Malý krok pre Fínsko ale veľký krok pre NATO. Parafrázovaním slávneho Amstrongového výroku by som prirovnal dnešné vztýčenie vlajky Fínska medzi ostatnými vlajkami krajín severoatlantickej aliancie. Systematické približovanie hraníc NATO k Ruskej federácii nadobudlo nový rozmer, nakoľko hranice, ktoré ich medzi sebou delia sa dramaticky dnešným dňom znížili k nule a globálna spoločnosť sa ešte viac priblížila ku konfliktu, ktorý môže byť otvorenou konfrontáciou medzi Ruskom a NATO. Nie že by sa tak už nedialo, nakoľko tisícky zahraničným žoldnierov z krajín NATO už od začiatku konfliktu na Ukrajine bojuje na strane ukrajinskej armády ale skutočne tento konflikt pomaly ale iste naberá na obrátkach počas, ktorých sa postupne zahadzujú škrupule diplomacie a jednotlivé vlády západného bloku cielene ostrou rétorikou masírujú verejné mienky svojich národov prípravou na konflikt, ktorý sa zdá byť nevyhnutný. Na nešťastie takmer vo všetkých krajinách západného bloku resp. krajín s členstvom v NATO sú vlády, ktoré bezhlavo podporujú vojnu dodávkami zbraní pre Ukrajinu a ako to vyzerá nakoniec to skončím aj dodávkami živej sily, pretože tá Ukrajinská už v drvivej väčšine skončila v mlynčeku na mäso. Rusko je však jadrová veľmoc a jadrová veľmoc si nemôže dovoliť prehrať. Uvedomujeme si to my všetci ale tí, ktorí nás ženú do vojny, t.j. politici s vládnymi a mocenskými kompetenciami, tak tým je to jedno lebo žijú v ilúzii, že ak k tomu príde tak ich sa to týkať nebude. Omyl je však pravdou a daň za ich chyby a chyby nás, že sme im to vôbec dovolili bude vysoká. Ako sa však vraví, nádej umiera až posledná a preto dúfajme, že pokojná, rozvážna a zmysluplná diplomacia kľúčových geopolitických hráčov bude silnejšia než prchkosť bojachtivých vojnových štváčov.