Makroekonomická anti-ekonomika Slovenska v priamej reči.

Úvodné slovo

Prosím čitateľa, aby pri čítaní bol pozorný a pri každom slove pozorne zvážil jeho obsah i následky. Naša myseľ (celospoločenská) je pod vplyvom drogy, ktorú nazvem právom „makroekonomický šampus“. Je to podobne ako klasický šampus. Je zmesou reality a virtuálnych bubliniek. Spoločnosti chutí rovnako lákavo a opojne ako klasický šampus, ale rovnako, ako klasický šampus je to droga so všetkými následkami, ako majú klasické drogy. Spôsobuje závislosť, materiálne (ekonomické) škody a vo vysokej koncentrácii psychické poruchy vedúce až k spoločenskému delíriu.

Exaktná ekonómia.

Názov ekonómia je odvodený z gréckeho slova oikonomia. Ide o spojenie dvoch slov: “oikos” , čo znamená dom alebo domáce hospodárstvo a “nomos” , čo znamená zákon. Pôvodná ekonómia je, teda veda, ktorá sa zaoberá zákonmi domáceho hospodárstva.

Táto veda sa zaoberala reálnymi ekonomickými hodnotami bez virtuálneho skreslenia. Bola, teda exaktnou vedou založenou na realite.

S nástupom obchodu začali vznikať o tejto realite obrázky rôzneho druhu, až nakoniec sa ustálili v podobe peňazí.

Čo sú to peniaze?

Peniaze sú virtuálnym zobrazením reality, aby pomocou nich sa mohla rozdeliť celospoločenská produkcia, čo najobjektívnejšie v spoločnosti.

Z toho plynie, že:

suma peňazí v spoločnosti by mala zodpovedať sume reálnych ekonomických hodnôt určených k celospoločenskej spotrebe (výmene) vyjadrených v peniazoch.

Túto myšlienku obsahovali aj peniaze emitované po menovej reforme z roku 1953 v ČSR.

Nestalo sa to tak a ČSR podľahla celosvetovému makroekonomickému šialenstvu, ktoré peniaze nepovažuje za obraz reality, ale za samostatnú ekonomickú komoditu. Ide, teda o virtuálny svet, ktorý s realitou nie je prepojený, a preto je to fantazmagória. Rozdiel medzi objemom peňazí, ktorými bola ocenená realita pri jej vzniku a objemom peňazí na trhu predstavuje prázdne bublinky v „makroekonomickom šampuse“. Ide o prácou nekryté hodnoty, a preto sú tak lahodné a opojné!

Praktický ekonomický pohľad na výrobu a predaj pomocou peňazí

Reálna hodnota celospoločenskej produkcie po jej úplnom ukončení vo chvíli, keď je predávaná kupujúcemu predstavuje RH=C+V

RH – Reálna hodnota produkcie

C – konštantný kapitál, teda spoločenská práca minula vložená do produkcie cez odpisy (opotrebenie) a materiál.

V – Variabilný kapitál, teda práca celej spoločnosti, ktorá tvorí sumu miezd, odvodov a dani.

RH predstavuje nielen úplnú, spoločenskú hodnotu produkcie určenej na jej reprodukciu, ale aj na rozšírenú reprodukciu. V tejto cene je totiž zahrnutá aj nadhodnota, vytvorená nad rámec spotrebovaných hodnôt ocenených peniazmi.

„Makroekonomický šampus“ alebo makroekonomické šialenstvo.

Začiatok toho šialenstva sa začína pri premene produktu na TOVAR (hieroglyf) vo chvíli, keď dochádza k predaju produktu virtuálnou osobou (podnikateľ, s.r.,o., a.s. a pod.) spoločnosti.

Pozor!!! Nejedná sa o výrobcu, pretože jeho činnosť (práca) bola ukončená pred „položením produktu na predajný pult“. V tejto chvíli už žiadna práca (realita) na produkte nepribudne. Teraz prebehne len čisto finančná operácia, keď k vynaloženým finančným nákladom vyplateným, spoločnosti za prácu minulú (C) i aktuálnu (V) pribudne prázdna veličina ZISK!

Už z toho krátkeho konštatovania nazvať ZISK nadhodnotou je ekonomický nezmysel. Nadhodnota je reálna hodnota, ktorá menu revalvuje, zatiaľ čo ZISK je virtuálna hodnota a menu devalvuje.

Makroekonomické šialenstvo po Slovenský

Od januára 2005 Slovenskí dôchodcovia sa dostali do svojho ekonomického delíria!

Bol založený II. Dôchodkový pilier, ktorý potajomky začal a postupne čoraz viac ožobračuje dôchodcov a sociálny systém.

Rozprávky o tom, že obyvateľstvo starne, a preto si musia dôchodcovia uťahovať opasky je len čiastočná pravda. Rozhodujúci dopad na túto skutočnosť má II. Dôchodkový pilier!!!

Do roku 2005 bol dôchodkový systém založený plne na solidarite pracujúcich k minulým pracujúcim ako vďaka za ich minulú prácu pre prítomnosť.

Čo to znamenalo?

Pracujúci časť svojej reálnej produkcie ocenenej peniazmi v objeme 18% zo svojej mzdy odovzdali priamo prostredníctvom zamestnávateľa a sociálnej poisťovne v konkrétnom čase svojim dôchodcom. To znamená, že dôchodca si mohol túto produkciu (potraviny, energie a pod.) kúpiť v reálnom čase a ju spotrebovať.

Dnes (2023) Pracujúci, ktorý vstúpil do II. Dôchodkového piliera odvádza dôchodcom len 12,5% zo svojej reálnej produkcie a 5,5% tejto produkcie poskytuje medzinárodnému kapitálu, na účely podnikania (okrádaniu spoločnosti). Teda dôchodca alebo iné sociálne potreby spoločnosti majú dnes o 5,5% menej z reálnej produkcie Pracujúceho ako do roku 2005.

Tak toto môže vymyslieť len zločinec alebo človek v makroekonomickom opojení!!!

Toto nie je makroekonomická rarita, toto je pragmatická výchova človeka k vyznávaniu boha (bezprácnej idey), zvaného ZISK, na úkor človeka.

Konečný cieľ v mene ZISKU? „Mŕtvy človek, dobrý človek?!“

Žiaľ v spoločenských vzťahoch a ich formovaní človekom, vládne ešte len stredovek, chaos a entropia. Nuž potom sa nemožno čudovať ani podobným anomáliám, ktoré nemajú žiadne logické opodstatnenie.

Andrej Sablič

Poznámka:  TOVAR, dôchodca, Pracujúci, chápané ako kategórie (obecne)