Moje názory na stav v zdravotníctve a ako sa ho mohlo zmeniť k lepšiemu …

Úvod. Nie je podstatné aký je môj názor na revitalizáciu nášho zdravotníctva a či je dobrý alebo zlý, najpodstatnejšie je iba to, či moje názory niekoho z kompetentných alebo zodpovedných priaznivo oslovia. Na predošlú aj túto vládu som podal niekoľko projektov, ktoré by mohli posunúť našu krajinu trochu dopredu, doteraz som ani na jeden projekt nedostal odpoveď. Som technik, tak projekty sa týkali tejto oblasti. Katastrofická situácia v našom zdravotníctve ma však motivuje, aby som moje názory na tento segment ozrejmil v tomto blogu. Som presvedčený demokrat, konzervatívec a preto veľmi ťažko znášam kardinálne pochybenia neoliberálnej vlády, zostavenej iba z amatérov a nezdelancov, neshopných riadiť čokoľvek a nie to ešte náš štát. Zbytočne sa nehovorí, že súpi noha liberála, nebude sto rokov rásť tráva. Nikdy som nebol členom žiadnej politickej strany a to ani ako vojak, vyšší dôstojník armády počas totality pre moju vieru, s radosťou som vítal zmenu politického systému a trhovú ekonomiku. Nie som však žiadny zabednenec a bolo mi dobre vedomé, že nie všetko bolo za socializmu zlé. Aspoň tri rezorty fugovali bezchybne a boli výkladnou skriňou vtedajšieho zriadenia, čo sa odzrkadlilo aj na tom, že bez hanby sa k nám chodili podučiť aj z vyspelých západných krajín – zdravotníctvo, dôchodkový a systém sociálneho zabezpečenia a vyspelé poľnohospodárstvo. Potvrdzovali to po všetkých stránkach vtedajšie štatistiky. Bolo veľkou a neodpustiteľnou chybou, že sa po novembri 1989 do týchto oblastí, výsostne dôležitých pre zdravie a život ľudí povolil vstup súkromného kapitálu, čo vzhľadom na jeho vlastníctvo obrovských investičných možností hlavne v zdravotníctve urobilo zo štátneho sektoru chudobných príbuzných. Dravosť Penty Group ho takto dostalo doslova a do písmena na kolená – odliv poistencov VšZP do dvoch súkromných poisťovní a súkromných ambulancií a nemocníc za lepšími podmienkami, a tým samozrejme  zároveň aj odliv potencionálnych pacientov zo štátneho sektoru. Veľkou a neodpustteľnou chybou politkov je vôbec to, že sa to pripustilo. Hlavne u zdravotníctva by zdravie ľudí nikdy nemalo byť predmetom podnikania a teda obchodu a zisku. V tomto pochybila aj EÚ a EK ak takýmto vývojovým smerovaniam dáva zelenú. Nie všetko je dobré, ak je to v rukách súkromníkov, ktorí vlastnia nielen now how, ale aj know how a naviac aj množstvo finančných zdrojov. Štát by sa nikdy nemal zbavovať zodpovednosti za svojich občanov, nech sa jedná o akúkoľvek životnú situáciu. Aj naša Ústava SR by mala garantovať bezplatné zdravotníctvo nielen de jure ale aj de facto, prax je však taká, že si už pomaly musíme platiť či doplácať takmer za všetky zdravotné a liečebné služby, ba čo viac a to sa dotýka hlavne menej solventných seniorov aj za drahé lieky, keďže aj vláda iba sľubuje, že to bude inak, no popravde ale tak, že seniori nebudú musieť doplácať iba na tie najlacnejšie lieky, ktoré nemusia byť vždy aj tie najvhodnejšie. Takže …

    Naša Ústava SR by mala nedvojzmyselne a právne neomylne garantovať všetkým občanom SR bezplatné zdravotníctvo a to vo všetkých zdravotných či liečebných úkonoch a v plnom rozsahu.

    Trestné právo malo garantovať bezpečnosť a verbálnu aj fyzickú ochranu všetkých pracovníkov v našom zdravotníckom systéme aj s potrebným regresom, obzvlášť pri stavoch všeobecného ohrozenia štátu rôznymi pandémiami a inými nákazami.

    Sytém zdravotníctva musí zabezpečovať kompletné personálne a materiálno technické zabezpečenie, zodpovedajúce najmodernejším zdravotným poznatkom vedy. Vykonávanie všetkých potrebných preventívnych, zdravotných a liečebných úkonov je potrebné zabezpečovať tak, aby nevznikala nežiadúca chorobnosť a úmrtnosť ľudí, pričom hlavná pozornosť by mala byť v tomto smere venovaná hlavne dobrému zdraviu a vývinu deťom a  mládeži, ako aj seniorom tak, aby mohla byť kvalita ich života na požadovanej úrovni a odpovedajúca veku. Prevenciu chápať ako najzákladnejší predpoklad k udržiavaniu obyvateľstva v dobrom zdravotnom, fyzickom a psychickom stave, k čomu prispôsobiť aj potrebné opatrenia nielen v školstve, ale aj na všetkých pracoviskách. Prevencia by mala zahrňovať aj účinnú liečbu medikamentami. Pozornosť je potrebné venovať aj miestam prvého kontaktu, ktorým sú všeobecní lekári a zdravotné sestry na ambulanciách. Rýchla zdravotná pomoc musí zabezpečovať všeobecne príchod k ohrozenému pacientovi najneskôr do 15 min. bez ohľadu na vzdialenosť zásahu. Vzhľadom k súčasným radikálne zmeneným podmienkam následkom zmeny klímy a celkovému stavu v pandemických hrozbách je nutné okrem doterajších opatrení zriadiť pri MZ stálu komisiu s potrebnými odborníkmi a vybavených zodpovedajúcimi konpetenciami. Pre lepšie zdravotné podmienky chorých by sa mal do areálu nemocníc a iných zdravotných či liečebných zariadení zakázať vjazd všetkých súkromných MV, pre ktoré by mali byť mimo areálov vytvorené bezplatné parkovacie miesta v potrebnom rozsahu a dosahu.

     Udržateľnosť v personálnom zabezpečení je primárne závislá na počtoch VŠ študentov medicíny a zdravotníckych pracovníkov a následne aj na počtoch absolventov, ktorí sú potencionálnymi uchádzačmi o príslušné umiestnenia v systéme zdravotníctva a sekundárne na zastabilizovaní stávajúceho zdravotného personálu. K tomu je potrebné prijať zdpovedajúce zákonné normy, ktoré by prijateľným spôsobom mohli zabrániť ich odlyvu po ukončení štúdia do zahraničia – buď odpracovať v našom zdravotníctve cca 3 až 5 rokov, alebo uhradiť všetky náklady na vzdelanie. Kmeňoví lekári, zdravotné sestry a ostatný personál v nemocniciach, ostatných zdravotných a liečebných zariadeniach musia mať vytvorené nielen zodpovedajúce pracovné podmienky, ale dostať ku kvalitnému výkonu aj zodpovedajúcu odmenu vo forme mzdy. Vytvoriť plne fukčný systém koncových a spádových nemocníc tak, aby boli zabezpečované všetky potrebné zdravotné a liečebné úkony v prospech pacientov s cieľom ich vyliečenia či doliečenia. K tomu je potrebné mať úrýchlene dostavanú koncovú nemocnicu v Bratislavskom kraji na Ráscochách  ostatné revitalizovať tak, aby mohli plne a bezproblémovo zabezpečovať dostupnú a potrebnú zdravotnú starostlivosť aj na špcializovaných pracoviskách. V ostatnom ponechať celý zdravotný systém v pôvodnej koncepcii, prípadne chystané vládne systémové zmeny, ktoré by mohli napomôcť k celkovému zlepšeniu zdravotníctva konzultovať s erudovanými odborníkmi a s ľuďmi z praxe ktorých by sa mali zmeny dotýkať. V žiadnom prípade aj vzhľadom na zmenené životné podmienky nielen u nás ale aj v ostatnom svete z dôvodu prebiehajúcej a i ďalších iných možných pandémii žiadne lôžka nerušiť, ba naopak vytvárať aj potrebné rezervy na možné  nápory veľkých množstiev chorých ľudí na príjem na hospitalizáciu.

    Zdravotné poistenie je zabezpečované dvomi súkromnými poisťovňami a jednou štátnou. Najvhodnejšie by bolo iba pôsobenie jendej – štátnej poisťovne VšZP. Avšak v podmienkach trhovej ekonomiky a s tým spojenej konkurencie, diktovaných EÚ a EK to nie je reálne. Preto by bolo potrebné zvýšiť konkurencie schopnosť štátnej zdravotnej poisťovne navýšením kapitálu tak, aby mohla lepšie realizovať udravotné a liečebné nároky svojich poistencov vo vvyššej kvalite ako súkromné. To by napomohlo k návratu tých poistencov, ktorí využívajú služby súkromných zdravotných poisťovní. Trvale musí štát odvádzať v plnom rozsahu daňové odvody do VšZP za svojich zamestnancov, aby tak nevznikali nežiadúce nedoplatky. Štát ako majoritný vlastník VšZP má všetky potrebné páky, aby sa nezdravý stav vo VšZP trvale kvalitatívne zmenil v prospech jej poistencov.

Záver.  Ako čistý demokrat som presvedčený, že očkovanie by malo zostať dobrovoľné. Nútenie k zaočkovaniu sa prieči akýmkoľvek demokratickým princípom a ľudským právam a z tohto pohľadu nemá v tomto zmysle ani Ústavný súd žiadne právomoci lámať akékoľvek ľudské práva a hodnotiť, že nejaká vyhláška hlavného hygienika je rovná zákonu. Ľudí je v čase akejkoľvek pandémie deliť iba na zdravých a chorých, pričom je štát povinný zabezpečiť plnú zdravotnú starostlivosť aj ľuďom, ktorí očkovanie odmietajú. Iné je idividuálny spôsob ochrany systémom R/O/R ak ide o interéry, kde sa pohybuje väčšie množstvo ľudí, pričom by tí, čo takýto spôsob ochrany nepreferujú mali takýto spôsob ochrany zohľadniť a prispôsobiť svoju individuálnu ochranu daným podmienkam a dodržiavať systém R/O/R. Vláda napriek mnohým upozorneniam verejnosti a i opozičných politikov neuplatňuje účinné preventívne opatrenia ani na hraničných priechodoch, kde by mali byť už dávno vytvorené testovacie miesta a spôsob presunu pozitývnych do karantény aj s potrebným poučením a zásobením vitamínmi a liekmi, čo sa doteraz nestalo. K prevencii za daného stavu už nestačí iba omývanie rúk dezinfekciou, ale aby hlavne pred vchodmi do akýchkoľvek interiérových priestorov, kde sa môže nachádzať väčšie množstvo ľudí mali byť umiestňované dezinfekčné tunely. V prípadoch, keď ide o takmer nezvládateľnú situáciu v boji s koronavírusom by mali štátne orgány zosilniť úsilie a nie naopak sa venovať podružným témam ako uvoľniť zákaz používania drog, či rôzne iné reformy typu súdnej mapy, reformy trestného práva, či aj plánovanej reformy zdravotníctva, čo by bolo za inej situácie určite aj žiadúce ak by ale boli predkladané vládne návrhy blízke realite a nie iba akýmisi snami silne živené EÚ a EK v rámci Plánu obnovy. Aj ďalší hóhus – pokus ministra financii na znásobenie počtu očkovaných sa vymyká skutočnej realite, keď sú po ruke aj iné a lacnejšie spôsoby, ako ukojiť svoje ego zapísať sa za každú cenu, aj keď negatívnym spôsobom do pomyselnej histórie. Ak by chcel nejakýmspôsobom pomôcť ťažko skúšaným seniorom v dobe závratného zdražovania a pandémie, určite by prijali skôr pomoc vo forme finančnej hotovosti aspoň vo výške 150 – 300 Eur ako dlho čakať na možnosť užitia nejakého kupónu s pomyselnými 500 Eurami na účely, ktoré sú na hony vzdialené skutočným životným potrebám seniorov. Ako sa hovorí, lepší je vrabec v hrsti ako na streche. To sú moje skromné názory ako laika v oblasti zdravotníctva, ale aj získane poznatky s niekoľkonásobného pobytu v nemocnici pre potrebné operácie. Ľudia, čo pracujú v zdravotníctve sú veľmi obetaví a berú svoju prácu ako poslanie. Buďme radi, že ešte vládzu a že ešte všetci nezdupkali za kopečky za lepším životom ako mnohí iní, ktorí tak ale chorým a zomierajúcim bytostne chýbajú.

Ak môžeme, každý by mal nejak svojim spôsobom pomôcť nášmu ťažko skúšanému zdravotníctvu, možno aj iba tým, že zostaneme zdraví, pretože sme sa rozhodli účinne chrániť.