetky „budovateľské úspechy“ kyjevskej diktatúry od roku 2014, napíše na papier.

2. V náväznosti na zastavenie vojenskej pomoci kyjevskému režimu prijať na vládnej a zákonodárnej úrovni opatrenia k postupnému ukončeniu konfrontačnej politiky západného kapitalizmu pod vedením USA, NATO a EÚ proti Ruskej federácií zo strany Slovenskej republiky, pričom postupne venovať pozornosť týmto otázkam:

a) dištancovať sa od úsilia vyvíjať aktivity v rámci východného zoskupenia B9,

b) verejne sa dištancovať od plánov na zničenie Ruskej federácie a potvrdiť ochotu spolupracovať s Ruskou federáciou v rámci novo navrhnutej zmluvy o priateľstve a vzájomne výhodnej spolupráci,

c) verejne zdôvodňovať účasť zástupcov SR v rámci činnosti vojenskej organizácie NATO a prijať zásadu, že spolupráca a rozvíjanie vzťahov s Ruskou federáciou nevylučujú ( zatiaľ ) členstvo SR v NATO,

d) spracovať a schváliť novú obrannú a bezpečnostnú politiku SR, založenú na potrebe nastolenia garantovanej neutrality, ktorá vyplynie z nezlučiteľnosti hodnôt SR a NATO,

e) uvedené otázky sa majú stať predmetom verejného zdôvodňovania politiky vládnej moci a otvorenej celospoločenskej diskusie bez obmedzenia.

3. Zabezpečiť, aby novozvolená vláda SR v svojom programovom vyhlásení jasne deklarovala, že definitívne ukončí realizovanie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu a nebude sa podieľať na realizácií pripravovaných ďalších pandémii zo strany WHO. Ustanoviť parlamentnú komisiu, ktorá bude mať za úlohu spracovať dokument o realizácií globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu a to na základe vykonanej kontroly na Úrade vlády SR,na všetkých dotknutých ústredných orgánov štátnej správy a na Úrade verejného zdravotníctva v SR, ktoré sa v rokoch 2020 až 2022 iniciatívne podieľali na prijímaní reštrikčných opatrení, testovaní obyvateľstva, uzatváraní spoločnosti v jednotlivých oblastiach jej života, na presadzovaní vakcinácie obyvateľstva, zasahovaní do bežného systému zdravotnej starostlivosti, založeného na personálnom vzťahu – pacient – lekár s klinickým vyšetrením a na slobodnom a individuálnom prístupe. Samotný dokument predložiť na rokovanie NR SR, rovnako aj verejnosti, aj s návrhom na prijatie ráznych opatrení. Z môjho pohľadu najdôležitejšie opatrenia by sa mali dotýkať týchto otázok:

3.1. Zabezpečiť, aby zdravotná politika bola v rukách vlády SR ako výlučná právomoc národného štátu. Z tohto dôvodu, zistiť, aké rozhodnutia boli prijaté za uvedené roky v rámci spoločnej koordinácie s Európskou komisiou, Európskou radou, Radou EÚ a v rámci Európskeho parlamentu. Vychádzam z toho, že zdravotná politika nie je výlučnou právomocou EÚ a je potrebné zabezpečiť, aby vplyv Bruselu na rozhodovacie procesy v národnom štáte bol čo najmenší.

3.2. Zabezpečiť, aby Najvyšší kontrolný úrad SR vykonal kontrolu finančných tokov a transakcií dohodnutých medzi vládou SR a Európskou komisiou, aké finančné záväzky, týkajúce sa boja proti „pandémii“ koronavírusu, eviduje EÚ vo vzťahu SR. Predpokladám, že ide o zadlženie sa SR, o ktorom občania SR nie sú informovaní. Všetky dlhy a záväzky zo strany SR, spojené s globálnou politikou boja proti koronavírusu, anulovať.

3.3. V rámci činnosti parlamentnej komisie osobitnú pozornosť venovať súčinnosti vládnych orgánov s Kanceláriou Svetovej zdravotníckej organizácie v Bratislave v otázkach globálneho boja proti „pandémii“ koronavírusu. Hlavnú pozornosť zamerať na preskúmanie riadiacich procesov zo strany WHO vo vzťahu k vláde SR, na základe akých právnych aktov a medicínskych analýz vznikla potreba presadzovať na území SR respiračnú chorobu ako pandémiu s použitím mimoriadnych reštrikčných prostriedkov na úkor lekárskej praxe spojenej s klinickým vyšetrením. Mimoriadnu pozornosť venovať otázkam štatistického zisťovania chorobnosti za roky 2018- 2019 a ďalej za roky 2020 až 2023.

3.4. Na úrovni vlády SR a na úrovni NR SR prijať k štatistickému zisťovaniu chorobnosti obyvateľstva príslušné zákonné opatrenia, aby zisťovanie bolo organizované a rešpektované výlučne zdola a teda z úrovne poskytovania bežnej zdravotnej starostlivosti a nie zhora – od WHO.

3.5. Zo strany vlády SR a NR SR odmietnuť podpísanie Pandemickej zmluvy a Medzinárodných zdravotných predpisov na ďalšie obdobie. S pripravenými návrhmi týchto zmlúv zoznámiť občanov SR.

3.6. Podporiť petíciu na vyvodenie trestnej zodpovednosti politikov a štátnych úradníkov za zločiny proti ľudskosti, spojených s používaním reštrikčných opatrení v rámci neexistujúcej pandémie koronavírusu.

3.7. Zrušiť všetky novely zákonov a zákony, ktoré riešili otázku ochrany verejného zdravia pred ochorením COVID – 19.

4. Zaviazať sa hneď po septembrových voľbách do NR SR začať s prípravou nových zákonov o voľbách do NR SR, o voľbe prezidenta SR, o voľbách poslancov do Európskeho parlamentu. Príprava týchto zákonov má byť založená na týchto zásadách:

4.1. Za aktívnej účasti zástupcov Platformy občanov SR a širokej občianskej verejnosti. V tomto prípade to vyplýva z § 30 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Keďže obidve možnosti sa nemôžu vylučovať, tak príprava nových zákonov o voľbách za účasti občanov a ich akceptácia bude uplatnením práva priamo a následne slobodnou voľbou.

4.2. Návrh zákonov bude obsahovo orientovaný tak, aby významne posilnil vplyv občanov na výber politických strán a kandidátov z radov občanov. Požiadavka na posilnenie vplyvu občanov vyplýva zo súvislosti dvoch paragrafov Ústavy SR. Ide o § 2 ods.1, ktorý jasne deklaruje, že štátna moc vychádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Uvedený paragraf má priamu súvislosť s § 31, ktorý pojednáva o tom, že zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Zo súvislosti uvedených dvoch paragrafov jasne vyplýva, že občania sú v spoločnosti dôležitou politicko silou, ktorá má čo hovoriť a zasahovať do slobodnej súťaže samotných politických strán. Jednoducho, občania ako politická sila a politické strany ako politické sily, v tom neexistuje žiadna totožnosť a preto aj v predvolebnom období občania majú právo aktívne vstúpiť s politickým stranami do slobodnej súťaže a v nej ovplyvňovať politické zámery, návrhy a predsavzatia politických strán.

4.3. Úloha médií, tak súkromných ako aj verejnoprávnej RTVS, musí byť zo strany štátu zodpovedne kontrolovaná a usmerňovaná v zmysle Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a v zmysle Všeobecnej pripomienky č. 34, prijatej v roku 2011 Komisiou OSN pre ľudské práva, ktorá je súčasťou uvedeného Paktu.

4.4. V zákone o voľbách do NR SR zrušiť klauzulu o hraniciach zvoliteľnosti do NR SR a niektoré ďalšie ustanovenia, súvisiace s podporou výlučného postavenia politických strán.

4.5. Návrhy všetkých troch zákonov o voľbách majú prejsť etapou verejného posudzovania zo strany občanov a v konečnom znení majú byť potvrdené buď referendom, respektíve prieskumom verejnej mienky, organizovanej orgánmi územnej samosprávy – miest a obcí v rámci ich štruktúry pre aktívnu demokraciu. Pre organizovanie prieskumu verejnej mienky orgánmi územnej samosprávy je možné využiť § 27 ods. 1 Ústavy SR, ktorý pojednáva o tom, že každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami. V tomto prípade by išlo o spoločné návrhy vo veciach verejného a spoločného záujmu občanov.

4.6. Vychádzajúc z potreby schválenie nových zákonov o voľbách, ktoré posilnia vplyv a rozhodovanie občanov, vyvstáva potreba novely základu politického poriadku: Ústavy Slovenskej republiky. V tomto prípade Ústava SR má dať jasný základ, ako kreovať vládu SR, pretože súčasný spôsob kreovania vlády SR je zastaralý a nefunkčný a v prospech oligarchov a nadnárodných štruktúr.

5. Zabezpečiť novelu Ústavy SR v časti venovanej otázkam referenda, ktoré sú uvedené v článkoch 93 až 100. Väčšina z uvedených článkov môže byť pozmenená, respektíve upravená a to v záujme vytvorenia reálnych podmienok pre vykonanie a platnosť referenda.

6. Naliehavou požiadavkou je, aby tí, čo chcú získať dôveru občanov – voličov, prijali verejný sľub aj pre oblasť zahraničnej politiky SR. Tej sa naša vládna moc za roky členstva v EÚ a NATO podstatným spôsobom vzdala v prospech záujmov EÚ, USA a NATO. Je potrebné zaviazať sa už v tomto novom volebnom období prijať všetky potrebné opatrenia k posilneniu zahraničnej politiky, založenej na ochrane záujmov SR a záujmov občanov, čo znamená, že má byť založené na posilňovaní suverenity slovenského národa a suverenity štátnej moci. Cez členstvo SR v NATO, v EÚ a cez bezvýhradnú podporu takej politiky, ktorá je založená na princípe euroatlantickej orientácie boli Slovenskej republike odňaté právomoci súvisiace s vnútroštátnou tvorbou vôle a to tak v oblasti moci zákonodarnej ako aj v oblasti výkonnej moci a moci súdnej.

Cez bruselský diktát ( EÚ a NATO ) sa významne posilňuje uplatňovanie euroatlantickej orientácie a Európa sa nemôže a nevie, ako sa stať nezávislou geopolitickou jednotkou, ktorá bude svoje vzťahy rozvíjať tak s USA ako aj s Ruskou federáciou, ale nie na úkor jedného z nich. To je politická pozícia, ktorú je vládna moc Slovenskej republiky povinná presadzovať. Prezident SR má byť na čele tohto úsilia. Podporovať neustále a bez pochybnosti princíp euroatlantickej orientácie jednoznačne vedie, najmä Európu, do náručia vojny s Ruskom. Ak vládna moc SR sa naďalej hlási k euroatlantickej orientácií, tak zároveň musí z toho logický vyplývať, že hlavnou bezpečnostnou hrozbou pre obyvateľov SR je práve vládna moc a nie verejnosť, ktorá sa dáva vraj ovplyvňovať proruskou propagandou.

Princíp euroatlantickej orientácie už v tomto storočí pomohol napáchať vo svete veľa zla, konfliktov a zločinov a preto má byť vládnou mocou mierumilovného štátu odmietnutý. Neexistuje žiadna teória liberalizmu, ktorá by tvrdila, že základom demokratického a právneho štátu bezpodmienečne musí patriť rešpektovanie princípu euroatlanticizmu. Mier po skončení druhej svetovej vojny bol v Európe a vo svete nastolený s veľkou zásluhou ZSSR. Z čoho potom vyrástol princíp euroatlanticizmu ? Obnova Európy bola veľkou príležitosťou pre samotnú Ameriku, konkrétnejšie pre americký kapitalizmus, pre americký kapitál, ktorý podstatne zosilnel práve vďaka projektu druhej svetovej vojny. Princíp euroatlanticizmu je len o tom, ako zabezpečiť vplyv a moc amerického kapitálu nad Európou. Ak ZSSR prispel k mierovému životu v Európe, potom prečo bolo potrebné založiť pakt NATO ? Práve kvôli tejto moci a jej upevňovania v Európe. Z uvedeného vyplýva, že sa máme orientovať na všetky svetové strany. Tí, čo tvrdia, že našim životným priestorom je EÚ,  svojou politickou pozíciou len sa otvorene prispôsobujú politike USA vo svete, založenej na unipolárnej globalizácií, ktorá nám a celému svetu len škodí.

Z uvedených súvislosti vyplýva, že odmietnutie bezvýhradne slúžiť globálnemu kapitalizmu podľa princípu euroatlanticizmu zákonite má viesť aj pochopenie, že vládna moc sa má zaviazať najprv sa pokúsiť svoju účasť a povinnosti v štruktúrach NATO a EÚ navrhovať reformovať a ak to nepôjde, tak jednoducho v súčinnosti s občanmi SR tieto zoskupenia opustiť v zmysle zásady: keď sa SR zaviazala k členstvu v EÚ a NATO, tak môže, z dôvodov organizovania politik, ktoré sú v hlbokom rozpore s jej záujmami, svoje členstvo aj ukončiť. K tomu je potrebné dodať, že reforma NATO a EÚ zhora – teda od vedenia NATO a inštitúcií EÚ na čele s Európskou komisiou – nie je možná. Z tohto dôvodu vládna moc na Slovensku môže mať iba iniciatívu pripraviť vlastné návrhy reforiem. Majú politické strany odvahu postaviť si takýto politický cieľ ? K tomu by sa mali jasne vyjadriť pred voľbami a občania by sa mali usilovať to zhodnotiť pre potreby svojich rozhodnutí.

7. Podľa Ústavy SR sa Slovenská republika neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. V prípade ideológie táto ústavná povinnosť sa vôbec nedodržiava. Nie je potrebné pracne hľadať, že oficiálnou ideológiou „demokratického“ Západu je liberalizmus. Ten je však v súčasnej dobe veľmi deformovaný, prerástol do post liberalizmu, zaujíma ho iba záporná ( negatívna ) sloboda a uznáva iba totožnosť jednotlivca bez jeho organickej totožnosti. V praktikách je post liberalizmus jasne totalitným nástrojom politickej teórie a praxe života ľudskej spoločnosti. V ľudskej spoločnosti má mať rovnaké postavenie, ocenenie, práva a povinnosti rovnako človek- liberál ako aj človek ne-liberál. Z tohto dôvodu vládna moc nemôže svoju politiku organizovať ako ochranu liberálov pred ne-liberálmi, lebo zdrojom štátnej moci sme všetci bez deklarovania vernosti liberalizmu. V živote slovenského národa je pozícia liberálov a ne-liberálov rovnako významná, potrebná a dôležitá. Bude dôležité, aby sa nová vládna moc zaviazala k tomu, že boj proti extrémizmu či proti dezinformáciám úplne zruší a a štátne štruktúry ustanovené k tomuto boju zaniknú !

Som za slobodu myslieť si, čo chceme a hovoriť podľa toho, čo si myslíme. Som za slobodu názoru a prejavu. To sú prostriedky nevyhnutné pre odhaľovanie a šírenie politických právd. Verejná diskusia je politickou povinnosťou vládnej moci a politikov vôbec, ale nie bez účasti občanov. Na príkaz Bruselu vládna moc začala občanov a ich slobodu myslenia a prejavu podrobovať autorite zákonov. Z jej strany bolo rozhodnuté silnú koncepciu zodpovedného občianstva podrobiť boju proti extrémizmu či dezinformáciám, pretože podľa bývalej ministerky spravodlivosti Žitňánskej je potrebné liberalizmus brániť.

V skutočnosti exministerka spravodlivosti zavádzala verejnosť, pretože liberalizmus a silná koncepcia zodpovedného občianstva patria k sebe. K liberálnej politike má patriť aj to, aby sa občania zúčastňovali na vypracovaní, preverovaní a zdokonaľovaní zákonov. To sa vôbec nedeje, pričom to celkom zodpovedá ustanoveniu ústavného zákona, že občania sú zdrojom štátnej moci a môžu ju vykonávať aj priamo. Inštitúcia práva je najzákladnejšia a najhlavnejšia inštitúcia spoločnosti, preto je dôležité sledovať, či zákon a morálka spoločne súvisia, aby sa mohlo ustrážiť, že zákon tvoria predpisy, ciele, princípy.

8. Nastal už dávnejšie čas hľadať spôsoby, ako oponovať post liberalizmu, ktorý proklamovaný demokratický a právny štát zdeformoval tak, že sa chápe ako vláda politicko – ekonomických menšín ( skupín ). Je potrebné konečne pochopiť, že ospevovaná parlamentná demokracia je tak isto iba vládou menšinovej skupiny. Oficiálne nemáme k dispozícií žiadnu novú vedeckú teóriu riadenia spoločnosti. Lenže v svojom terajšom príspevku som naznačil, že existuje pomerne jasná predstava o tom, že globálnym kapitalizmom sa nebudú končiť dejiny, ale že existuje nádej na lepší život po kapitalizme.

K tomu som rozviedol niektoré myšlienky amerického filozofa Davida Schweickarta z jeho diela „Po kapitalizme ekonomická demokracia.“ Máme však k dispozícií slušnú základňu intelektuálov Slovenska, ktorých majú prečo zaujímať otázky skutočnej demokracie a jej rozvinutie v spoločnosti, otázky spoločnosti práva či otázky ochrany jednotlivca a národa pred globalizačnými procesmi. Dá sa teda predpokladať, že môžu vznikať zaujímavé teórie a reflexie z oblasti filozofie, sociológie, ekonómie a ďalších spoločensko – vedných disciplín, ktoré budú reagovať na prebiehajúce procesy v spoločnosti a môžu byť základom modernej vízie Slovenskej republiky v podmienkach kapitalizmu, respektíve aj po kapitalizme. V tomto smere je potrebné posilniť postavenie a vplyv Slovenskej akadémie vied a akademickej pôdy na tvorbu koncepcií pre rôzne oblasti života spoločnosti vrátane obnovy a fungovania demokratického a právneho štátu.

9. Ak nič zásadného neurobíme, slovenská štátnosť skončí, rovnako ako slovenskému národu narastú neriešiteľné problémy. Vývoj za niekoľko ostatných rokov v Európe zásluhou Bruselu a našich národných politikov k tomu smeruje. Na prvý pohľad sa zdá, že nemáme žiadne obranné mechanizmy pred dravcami, ktorí z nás chcú naklonovať slobodných jednotlivcov túlajúcich sa medzi migrantmi v schengenskom priestore ako osamotené pracovné a spotrebné jednotky bez potreby premýšľať a bez vzťahu ku krajine, etniku a histórií, svojim blízkym.

Budúcnosť slovenského národa nám vládna moc z roka na rok predkladá ako budúcnosť bez alternatívy a teda v rámci EÚ a NATO. Predstavitelia našej vládnej moci a predstavitelia politických strán jednoznačne nás orientujú v smere, že iba v rámci EÚ je náš životný priestor. Tak napríklad politická strana SMER – SD aj v súčasnosti považuje členstvo SR v EÚ za nenahraditeľné, rovnako SMER – SD bude podporovať plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO. Z môjho pohľadu to predstavuje na občanoch SR jeden z najväčších propagandistických trikov, ktorý má ospravedlňovať všetky negatíva rôznych politík, ktoré sa presadzujú Bruselom. Všimnime si, že globálny kapitál v kapitalizme má slobodu slobodne a bez zábrany podnikať po celom svete, miešať sa do suverenity národných štátov kdekoľvek, ale slovenský národ sa má držať len životného prostredia, do ktorého svojimi rozhodnutia v prvom rade zasahuje „27 – ka“ v Európskej rade, v Rade EÚ pod patronátom Európskej komisie a s požehnaním Európskeho parlamentu !

Vývoj v EÚ sa však neuberá dobrým smerom, pretože samotný systém zjednocovania členských štátov v Európe sa deje podľa modelu medzi-regionálneho konglomerátu. Ten je však orientovaný tak, aby riadenie existovalo z jedného centra a pritom bolo zničené riadenie v konkurenčných – členských štátoch. Vývoj v EÚ preto smeruje k doteraz nezrealizovanému politickému zjednoteniu a vytvoreniu európskej superveľmoci – super štátu. V našom prípade vývoj v EÚ likviduje našu národnú suverenitu a zvrchovanosť, čo vládnej moci vôbec nevadí. Nadnárodná ideológia ovládla celý demokratický Západ. Zrodila sa idea, že tento Západ stelesňuje hodnoty a nie politickú moc, čo predstavuje iba propagandu. Ukazuje sa, že proces premeny európskych štátov na federálnu Úniu je zatiaľ nezastaviteľný, hoci sa zdá, že ide o utopický projekt.

V skutočnosti je potrebné model medzi-regionálneho konglomerátu, ktorý bol použitý pre zjednocovanie členských štátov EÚ, vyhodnotiť ako nebezpečný a zrušiť či nepoužívať. Namiesto toho je potrebné sa riadiť zásadou, že v záujme zachovania zvrchovanosti a štátnej suverenity Európska únia má byť organizovaná a riadená ako organizácia rovnoprávnych národných štátov na medzivládnom základe. Tento model organizácie už má iný spôsob riadenia: riadenie je koordinované, je bezkonfliktné a v záujme všetkých účastníkov. Kultúrna a národná identita ostávajú plne zachované. Táto zámena ( plánovaná, úmyselná ) modelov zjednocovania členských štátov EÚ vyvoláva potrebu skutočnej reformy EÚ. Pre vládnu moc má platiť, že za existencie súčasnej inštitucionálnej základne EÚ prvky štátnej moci sa môžu odovzdávať Bruselu, či iným nadnárodným štruktúram, len so súhlasom občanov – voličov.

Signatári Parížskej výzvy „Európa, v ktorú je možné veriť“ majú pravdu – ohrozuje nás falošná Európa. Túto falošnú Európu predstavuje Európska únia a jej bruselskí mandaríni. Stotožňujem sa s ich názorom, že Európa v celej svojej veľkosti a bohatosti je ohrozovaná falošným chápaním seba samej, že sa tvári ako vrchol civilizácie, ale v skutočnosti nám hrozí zničením nášho domova. Toto varovanie signatárov spred niekoľkých rokov sa teraz, žiaľ, celkom potvrdzuje. Čo máme teda robiť ?

Už je nevyhnutné, aby si spoločnosť za aktívnej účasti občanov a s podporou občianskej spolupatričnosti postavila Víziu politického dobra, ktorú bude potrebné postupne napĺňať v dlhodobejšom horizonte. Doba k tomuto kroku už dozrela, pretože EÚ predstavuje šelmu, ktorá svojou mocou a propagandou usiluje ustanoviť v Európe politickú jednotu – super štát ako ríšu peňazí a regulácie čohokoľvek a kohokoľvek. Treba odmietnuť víziu utopickej budúcnosti ako nového globálneho spoločenstva mieru a prosperity a skôr sa rozhodnúť usilovať sa o novú víziu politického dobra v SR, ktorá umožní, aby politický systém bol prístupný občanom ako zdroja štátnej moci.

Treba konštatovať, že politické dobro sa zo života našej spoločnosti postupne vytratilo. Hlavným dôvodom tohto procesu je to, že naša vládna moc a vôbec naši zástupcovia zvolení v slobodných voľbách sa postupne a dobrovoľne vzdávajú našej slobody vládnuť si na svojom území sami, predovšetkým v našom záujme, a bez štipky politického svedomia odovzdávajú moc do Bruselu v prospech EÚ. A čo je ešte horšie, všetky príslušné politiky EÚ pokladajú za niečo, čo sa má iba rešpektovať ! Pod vedením Bruselu tak vzniklo nové poňatie politiky. Politická korektnosť a poňatie politik EÚ ako uloženej povinnosti, ktorú všetky členské štáty a ich obyvateľstvo majú iba rešpektovať a uvádzať do života – to je založenie politiky ako politického náboženstva. Pod vedením pánov z globálnej úrovne a mandarínov z Bruselu naša vládna moc sa zmenila na nedemokratickú autoritu, ktorá svoje záujmy, upresňované niekoľkými jednotlivcami v rámci totalitnej skupiny s názvom Koaličná rada, orientuje na kvalitné prisluhovanie cudzej moci a občanov štátu pokladá iba za objekt svojich totalitných, autoritatívnych a fašistických praktík. Takýmto spôsobom realizovaná politika nikdy nedokáže zabezpečiť, aby Slovensko a jeho obyvateľstvo bolo sebavedomou krajinou !

Politika a politická prax sa menia, pretože záväzné usporiadanie všeobecných záležitosti života spoločnosti prechádza pod politickú moc a jurisdikciu EÚ. Náplň politiky, politické programy a politická činnosť súvisiace s cieľmi sa čoraz viac dostávajú pod vplyv nadnárodných politických a ekonomických štruktúr a sledujú ich dobro, ktoré je v zásadných otázkach a jednotlivých politikách diametrálne odlišné od spoločného dobra obyvateľov našej krajiny. Názorným výsledkom takejto politiky je práve v tejto dobe realizácia globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, rovnako ako ohrozenie mieru a životných podmienok obyvateľstva v Európe zásluhou neutíchajúcej konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou, či niektoré ďalšie globálne politiky.

Všetko sa deje zásluhou parlamentnej demokracie, ktorá vládnu moc ( koalíciu ) posvätila na jediný politicko – mocenský subjekt oprávnený vzdať sa zvrchovanosti a priamo ( postupne ) zrušiť demokratický právny štát. Usporiadanie všeobecných záležitosti ľudského života našej spoločnosti sa týka všetkých ľudských bytosti v ich vzájomnom súžití. Z tohto dôvodu je potrebné ešte pred sformovaním reálnej vízie politického dobra urobiť jeden dôležitý krok: zastaviť proces dobrovoľného vzdávania sa našej slobody vládnuť si na svojom území sami !

O tento krok je potrebné požiadať náš zákonodarný zbor a našu vládnu moc. A našu verejnoprávnu televíziu požiadať, aby pomáhala našej Občianskej iniciatíve, ak vznikne. Hovorím o veľkej občianskej iniciatíve, ktorú môže pomáhať zorganizovať aj samotná prezidentka SR !!! Treba zastaviť proces ďalšej integrácie EÚ, čo znamená, že vláda sa musí zdržať všetkých možných iniciatív a rozhodnutí a bude povinná celú problematiku EÚ predložiť do informačnej kampane a otvoriť celonárodnú diskusiu o skutočnom pôsobení SR v rámci EÚ. Má teda platiť to, čo dávnejšie zdôraznil Viktor Orbán a to, že EÚ treba znova naprojektovať. Môžeme k tomu dodať, že bude potrebné pripraviť návrh skutočnej reformy EÚ a zástupcov občanov zaviazať, aby sa vo vzťahu k Bruselu a Európe riadili podľa dohodnutých záverov–podľa plnej moci občanov SR.

Zo strany vládnej moci vo vzťahu k Európskej únií a jej inštitúciám je potrebné prijať zásadné rozhodnutia. Aké by to mohli byť rozhodnutia ? Konkrétne návrhy budú predmetom ďalšej časti môjho príspevku.

Koniec časti III.

Pokračovanie v časti IV.

Dušan Hirjak