Prečo nieje Mária Kráľovnou Nebies?

Počas leta bola v búrke zničená spadnutým stromom socha Panny Márie v Šaštíne. Uvažovalo sa o tom, čo to má znamenať a čo to symbolizuje. Ide o správne úvahy, pretože podobné udalosti v sebe skutočne nesú určitú symboliku. Určité vážne posolstvo, ktoré sa nám snažia sprostredkovať prírodné sily, stojace vo Vôli Stvoriteľa a jeho Vôľu verne naplňujúce.

Čo nám teda malo byť povedané zničením sochy Panny Márie?

Podľa kresťanov išlo o upozornenie na to, že sa náš národ odkláňa od viery v Stvoriteľa i od Panny Márie, a stáva sa národom, upriameným iba na materiálne hodnoty.

V skutočnosti však išlo o výstrahu oveľa priamočiarejšiu a jednoduchšiu, i keď úplne inú, než si kresťania predstavujú. Zničením sochy Panny Márie v Šaštíne išlo o upozornenie na nesprávnosť jej kultu. Ak by totiž bol správny, aj keby prírodné sily všetko navôkol úplne zničili, socha by zostala neporušená.

V čom je teda nesprávny kult Panny Márie a prečo sme na to v súčasnosti upozornení?

Každý, kto vidí dnešné dianie nemôže prehliadnuť, že sa na našej planéte deje niečo, čo doposiaľ nemá obdobu. Niečo, čo nepochybne vojde do histórie. Všetko toto sa deje preto, lebo nastáva plnosť času. Lebo sa priblížil predpovedaný súd, spojený s veľkou očistou.

Očista spočíva v poznaní všetkého nesprávneho a v odpútaní sa od neho. A aby sa mohli ľudia správne očistiť, to falošné a nesprávne sa stane všetkým zjavné. Stane sa viditeľné každému, kto nieje úplne slepý a úplne ľahostajný voči tomu, čo sa dnes deje pod zvýšeným tlakom Pánovho Svetla. Tlak Svetla núti každého ukázať, aký naozaj je a na akú stranu sa prikláňa. Či na stranu obmedzovania, neslobody, terorizovania, totality, dogiem a nevedomosti, alebo na stranu slobody, tolerancie, otvorenosti a snahy o poznanie Pravdy.

No a jedným z omylov, ktorý sa musí v súde zrútiť, a od ktorého má byť kresťanstvo očistené je i nesprávny kult uctievania Panny Márie.

Ako to teda je v skutočnosti s týmto kultom?

Mária je kresťanmi postavená do pozície Kráľovnej Nebies a podľa nich tróni spolu so svojim Synom Ježišom v blízkosti Božej. A pretože sa nachádza v blízkosti nebeského Otca, kresťania k nej smerujú svoje modlitby, aby sa za nich prihovárala. V tomto spočíva podstata jej kultu.

Čo je však na tom pravdy a aká je naozajstná skutočnosť?

V blízkosti Boha Otca sa naozaj nachádza Kráľovná Nebies. Je to prvá sformovaná bytosť, ktorá vznikla z vyžarovania Stvoriteľa. Konkrétne z vyžarovania jeho Lásky.

Ježiš Kristus je časťou Božej Lásky. Je časťou Stvoriteľa samotného. Kráľovná Nebies však povstala z vyžarovania jeho Lásky. A to je veľký rozdiel. Nepochádza teda priamo zo Stvoriteľa, ale z jeho vyžarovania.

A skrze Kráľovnú Nebies vzniklo všetko, čo jestvuje. Má podobu najnádhernejšej ženskej bytosti. A pretože cez ňu a skrze ňu Stvoriteľ tvoril a formoval všetko jestvujúce, nazýva sa aj Matkou. Nazýva sa aj Pramatkou všetkých. Avšak napriek tomu zostáva Nepoškvrnenou Čistotou. Je Prakráľovnou a prvou bytosťou po Bohu. Cez ňu boli sformovaní archanjeli a všetko, čo sa nachádza v božskej ríši. Cez ňu a prostredníctvom nej bolo sformované i duchovné stvorenie, nachádzajúce sa mimo božskej ríše. Táto vysoká bytosť, alebo lepšie povedané, Najvyššia bytosť spomedzi všetkých, nebola nikdy na zemi a nie je ju v nijakom prípade možné stotožniť s Máriou z Nazareta.

Mária nepochádza z božskej ríše, ale z ríše duchovnej, nachádzajúcej sa pod ňou. Mária z Nazareta bola čistým ženským ľudským duchom, ktorý sa vo svojej čistote stal hodným toho, aby mohol poskytnúť fyzické telo Božej Láske v osobe Ježiša Krista. Vnútorná čistota Márie umožnila ukotvenie najčistejšej Lásky Stvoriteľa v našom hmotnom svete. Umožnila jej pozemské vtelenie. Za to patrí Márii veľká česť a veľká vďaka. Za to má byť ctená ako ľudský duch, ktorý urobil nesmierne veľa pre celé ľudstvo.

Za to však nemôže byť zbožštená! Za to nemôže byť prehlásená za Kráľovnú Nebies, ktorou nikdy nebola a nikdy nebude. V tomto spočíva obrovský omyl kultu Panny Márie! Oprávnená úcta k Márii totiž dosiahla dimenzií, ktoré sú nereálne. Úcta k Márii prekročila hranice stvorenia, určeného pre ľudských duchov, a bola posunutá až do božskej sféry, prináležiacej iba božským bytostiam, kde sa nič ľudsky duchovné nemôže nikdy dostať.

Mária netróni v blízkosti Božej a nie je Kráľovnou Nebies! Preto je jej kult nesprávny! Jeho omyl spočíva v nepochopení obrovského rozdielu medzi tým, čo je duchovné a čo je božské. Preto sa k Márii nemožno modliť podobne, ako sa modlíme k Pánovi, a preto jej neprináležia božské pocty. Lebo Mária je svojou duchovnou podstatou ukotvená vo stvorení, ktoré je nesmierne vzdialené od Stvoriteľa a nachádza sa až pod jeho božskou ríšou.

Kult uctieva Panny Márie ako Kráľovnej Nebies je teda v zásade absolútne nesprávny, i keď sa v ňom predsa len nachádza zrniečko poznania pravdy, spočívajúce v tušení existencie skutočnej Kráľovnej Nebies. Skutočnej Matky nás všetkých, ktorá zároveň zostáva Nepoškvrnenou Čistotou.

A ak máme byť úprimní, ani uctievanie pravej Kráľovnej Nebies, so všetkým klaňaním, modlitbami a pobožnosťami by nebolo správne, pretože táto najvznešenejšia ženská bytosť, aj keď sa nachádza v blízkosti Najvyššieho, nie je jeho časťou. A preto jej nemôžu byť preukazované pocty, aké patria len Bohu. Tieto pocty, na základe prvého prikázania, môžu byť preukazované iba Stvoriteľovi samotnému, ako i Ježišovi, ktorý je jeho časťou a jeho Synom. A tiež i Duchu Svätému. A viac už nikomu inému! To predsa prísne zakazuje prvé prikázanie!

A ešte sa bude potrebné zmieniť aspoň pár slovami o takzvaných mariánskych zjaveniach. Pri týchto zjaveniach, ak ovšem ide o zjavenia pravé, sa nikdy nezjavuje Mária, ale skutočná Kráľovná Nebies. Ak ich budete podrobnejšie skúmať zistíte, že pri priamej otázke omilostených na totožnosť bytosti, ktorá sa im zjavila, sa im nikdy nedostalo odpovede, že je to Mária z Nazareta. Vždy sa im dostalo odpovede, že je to Kráľovná Nebies, Nepoškvrnená Čistota a podobne.

Presne tak, ako sa to stalo pri pravom zjavení Kráľovnej Nebies vo Fatime. Pravosť tohto zjavenia bola potvrdená slnečným zázrakom. Slnko sa začalo neuveriteľným spôsobom pohybovať, čo na vlastné oči uvidelo okolo 70 000 zúčastnených, a tieto skutočnosti sú zaznamenané aj v dobovej tlači.

O čom v tomto zjavení išlo?

Prakráľovná, Matka nás všetkých sa zjavila v kritickej dobe, v roku 1917, aby ľudstvo upozornila na príchod Ježišom zvestovaného Syna Človeka a Ducha Pravdy, ktorý má ľudstvo uviesť do plnej Pravdy. S ničím iným, ako práve s touto závažnou skutočnosťou muselo súvisieť i ono povestné, tretie Fatimské tajomstvo.

Žiaľ, ľudstvo skreslilo a nepochopilo fatimské posolstvo Kráľovnej Nebies. Nepoznalo a neprijalo ani Ducha Pravdy a Syna Človeka s jeho Posolstvom. To však malo pre našu civilizáciu katastrofálne dôsledky, pretože to prinieslo apokalypsu druhej svetovej vojny, s doposiaľ nevídaným množstvom obetí na životoch, ako i s obrovským množstvom materiálnej deštrukcie.

Bez znalosti Posolstva Ducha Pravdy a Syna Človeka, ktorá má ľuďom uľahčiť priebeh súdu, sa ľudstvo potáca touto prelomovou dobou absolútne nevedomé a slepo smeruje k vlastnej deštrukcii. A ako máme možnosť všetci vidieť, táto deštrukcia naplno prepukla v podobe pandémie, ale najmä v podobe všetkého spoločensky deštruktívneho, čo sa deje na jej pozadí a pod jej zámienkou.

Súd ľudstva a jeho očista vrcholí, avšak bez znalosti Posolstva Syna Človeka a Ducha Pravdy, na ktoré nás upozorňovala Kráľovná Nebies vo Fatime, všetko prebieha oveľa ťažšie a deštruktívnejšie, než by muselo. A to je len začiatok! To všetko sa však deje preto, že sa ľudstvo neočisťuje a nenarovnáva vedome tak, ako je mu ukázané v Posolstve Ducha Pravdy, ale je očisťované a narovnávané nevedome, prostredníctvom bolestných prežívaní.

A aj keď náš svet a väčšina ľudí v ňom kráča cestou nevedomosti a duchovnej ignorancie s jej tragickými dôsledkami, cesta poznania a vedomého prechodu súdom bez katastrofálnych osobných dôsledkov zostáva stále otvorená pre každého, kto je ochotný po nej vykročiť.