Ako už vieme, vďaka knihám Ľudovíta Števka „Byť kajúcnikom sa oplatí“ (R Free Press, 2021) a „Súmrak právneho štátu“ (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2022) pod kuratelou tak „špeciálneho“ prokurátora, že jeho menovaním bolo z rozhodnutia sociopata Matoviča porušené všetko, čo sa porušiť dalo a znásilnená akákoľvek súdnosť, si Lipšicovi podriadení chovajú stádočko super-kajúcnikov. Jeden z nich sa nedávno vraj dohodol o „vine a treste“. Tak sa prizrime bližšie, ako taká „dohoda“ s udavačským robotom dopadla.
Imrecze ako super-kajúcnik
Imrecze sa stal super-kajúcnikom klasickou osvedčenou metódou mučenia kolúznou väzbou. Možno mal pred očami aj smrť nevinného generála Lučanského a tak dlho vo väzbe nevydržal. Podľa Plus 7 dní: „Podľa našich informácií nešlo o prirodzenú výpoveď. Bola vynútená na niekoľkýkrát. Pán Imrecze totiž niesol celú kolúznu väzbu veľmi ťažko a niekoľkokrát sa psychicky zrútil. Takže na niekoľký nácvik už bol donútený k výpovedi, ktorú urobiť mal.“
A tak začal udávať tak, ako si sociopat Matovič vysníval a jeho komando snaživo plnilo. Niektoré udania boli doslova absurdné – ako keď udal svoje vlastné podriadené, ktoré si úplatok nežiadali a ani zaň nič extra nevykonali (podrobnosti v chystanej knihe „Slovensko – raj kajúcnikov“). Potom, aby vyhovel nápadu urobiť z rozpredávača nášho národného majetku, Mikloša, guvernéra Národnej banky Slovenska, udal aj Kažimíra. Ale to akosi nevyšlo, hoci pri týchto politických procesoch stačí pre osvedčenú Pamelu Záleskú, či Hrubalu, alebo Klimenta samotné udanie. Tak ako v 50. rokoch za vlády starých boľševikov. A tak Imrecze udáva ďalej. A čo za to? Najskôr promptné prepustenie z väzby, hoci to je nezákonné, ako upozornil JUDr. Ribár, ktorý má s Matovičovým komandom drsné skúsenosti. Vďaka nemu vieme, že hlavné lákadlo používané NAKA-Apačmi na čele s beštiálnym psychopatom Čurillom, teda okamžité prepustenie kajúcnika z väzby – je nezákonná praktika! Podľa príslušnej štúdie JUDr. Ribára totiž (www.pravnelisty.sk): „… priznanie sa k trestnej činnosti a spolupráca s OČTK nie je v zmysle ustanovení Trestného poriadku, judikatúry a rozhodovacej praxe vnútroštátnych súdov ako aj ESĽP dôvodom na zánik väzobných dôvodov a prepustenie z väzby. Presne naopak – prepustenie z väzby za „odmenu“ je aj v zmysle slovenskej judikatúry považované za neprípustné s ohľadom na judikatúru ESĽP. Takisto vnútroštátna judikatúra uvádza, že prepustenie z väzby za popisovaných podmienok je možné považovať za používanie väzby ako nátlakového prostriedku na vynútenie priznania – napr. Uznesenie NS SR 6 Tost 6/2017 zo dňa 22.2.2017 ako aj Uznesenie NS SR 6 Tost 9/2017 zo dňa 14. 3. 2017. Prepúšťanie obvinených z väzby na slobodu prokurátorom po tom, čo sa priznali k spáchaniu trestnej činnosti a začali usvedčovať spolupáchateľov naznačuje, že väzba u týchto obvinených mohla byť prostriedkom k vynúteniu priznania, čo je nezákonné. Napriek vyššie uvedenému sa tak deje „veselo“ naďalej.“
Vyriešenie Imreczeho dilemy
Ale prepustenie z väzby by za verné udavačské služby bolo málo. Pre Imreczeho samotného je najpodstatnejšia dilema ako byť kajúcnikom, zároveň aj spoluobvineným a pritom sa vyhnúť trestu. A tak sa začiatkom roku 2023 dostala do médií správa, že práve na tom sa utajene dohodol Imrecze s povestným krvavým prokurátorom Repom (viď ako Makó „sral krv“). Tu je výsledok (tasr): „Exšéf finančnej správy František Imrecze dostal za korupciu úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou päť rokov. Okrem iného aj peňažný trest vo výške 202 000 eur. Dostal tiež šesťročný zákaz činnosti vo verejnej správe. Má zákaz sa stretávať s osobami, figurujúcimi v stíhaných skutkoch.“ Absolventka Strednej školy potravinárskej, Pamela Záleská, nesklamala – fraška je dokonaná. Podmienečný trest je okopírovaný podľa dohody s iným kajúcnikom, Beňom. A vraj najväčší peňažný trest v dejinách slovenskej justície?! Ale veď Imrecze už skôr, v roku 2022, vydal Orgánom činným v trestnom konaní celkovo 250 tisíc eur, pochádzajúcich z trestnej činnosti: 202-tisíc eur bezhotovostným prevodom a 48-tisíc eur v hotovosti. Takže mu na výsmech sveta tých 48-tisíc eur ešte vrátia? Pritom si tento pán podľa neoverených správ spolu s kamošom Suchobom mali v Nitre na DPH neoprávnene privlastniť až 18 000 000 eur! Pre istotu si to zopakujme – osemnásť miliónov eur! A navrch Imreczemu prokuratúra majetok neblokuje?!! Podľa serveru Aktuality.sk dokonca pod dozorom prokuratúry predal vilu za nižšiu cenu než ju kupoval. A ten istý zdroj uvádza, že jeho manželka koncom roku 2022 kúpila bez hypotéky rodinný dom v lukratívnej bratislavskej štvrti Strmé vŕšky za odhadovanú cenu 1,3 milióna eur! Toto všetko už ľakko rieši Imreczeho dilemu, či pôjde na desaťročia za mreže, alebo takto fešácky vykĺzne spod skutočnej spravodlivosti a bude bezuzdne udávať podľa návodu Repu a spol..
Za podvodný únik pred spravodlivosťou Imrecze udá kohokoľvek
Najneuveriteľnejšie na tom všetkom je, že len pár hodín potom, čo sa Matovič v parlamente verejne vyhrážal opozícii, že čas do predčasných volieb využije na to, aby ich pozatváral, priskočilo jeho komando úslužne s obvinením Brhela a – Kaliňáka! Ten údiv je v tom, že Imreczeho rozprávka o úplatkoch Brhela je dva roky stará a vtedy si na Kaliňáka akosi nespomenul?! Bolo to logické, vtedy bolo do volieb ďaleko a tak hrozilo, že sa obaja obvinení včas obhája. Tak Matovičovi verní teraz nasilu vyfabrikovali obvinenie aj Kaliňákovi a aby si nemyslel, že časy ich teroru už pominuli, doručili mu ho domov o 19:00 večer! To aby mal do rána o čom rozmýšľať a hlavne si uvedomiť, že pod kuratelou tria Matovič-Mikulec-Hamran si oni môžu už opäť dovoliť, čo ich predchodcovia Gestapo a ŠtB. A pod celý ten výplod na politickú objednávku sa podpísala akási NAKA-komsomolka, Monika Barčáková.
Už rozumiete, ako si pán Lipšic predstavuje „dohodu“ s niekým, ktorý by za všetky korupcie, čo spáchal, mal ostať za mrežami na desaťročia?
P.S. Už len perličkou je, že Lipšic ako propagátor dohody o vine a treste sám ju v prípade ním zavinenej smrteľnej autonehody odmietol!!! Už starí Rimania hovorievali: „Čo je dovolené Bohovi, nie je dovolené volovi“. A Lipšic si stále ešte myslí, že je Boh…