Ľudstvo je nepoučiteľné. Po každej svetovej vojne priami účastníci napísali tony protivojnových kníh. Úplne zbytočne?!
Dnešná generácia už asi nepozná Hellerovu knihu Hlava XXII. Jej hlavný hrdina Yossarian, Američan arménskeho pôvodu a špecialista-bombometčík, po niekoľkých mesiacoch bojov začal trpieť utkvelou predstavou, že ho niekto chce zabiť. Velitelia ho poslali vyšetriť na psychiatriu, ale on bol v tom momente najnormálnejší v okruhu stoviek kilometrov. Dnes máme Hlavu XXII naživo všade okolo seba a niekto chce zabiť nás a našich synov.
Médiá hlavného prúdu (a dokonca aj slovenské) pred necelým týždňom priniesli svedectvo amerického účastníka bojov okolo Bachmutu na Ukrajine. Išlo o bývalého príslušníka námornej pechoty Troya Offenbeckera. Podmienky a intenzita bojov je taká vysoká, že skúsený mariňák hovorí o „pekle“, aké ešte v živote nezažil. Podľa jeho informácií vojaci ukrajinskej armády z posíl, ktoré tam denne posiela velenie armády, majú pred sebou v priemere 4 hodiny života. Prirodzene, niektorí majú šťastie a dožijú sa až do večera, ale štatistika nepustí – je to vyvážené tým, že niektorí ani nevystúpia z transportéra. Naše médiá nám to naservírujú sucho ako dôkaz, že ukrajinská armáda skutočne potrebuje „našu pomoc“.
Troy Offenbecker o situácii v Bachmute bez obalu hovorí ako o „mlynčeku na mäso“. Je to tam také tvrdé, že… pamätáte si, ako naše médiá písali so slávou o súkromnej americkej vojenskej spoločnosti Mozart? Písali sme o nich aj my. Vznikli pred rokom ako špeciálna protiváha PMC Wagner s tým, že „im ukážu“. Pôsobili práve v Bachmute a ešte 29. 1. 2023 uverejňovali tweety ako statočne bojujú.
Viete, kde je Mozart dnes?
Dokončenie tu:
https://belobog.sk/povolavaci-rozkaz-front-4-hodiny-zivota-koniec/