Bachmut ako Stalingrad?

To čo stvára ruská armáda na Ukrajine je ťažko pochopiteľné. To len náš „expert“ Macko vie na všetko odpoveď a navyše takú, čo sa hodí tým, čo sa pýtajú. Tým, čo sa nepýtali osem rokov na nekonečné utrpenie neonacistami ostreľovaných ukrajinských občanov v Luhansku a Donecku, ani tých za živa upálených v Odese, ktorí sa previnili len tým, že ich rodným jazykom bola ruština a nesúhlasili s Washingtonskou globalizačnou klikou umelo vyvolaným majdanovým prevratom za 5 miliárd dolárov. Zverstvá ukrajinských neonacistov pán Macko nespomína a naši jednostranní propagandisti nevidia.

Generálsky „expert“ Macko tiež nespomína, že Rusi na Ukrajine len kopírujú dlhoročné washingtonské praktiky, keďže celú sériu ich agresií po svete nikdy nenazvali vojnou – vojnu by totiž musel schváliť Kongres a tak to riešili prezidentskými dekrétmi, takže vojna v Kórei s následkom stoviek tisíc obetí prevažne domorodých civilistov sa volala „policajná akcia“?! A dokonca aj Aktuality.sk uverejnili 15. 3. 2014 článok s veľavravným nadpisom „35 krajín, kde USA podporovali extrémistov, teroristov a ďalších zločincov“. Veď aj Saddám Husajn bol jeden čas ich „kamoš“ (to keď nimi nahuckaný zaútočil na Irán), Miloševiča vyhlásili za Balkánskeho mierotvorcu a so synom Kaddáfího si srdečne potriasala rukou Clintonová, ako ministerka zahraničných vecí USA. A už sme zabudli na nečakaný summit Putina a Busha Jr. aj s manželkami v Bratislave vo februári 2005? To všetko len dočasu, kým sa to hodí vojensko-priemyselnému komplexu USA, pred ktorého korupčnou mocou varoval už prezident Eisenhower.

Macko tiež akosi „pozabudol“, že tak ohováraní ruskí Wagnerovci sú len napodobenina americkej firmy Blackwater, ktorú zneužíva už desaťročia americká vláda na špinavú prácu na bojisku. A nech sa západná propaganda a naši mediálni mopslíci snažia akokoľvek, nenašli u  Wagnerovcov ani zlomok vojnových zverstiev v porovnaní so žoldniermi firmy Blackwater, ako to podrobne opísal aj u nás vychádzajúci časopis Forbes v článku v júni 2018. Napríklad postrieľanie 14 neozbrojených civilistov už v roku 2007 v Iraku! Alebo vybombradovanie celej svadby v Afganistane, alebo postreľovanie irackých pastierov „zo zábavy“ amerických pilotov. Veď prečo je Assange už roky väznený a v ohrození života, ak nie preto, že si dovolil všetky tie zverstvá zverejniť na dnes už legendárnej platforme Wikileaks?

A civilné obete? Kde boli naši koaliční novinári, keď americké sankcie aj podľa oficiálnych údajov pripravili o život do 500 000 (slovom: pol milióna) irackých detí a ministerka zahraničia Albrightová to nepoprela, len komentovala slovami, že to „stálo za to“. Za čo ten masaker stál už nepovedala.

Bachmutský krvavý kotol

   Všetky predošlé fakty si ľahko každý dohľadá, pokiaľ ich ešte Globalizačná klika nenechala vymazať (ako zoznam „Donbaských anjelov“ z Wikipédie, čo je zoznam detských obetí ukrajinských neonacistov a ich osemročného ostreľovania civilných cieľov na Donbase). Ale z oficiálnych správ o údajnej ruskej „ofenzíve“ by jeden určite nezmúdrel. Dejú sa tam nepochopiteľnosti a nelogičnosti.

V odpovedi na teroristický útok na Kerčský most Rusi zasypali raketami kritickú infraštruktúru Ukrajiny halabala, kam si zmysleli, ale len sa tým vybúchali z tých rakiet, takže im ich už neostalo dosť, aby izolovali samotné bojisko? To je základ vojenskej stratégie a ruskí generáli to nevedia? Nevedia tiež, že podobný bombový teror nacistov nijako neochromil odhodlanie Britov pokračovať vo vojne? A naopak britské brutálne bombardovanie nemeckých miest neviedlo k zrúteniu morálky nemeckého obyvateľstva.

Na Ukrajinu prúdi neuveriteľná masa zbraní „úzkym hrdlom“ jednej-dvoch železničných tratí hlavne z Poľska – a ostávajú po celý Rusmi nedotknuté?!

Už od II. svetovej vojny sú ofenzívy vedené tankovými klinmi z postupom desiatky kilometrov denne a nie z ulice do ulice, ako v Bachmute. Z oficiálnych správ vyplýva, že Rusi útočia pešiakmi maximálne v sile roty (cca sto mužov) a za nimi sa schovávajú dva-tri tanky ako pohyblivé delostrelectvo. A postupujú vraj tak pomaly preto, aby chránili civilné obyvateľstvo. No, to je pekné, ale veľa toho civilného obyvateľstva v Bachmute už neostalo, či?

Už nemecký stratég Moltke a po ňom mnohí ďalší konštatovali, že dobýjanie miest je to najhoršie, čo sa môže každej armáde prihodiť. Už za II. svetovej vojny Červená armáda opevnené mestá vo Východnom Prusku obchádzala. Desaťročia potom majú ruskí generáli „výpadok prúdu“, že zaviazli celé týždne v akomsi Bachmute?

A tu sme pri analógii so Stalingradom. Aj tam bola nasadená nemecká 6. armáda, o ktorej Hitler vyhlásil, že by dobyla aj vesmír. Ale nedobyla, skončila v troskách toho mesta. A aj zo Stalingradu šírila nemecká vojnová propaganda správy o vyčerpaní sovietskych vojsk, ktoré sa mali už-už zrútiť. No a z Bachmutu sa tiež dozvedáme, ako sa tam ukrajinskí obrancovia držia už len z posledných síl a rozkaz na ústup neprichádza. No ale veď rovnako to bolo pri Stalingrade. Takto obetované sovietske jednotky natoľko zamestnali nacistov, že tí odignorovali signály o protiofenzíve a nakoniec v tom stalingradskom kotle ostali sami. A ruskí generáli ako keby netúžili po ničom inom, len dopadnúť tak ako vtedy generál-maršal Paulus. Ukrajinci majú predsa v zálohe jednotky vycvičené medzičasom v krajinách NATO a novú ťažkú techniku z tých istých zdrojov. A keď ten protiúder izoluje a zničí ruskú elitu v podobe Wagnerovcov, tá katastrofa, nehovoriac o hanbe, bude neprehliadnuteľná.

Ako to skončí?

  Už skôr som tu napísal, že Putin túto vojnu „nemôže vyhrať a nesmie prehrať“. Dôvody sú vzdelanému čitateľovi zrejmé. Ale asi málokto si spomenie, že pri inej príležitosti pred rokmi (konflikt s Iránom?) jeden z amerických „jastrabov“ vyhlásil, že protivníkovi musí byť jasné, že washingtonská klika v konflikte neuhne a radšej zvolí „čelný náraz“. Pravda, im sa to hovorí, keď tie čelá proti Rusku najskôr nastavili Gruzínci (keď, nahuckaní washingtonskými svetovládcami, porušili mierovú zmluvu a to provokačne v prvý deň OH v Pekingu!), potom Arméni (s následkom straty územia po útoku Azerbajdžanu podporovaného Erdoganom) a teraz Ukrajinci. A tu je „jádro pudla“, ako hovoria Češi. Tento „čelný náraz“ washingtonskú kliku bolieť nebude, obetujú okrem Ukrajincov aj svojich európskych politických pudlíkov a ti (dobre vyškolení, ako naša skládková Zuzanka) celú Európu už aj vedú do doby ľadovej. Na druhej strane práve Putin koná na prvý pohľad doslova absurdne. Ako som už napísal: „Rusi vedení Putinom akoby boxovali s jednou rukou za chrbtom a Ukrajinci vedení Zelenským ich kopú rovno tam, kde to najviac bolí. A Rusi nič, držia ako hluchí dvere…“ Už čelia aj teroristickým útokom: vražda dcéry filozofa Dugina, likvidácia plynovodu NordStream 2 ohlasovaná dopredu Bidenom a jeho poskokmi aj realizovaná a tiež teroristický útok na Kerčský most. A Putin nekoná, len neustále varuje – vraj teraz už zaútočí na veliteľské centrá v Kyjeve?! Robí si srandu? To by urobil priemerný americký generál bez zaváhania už pred rokom (spomeňme ich bombardovanie Ministerstva obrany a Generálneho štábu v Belehrade!)! Putin vyhlásil „denacifikáciu“ a potom prepustí päť najväčších vrahov z neo-nacistického bataliónu Azov výmenou za akéhosi ruského oligarchu??? Na to je jediné vysvetlenie, ako som tu už tiež opísal: „Rusi si nabehli na vidly nastavené Globalizačnou klikou… konali naivne v očakávaní, že ich budú vítať ako osloboditeľov, čo sa stalo len v Donbaskej a Luhanskej oblasti.“ Lenže „špeciálna operácia“ ako slávnostná prehliadka v poli sa premenila na krutú vojnu, kde ukrajinská armáda neváha zabíjať ranených a mrzačiť zajatých ruských vojakov. Kde žiadna „hra na pravdu“ neplatí, ani argumenty a očividné fakty – všetko prekrýva jediná propagandistická fráza „leboPutin“, ktorú tu tak dôverne poznáme v miestnej verzii našej žltej tlače. Vo veľkom to predvádza tá šialená „Lajnová“ a senilný „Bidet“. A Putin mlčí, ustupuje, váha, cúva. Je to hanebné, ak si uvedomíme koľkí mu na tej Ukrajine uverili a dnes, potom čo z ich miest a dedín ruské vojská ušli, sú veľmi pravdepodobne nielen vyšetrovaní, ale aj mučení a masakrovaní ukrajinskou tajnou službou. O takýchto zverstvách nedávno vypovedal samotný americký žoldnier, čo prebehol na ruskú stranu. Veď to konštatoval aj americký novinár Mike Whitney v rozhovore s analytikom Paulom Craigom Robertsom (www.topcz.net, 19.12.2022 ): „Putin svou nečinností přesvědčil Washington a jeho evropské loutkové státy, že to, co říká, nemyslí vážně a bude donekonečna akceptovat stále se zhoršující provokace, které se od sankcí přes finanční pomoc Západu Ukrajině, dodávky zbraní, výcvik a informace o cílení, poskytnutí raket schopných útočit na vnitřní Rusko, útok na most na Krymu, zničení plynovodu Nord Stream, mučení ruských válečných zajatců, útoky na ruské části Ukrajiny znovu začleněné do Ruské federace až po útoky na vnitřní Rusko. V určitém okamžiku dojde k provokaci, která bude příliš velká.“

Záver je prostý: Putin nebol pripravený na „čelný náraz“ a jeho najbližší spojenci zneistení príliš „špeciálnou“ operáciou bez konca a jasného cieľa už odskočili (Čína sa tvári neutrálne, novú indickú vládu washingtonská klika dostala na svoju stranu a Erdogan, ktorého ruské tajné služby zachránili pre pučom, tiež otočil), tak načo by s ním kto a o čom mal vyjednávať? Čím dlhšie táto hrozná vojna potrvá, tým väčšie zárobky budú mať americké zbrojovky – to je kšeft o akom sa im mohlo len snívať. A nepripustia, aby skončil skôr, než budú mať „plné vrecká peňazí“. Veď to je už asi jediný naozaj úspešný americký export – export krvavého zabíjania. Z toho krvavého zlata by mohli raz Putinovi postaviť pomník…