Kto nesie politickú vinu na vojnovom dianí na Ukrajine od roku 2014 a ako rozpoznať pravdu od propagandy ? Časť II.

Moje ďalšie dôležité postuláty sú tieto:

1. Boj za udržanie mieru v Európe a vo svete nie je možné organizovať hocakým spôsobom, najmä nie podľa propagandy, šíriacej sa zo súkromných a verejnoprávnych médií a vládnych vyhlásení. Tie sú vedené v duchu, aby Ukrajina bojovala za USA, NATO a EÚ proti Ruskej federácií až do jej definitívneho víťazstva. Dôvod pre víťazstvo Ukrajiny nad Ruskou federáciou sa pokladá za celkom jasný a nespochybniteľný: treba vyhnať agresora a okupanta zo svojho územia ! A preto aj želanie ministra obrany SR z týchto dní je celkom jasné: ak posielame Ukrajine kanónové húfnice Zuzana 2, tak nech sa darí Ukrajine vo vojne Západu s Ruskom. Skutočný dôvod, prečo treba vyhnať z územia Ukrajiny agresora a okupanta je v niečom inom: treba, aby bola zachovaná kyjevská diktatúra, ktorá je garantom koloniálnej správy Západu nad Ukrajinou !

2. Pre účely efektívnosti západnej propagandy bolo potrebné, aby jej tvorcovia urobili jeden zásadný metodický krok. Na časovej línií vývoja udalosti na Ukrajine bolo potrebné úmyselne strihnúť obdobie od februára 2014 ( čas Majdanu ) do februára 2022 a odložiť toto obdobie do „archívu nežiadúcich dokumentov.“ Tento metodický krok potom orientuje západnú propagandu, aby konala spôsobom, že na Ukrajine, kde o nič nešlo, sa zrazu vo februári 2022 objavili ruské ozbrojené sily a začali vojenské operácie proti nič netušiacemu a pokojnému ukrajinskému národu. Tento metodický krok je potom základom nepodloženého tvrdenia, že vojna na Ukrajine sa z ničoho nič začala vo februári 2022 a Ruská federácia je v tomto prípade agresorom a okupantom. Lenže vo vojenskom konflikte na Ukrajine ide o veľmi veľa. Na jednej strane USA potrebujú zachovať svoju dominánciu vo svete a teda unipolárnu globalizáciu a to aj za cenu plánovaného zničenia ruskej civilizácie. Na strane druhej Ruskej federácií ide o obranu svojich národných záujmov, zachovanie ruskej civilizácie a o jej ďalšiu existenciu v rámci multipolárneho svetového poriadku.

3. Som proti vojne na Ukrajine, pretože viem, že ukrajinský národ túto vojnu k ničomu nepotrebuje. Rovnako túto vojnu nepotrebovala ani Ruská federácia a zrejme dosť dlho žila v nádeji, že sa Západ umúdri a nebude musieť sa začať dôstojne brániť. Na Ukrajine potrebovali vojnu vzkriesiť predstavitelia ( politickí, vojenskí, minoritnej triedy kapitalistov ) „demokratického“ Západu, ktorých politické a vojenské ostrie je namierené rovno na Ruskú federáciu. Nech si čitateľ pozorne pozrie video, v ktorom plukovník americkej armády Douglas Macgregor odhaľuje pozadie konfliktu na Ukrajine. Toto video bolo uverejnené na cz24 news.cz dňa 3.3.2023. Na Ukrajine prebiehajú vojenské operácie, ktoré súvisia s obranou Ruskej federácie. A udalosti, ktoré sa odohrávali na Ukrajine od februára 2014 do februára 2022 sú veľmi dôležité aj pre samotnú verejnosť či občanov členských štátov EÚ, pretože z udalosti a ich súvislosti, obrazne napísané, skrytých do „archívu nežiaducich dokumentov“ vyplýva, že vojna na Ukrajine sa začala už bezprostredne po Majdane. Západná propaganda, ktorá sa oficiálne šíri aj na území Slovenskej republiky, nemá záujem občanom odkrývať „archív nežiaducich dokumentov“, pretože oficiálne stále pracuje s príbehom, že Ruská federácia je jednoznačne agresor a okupant.

4. Mier v Európe a vo svete ohrozuje nezastaviteľná konfrontačná politika „demokratického“ Západu na čele s USA proti Ruskej federácií. Toto sa zakrýva a nevedú sa o tom žiadne oficiálne politické debaty a ani vystúpenia predstaviteľov našej vládnej moci, ktorí jednoznačne sú na strane tejto konfrontačnej politiky. Politika všetkých našich vládnych predstaviteľov, ktorí sa bez súhlasu občanov dali naverbovať na presadzovanie transatlantického princípu v zahraničnej politike a tým aj na členstvo SR v organizácií NATO a na členstvo v EÚ a na úplne podriadenie sa ich nadnárodným záujmom, teraz v týchto rokoch a mesiacoch začína prináša „zhnité ovocie.“ Touto politikou boli vytvorené príslušné politické, organizačne, finančné, vojenské a geopolitické podmienky k tomu, aby kapitalistický Západ sa mohol konečne v plnej sile vrátiť k tomu, čo už malo za povinnosť vykonať fašistické Nemecko v svojom ťažení proti ZSSR.

5. Boj za mier v podmienkach Slovenskej republiky sa nedá organizovať organizovaním referenda za predčasné voľby do NR SR, pretože politické subjekty, ktoré sa znova dostanú k moci, bez výhrad podporujú členstvo SR v NATO a v EÚ, ktoré je spojené s politickým konaním, orientovaným na bezvýhradnú podporu ich politik, vrátane tej konfrontačnej proti Ruskej federácií. NATO a EÚ predstavujú vojenské a politické nadnárodné zoskupenia globálneho kapitalizmu s centrom v USA, ktoré život v Európe a v ďalších častiach sveta len ohrozujú. Nie je lepšie robiť takú politiku, aby Európa s Ruskou federáciou nažívala v porozumení a vo vzájomnej výhodnej spolupráci a pomoci ? Azda je lepšie robiť takú politiku, zásluhou ktorej Ruská federácie nesmie nažívať v mieri, porozumení a spolupráci s Európskou úniou a Únia aby podporovala plány na definitívne zničenie Ruska ? Čo to máme za politických predstaviteľov EÚ a národných vlád členských štátov, pre ktorých lepším riešením pre obyvateľstvo je konfrontačná politika proti Ruskej federácií, podporovaná prítomnosťou sto tisíc vojakov USA na území Európy ?

Boj za mier sa zatiaľ nedá zorganizovať na našom území ani novými voľbami do NR SR, pretože volebný systém to neumožní a pretože mnohí voliči volia z akejsi zotrvačnosti vždy tie politické subjekty, ktoré bezvýhradne podporujú procesy spojené s unipolárnou globalizáciou. A tá je založená na existencií NATO a Európskej únie, pričom obidve nadnárodné štruktúry robia politiku v rozpore so záujmami občanov členských štátov. Všimnime si, že podľa prieskumov verejnej mienky zatiaľ najväčšia podpora občanov sa dáva takým politickým stranám, ako SMER – SD a HLAS – SD. Už teraz je pritom jasné, že obidve politické telesa z jednej rozštiepenej sociálnej demokracie deklarujú nespochybniteľnosť politiky SR vo vzťahu k členstvu v NATO a EÚ, čo znamená, že do politiky súvisiacej s rešpektovaním a presadzovaním transatlantického princípu sa občania ani nemajú právo miešať ! Kto nám toto právo zobral a prečo sme si ho dali zobrať ? Ak je pravda, že v konečnom dôsledku národ zodpovedá za svoju štátnosť, tak v konečnom výsledku vždy zlyháva. V Taliansku sa v minulom roku uskutočnili parlamentné voľby a nová talianska premiérka Giorgia Meloniová už v dolnej komore parlamentu prehlásila, že Taliansko bude verným spojencom NATO, podporovateľom efektívnejšej EÚ a bude pokračovať v podpore Ukrajiny. A pritom vraj nikdy nemala blízko k antidemokratickým režimom či k podpore fašizmu.

6. Konfrontačnú politiku „demokratického“ Západu proti Ruskej federácií organizujú USA, NATO, EÚ a všetky národné vlády členských štátov. Predstavitelia týchto subjektov svojim správaním, postojmi a rozhodovaním otvárajú cestu k tretej svetovej vojne, pretože došli až do takéto duševného stavu, že svojim hegemonistickým velikášstvom, podporovaným babkami z členských štátov EÚ a NATO, absolútne drzo urážajú a ignorujú Ruskú federáciu a jej predstaviteľov na čele s prezidentom Vladimírom Putinom. Nenávisť Západu k Ruskej federácií, k ľuďom ruskej civilizácie dosiahla svoj vrchol, keďže ten sa rozhodol využiť Ukrajinu a ukrajinský národ ako baranidlo proti bývalému bratskému národu. Dosiahnuť nenávistnú pozíciu zo strany Ukrajiny k Ruskej federácií bolo možné iba jedným spôsobom: pripraviť štátny prevrat v Kyjeve a zabezpečiť, aby v kyjevskom režime mali jasnú prevahu zástancovia a podporovatelia fašizmu a neonacizmu. Kyjevská diktatúra preto nepredstavuje žiadny demokratický a právny štát, ktorý si zaslúži ochranu, úctu a všestrannú podporu svojho národa či vôbec členských štátov EÚ.

7. Bojovať za udržanie mieru v Európe a vo svete môže obyvateľstvo Európy len vtedy, keď nepodľahne západnej propagande a bude jasne chápať, že na Ukrajine od Majdanu 2014 faktický vládne kyjevská diktatúra aj s neonacistami s výraznou a jednotnou podporou celého „demokratického“ Západu. Osobne som veľmi solidárny s ukrajinským národom, ktorý je vystavený nekonečnému utrpeniu. Ako obyčajný človek za žiadnych okolnosti nemôžem byť sympatizantom a podporovateľom kyjevskej diktatúry založenej na vplyvu a moci neonacistov. Rozhodnutie o absolútnej podpore a nasadení neonacistov na Ukrajine zo strany „demokratického“ Západu už samo o sebe obsahovalo, celkom plánovite, motív pre budúce rozhodnutia predstaviteľov Ruskej federácie. Po ôsmich rokoch skúsenosti s kyjevským režimom Ruská federácia prijala rozhodnutie o cieľoch špeciálnej vojenskej operácie, ktorými sa stali denacifikácia a demilitarizácia.

8. Motív pre budúce rozhodnutia predstaviteľov Ruskej federácie mal a ešte stále má plniť úlohu vytvorenie všetkých potrebných podmienok na prípravu územia Ukrajiny pre vojenský útok na Ruskú federáciu. Na príprave tohto územia sa po všetkých stránkach významne podieľal a podieľa „demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ. Politickí predstavitelia Západu a samotná západná propaganda teda celkom bez problémov a hanby nadviazali na tradície Tretej ríše. Všetci od obyvateľstva členských štátov EÚ a NATO nielen očakávajú, ale doslova aj vyžadujú, aby si politiku podpory kyjevskej diktatúry na Ukrajine dôkladne osvojili ako podporu a ochranu demokratického štátu, ktorý bojuje za svoju slobodu, nezávislosť a prosperitu proti nacionalistickej a imperialistickej Ruskej federácií.

Iba takýmto spôsobom organizovaná západná propaganda má vo vedomí obyvateľov členských štátov EÚ a NATO upevniť presvedčenie, že zahájenie vojenských operácií na území Ukrajiny zo strany Ruskej federácie je bezdôvodný vojnový akt agresie proti inému štátu. Vôbec nikomu nevadí, že na Ukrajine došlo k cielenému zničeniu ukrajinskej štátnosti v mene úplnému podriadeniu sa USA, NATO a EÚ, ktorí si Ukrajinu podriadili svojej Koloniálnej správe. Toto vedomé ničenie ukrajinskej štátnosti je možné pomenovať ako úplnú a bezpodmienečnú kapituláciu kyjevskej diktatúry k rukám USA, NATO a EÚ. O tejto bezpodmienečnej kapitulácií kyjevskej moci západná propaganda vôbec nehovorí, pretože to nemôže hovoriť. Dôvod je celkom jednoduchý: kyjevská diktatúra v skutočnosti nebojuje za slobodu, nezávislosť a prosperitu Ukrajiny, ale za úplné zachovanie svojej bezpodmienečnej kapitulácie k rukám USA, NATO a EÚ, za zachovanie Koloniálnej správy Západu nad Ukrajinou. Občania členských štátov EÚ si nesmú uvedomiť, že táto neohlásená bezpodmienečná kapitulácia Ukrajiny pred Západom a samotná Koloniálna správa vôbec nie je o ochrane mieru v Európe a vo svete a že v skutočnosti vedie iba k posilňovaniu konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou.

9. Mier v Európe a vo svete sa neudrží spôsobom, že nastanú tieto situácie: a) Ukrajina vo vojnovom konflikte s pomocou NATO zvíťazí nad Ruskou federáciou, b) Ruská federácia sa sama – jednostranne rozhodne ukončiť špeciálnu vojenskú operáciu na území Ukrajiny bez dosiahnutia stanovených cieľov. Predstavitelia „demokratického“ Západu svojou politikou vytvárajú riziko, že celý doterajší vojenský konflikt na Ukrajine môže vyústiť k použitiu jadrových zbraní.

10. Mier v Európe a vo svete sa neudrží ani tým, že občania členských štátov budú manifestovať proti Ruskej federácií a prezidentovi Vladimírovi Putinovi a obviňovať ich z agresie a vojnových zločinov. Mier v Európe a vo svete sa neudrží tým, že občania členských štátov nechajú svojich politických predstaviteľov, aby ďalej a bez prekážok organizovali vojenskú pomoc Ukrajine. Už teraz sa dozvedáme, že napríklad EÚ plánuje v niektorých členských štátoch vytvoriť výcvikovú misiu pre Ozbrojené sily Ukrajiny. K tomu sa iniciatívne hlási aj naša vládna moc. Už teraz, k u koncu decembra 2022, sa vie, že USA zriadili nové ukrajinské veliteľstvo v Nemecku – vo Wiesbadene a že doteraz poslali Ukrajine vojenskú pomoc Ukrajine v hodnote viac ako 100 miliárd dolárov.

11. Mier v Európe a vo svete sa dá udržať a zabezpečiť len tak, že občania členských štátov EÚ sa zapoja do Antivojnového frontu, ktorého hlavným a rozhodujúcim znakom bude organizovaný boj za ukončenie a zrušenie konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou. Tak USA, ako aj NATO, EÚ a národné vlády členských štátov musia ustúpiť z pozícií, ktoré doteraz v Európe a na jej východnom krídle presadzujú. Je potrebné donútiť predstaviteľov USA, NATO, EÚ a národných vlád členských štátov, rovnako aj Ukrajinu, aby si sadli k mierovým rokovaniam s predstaviteľmi Ruskej federácie, ktorá svoje návrhy predložila USA a NATO ešte v 2021 roku, a neúspešne.

12. Spoločné mierové rokovania všetkých zainteresovaných strán by mali viesť k takým záverom, ktoré budú vychádzať z rešpektovania zaistenia nedelenej kolektívnej bezpečnosti v Európe aj za účasti Ruskej federácie. Spoločné mierové rokovania by mali definitívne ukončiť zástupnú vojnu Západu na území Ukrajiny cez jeho hlavný nástroja – Ukrajinu !

13. Hlavným priestorom občanov SR pre ich účasť na aktivitách Antivojnového frontu, zameraného na udržanie mieru v Európe a vo svete, by sa mali stať územia miest a obcí na celom území SR aj na čele s komunálnymi politikmi a predstaviteľmi rôznych spolkov a združení. Orgány miest a obcí v rámci svojich štruktúr pre aktívnu demokraciu ( miestne referenda, verejné zhromaždenia ) majú mať morálnu povinnosť organizovať občanov za prijatie potrebných stanovísk a požiadavok, ktoré budú smerovať k požiadavke ukončenia konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou. A čo sa stalo ? Kampaň pred voľbami do vyšších územných celkov a do orgánov samospráv miest a obcí bola organizovaná úplne amatérskym spôsobom a tak, akoby v súčasnosti sme nežili v žiadnej reálnej hrozbe. V kampani pred voľbami nezaznievali žiadne hlasy proti vládnej politike, ktorá bez zaváhania a iniciatívne podporuje konfrontačnú politiku „demokratického“ Západu proti Ruskej federácií. Čo sa musí stať na území Ukrajiny, kde sa odohráva vojnový konflikt, na našom území či v rámci území členských štátov EÚ, aby občania pochopili, do čoho nás ženú USA, NATO, EÚ aj s kyjevskou diktatúrou ?

14. Bez zrušenia konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou bude možné mier v Európe a vo svete ťažko udržať. Spojené štáty už dávno oficiálne deklarovali, že Európa musí byť pripravená na vojnu, ale nikto sa takouto ich požiadavkou nezaoberal a neprotestoval. Z tohto dôvodu Antivojnový front obyvateľov SR za mier v Európe a vo svete má byť hlavnou prioritou pre aktivity občanov v súčasnom období. Lenže nie je, pretože nikto takýto front neorganizuje, pretože všetci tí, čo sa chcú aj v predčasných voľbách do NR SR uchádzať o dôveru voličov, otvorene či v duchu ostávajú verní zásade, že proti záujmom USA, NATO a EÚ sa nebudú vymedzovať ! Národné vlády členských štátov EÚ predkladajú svojim občanov na riešenie iba zástupný problém: ako hasiť dôsledky ich konfrontačnej politiky na úkor ďalšieho zadlžovania sa štátu, aby ostali v pokojnom režime. Zástupný problém iba rozvracia sociálno-ekonomický rozvoj celej spoločnosti a umožňuje bez prekážok pokračovať v podpore konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu proti Ruskej federácií.

15. Občania členských štátov EÚ sa majú snažiť zobudiť zo spánku v svojej „posteli ľahostajnosti“ a rázne sa postaviť proti vojnovej politike svojich národných vlád. Pravdu o tom, čo sa dialo a deje na Ukrajine, prečo sa deje konfrontačná politika s Ruskou federáciou, ktorá škodí Ukrajine, Ruskej federácií a aj Európe, treba hľadať, pretože je skrytá pod nánosom západnej propagandy a vládnych vyhlásení. Oceňujem, že už v tomto roku si občania v rámci celého územia SR sami začali organizovať Protestné pochody za mier a neutralitu Slovenska a že sa začalo jeho druhé kolo. Mrzí ma, že rozhodujúcu úlohu v tomto úsilí za mier nezohrávajú volení predstavitelia miest a obci – komunálni politici.

16. Je veľmi otázne, či ciele špeciálnej vojenskej operácie ruských ozbrojených síl na Ukrajine, týkajúce sa demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny, sa dajú dosiahnuť bez bezpodmienečnej kapitulácie kyjevskej diktatúry k rukám Ruskej federácie. Provokácie kyjevskej moci na čele s prezidentom Ukrajiny každý týždeň nadobúdajú na intenzite a vedú nie k zastaveniu vojny, ale k jej rozšíreniu na vojnový konflikt v globálnom rozmere. Historická skúsenosť s fašistickým Nemeckom je jasná: muselo podpísať bezpodmienečnú kapituláciu, ktorá viedla k nastoleniu mieru v Európe a vo svete. Môže sa táto analógia použiť aj v súčasnosti ?

17. Ak sa použije skúsenosť s fašistickým Nemeckom v otázke bezpodmienečnej kapitulácie, potom to môže vyzerať aj tak, že Antivojnový front obyvateľov členských štátov EÚ má byť podporený úsilím Ruskej federácie čo najskôr dosiahnuť bezpodmienečnú kapituláciu Ukrajiny. Vyzerá to tak, že takáto kapitulácia sa zo strany Ruskej federácie dá dosiahnuť iba špeciálnou vojenskou operáciou, ale zo strany Západu sa dá dosiahnuť prijatím politických rozhodnutí. Bezpodmienečná kapitulácia kyjevskej diktatúry a Antivojnový front obyvateľstva členských štátov EÚ môžu predstavovať dva spoločné fronty zamerané proti konfrontačnej politike „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou a za definitívne ukončenie postavenia Ukrajiny ako sluhu Západu. V svojom konečnom dôsledku môžu zachrániť mier v Európe a vo svete. Mier sa nebude dať nastoliť na Ukrajine a ani zachrániť v Európe a vo svete, pokiaľ „demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ budú čim ďalej tým intenzívnejšie vyzbrojovať Ukrajinu rôznymi zbraňovými systémami a budú čim ďalej a intenzívnejšie sa priamo zapájať do riadenia a bojových aktivít vojenských síl Ukrajiny.

18. Ak sa skúsenosť s fašistickým Nemeckom v otázke bezpodmienečnej kapitulácie nepoužije, potom to môže vyzerať tak, že Antivojnový front obyvateľov členských štátov EÚ, ak by sa stal skutočnosťou, ostane jedinou nádejou pre donútenie politikov „demokratického“ Západu a tým aj Ukrajiny, aby si sadli s predstaviteľmi Ruskej federácie k spoločnými mierovým rokovaniam. Môže mať tento osamotený front boja za mier v Európe a vo svete bez dôslednej podpory predstaviteľov vládnej moci členských štátov a politických strán, spoločne pracujúcich v réžií globálneho kapitalizmu, veľkú šancu na úspech ? Môžeme sa spoliehať a vkladať svoje nádeje do zmeny morálnych postojov predstaviteľov štátnej administratívy USA, administratívy NATO, inštitúcií EÚ a vládnych predstaviteľov členských štátov v smere, že sa dobrovoľne stotožnia s potrebou ukončenia konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou ?

19. Som za čo najskoršie ukončenie vojnových operácií na území Ukrajiny. Najmenej bolestivým a najmenej tragickým spôsobom ukončenia vojenských operácií na Ukrajine by bolo, ak by predstavitelia súčasnej kyjevskej diktatúry pochopili, že v záujme ukrajinského národa je potrebné zložiť zbrane a podpísať bezpodmienečnú kapituláciu, ktorá sa môže stať základom pre mierové rokovania medzi Západom a Ruskou federáciou. Týmto spôsobom by Západ na čele s USA, NATO a EÚ stratil Ukrajinu ako svoj hlavný nástroj boja proti Ruskej federácií a bol by prinútený k ukončeniu svojej konfrontačnej politiky aspoň v tých jej najzákladnejších rysoch. Môžeme si myslieť, že sa kyjevská diktatúra dobrovoľne vzdá svojej mocenskej pozície a podpíše bezpodmienečnú kapituláciu k rukám Ruskej federácie ? To sa nemôže stať už aj preto, že predstavitelia tejto diktatúry by, predpokladám, zákonite počúvali svojich západných mecenášov a zároveň by im bolo vopred jasné, že po kapitulácií budú podliehať novému „norimberskému procesu.“

20. Je mi veľmi ľúto, že predstavitelia našej vládnej moci vôbec nepochopili, že vojnoví štváči na čele s USA, NATO a EÚ nemajú v láske ukrajinský národ, ale z hĺbky svojho presvedčenia, svojich záujmov a strategických plánov majú v nenávisti Ruskú federáciu, ľud ruskej civilizácie. Z tohto dôvodu na životoch samotného ukrajinského ľudu im vôbec nezáleží a ani na tom, čo zostane z Ukrajiny. Ponerizovaní – zlom nasiaknutí ľudia zo Západu, vrátane predstaviteľov SR, ženú naivných a zapredaných politikov kyjevskej moci do vojny proti jadrovej mocnosti. Lenže tento západný spôsob „boja za víťazstvo“ ženie Európu do tretej svetovej vojny a z tohto dôvodu sa ukazuje, že je potrebné, aby Ukrajina v poverenej úlohe „byť fašistickým Nemeckom“ pre 21. storočie a teda byť rozhodným nepriateľom a údernou silou proti Ruskej federácií, bola čo najskôr prinútená k bezpodmienečnej kapitulácií. Dovolím si pripomenúť, čo jedného času povedal finančný špekulant a kapitalista George Soros: „Potrebujeme Ukrajinu ako torpédo vo vojne s Ruskom. Osud občanov tejto krajiny sa nás vôbec netýka. A ani osud Slovákov a Čechov.“

21. Okrem Ruskej federácií neexistuje žiadna iná štátna moc, ktorá by s použitím svojich dostupných prostriedkov dokázala prinútiť kyjevský režim k bezpodmienečnej kapitulácií. Z uvedených súvislosti vyplýva niečo veľmi zaujímavé: že nádej na zabezpečenie mieru v Európe a vo svete môže byť opätovne – po skúsenostiach z druhej svetovej vojny – spájaná s ruskou civilizáciou, teraz už ako Ruskou federáciou. Ak by sa podarilo Ruskej federácií cez jej ozbrojené sily prinútiť kyjevskú diktatúru k bezpodmienečnej kapitulácií, znamenalo by to, že Európu Ruská federácia zachráni pred vojnou, ktorú jej predstavitelia v štruktúrach NATO, EÚ a v národných vládach členských štátov dlhodobo pripravovali a v súčasnosti vojnu organizujú cez Ukrajinu ako svoj hlavný nástroj. Ak by USA, NATO a EÚ mali skutočný záujem o udržanie mieru v Európe a vo svete, nebol by z ich strany žiadny problém donútiť kyjevskú moc k bezpodmienečnej kapituláciu. Takýto zázrak v politike nemožno očakávať, pretože je to v rozpore s ich politikou vo vzťahu k Ukrajine a k Ruskej federácií.

22. V minulom roku analytik Eduard Chmelár napísal toto: „Väčšina obyvateľov tohto štátu si úprimne želá zastavenie krviprelievania a s výnimkou okrajových skupiniek si nikto neželá víťazstvo Ruska nad Ukrajinou, ale spravodlivý mier pre všetkých.“ Aj ja si úprimne želám , aby čo najskôr bolo na Ukrajine zastavené krviprelievanie. Rovnako si želám aj spravodlivý mier pre všetkých v Európe a vo svete. Lenže jeho tvrdenie, že „…si nikto neželá víťazstvo Ruska nad Ukrajinou…“ je v zásade v rozpore so želaním zastaviť krviprelievanie a zabezpečiť spravodlivý mier pre všetkých. Takáto poučka pána Chmelára nemôže viesť k zastaveniu krviprelievania a k spravodlivému mieru pre všetkých a teda aj pre Ukrajinu a aj pre nás, samotných Európanov. Ruská federácia na území Ukrajiny realizuje od februára 2022 podľa svojich plánov špeciálnu vojenskú operáciu, ktorá má svoje dva ciele: demilitarizáciu a denacifikáciu. Vojna na Ukrajine sa ozaj nemusí skončiť víťazstvom Ruska nad Ukrajinou či samotným Západom. Čo sa však môže stať, ak sa splní želanie, že Rusko nezvíťazí ?

23. Môže nastať taká vojensko-politická situácia, že Ruská federácia ukončí svoje vojenské operácie na území Ukrajiny a stiahne svoje vojska na svoje územia, vrátane nových pričlenených území, na ktorých sa uskutočnili referenda s jasnými výsledkami. Za tejto situácie ciele špeciálnej vojenskej operácie ostanú nenaplnené. Čo v skutočnosti môže vyplývať z toho, že ciele špeciálnej vojenskej operácie ostanú nenaplnené ? Že militarizácia Ukrajiny sa nezastaví, ostane zachovaná a bude sa pod vedením USA, NATO a EÚ ďalej posilňovať. Že nacistické vojenské sily, všelijaké žoldnierske vojenské sily, celý veliteľský aparát vrchného velenia Ukrajiny a NATO ostane zachovaný a bude sa ďalej posilňovať. Že kyjevská diktatúra v celej svojej štruktúre ostane zachovaná a bude ďalej pracovať v režime byť hlavným úderným prostriedkom proti Ruskej federácií. Že ostane zachovaný doterajší diktátorsky politický režim, ktorý bude pracovať v prospech „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ a spoločne sa budú pripravovať ďalšie vojenské a politické plány na dobitie Ruskej federácie. Že na Ukrajine ostane zachovaná Koloniálna správa Západu.

24. Z uvedeného vyplýva, že sa vôbec nič nezmení na konfrontačnej politike „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou. Pán Chmelár nepochopil, že spravodlivý mier pre všetkých sa nedá dosiahnuť a udržať, pokiaľ ďalej bude z úrovne USA, NATO, EÚ a národných vlád členských štátov presadzovaná konfrontačná politika proti Ruskej federácií. Ak si nikto neželá víťazstvo Ruska nad Ukrajinou, v mojom poňatí ako bezpodmienečnú kapituláciu kyjevskej diktatúry k rukám Ruskej federácie, potom je to len jeden zo spôsobov, ako sa utajiť pred obyvateľstvom Európy v tom, že si nikto neželá, aby Západ na čele s USA na Ukrajine prehral a aby sa jeho politické, vojenské a ekonomické štruktúry mohli pod starostlivým dohľadom víťaza – v tomto prípade Ruska – definitívne opustiť územie Ukrajiny.

25. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg nedávno v jednom rozhovore povedal toto: „…pre nás všetkých je dôležité, aby Ukrajina vyhrala bitku, vojnu proti inváznym ruským silám. Pretože pokiaľ Putin vyhrá, bude to nielen veľká porážka pre Ukrajincov, ale bude to veľká porážka a nebezpečie pre nás všetkých, pretože to urobí svet nebezpečnejším a urobí nás to zraniteľnejšími pre ďalšiu ruskú agresiu.“ Práve tomuto postoju predstaviteľa NATO zodpovedá aj samotný názor Eduarda Chmelára, že „…si nikto neželá víťazstvo Ruska nad Ukrajinou…“ Rusko nesmie nad Ukrajinou vyhrať a preto sa názor či postoj pána Chmelára zhoduje z názorom generálneho tajomníka NATO. Lenže z citátu generálneho tajomníka vyplýva aj niečo celkom veľmi dôležité. Dá sa to interpretovať aj tak, že Ukrajina musí vyhrať vojnu proti inváznym ruským silám, pretože iba porážka Ruska umožní, aby svet bol bezpečnejší a bol chránený pred ďalšou ruskou agresiou. Môže tomu rozumný občan veriť ?

26. Je to poriadny nezmysel, ale v tej veľkej snahe po definitívnom víťazstve Ukrajiny nad Ruskom sa jasne skrýva túžba USA, NATO a EÚ za každú cenu zachovať si na Ukrajine vybudované pozície a hľadať spôsoby, ako ďalej organizovať ťaženie proti Ruskej federácií. Neželať si víťazstvo Ruska nad Ukrajinou znamená bez rozpakov podporovať konfrontačnú politiku „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou, čo nepovedie k žiadnemu upevneniu mieru na Ukrajine a ani v Európe. Na druhej strane, nemusíme si želať jasné víťazstvo ani jednej z bojujúcich strán, tak Ruskej federácie ako aj Ukrajiny. Lenže pri takejto „nerozhodnej vojenskej bitke“ s dohodnutým termínom ukončenia vojenských operácií, sa v skutočnosti môže počítať len vtedy, keď by tretia strana, tváriaca sa ako ochranca mieru v Európe a vo svete – „demokratický“ Západ – prijala rozhodnutie z vlastnej vôle, ktorým by bolo možné uistiť predstaviteľov Ruskej federácie, že končia so svojou konfrontačnou politikou a Ukrajinu nechajú napospas jej vlastnému osudu a vlastným rozhodnutiam. Pochybujem, že takáto hypotéza sa môže niekedy stať skutočnosťou, pretože Západ sa nechystá dať Ruskej federácií žiadne záruky.

27. V skutočnosti musím poopraviť Jeansa Stoltenberga v tej časti jeho citovaného výroku, ktorý sa týka konštatovania, že ak Putin vyhrá, tak svet sa stane nebezpečnejším a urobí nás to zraniteľnejších pred ďalšou ruskou agresiou. V tomto prípade generálny tajomník NATO obyvateľov členských štátov NATO a EÚ vedome zavádza. V skutočnosti to môže byť úplne opačne. Ak dôjde k víťazstvu Putina a teda k bezpodmienečnej kapitulácie Ukrajiny k rukám Ruskej federácie, tak víťaz určí mierové podmienky existencie a fungovania štátu Ukrajina, rovnako, ako zabezpečenie bezpečnostných záruk, už dávnejšie požadovaných Ruskou federáciou od USA a NATO. Pozastavenie či ukončenie konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ sa teda, na rozdiel od predpokladaných a nezrealizovaných mierových rokovaní, zabezpečí vojenskou silou – a teda bezpodmienečnou kapituláciou kyjevskej diktatúry. Táto kapitulácia potom vytvorí podmienky pre zachovanie mieru v Európe a vo svete. Takáto je skúsenosť z ukončenia druhej svetovej vojny a jej výsledkov.

28. Ak USA, NATO a EÚ nechcú zažiť veľkú porážku vo vojnovom konflikte na území Ukrajiny, majú možnosť aktu bezpodmienečnej kapitulácií Ukrajiny predísť len jedným jediným spôsobom: čo najskôr navrhnúť predstaviteľom Ruskej federácie na čele s prezidentom Vladimírom Putinom, že budú ochotní rokovať o všetkých požadovaných bezpečnostných zárukách Ruskej federácie a teda o ukončení svojej konfrontačnej politiky. Tak v prípade bezpodmienečnej kapitulácie Ukrajiny k rukám Ruskej federácie ako aj v prípade navrhnutých mierových rokovaní zo strany „demokratického“ Západu na čele s USA bude možné zastaviť krviprelievanie, určiť podmienky prímeria a nastaviť celú organizačnú schému povojnového usporiadania fungovania štátu Ukrajina a vzťahov medzi Západom a Ruskou federáciou na nových základoch. Predpokladám, že iba v týchto prípadoch bude možné nastaviť podmienky pre spravodlivý mier pre všetkých. Je možné počítať s tým, že spravodlivý mier pre všetkých bude možné nastaviť a zabezpečiť bez Ruskej federácie a pod vedením USA a NATO ?

29. Želania, ktoré vyslovil pán Eduard Chmelár, sa dajú splniť len vtedy, keď víťazstvo ruských ozbrojených síl nad spojenými vojskami Ukrajiny a Západu bude zavŕšené bezpodmienečnou kapituláciou alebo keď predstavitelia „demokratického Západu, sformovaní v trojkoalícií USA, NATO a EÚ otvorene a verejné budú deklarovať ochotu ukončiť konfrontačnú politiku s Ruskou federáciou, ktorá bude predmetom spoločných mierových rokovaní. V skutočnosti sa Západ na čele s USA vôbec nechystá k žiadnym mierovým rokovaniam. V minulom roku ( 2022 ) sme sa mohli dozvedieť, že NATO má už 10 ročný plán na obnovu ukrajinského vojenského a vraj obranného priemyslu, rovnako ako prísľub ministrov obrany, že NATO bude vojenský podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné. V štruktúrach NATO existuje kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny, ktorá združuje 50 krajín, ktoré sa zaviazali vyzbrojovať a zásobovať ukrajinské sily. K plánu obnovy ukrajinského vojenského a obranného priemyslu si čitateľ môže doložiť informáciu, že Európsky parlament hlasoval o tom, že Nord Stream 1 a 2 sa opravovať nebudú. Nesmie sa opraviť to, čo Američania úmyselne zničili. V reálnom živote to bude znamenať iba to, že ide o plánované ničenie Európy, ktoré vytvorí vhodné podmienky pre realizáciu iného diabolského plánu – Veľkého resetu.

Koniec časti II.

Pokračovanie v časti III.

Dušan Hirjak