Na okraj Františkovej návštevy – 4. časť: Povedz mi, kto je tvoj priateľ a ja…

… a ja ti poviem, kto si. Riešenie tejto výzvy ešte na chvíľku odložíme. Tretie zamyslenie „na okraj“ sme ukončili otázkou, na koho asi František myslel, keď v bratislavskej Katedrále sv. Martina povedal „niečo, čo sa stalo pred nejakým časom, ide o list od biskupa, v ktorom hovorí o nunciovi: – Boli sme 400 rokov pod Turkami a trpeli sme, potom 50 rokov pod komunistami a trpeli sme, ale sedem rokov s týmto nunciom bolo horších ako obe tieto veci! – Niekedy sa sám seba pýtam: koľko ľudí môže povedať to isté o svojom biskupovi alebo farárovi? Koľko ľudí? Nie, bez slobody, bez otcovstva to nejde“ – na čo reagoval jeden z mojich priateľov takto: „Toto naozaj pápež povedal?“

Povedal. Stačí si pozrieť na stránke TK KBS „Kompletné príhovory pápeža Františka počas návštevy Slovenska“ a potom „ťuknúť“ na Príhovor Svätého Otca v bratislavskej Katedrále svätého Martina. A na koho myslel? Trikrát hádajte. Ako pomôcka nech poslúži, že ide o jednu z kontroverzných osôb, s ktorými sa František súkromne stretol.

Skúsme sa teda pri štvrtom pokračovaní našich úvah pozrieť na to, s kým sa František stretol súkromne, pričom, samozrejme, o obsahu týchto rozhovorov vieme len to, čo o nich povedali zväčša natešení účastníci. Kto sú jeho chcení či nechcení priatelia.

Hlava štátu Zuzana sa súkromne stretla s Františkom hneď po prílete v salóniku na bratislavskom letisku, kde sa ho spýtala, ako sa má. On jej odpovedal, že sa cíti, akoby omladol, a táto cesta mu vlieva energiu. Druhý raz sa konala „zdvorilostná návšteva“ v „Zlatom salóne“ Grasalkovičovho paláca v pondelok 13. septembra 2021 o 09:30. Prvá dáma aj so svojím neoficiálnym „prvým dámačom“, partnerom nadivoko, pozvala Františka do paláca, a tam sa František stretol s celou rodinou – pravdepodobne už do nej patrí aj dámač . Pápež dostal dary, ktoré majú „nielen praktickú, ale aj symbolickú hodnotu“: chlieb, ktorý upiekli v trnavskej pekárni „Chlieb náš“ a údajne nebol nijako lacný. Uložený bol v prútenom košíku, ktorý uplietol majster ľudovej umeleckej výroby z Nového Mesta nad Váhom z lúpaného prútia a prikrytý paličkovanou čipkou z ÚĽUV-u. Vzor ružice na nej má pôvod v obci Slovenský Grob a navrhla ju výtvarníčka Božena Janeková už v roku 1987. Ďalším darom z paláca je kniha Reštaurovanie od akademickej maliarky Márie Bidelnicovej, no a to najlepšie na koniec: medzi darmi je aj nabíjacia stanica od slovenskej startupovej firmy AgeVolt, ktorú budú môcť vo Vatikáne používať na dobíjanie elektromobilov. No prosím. Výrobok je čiastočne z recyklovaných materiálov a riadenou umelou inteligenciou prispieva k znižovaniu emisií CO2. Vatikán už nezničí uhlíková stopa, ale… Nečudo, veď obe hlavy štátov spája vzťah k životnému prostrediu a obaja opakovane pripomínajú riziká spojené s klimatickými zmenami. On má rad Pachamamu a ona si sťažuje na preťaženosť Zeme ľuďmi. Ale Pánboh to rieši buď na počkanie, alebo postupne. A pokiaľ informačné zdroje nič nezatajujú, na letisku tesne pred odletom sa súkromne videli tretí raz.

Nuž nie sú tieto súkromné stretnutia – milí podčiarníci, ide o súkromné a nie štátne stretnutia! – vzhľadom na to, že Zuzana nemá ku kresťanstvu žiadny vzťah, pozoruhodné? Veď si zrejme spomínate, že počas prezidentskej kampane sa vyjadrila, že ju to viac ťahá k zenbudhizmu ako ku kresťanstvu. A potom, len odkedy je verejne známa, vystriedala dvoch partnerov. Ešte raz: máme v úzadí Bergogliovho konania hľadať láskavý postoj Krista k ľuďom na okraji spoločnosti, k čomu sa tak intenzívne hlási? Kristus tým, ktorí chceli kameňovať pobehlicu, odporúčal: „Kto ste bez viny, hoďte kameňom!“ A onej žene povedal: „Choď a už nehreš.“ Urobil tak aj František? Bodaj by, veď napokon ktovie, o čom diskutovali počas niekoľkých „štvoročových“ debát? A pokiaľ ide o pozvaných hostí na zadné nádvorie: chcela dať pozývajúca šancu osobám s pochybným morálnym kreditom, ktoré pozvala, obrodiť sa?

Súkromné bolo aj jeho stretnutie s 52 členmi Spoločnosti Ježišovej, teda jezuitmi, na ktorom neboli žiadni pápežovi spolupracovníci. Obsah tohto rozhovoru zostal ako v rodine, za zatvorenými dverami. Súkromná bola aj návšteva centra „Betlehem“ v Bratislave, aj keď Františkovu reč možno prečítať na portáli TK KBS.

Súkromné boli aj stretnutia s predsedom parlamentu a jeho rodinou (celou určite nie, lebo okrem mamy a ktovie koľko detí, nebola tam ani jedna z Borisových „manželiek“). Predseda Národnej rady po stretnutí povedal, že pápež je „veľmi pokrokový“, a že nerozlišuje, či je dieťa z úplnej či neúplnej rodiny. Podľa neho „ide s dobou“ (len kam s tou dobou zájde?). Hovorili o štvrtom Božom prikázaní, a o šiestom? A dal mu pontifex aj rozhrešenie, lebo Kollár dodal, že pápež „tiež“ požehnal zámer postaviť v areáli Bratislavského hradu sochu Cyrila a Metoda (aj Gorazda?)? Ale chvalabohu, že sa stane to, čo Matici slovenskej sa nepodarilo v roku 2013. O daroch ani slovo.

Po stretnutí s predsedom vlády, ten označil stretnutie s Františkom ako „srdečné“. Ocenil pápežov ľudský prístup a dodal, že mu odovzdali dary, ktoré vyrobili jeho deti. „Naše dve dcéry pre pápeža ručne vyrobili mydlo a syn mu odovzdal pohľadnicu s krížom, ktorú urobil,“ uviedol Heger.

Verili by ste, že aj toto sú chcení či nechcení Františkovi priatelia? Lebo ešte raz: jedna vec sú oficiálne a iná neoficiálne, teda priateľské stretnutia.

V tretí deň sa po ceste z Prešova do Košíc sa zastavil František v Exercičnom dome sv. Ignáca pod prešovskou Kalváriou. Keďže, ako sa sám priznáva, každé ráno sa modlí ako sv. Tomas Morus: „Daj mi, Pane, dobré trávenie a k tomu niečo na zjedenie“, možno aj preto sa na chvíľu ocitol aj v kuchyni jezuitov. A potom obedoval v Kňazskom seminári sv. Karola Boromejského v Košiciach. Medzi hosťami pri obede nechýbal ani kardinál Jozef Tomko. Podľa bulváru prijal tam aj podnikateľa Fiľa, ktorý mu daroval krištáľ z Lednických Rovní.

Nie, nestretol sa ani s Mariánom Kuffom, ktorý sa stará o Františkovu obľúbenú klientelu, ani s predstaviteľmi prolife združení, ani s aktivistami za voľnú nedeľu. Už sme napísali, že zrejme „priateľov“ radšej hľadá medzi ultraliberálmi, či dokonca osobami, ktoré vedú zhýralý život, a tými, ktorí vešajú na úradné budovy dúhové vlajky.

Ale zrejme najzaujímavejšie či dokonca najpikantnejšie súkromné stretnutie bolo na nunciatúre v pondelok o 18:24. Pápež sa stretol s kontroverzným emeritným trnavským arcibiskupom. Do kúrie v Horskom parku prišli Bezákovci oblečení všelijako len nie dôstojne, s výnimkou Róberta vo výslužbe, ktorý bol v obleku. Možno prediskutovali miesto, na ktorom bude stáť v Šaštíne počas omše. A stál v tom istom rade ako arcibiskupi Sokol, Orosch či Babjak. Až sa zdá, že tento kontroverzný prelát je možno jedným z troch „mimohradobných“ vrcholov Františkovej návštevy. A to popri stretnutiach s ekumenistami vedenými luteránskym biskupom, vrátane židov, čomu fandia všetci slobodomurári sveta a s Rómami (všimli ste si, ako sa tí boja vakcíny, to len preto ich bolo málo).

Róbert sa už pochválil, že František mu v Ríme kúpil zmrzlinu. A čo bude nasledovať? Ak František svoju schopnosť počúvať dokáže využiť na zmenu človeka, možno zmení aj Róberta. Uvidíme. Dokáže ho však vytrhnúť zo sveta ultraliberalizmu a prinavrátiť do lona cirkvi, ak sám je liberál? Stretnutie nebolo avizované v oficiálnom programe cesty.

Prečítajme si len niekoľko viet, čo napísal Talian Riccardo Cascioli v článku „Pápež na Slovensku rehabilitoval homosexuálneho biskupa“. Ako vieme Róberta Bezáka v roku 2012 odvolal Benedikt XVI. A podľa Cascioliho „bol obvinený, že vytvoril aj sieť homosexuálnych kňazov.“ Z kanonického a cirkevného hľadiska nemožno hovoriť o skutočnej rehabilitácii, ale z hľadiska verejnej mienky a všeobecného vnímania ide o úplnú a obavy vyvolávajúcu rehabilitáciu.“ Cascioli prezrádza, že apoštolská nunciatúra ráno 15. septembra oznámila slovenskému episkopátu, že Róbert je medzi koncelebrantmi na záverečnej omši pápeža. „Nepochybne, fotografia stretnutia Bezákovej rodiny s pápežom bude mať na Slovensku oveľa väčší dosah ako všetky oficiálne stretnutia týchto dní, na ktorých, okrem iného, bolo oveľa menej veriacich, ako sa očakávalo.“ Veď hej, už poskytuje dočasný učiteľ náboženstva na protestantskom gymnáziu rozhovory kde-komu.

A čo ešte píše Talian? „Bezák bol vymenovaný za trnavského biskupa v roku 2009 vo veku 49 rokov; bol najmladším biskupom na Slovensku. Prezentoval sa ako otvorený pastier, pozorný k sociálnym problémom, odhodlaný vládnuť transparentne. Bol protikladom svojho predchodcu Jána Sokola… Ale čoskoro sa mračná zatiahli aj nad hlavou mladého trnavského biskupa, ktorý bol v júni 2012 vyzvaný, aby odstúpil, a keď to odmietol, bol okamžite odvolaný zo svojej pastoračného úradu… Bezák vždy tvrdil, že nikdy nedostal oficiálne zdôvodnenie tohto rozhodnutia, aj keď mu boli určité námietky voči jeho doktrinálnym postojom vo veci sexuálnej morálky výslovne vznesené. Z tohto dôvodu časť slovenskej Cirkvi rázne reagovala na rozhodnutie Svätej stolice. Hovorilo sa aj, podľa Bezáka, o diskutabilnom hospodárení s majetkom diecézy, ale v skutočnosti hlavným dôvod vatikánskeho rozhodnutia treba hľadať v praktizovanej homosexualite, ktorú dokumentuje aj kniha poľského kňaza Dariusza Oka, ktorá je venovaná homoheréze a aktivite homosexuálnej lobby v Cirkvi.“

Stačí, nemáme dôvod citovať Cascioliho dopodrobna o tom, že Bezák navštevoval telocvične a sauny s jasným zameraním, a že ako biskup prispel k vytvoreniu siete homosexuálnych kňazov. Že v priebehu rokov sa tento aspekt stále viac vyjasňoval, a to až tak, že na Bezákovu obranu sa na Slovensku mobilizovali už iba liberálne kruhy mimo Cirkvi. No záver hodno odcitovať: „Situácia, ktorá teraz nastala pre slovenskú Cirkev, je rozhodne trápna, najmä preto, že existujú správy o listinách a svedkoch, ktoré by potvrdzovali, že Mons. Bezák sa v posledných rokoch, mierne povedané, aj naďalej správa nevhodne.“

Jeden z priateľov mi napísal: „To musela byť dobrá páka, ktorá dotlačila Bezáka do Šaštína na omšu. Pápež robí to, čo „oni“ chcú. Podľa všetkého je tiež členom „klubu“. Mám z toho dojem, že celá návšteva bola určená len na zakrytie znovuuvedenia Bezáka do slovenského cirkevného života.“

Až sa zdá, že tento kontroverzný prelát bol jedným z troch „mimohradobných“ vrcholov Františkovej návštevy: popri stretnutiach s ekumenistami, vedenými luteránskym biskupom, vrátane židov, čomu fandia všetci slobodomurári sveta a s Rómami.

Františkovu cestu rámcujú aj udalosti v týždni po nej. Správa z 19. septembra: František vyzval katolíkov, aby sa sústredili na obete zneužívania duchovnými v cirkvi, a nie na obavy o jej povesť, informovala o tom agentúra DPA. Vo videoposolstve adresovanom účastníkom medzinárodnej konferencie o ochrane maloletých v cirkvi vo Varšave zdôraznil, že „jedine vtedy, keď sa cirkev postaví čelom k pravde o tomto krutom konaní a pokorne požiada obete o odpustenie, bude schopná stať sa znova útočiskom pre všetkých, ktorí to potrebujú.“ Zdá sa, že pre súčasný Vatikán sú – zrejme existujúce – morálne „odchýlky“ tohto typu hriešnejšie ako homosexualita/sodomia. Akoby cirkev dneška mala riešiť len toto a ešte popritom mať na pleciach sociálne problémy celého sveta. Napokon o čom inom svedčí aj zbierka v slovenských katolíckych kostoloch v nedeľu 26. septembra 2021 na pomoc pre núdznych na Kube? „Povzbudení“ Františkovou návštevou a jeho podnetmi sa ju rozhodli vyhlásiť slovenskí biskupi. Žeby naozaj to s kubánskym zdravotníctvim bolo až také zlé?

Z 22. septembra pochádza správa o generálnej audiencii, na ktorej sa František vrátil k apoštolskej ceste do Budapešti a na Slovensko. Spomenul celý rad silných momentov, ktoré si odniesol zo Slovenska. Vyzdvihol korene viery v Božom ľude, ktoré sú stále živé, no sú vystavené nárastu sekularizácie a konzumizmu. Prítomným slovenským pútnikom pripomenul viaceré osobnosti svedkov viery a zdôraznil udržiavanie pamäti a vzájomné zmierenie. Európa má podľa jeho slov prehlbovať vo svojich koreňoch, a nie v šírení ideologickej kolonizácie. Vysoko vyzdvihol prácu saleziánov uprostred Rómov a všetkých prítomných vyzval zatlieskať sestrám Matky Terezy, ktorých obetavú službu mohol osobne vidieť v bratislavskej Petržalke. „Pri stretnutí s bratmi biskupmi v Budapešti i v Bratislave som sa mohol osobne dotknúť vďačnej spomienky na korene viery a kresťanského života, živé v žiarivom príklade svedkov viery, akými boli kardinál Mindszenty a kardinál Korec, či blahoslavený biskup Pavel Peter Gojdič.“ Nezabudol spojiť svedectvo blahoslavenej Anny Kolesárovej, ktorá bránila svoju dôstojnosť pred násilím za cenu života s násilím páchaným na ženách, ktoré „je všade otvorenou ranou“ (a témou neomarxistov). Na záver vyzval k modlitbe, aby semienka zasiate počas apoštolskej cesty priniesli ovocie. A samozrejme, poďakoval prezidentke Slovenska, „všetkým spolupracovníkom pri organizácii, ďakujem mnohým dobrovoľníkom, ďakujem všetkým, ktorí sa modlili.“

A zaspomínal si aj na eucharistické slávenie „Statio Orbis“ v Budapešti. Nuž, v tej súvislosti sa objavila neuveriteľná informácia, že slúžil na Námestí hrdinov „desivú omšu“ s okultistickým, rozumej slobodomurárskym krížom za chrbtom. Na obrovskom kríži, ktorého spodok bol skrytý kreslom, bola pribitá ľudská lebka pod nohami Krista s hadom stočeným okolo kríža – čo z diaľky nebolo vidieť. Had so šípovým chvostom oblizujúci ľudskú lebku odkazuje na „ukrižovaného hada“ ako symbol okultnej alchýmie. Túto neuveriteľnú vec nafotil pracovník technických služieb, ktorý sa podieľal na montáži pódia pro hlavu cirkvi. Uverejnil to maďarský server Alternatív Hírek. Je toto všetko len „náhoda“? Pre mnohých je to ďalší dôkaz, že Vatikán chce ovládnuť – a či už ovládol? – spolok Luciferiánov oslavujúcich pád cirkvi?

Po tom, čo sme skúsili predstaviť Františkových “priateľov”, budeme sa ešte musieť vrátuiť k citlivej téme z „Rybného námestia“. Jednak je to srdcová záležitosť Františka a jednak vychádzajú na povrch informácie, ktoré narovnávajú akoby naschvál krivený obraz slovensko-židovských vzťahov.

Dňa 22. septembra 2021.