Kto sú nepriatelia ľudu, ako ich identifikovať a viesť proti ním nenásilný odpor. Časť II.

Občania SR na svojej strane nemajú ani zákonodarnú moc, ani vládnu moc, ani prezidentský úrad. Nemajú na svojej strane ani Ústavný súd, ktorý rozhodol, že predlženie núdzového stavu je v súlade s Ústavou SR. Toto rozhodnutie Ústavného súdu má svoje zázemie v usmernení, ktoré prezidentka Zuzana Čaputová predložila ešte v decembri 2020. Čo vtedy okrem iného povedala ? Citujem: „V situácií, keď je nanajvýš dôležité dodržiavanie epidemiologických opatrení, by nemali byť pravidlá fungovania ústavných orgánov v rozpore s tým, čo sa vyžaduje od verejnosti.“ Prezidentka SR tak verejne deklarovala klasický príklad – pravidlo rozkladu právneho štátu. Pravidlo fungovania nielen ústavných orgánov, ale celej spoločnosti boli nastavené presne tak, ako si to vyžaduje vládna moc od verejnosti. Právny štát nie je potrebný v situácií boja proti koronavírusu ako nepriateľovi ľudskej spoločnosti !!! Takáto politická bezohľadnosť je jasnou politickou nespravodlivosťou. Treba si uvedomiť, že to, čo sa vyžaduje od verejnosti, to zabezpečuje vládna moc v súčinnosti s vojskom a políciou. A keďže táto moc je v konflikte záujmov s koalíciou v NR SR, tak potom to všetko posväcuje aj zákonodarný zbor. Ich činnosť sa odvíja od činnosti Európskej únie a nadnárodných diktátorských kartelov a inštitúcií. Na území SR sú prvoradé cudzie záujmy, občania musia ostať v defenzívnom postavení, pretože to vymysleli, pripravili a realizáciu spustili nadnárodné štruktúry !

Od prvého apríla máme staronovú vládu SR, ale pod vedením už nového predsedu vlády SR. A táto „spravodlivá“ vláda od prvého okamihu pokračuje v tom, čo robila aj pod vedením Igora Matoviča. Spoločne s parlamentom neustále zavádzajú občanov. Myslia si, že ich úlohou je vysielať verejnosti jasné signály o závažnosti aktuálnej spoločensko-politickej situácií v Slovenskej republike. Ešte stále nepochopili, že verejnosť, to sú v prvom rade občania, ktorým sú povinní verejne zdôvodňovať do puntika, prečo robia takú politiku, akú robia, koho záujmy reprezentujú. Mali by teda zdôvodňovať, prečo iba vysielajú jasné signály o mimoriadnej závažnosti súčasnej „pandemickej“ situácie, ktorú v skutočnosti sami spôsobili. Všetci svorne pracujú na základe známeho porekadla, že zlodej kričí: Chyťte zlodeja !

Nový predseda vlády SR nás, občanov SR, už od svojich prvých krokov zavádza v tom najdôležitejšom poznaní odohrávajúcich sa spoločenských procesov: kto – čo nás ohrozuje a ako máme spravovať spoločnosť, aby sme ju mohli udržiavať v normálnom životnom rytme. Povedal toto: „Neviditeľný nepriateľ je silný a z jeho zovretia sa môžeme dostať len prijatím rozhodných protipandemických opatrení.“ Táto veta nebola povedaná iba náhodne. Táto veta je o tom, že poznanie o spravovaní našej spoločnosti v súčasnosti je a má byť aj naďalej založené na oficiálnom a prevládajúcom vysvetlení vládnej moci či mediálneho Kartelu. Uvedený citát z vyjadrenia predsedu vlády SR, to je oficiálne vysvetlenie, o čo v súčasnosti ide. Všetko je riadené tým spôsobom, že samotní občania SR a všetky výkonné zložky – subjekty v našej spoločnosti – majú právo iba na podporu oficiálneho a prevládajúceho vysvetlenia.

Nový predseda vlády SR si dovolil aj ďalším tvrdením zahmlievať procesy, ktoré sa v spoločnosti dejú. Podľa neho boj s pandémiou nie je o politike, ale o ochrane životov ľudí. Predseda vlády SR si asi myslí, že ak za silného nepriateľa pokladá koronavírus, tak to nemôže mať nič spoločného s politikou a občania majú tomu uveriť. Aj uvedené tvrdenie je potrebné pokladať za zavádzanie občanov SR, pretože patrí k oficiálnemu vysvetleniu vládnej moci. V skutočnosti v našom štáte zo strany parlamentu a vládnej moci ide o jasnu politiku, ktorá je v rozpore so záujmami ľudu a Slovenskej republiky. Aj za situácie, že silným nepriateľom ( podľa vládnej moci ) je koronavírus , tak bol nastolený autoritatívny režim, presadzuje sa totalitarizmus. Do popredia sa dostáva ideológia globálnej moci ako sústavy názorov, ideí, teórií a podobne, v ktorých globálny kapitál ( trieda ) vyjadruje, uvedomuje si a zdôvodňuje svoje ekonomické a spoločenské postavenie a záujmy. Globalisti svoj program politického konania zatajujú, v skutočnosti ide o svetovládu.

Presadzuje sa tá najodpornejšia forma politiky – globálna politika strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, ktorá je zameraná na zničenie národných štátov a ľudskej populácie, pretože globalisti ( predstavitelia globálneho kapitálu ) si vymysleli, že ONI budú riešiť otázku ochrany zdravia a životov na globálnej úrovni. Len jeden aktuálny príklad. Žiadna národná vláda členského štátu EÚ sa nikdy nepostavila proti Billovi Gatesovi a neodporučila mu, aby sa hral na svojom domácom či rodinnom pieskovisku a nie s osudmi ľudí na celej planéte. Toto monštrum zla už dávno malo byť politický izolované a nie podporované a akceptované !

Politika je také konanie, ktoré sa vzťahuje k záväznému usporiadaniu všeobecných záležitosti národnej spoločnosti a týka sa všetkých ľudských bytosti – občanov – v ich vzájomnom súžití. Vzhľadom na globálnu politiku, ktorú robia tí, čo sa sami zaraďujú medzi globálnu moc, toto usporiadania všeobecných záležitosti národnej spoločnosti sa presadzuje prostredníctvom volených zástupcov násilne ( autoritatívne ) a zaisťuje donucovacími prostriedkami bez ohľadu na Ústavu SR a príslušné zákony a demokratický právny poriadok vôbec. Vyhováranie sa vládnej a zákonodarnej moci na potrebu ochrany životov obyvateľstva je iba propagandistický trik. Tento trik je možné, ak by každý človek poctivo rozmýšľal, odhaliť tým, že z úrovne vládnej moci bol zámerne zmenený smer zabezpečovania bežnej zdravotnej starostlivosti. Táto starostlivosť bola zabezpečovaná pre celú spoločnosť zdola, na úrovni pacient ( človek ) – lekár (klinika ) a klinické vyšetrenie. V terajšej dobe sa všeobecné usporiadanie záležitosti národnej spoločnosti deje zhora a to rôznymi nariadeniami, príkazmi, pokynmi, pričom nejde iba o oblasť zdravotníctva , ale o všetky oblasti života spoločnosti.

Politika má svoje špecifické rysy konania. Politická etika venuje pozornosť niekoľkým takýmto dôležitým rysom politického konania. Je dobre si to pripomenúť práve v súčasnosti, ak samotný predseda vlády SR popiera, že to, čo sa robí na vládnej úrovni a zákonodarnej úrovni, nie je o politike. Takže politické konanie sa podľa politickej etiky vyznačuje týmito špecifickými rysmi:

a) politika ako konanie vzťahujúce sa k určitej situácií,

b) politika ako obhajoba záujmov,

c) otázka konfliktov a kompromisov,

d) problematika násilia,

e) zastupiteľské uplatňovanie moci.

Teraz nie je miesto k tomu, aby sme uvedené špecifické rysy mohli bližšie analyzovať. Preto uvediem iba niekoľko dôležitých pripomienok súvisiacich s politikou a politickým konaním. Je potrebné si uvedomiť, že politika nie je rozhodovaním o vecných, odborných otázkach, ale stretávaním názorov a presvedčení, zápasom o získanie súhlasu a väčšiny. Všimnime si, že naša vládna moc v súvislosti s „pandémiou“ koronavírusu občanom nahovára, že v tomto prípade sa rozhodnutia zakladajú na posúdení odborníkov a na ich rozhodnutiach. A keď to je tak, tak žiadny politický zápas o získanie súhlasu a vúčšiny nie je potrebný. Problém „pandémie“ koronavírusu z úrovne vládnej moci sa berie ako nepolitický problém a z tohto dôvodu verejnosť je orientovaná v smere, že môžu a musia platiť len názory niekoľkých vyvolených „odborníkov“ z niektorej z lekárskych vied a to úplne postačuje k prijímaniu nariadení, uznesení, príkazov a pokynov k tomu, čo musíme všetci rešpektovať. Týmto spôsobom bol zneužitý aj inštitút núdzového stavu, ktorý bol pôvodne určený pre iné prípady a situácie.

Podľa politickej etiky politické otázky sú tiež všeobecne ľudskými otázkami, pretože sa týkajú existencie každej ľudskej bytosti vo vzájomnom ľudskom spolužití. Tieto všeobecné ľudské otázky je ťažko riešiť odborne a najmä za účasti niekoľkých vyvolených odborníkov. Rúška, rozostupy, uzamknutia je ťažko možné pokladať za záležitosti, ktoré je potrebné nariadiť, pretože o ich potrebe existujú nejaké vedecké dôkazy. Nič také neexistuje ! A aj napriek tomu táto vládna moc to berie za čisto vecnú záležitosť, za dokázanú odbornú otázku k ochrane pred koronavírusom. Treba pochopiť, že politická stránka problému „pandémie“ koronavírusu, ktorá sa v skutočnosti z úrovne vládnej moci popiera, nie je zhodná s vecnou a odbornou stránkou problému spätého s koronavírusom. Ak teda boj s pandémiou nie je o politike, tak potom tento boj mal ostať záležitosťou, ktorá sa mala začať riešiť zdola – z úrovne bežnej zdravotnej starostlivosti, personálne určenej ako vzťah pacient – lekár a samotné klinické vyšetrenie.

Nedá sa už v dnešnej dobe poprieť, že politické riešenie problému „pandémie“ koronavírusu bolo nastolené z úrovne globálnej moci, pretože už dávnejšie sa petrochemický a farmaceutický Kartel sťažoval na neochotu ľudí dávať sa očkovať. K tomu boli prijaté rôzne dokumenty, o ktorých som sa už zmienil v iných svojich článkoch. Treba povedať rovno otvorene: snaha, zámer a záujem uvedeného Kartelu zabezpečiť celo planetárne očkovanie ľudských bytosti je dosiahnuteľná iba za predpokladu, že sa do toho aktívne a v rozhodujúcej miere zapojí globálna politika a politika na národnej úrovni. Zvláštnosťou politiky na národnej úrovni je to, že nespĺňa žiadne požiadavky, ktoré sú na ne kladené z úrovne politickej etiky. Z úrovne vládnej moci je ľahšie zakrývať to, že v prípade „pandémie“ koronavírusu nejde o žiadnu politiku, ako zabezpečiť, aby politické konanie spĺňalo určité požiadavky.

Politika ako obhajoba záujmov má odpovedať na otázku: Záujmy koho sa v prípade problému „pandémie“ koronavírusu hája a presadzujú ? Tým, že za silného nepriateľa ľudí je vyhlásený koronavírus, tak sa vytvárajú podmienky, aby sa o skutočných záujmoch spojených s „pandémiou“ koronavírusu na verejnosti nehovorilo. Z filozofického hľadiska záujem je antropologická kategória. V dnešnej dobe je už smiešne popierať alebo zatajovať, že petrochemický a farmaceutický Kartel nemá svoje záujmy, ktoré súvisia s vakcináciou ľudí na planéte a zároveň aj za pomoci iných Kartelov aj s ich podrobením sa svetovej vláde. Hmotné záujmy rôznych Kartelov zároveň vytvárajú v každej spoločnosti aj predpoklady pre konflikty, pretože rôznorodé a odlišné záujmy si navzájom konkurujú. A sa nemôžu nijakým spôsobom zatajovať – ani takým podvodom ako je „pandémia“ koronavírusu !

V záujme spoločného dobra je potrebné dosiahnuť cez nástroje politického konania také ľudské spolunažívanie, ktoré je zamerané na mier a právo. Práve táto požiadavka v dnešnej dobe úplne absentuje, pretože pod vedením petrochemického a farmaceutického Kartelu sa spoločné ľudské spolunažívanie mení na podriadení sa absolútnej väčšiny obyvateľstva národných štátov menšine – elitám globálneho kapitálu. Úlohou politikov na národnej úrovni nie je bez odporu podriaďovať sa záujmom Kartelov na úkor každého obyvateľa a celej spoločnosti, ale tento problém záujmov riešiť tak, aby bolo dosiahnuteľné spokojné spolunažívanie. Záujmy, ktoré prechádzajú do podoby vykorisťovania, útlaku, ponižovania, odoberania ľudskej dôstojnosti a ničenia právneho štátu, je potrebné z úrovne štátnej moci riešiť. Znamená to, že naša štátna moc má svojich obyvateľov chrániť, ale nie tým spôsobom, ako sa prezentuje oficiálne.

A tu je už potrebné poznamenať, že spoločnosť musí mať k dispozícií také inštitúcie a zákony, ktoré dosiahnu čo najspravodlivejšie sprostredkovanie medzi jednotlivými záujmami a spoločným dobrom. Celá naša spoločnosť sa dostala zásluhou vládnej moci do mimoriadne zložitej situácie: občania SR stratili istotu, že v rámci platných zákonov môžu bez obáv sledovať svoje záujmy a keď ich chcú presadzovať, tak musia sa zaviazať, že budú konať mravné skutky týkajúce sa plnenia nariadení a príkazov. Čo sa teda zmenilo v našom politickom poriadku? To, že núti človeka morálne sa usilovať o dosiahnutie odriekania, sebazaprenia, že sa má vzdať prirodzeného egocentrizmu ako snahy o sebazáchovu a rozvinutie vlastných vlôh a síl, že má byť altruista.

Keď podľa vládnej moci nejde v záležitostiach „pandémie“ koronavírusu o politiku, potom to vedie k zakrytiu niečoho veľmi dôležitého. Zakrýva sa, že globálna moc na čele s triedou kapitalistov vstúpila do nemilosrdného útoku proti celej spoločnosti, vstúpila do vojny proti obyvateľstvu národných štátov. Globálna moc a kapitalistická trieda so svojimi prisluhovačmi začala znevažovať 99% ľudskej populácie v jej odlišnosti a absolutizuje svoje vlastné postavenie založené na bohatstve a moci. „Pandémia“ koronavírusu sa stala zámienkou k tomu, aby bola presadzovaná globálna diktatúra a aby boli zrealizované všetky základné a zásadné projekty kapitalistickej triedy na záchranu jej postavenia. Konflikt je sociálnym javom a taký nepriateľ ľudstva ako koronavírus nemôže byť stranou konfliktu. Na národnej úrovni každá vládna moc konflikt, ktorý je jednosmerný ( nasmerovaný proti ľudskej populácií ) , úspešne zakrýva. Znamená to, že fungovanie politického režimu je nastavené tak, aby zo strany obyvateľstva ( ako napadnutej strany ) nebolo možné sa účinne brániť a dosiahnuť v spoločnosti akúsi rovnováhu záujmov a aby kapitalistická trieda dosiahla v dejinách akési konečné riešenie svojho postavenia a globálneho kapitálu. Je to postavené na marxistickom poňatí triedneho boja, ale s opačným výsledkom – v prospech kapitalistickej triedy.

V demokratickom právnom štáte má politika národnej vlády zabrániť takémuto konečnému riešeniu a má vytvárať dobre podmienky pre spoločné uskutočňovanie hodnôt spoločnosti. Aj 99 % ľudskej populácie má svoje rôznorodé záujmy a preto politika každého národného štátu má vytvárať pravidlá a inštitúcie pre pokojné konanie medzi záujmovými skupinami v rámci kapitalistickej spoločnosti. Lenže nesmie sa stať to, čo sa stalo: sociálne skupiny boli odstavené od možnosti vstupovať do konfliktov, pretože z úrovne globálnej moci a globálnej politiky sa vôbec nepočíta s tým, že rôzne sociálne skupiny spoločnosti majú mať nejaké právo hovoriť do toho, o čo sa usiluje kapitalistická trieda. Je to „revolúcia“ zhora, ktorá má zabezpečiť zásadné zmeny života každej spoločnosti, ktoré nesmerujú k žiadnej sociálnej spravodlivosti.

V normálnej demokratickej spoločnosti je treba uznať reformu za niečo samozrejme a potrebné, ktorá sa však nemôže realizovať bez účasti rôznych sociálnych skupín, ktorých existencia je úzko spätá so sociálnymi štruktúrami ako dôležitými piliermi takej stavby ako je fungujúca spoločnosť. „Revolúcia“ zhora toto všetko potiera, zatajuje sa pred obyvateľstvom národných štátov a všetky zmeny či politické riešenie sa vydávajú za prejav „pandémie“ koronavírusu. Sme v situácií, že celá spoločnosť občanov je nútená upustiť od obhajoby svojich práv a záujmov, pretože koronavírus… V skutočnosti sa spoločnosť občanov nemôže ani priblížiť k tomu, aby predmetom politického konania sa stali aj záujmy kapitalistickej triedy a aby sa pri politickom riešení mohli navzájom ovplyvňovať a konflikt riešiť či prijímať kompromisy.

Globálna moc a kapitalistická trieda sa rozhodli vyhnúť konfliktu s ostatnou časťou spoločnosti. Sociálne konflikty však nemožno pochopiť bez poznania zameranosti záujmov a ani ich riešiť. Vo svete politiky nie je možné vyhýbať sa konfliktom. Vládna moc mala za povinnosť vstúpiť do konfliktu s tými, ktorí sa pasovali do role globálnej moci a v tomto konflikte v zmysle nášho politického poriadku aj postupovať. Pri politickom riešení konfliktu s triedou kapitalistov či globálnej moci sa vládna moc mohla oprieť o podporu a silu samotných občanov, pretože riešenie konfliktu nie je možné organizovať tak, aby v ňom nebrala účasť jedna zo strán konfliktu. Problémom je, že v našich podmienkach stranu občanov nemá kto z politických síl zastupovať, pretože všetci zodpovední zástupcovia svoju úlohu a povinnosti stotožňuje celkom jasne s prozápadnom orientáciou. A pri tejto orientácií je potrebné triedu kapitalistov či globálnej moci zastať a zakrývať.

Ak sa naša vládna moc vyhla konfliktu s globálnou mocou, znamená to, že upustila v prípade „pandémie“ koronavírusu od obhajoby práv a záujmov nášho obyvateľstva. V konflikte s globálnou mocou či kapitalistickou triedou bolo potrebné preskúmať, či záujmy tejto triedy sú v súlade so spoločným dobrom našej národnej spoločnosti. Vládna moc do tohto sporu nevstúpila a dovolila tak, aby platilo, že globálna moc či kapitalistická trieda má pravdu a aj správne riešenie pre samotnú „pandémiu“ koronavírusu. Zásluhou vládnej moci upadol do zabudnutia poznatok, že politická moc má mať svoj pôvod v komunikatívnom fenoméne. Zvolení predstavitelia sa majú starať o základ svojej moci v štáte v stále verejnej výmene názorov a kontaktov so svojimi voličmi a politickými spojencami a na základe toho si plniť povinnosť verejného zdôvodňovania politiky, ktorú chcú presadzovať či presadzujú.

Súčasnosť je o tom, že existujú z úrovne štátnej moci len nariadenia, príkazy, pokyny a výzvy, ktoré obyvateľstvo má plniť a to je všetko. Týmto spôsobom sa stratil súhlas obyvateľstva s inštitúciami a predstaviteľmi moci a upadá politický poriadok. Všetko úsilie štátnej moci je zamerané na presadzovanie globálnej diktatúry, takže ťažko môžeme v dnešnej dobe tvrdiť, že sa dodržiavajú princípy múdreho užívania moci ( umiernenosť, vzájomnosť, rovnováha, prijateľnosť ). Múdre užívanie moci nemôže podporovať globálnu diktatúru, nemôže existovať bez morálnych zábran, nemôže hľadať cesty represívnych opatrení. Základom múdreho užívania moci je uznanie blížneho ako ľudskej osobnosti, rešpektovanie druhých v ich právach a záujmoch, čo sa vo veľkom rozsahu porušuje.

Podľa pána Hegere boj s pandémiou nie je o politike, ale o ochrane životov. Je to úmyselne predostretá lož alebo politická nevedomosť ? Zdá sa mi, že najskôr to bude z obidvoch dôvodov. V internetovom denníku Hlavné správy bol uverejnený článok s nadpisom „Kto ponesie zodpovednosť ? Pacienti s inými ochoreniami ako Covid – 19 sú odsúvaní na vedľajšiu koľaj. Narastá počet zbytočných úmrtí.“ Zaujala ma informácia, že za posledný štvrťrok minulého roku sa v slovenských nemocniciach urobilo o 43 000 operačných výkonov menej ako v rovnakom období v roku 2019. Aj hlupák vie pochopiť, že samotná vládna moc – vláda SR – nie je žiadna nepolitická inštitúcia, ktorá nemá žiadnu moc, len realizuje svoje súkromné ciele a úlohy. Ak by bol boj s „pandémiou“ koronavírusu skutočne iba záležitosťou ochrany zdravia a životov obyvateľstva SR či národného štátu vôbec, potom by muselo byť rešpektované donedávna jasné pravidlo života spoločnosti: bežná zdravotná starostlivosť sa zabezpečuje na personálnej úrovni pacient – lekár s klinickým vyšetrením ! Z tejto úrovne – ako z personálneho vzťahu – by nebolo možné rešpektovať žiadne nariadenia samozvaných predstaviteľov globálnej moci a globálneho kapitálu. Z tejto úrovne nie je možné zavádzať a neustále predlžovať núdzový stav a ďalšie prvky globálnej diktatúry. Z tejto úrovne by nebolo možné priam násilím pretláčať zavádzanie vakcinácie obyvateľstva a podobne.

Aj ďalšia myšlienková konštrukcia pána Hegera ako predsedu vlády SR je vhodná na zápis do „zlatého fondu“ politiky. Podľa neho spoločnosť má byť ochotná a schopná znášať zásah do ľudských práv a slobôd. Podľa neho je takáto ochota a schopnosť veľmi potrebná, len samotná vláda a parlament k tomu majú urobiť ústretový krok. Týmto krokom je vyhlásenie núdzového stavu a jeho neustále predlžovanie. My všetci ako spoločnosť, podľa Hegera, potrebujeme k akceptovaniu zásahu do ľudských práv a slobôd iba vhodný signál od štátu, teda od toho istého štátu, ktorý v skutočnosti presadzuje globálnu diktatúru. Vhodným signálom je práve vyhlásenie núdzového štátu a jeho predlžovanie. V konečnom dôsledku zásah do ľudských práv a slobôd je možné ( a potrebné ) vyvážiť vyhlásením a najmä predlžovaním núdzového stavu. Je to neskutočne farizejský prístup k občanom SR a k ich právam. Kvôli neviditeľnému nepriateľovi a jeho porážke je podľa Hegera potrebné prijímať zásadné protipandemické opatrenia. Vládna moc podľa môjho názoru vôbec nemá záujem a ochotu rozlišovať, čo sú to protipandemické opatrenia a ktoré opatrenia patria k nástrojom presadzovania globálnej diktatúry. Podľa vládnej moci všetky opatrenia patria do koša protipandemických opatrení.

Je najvyšší čas, aby sa ľudia zamýšľali nad tým, kto je neviditeľným nepriateľom ľudskej populácie či národných spoločenstiev. Vo svete je presadzovaná globálna politika organizovania strachu obyvateľstva národných štátov z „pandémie“ koronavírusu a teraz sme v období, keď sa pod vedením politikov a médií ľudské spoločenstva priam pretekajú o to, kto má skôr nárok na vakcínu a teda na ochranu svojho života. Všetci máme bojovať proti neviditeľnému nepriateľovi, ale pod vedením politikov a za asistencie represívnych zložiek. V skutočnosti vládna moc systematický zabezpečuje deštrukciu národného spoločenstva.

Naša spoločnosť za tri desaťročia „úspešne“ prešla od socializmu ku kapitalizmu. S nadšením a dôrazne sme sa pripojili k demokratickému Západu a tak stále a jednoznačne potvrdzujeme, že je to naša najsprávnejšia a najspravodlivejšia orientácia, v rámci ktorej máme vytvorený dokonale spravodlivý a slobodný priestor pre náš obyčajný ľudský život. Už pán Róbert Fico nás jasne upozornil, že aj keď životným priestorom je EÚ, neznamená to, že sa budeme „zadarmo voziť na kolotoči.“ A aby sme sa nesprávali ako nevďační turisti, tak podľa tohto pána máme byť k Západu ústretoví a postarať sa o „pozitívnu stratu suverenity Slovenskej republiky. A takáto pozitívna strata suverenity, ktorú v skutočnosti nikto z intelektuálov SR nepodrobil ostrej kritike, si vyžadovala od štátnych orgánov, že „…budú musieť v niektorých oblastiach prijímať rozhodnutia, ktoré budú mať európsky, teda nie slovenský charakter.“

Demokratický Západ nás prijal medzi seba za podmienky, že sme sa v podstatnej časti vzdali svojej suverenity, ze sme sa vzdali Ústavou SR deklarovanej zvrchovanosti, aby sa o našej budúcnosti – budúcnosti slovenského národa – rozhodovalo v Bruseli. Doteraz ani jeden z našich novodobých a demokratických ústavných činiteľov nezaváhal v tom, aby robil prekážky presunu vnútroštátnej tvorby vôle na nadnárodnú tvorbu vôle, aby preskúmal, či je pravda, že EÚ má nacistické korene a podľa koalície nacistov a IG Farben bola budovaná. EÚ neexistuje ako medzinárodné spoločenstvo – medzinárodná organizácia rovnoprávnych a suverénnych národov. Je ťažko predpokladať, že z nacistických koreňov bruselskej EÚ môže sa vyvinúť inštitúcia, ktorá pomáha posilňovať rovnoprávnosť a suverenitu členských štátov a presadzovať ich záujmy. Z nacistických koreňov bruselskej EÚ nevyrástol kvet demokracie a skutočnej slobody, ale kvet Zla, ktoré odeté do postavy Dobra sa rozrástlo po celom kontinente.

Všimnime si, čo v určitom čase povedala predstaviteľka nemeckého národa Angela Merkelová. V roku 2005 sa stala nemeckou kancelárkou. V prejave krátko pred zvolením povedala: „Nemecký ľud nebude mať v budúcnosti právo na demokraciu a ekonomiku voľného trhu.“ A čo táto ochrankyňa farmaceutického Kartelu v súčasnosti odkázala členským štátom EÚ ? Že sa majú úplne vzdať národnej suverenity ! Ak tak národné štáty robia, ak tak sa k tomuto cieľu definitívne približujú, potom aký zmysel bude mať EÚ pre už neexistujúce členské štáty ? Nech si čitateľ na túto otázku sám hľadá odpoveď. Ja iba pripomeniem, že v súvislosti s globálne organizovanou „pandémiou“ koronavírusu pod vedením Bruselu sa opäť podarilo o krôčik postúpiť k odobratiu suverenity členských štátov.

Na našom demokratickom Západe sme spojení rešpektovaním transatlantického princípu. Obdiv k USA a k jeho demokratickému zriadeniu je z našej strany nekonečný, fascinujúci, priateľský či priam otrocký. Naši ústavní činitelia tento postoj ako svoj vlastný a ako postoj národa neustále potvrdzujú svojimi deklaráciami. Je to sľub vernosti a poslušnosti, je to odkaz, že slovenský národ nebude silným hráčom Západu robiť žiadne prieky, pretože je našim vzorom. V samotnej politickej úslužnosti si ani nesmieme ( nevieme ) všímať, že s demokratickým Západom nie je niečo v poriadku. V súčasnom kapitalistickom systéme sa akosi príliš rozmohlo ZLO. A je na škodu ľudstva, že príkladom zla sa stali práve USA.

Ja si dovolím k problematike zla upozorniť čitateľa na veľmi zaujímavý článok, ktorý bol dňa 14.3.2017 uverejnený na stránke www.zvedavec.org. Tento článok má názov: „Ponerizácia: Ako americkú republiku prevzali politické kliky kriminálne šialených psychopatov.“ V článku sa píše o vplyve patologických ľudí na jednotlivca a skupiny, pomocou ktorého sa u jednotlivcov či skupinách rozvinie akceptácia patologickej argumentácie a patologických hodnôt. Tento vplyv je pomenovaný pojmom ponerizácia ( zo starogréckeho slová poneros – zlo ). Ide o zlo, ktoré sa rozrástlo a rozrastá do celej spoločnosti a my, ľudia ( občania ) nemáme veľký problém toto zlo v svojich rôznych prejavoch akceptovať. Práve z tohto dôvodu podtitul článku je jasný: „Môže byť ponerologický „deep state“ niekedy napravený ?“ Čo je takýmto najväčším prejavom zla zo strany USA ?

Sú to vojny, veľký počet nevyprovokovaných agresií. Túto skutočnosť charakterizuje tento citát: „Americký ľud je pod kontinuálnym a trvalým ponerologickým vplyvom politických klik, ktorých hlavným organizovaným princípom je permanentná vojnová ekonomika. Vďaka tomu, že Spojené štáty boli kradmo transformované na vojenské rameno Nového svetového poriadku, bol po celom svete, po dobu dlhšiu než sto rokov, vedený veľký počet nevyprovokovaných agresií. Tieto nesmierne deštruktívne a smrtiace vojny boli vedené v mene Američanov a za pomoci dolárov, ktoré pochádzajú z ich daní. Z tohto dôvodu je americký ľud spoluvinníkom týchto nešťastí vďaka svojej pasivite a ľahostajnosti.“ Podľa článku najkrikľavejším prípadom ponerizácie je úplné prevzatie ľavice psychopatom Georgom Sorosom. V jeho prípade ide o rozsiahlu sieť kriminálne šialených psychopatov, ktorí sú pripojení k množstvu Sorosovych organizácií. Kto sa na zdegenerovaní celej občianskej spoločnosti v USA podieľa ?

Je to politická trieda, mainstreamové média, medzinárodní banksteri, korporácie a ich lobisti, agenti „deep štátu“. Najviac ponerizovanou inštitúciou sa stala Ústredná spravodajská služba, ktorá je základom „deep štátu.“ Táto inštitúcia bola použitá ako hlavný nástroj ponerizácie naprieč USA a po celom svete. Treba si uvedomiť, že CIA všetky svoje kroky zdôvodňuje apelom na „národnú bezpečnosť.“ Podľa článku sa CIA stala nenapraviteľnou, zločineckou agentúrou, ktorá je splnomocnená ľubovoľne ničiť, búrať, podvracať a podrývať, sabotovať a rozvracať. CIA vlastní a riadi všetky mainstreamové média a preto boli vo veľkom rozsahu ponerizované. Ide o také média ako CNN, MSNBC, ABC, CBS, FOX.

Podľa článku ponerizácia sa týka Kongresu, Najvyššie súdu, celej vládnej moci, predstaviteľov vojensko-priemyselného komplexu, rektorov univerzít, riaditeľov think-tankov, IT korporácií ( Apple, Intel, Google ), sociálnych sietí ( Facebook, Twitter, Linkend, Reddit ). Z územia Belgická ( Bruselu ) a USA sa proces ponerizácie rozrástol minimálne na celé územie demokratického Západu. Naši politickí predstavitelia, a aj mnoho obyčajných občanov, proces ponerizácie napríklad v USA bezvýhradne akceptuje, prijíma a to aj preto, že sa nad otázkami patologickej argumentácie a patologických hodnôt vôbec nezamýšľa a vplyv patologických ľudí z politiky a iných oblasti života spoločnosti berie ako samozrejmosť.

Proces ponerizácie dosiahol svoj vrchol v tomto období, keď bolo rozhodnuté spustiť globálnu politiku organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Proces ponerizácie vo svete je presadzovaný nástrojmi globálnej diktatúry a jeho činy sa dajú pomenovať ako zločiny proti ľudskosti. Koľko zla sa skrýva v hlavách a srdciach patologických ľudí, ktorí sa dostali do rôznych dôležitých verejných či súkromných funkcií, rozhodli sa zneužiť koronavírus v celosvetovú „pandémiu“, v mene ktorej bez mihnutia oka a výčitiek svedomia perfektne zorganizovali medzi obyvateľstvom národných štátov podmienky pre vytvorenie atmosféry strachu. Za použitia nástrojov globálnej diktatúry a mediálneho spôsobu organizovania strachu dochádza k manipuláciám s ľudskými bytosťami, k potieraniu ich dôstojnosti, k obmedzovaniu práv a slobôd, pretože treba zarábať miliardy na vakcínach a zaviesť úplnú spoločenskú kontrolu každého aspektu ľudského života.

Realizácia globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu sa nemôže zaobísť bez mainstremových médií. Zlo cez tento nástroj globálnej politiky sa šíri medzi obyvateľstvom národných štátov každý deň, každú hodinu, každú minútu. Z verejného priestoru médií sa stratila ich pluralita, neskutočnú prevahu získali média tým, že v prípade „pandémie“ koronavírusu došlo k ich monopolizácií a to preto, že bola potlačená sloboda názoru a sloboda prejavu a bez odporu vznikla mediálna dominancia. Táto dominancia je badateľná aj na území SR. Je zaujímavé, že štátna moc proti uplatňovaniu mediálnej dominancie nepodnikla žiadne kroky. Vysvetlenie tejto nečinnosti je veľmi jednoduché. Média cez svoju mediálnu dominanciu zabezpečujú podpornú úlohu pre rozhodnutia vládnej moci: pomáhajú presadzovať do priestoru verejnosti oficiálny výklad k otázkam „pandémie“ koronavírusu, ktorý poskytuje vládna moc.

Oficiálne a prevládajúce vysvetlenie v rámci presadzovanej mediálnej dominancie pritom vôbec nemusí byť v súlade s faktami. Či je vysvetlenie pravdivé alebo nepravdivé – to je irelevantné ! Cez mediálnu dominanciu sa presadzuje, aby slobodné vyjadrenia občanov boli definitívne zmenené na opakovanie oficiálnych a prevládajúcich vysvetlení vládnej moci. Teda nejde o nič iné, iba mať dostatok strachu zo skutočnej pandémie, dodržiavať pravidlo R – O – R, pravidelne sa dávať testovať, zúčastňovať sa vakcinácie, dodržiavať nariadenia a príkazy týkajúce sa obmedzení vo všetkých oblastiach života spoločnosti a podobne. Ako je možné zastaviť mediálnu dominaanciu ? Stačí, aby náš štát si plnil povinnosti, ku ktorým sa zaviazal prijatím Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Tento Pakt má článok 19, ktorý pojednáva o slobode názoru a slobode prejavu. Výbor OSN pre ľudské práva na svojom 102. zasadaní v dňoch 11.7. – 29.7.2011 prijal k článku 19 dokument, ktorý má názov „Všeobecná pripomienka č. 34.“ Táto všeobecná pripomienka je pre nakladanie so slobodou názoru a slobodou prejavu zo strany štátu veľmi dôležitá, pretože predstavuje usmernenie, ako má štát konať. Dovolím si spomenúť dve dôležité pripomienky. V bode 21 Všeobecnej pripomienky č. 34 ide o to, ako má štát postupovať pri uplatňovaní práva na slobodu názoru a slobodu prejavu, teda ako sa môžu robiť obmedzenia práva, ktoré súvisia napríklad s ochranou národnej bezpečnosti, verejného poriadku či verejného zdravia. V tomto prípade stanovisko Výboru OSN pre ľudské práva je jasné: obmedzenia nesmú ohroziť právo, vzťah práva a obmedzenia a vzťah normy a výnimky nesmie byť zrušený !

V bode 40 Všeobecnej pripomienky č. 34 je uvedené, že štát má prijímať primerané opatrenia na zabránenie nenáležitej mediálnej dominancie alebo sústredenie mediálnych skupín v monopolistických situáciách, ktoré môžu poškodzovať diverzitu zdrojov a názorov. Náš štát v tomto smere vôbec nekoná, pretože k poškodzovaniu diverzity zdrojov a názorov dochádza práve v otázkach „pandémie“ koronavírusu a nikomu to nevadí. Politici, či koaličný alebo opoziční, chodia do televíznych štúdií, ale ani slovko nepadne práve o potrebe zrušiť mediálnu dominanciu a zabezpečiť diverzitu zdrojov a názorov. Mediálna dominancia v súčasnosti je veľkým zlom, ktoré výrazne poškodzuje celú spoločnosť, obyvateľstvo národných štátov. Mediálna dominancia má na svedomí to, že v dnešnej dobe pomohla globálnej moci a národným politikom v tom, aby nám, obyvateľom národných štátov pomútili mozgy.

Zmieňuje sa o tom ruský epidemiológ Igor Gundarov. Podľa neho koronavírus pôsobí na organizmus predovšetkým tým, že vyvoláva zápal pľúc. Veľa príčin môže vyvolávať zápal pľúc, ale podiel Covidu na tom je iba 1%. Je treba vidieť rizika iných chorôb: infarktu – 30 %, mozgovo-cievne príhody 15-20%, úmrtia z ontologických príčin 15 %. Prestávame logický uvažovať o rizikách našej smrti. Tento koronavírus nikdy nezmizne, čo je v zásadnom protiklade s tým, čo hlásajú média a politici západnej orientácie. Vírus nie je nový a kašle na našu sociálnu dištanciu, pretože ide o chronometriu – zákony životných cyklov. Epidemiológ I. Gundarov hovorí: „Všetka tá panika, ktorá je živená médiami, ktorá hovorí, že svet už bude po tejto infekcií iný, je neadekvátna vzhľadom na číslo 0,01%, ktoré predstavuje reálne riziko úmrtia na covidovu pneumóniu v porovnaní so všetkými príčinami úmrtí.“ Z údajov o vzrastajúcich počtoch nakazených, hospitalizovaných, zomrelých podľa I. Gudarova vznikla schizoidná psychóza a to je to, čo teraz treba liečiť.

Mediálna dominancia má na vzniku tejto schizoidnej psychózy významný podiel. Samotná psychóza predstavuje výrazný odklon od spôsobu vnímania alebo správania psychický zdravého človeka. Ide o poruchu kontaktov s realitou. Duševné ochorenie, ktoré mení prežívanie človeka vo vzťahu k okoliu a sebe samému. Schizoidná psychóza potom predstavuje vážne duševné ochorenie, pri ktorom sa prejavujú symptómy psychózy ( myslenia a vnímania ) spolu so symptómami afektívnej poruchy ( nálady ). Globálna diktatúra uplatňovaná z úrovne vládnej moci a mediálna dominancia médií vytvorili v spoločnosti začarovaný kruh, v ktorom sa všetka debata a činy sústreďujú iba na hašterenie sa, ako by bolo možné „humanizovať“ boj proti „pandémii“ koronavírusu. Zrušenie globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu sa nikto z politikov a médií nezaoberá !

V dnešnej dobe proces ponerizácie nadobudol obrovské rozmery. Zlo bolo odeté do šiat PRAVDY, ktorá má každý deň obyvateľom národných štátov pripomínať, že na svete neexistuje momentálne väčší nepriateľ ako je koronavírus. Je veľmi divné, že na tohto nepriateľa národné vlády vytasili zbrane, ktoré patria do portfólia globálnej diktatúry ( totalitnej diktatúry ) a v ktorej nachádzame rôzne prvky fašistickej diktatúry. Koronavírus, respektíve „pandémia“ koronavírusu má určenú hlavnú úlohu: oficiálne zastupovať skutočných nositeľov zla v oblasti verejnej mienky a verejného zdravia, aby bolo možné bez väčších problémov zrealizovať globálny plán ochrany zdravia, založený na jedinom prvku posilňovania imunity ľudskej populácie – vakcíne. Nie som lekár, ale nedám sa presvedčiť, že vakcína je rozhodujúcim a jediným prvkom posilňovania imunity človeka.

Globálny plán ochrany zdravia je fašistickým plánom, pretože ide o organizované úsilie donútiť ľudskú populáciu planéty podriadiť sa jednotnej metodike ochrany zdravia a životov bez ohľadu na ústavné práva, zákony, ľudskú prirodzenosť, podstatu ľudského života, bez ohľadu na pôsobnosť národných spoločenstiev a ich inštitúcií, bez ohľadu na názory a súhlas občanov, bez ohľadu na zaužívaný systém zdravotnej starostlivosti v každom národnom štáte. Fašizmus globálneho plánu má aj svoj ďalší ukazovateľ: pod vplyvom „pandémie“ koronaavírusu zjednotiť svet globálneho kapitálu tak, ako si to želá trieda kapitalistov. Všetky spoločensko-ekonomické zmeny musia byť zrealizované podľa predstáv tejto triedy. Absolútna masa ľudskej populácie sa nesmie do zámerov a plánov triedy kapitalistov miešať. Je to skľučujúce poznanie !

A kto za to môže ? Samozvaní predstavitelia triedy kapitalistov na globálnej úrovni, predstavitelia vládnej moci na každej národnej úrovni a samozrejme aj my, občania, pokiaľ sa bez zjavného odporu podriaďujeme zničujúcim opatreniam, ktoré vraj súvisia s jediným spôsobom boja s koronavírusom ako sú lockdowny, zatváranie škôl, masové testovanie, trasovanie kontaktov, nosenie rúšok a, samozrejme, neustála vakcinácia.

Trieda kapitalistov ponerizovala svojich prisluhovačov do takej miery, že títo obyvateľstvu planéty predkladajú na každý deň rozprávku o tom, že sa dostaneme do raja, ak sa nám podarí dostať na nulu počet prípadov koronavírusu ( nulový covid ). V tomto roku v dňoch 26.-28.1.2021 sa uskutočnil Samit akčných spoločenstiev Covid, na ktorom vraj bralo cez virtuálnu konferenciu účasť viac ako 600 účastníkov. Zaoberali sa posilnením postavenia globálnych spoločenstiev pri ukončení Covid prostredníctvom zdieľaných odborných znalostí, zdrojov a akcií. Títo technokrati ( stúpenci hnutia ZeroCovid ) sa tak zaradili medzi epidemiológov a politikov na celom svete a vôbec im nevadí, že bola prevzatá kontrola nad všetkými stránkami života obyvateľstva v národných štátov.

Na globálnej úrovni sa teda začal nástup v prvom rade petrochemického a farmaceutického Kartelu o ovládnutie zdravotníctva na celom svete a aj o spôsob ochrany zdravia a životov ľudskej populácie podľa jeho záujmov. Zámerom Kartelu je v konečnom dôsledku nastolenie nového svetového poriadku a sformovanie nového človeka cez využitie princípov, metód a nástrojov transhumanizmu. Obyvateľov Európy a sveta pred záujmami a praktikami petrochemického a farmaceutického Kartelu už v tomto storočí varovali autori knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ.“ Autori knihy Paul Anthony Taylor, Aleksandra Niedzwiecki, Matthias Rath a August Kowalczik boli presvedčení, že keď zverejnia svoju knihu a odkazy na desaťtisíce autentických dokumentov, tak to bude znamenať, že bruselskej EÚ už odzvonilo a že žiadny demokrat, žiadna organizácia a ani strana ( politická ) si po tomto odhalení nemôžu dovoliť podporiť tretí pokus o dobytie Európy. O čo ide ? Citujem z úvodu uvedenej knihy:

„Takmer trištvrte storočia sa svet dozvedal, že 2. svetovú vojnu spôsobil akýsi psychopat Adolf Hitler s družinou rasistický orientovaných uletárov, nacistov. V skutočnosti ale bola 2. svetová vojna dobyvačnou vojnou vedenou v réžii chemického, petrochemického a farmaceutického Kartelu s cieľom kontrolovať multibiliónové globálne trhy v novo vznikajúcich oblastiach patentovaných chemických výrobkov“ ( str. 9 ). Tu je ďalší citát: „Oficiálne dokumenty amerického Kongresu a tribunálu pre vojnové zločiny v Norimbergu jednoznačne dokazujú, že 2.svetová vojna bola nielen pripravovaná, ale z logistického a technického hľadiska umožnená vtedy najväčším a nechválne známym Kartelom, nemeckou spoločnosťou IG Farben, ktorej dcérskymi spoločnosťami boli firmy Bayer, BASF, Hoechst a ďalšie chemičky. Súhrnná obžaloba v Norimbergu dokazuje, že bez IG Farben by k 2. svetovej vojne ani nemohlo dôjsť“ ( str. 9 ). A tu je ďalšie dôležité stanovisko autorov knihy:

„…potom, čo tieto vojenské pokusy ( 1. a 2. svetová vojna – poznámka D. H. ) o podmanenie Európy a sveta stroskotali, petrochemický a farmaceutický Kartel investoval do tretieho pokusu: dobyť Európu ekonomický a politický s pomocou bruselskej EÚ. Preto ani neprekvapuje, že nábor kľúčových architektov pre bruselskú EÚ prebiehal v liahni týchto technokratov, ktorí mali návrh plánu pre usporiadanie Európy po ukončení 2. svetovej vojny pod kontrolou koalície nacistov a Kartelu, už hotový.“ Samozrejme, v súčasnosti nejde iba o IG Farben, skôr je potrebné hovoriť o tom, že v súčasnosti sa enormne angažuje celý petrochemický a farmaceutický Kartel globálneho kapitalizmu. Ak vieme, aké sú korene bruselskej EÚ, potom môžeme predpokladať, že EÚ nebola ustanovená na žiadnych demokratických základoch. Členské štáty EÚ nemajú kontrolu moci výkonnej a ani moci legislatívnej. Európsky parlament je iba liahňou pre modernú šľachtu a nemá žiadne prostriedky, ako výkonnú a legislatívnu moc kontrolovať, pretože nemá ani právo na nezávislú tvorbu zákonov. Je možné predpokladať, že korporačné záujmy ropného a farmaceutického Kartelu sa priamo prenášajú do roviny exekutívy a legislatívy. Ide teda o diktatúru bruselskej EÚ. A na potvrdení takejto diktatúry sa celkom zákonite podieľali a podieľajú aj naši ústavní činitelia.

Autorom knihy nevyšiel predpoklad, že ak sa odhalí úloha farmaceutického Kartelu IG Farben, tak sa ďalší – tretí pokus o dobytie Európy ( a sveta ) – neuskutoční. Treba jasne zdôrazniť, že tretí pokus sa oficiálne začal rokom 2020 pod zástavou „pandémie“ koronavírusu, pretože je už organizovaný nielen na európskej úrovni, ale predovšetkým pod vedením amerického krídla petrochemického a farmaceutického Kartelu a za účasti ďalších dôležitých korporácií a ustanovizní, určených pre globálne pôsobenie. Varovania obyvateľov Európy a sveta zo strany autorov knihy pred záujmami a praktikami petrochemického a farmaceutického Kartelu nepomohlo, pretože v skutočnosti toto varovanie nebolo možné ani verejne rozšíriť a ani kým presadzovať. Proti tretiemu pokusu absolútna väčšina národných vlád sa vôbec nepostavila. Podobne to platí aj pre politické strany a hnutia. Nakoniec, a treba to otvorene priznať, oficiálne neexistujú žiadne politické snahy, ktoré by mali záujem ladiť svoje postoje s tým, čo v knihe „Nacistické korene bruselskej EÚ“ tvrdia jej autori. Oficiálna výhovorka by totiž bola veľmi jednoduchá: nepriateľom ľudstva je koronavírus a petrochemický a farmaceutický Kartel má v tomto smere veľkú snahu zachrániť životy ľudskej populácie.

Globálna politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu úspešne pokračuje. Korporátne média sa dali do služieb svojim „spolubojovníkom za zdravie a životy“ ľudí a preto nepretržite celé hodiny a dní sa deje reklama výlučne v prospech nákupov a užitiu tohto najlepšieho tovaru – vakcíny. Diktatúra tak bruselskej EÚ ako aj globálna diktatúra vôbec sú v plnom nástupe a nie je kto túto diktatúru zastaviť. V rukách ľudu nie je žiadna moc, iba povinnosť rešpektovať totalitné a fašistické praktiky. Tí všetci naši zástupcovia občanov, ktoré dostali vo voľbách mandát od spoluobčanov, odvrátili svoj zrak a svoje myšlienky od svojho národa a venujú sa výlučne tomu, aby čo najlepšie poslúžili záujmom nadnárodných spoločnosti. Nakoniec, mnohí z nich sú sami takí malí oligarchovia, ktorí si teraz užívajú svoj hviezdny čas a neberú na nikoho a nič žiadny ohľad. Presadzujú na národnej úrovni globálnu diktatúru a ešte si v médiách zaplatia reklamu, že pomáhajú a budú pomáhať ľuďom v ich ťažkej situácií, ktorú však vytvorili svojim prístupom a rozhodovaním.

August Kowalczyk, spoluautor knihy a väzeň koncentračného tábora v Osvienčime, takto píše v predhovore knihy: „A niekde spoza opony, za ktorou je nadpis Európska komisia, sa objavujú tváre, ktoré poznám osobne, ale nie menovite. Je to lavica obžalovaných a odsúdených v procesoch s vojnovými zločincami v Norimbergu. Sú to riaditelia, právni poradcovia a inžinieri zo stavby v blízkosti koncentračného tábora Osvienčim – pobočky chemičky IG Farben Osvienčim. Tí všetci boli očitými svedkami smrtí a agónie umierajúcich, a aj tak odvrátili svoj zrak k ďalekému obzoru. Počuli prenikavé výkriky sadistických kapov, ich kliatie a mlátenie, končiace nezriedka fatálne, je divné, že k zúfalému volaniu o pomoc a zmilovanie bolo hluchí. V pohode bilancovali korporačné výsledky a dozerali na svoje zisky. Ich jedinou starosťou bolo, aby továreň na zlo a skazu plnila plán.“ Môžeme si všimnúť, že podobnosť medzi správaním sa určitých ľudí – našich zástupcov – v súčasnosti a správaním sa zodpovedných osôb z minulosti v rámci Kartelu IG Farben, je zrejma.

Odvrátenie zraku a myšlienok od ľudí, ktorým bol uložený fašistický diktát a ktorí podliehali mimoriadnemu režimu, ukazuje na Zlo, ktoré nepozná súcit, občiansku spolupatričnosť, lásku k ľuďom, ktoré je bezohľadné, nemá zľutovanie s väčšinou a preferuje svoju skupinu ( triedu ) zainteresovaných na postavení vládnuť absolútnej väčšine, pretože sa musí zvíťaziť nad „pandémiou“ koronavírusu. Toto zlo spôsobilo aj odvrátenie zraku a myšlienok napríklad u rodičov ich deti, u starých rodičov, u učiteľov, u komunálnych politikov, ktorí razom zabudli, že deti majú navštevovať školu, ktorá má zabezpečiť výchovno-vzdelávaciu činnosť a spoločne sa prispôsobujú rôznym experimentom, ktoré sú vykonávané pod vedením národnej vlády v duchu pokynov globálnych síl vykonávať v národných spoločenstvách simulačné cvičenia.

Autori knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ nastolili okrem iného aj otázku sociálnej spravodlivosti. V tejto súvislosti píšu: „Bývalé koloniálne mocnosti, ktoré rozdelili svet na bohatých a chudobných, boli nahradené krajinami vyvážajúcimi chemické, farmaceutické a petrochemické výrobky. Globálne záujmy petrochemického a farmaceutického Kartelu nielen že upevňujú nespravodlivosť na našej planéte, ale prehlbujú ju deň za dňom čím ďalej viac. Zo všetkých týchto moderných foriem ekonomickej závislosti je tou najohavnejšou formou farmaceutický kolonializmus. Za klamným a zavádzajúcim argumentom dobročinnosti a boja s epidémiami,sú vo všetkých rozvojových krajinách propagované toxické a smrteľné výrobky, ktoré decimujú tamojšiu populáciu a eskalujú ekonomickú závislosť“ ( str. 267 ). K tomuto tvrdeniu ja osobne si dovolím dodať, že farmaceutický kolonializmus sa od minulého roka netýka iba rozvojových krajín či chudobných krajín, ale aj našej západnej spoločnosti, pretože sa v plnej sile rozhodol nastúpiť proti obyvateľstvu demokratických štátov ako výnosného zdroja svojich nekalých kapitalistických záujmov.

Autori knihy nás, všetkých ľudí na svete, jasne poučili: „Ak prenecháme tento svet napospas korporačným záujmom, nepotrebujeme sa diviť, keď budú nerušene pokračovať vo svojom lukratívnom kšeftovaní s biedou, hladom, zamorovaním sveta toxickým odpadom, chorobami a smrťou. Samozrejme, že k udržaniu takéhoto sveta a ekonomický z neho ťažiť, je potrebná globálna diktatúra, ktorá týmto korporačným záujmom umožní systematické okliešťovanie občianskych práv a ignorovanie vôle ľudu“ ( str. 268 ). Práve toto varovanie sme si ako ľudia a ako občania svojich národných štátov vôbec nezobrali k srdcu. Náš ľudský svet, v ktorom sa odohráva náš život aj so všetkými možnými problémami, sme prenechali záujmom triedy kapitalistov, ktorá si vytvorila svoje potrebné nadnárodné štruktúry a korporácie, medzi ktorými teraz vyniká petrochemický a farmaceutický Kartel.

Lukratívne kšeftovanie petrochemického a farmaceutického kartelu sa rozbehlo aj na území Slovenskej republiky. Teraz sa už presne vie, čo to znamená organizovať v spoločnosti simulačné cvičenia. Tie zahŕňajú okrem iného nielen sústavné testovanie obyvateľstva SR, ale už aj samotnú vakcináciu, ktorá má všetky črty experimentu. Diktátorská vláda SR nás každý deň usmerňuje v tom, aby sme vôbec neuvažovali, o čo v skutočnosti ide v politike „pandémie“ koronavírusu, skôr máme počúvať a veriť jej odborníkom a jej špecialistom, pričom našou povinnosťou je dodržiavať ich pokyny a rozhodnutia. Tu si dovolím uviesť myšlienky etika a morálneho teológa Dr. René Baláka, PhD. z rozhovoru s ním v mesačníku Zem a Vek pre marec 2021. V súvislosti s očkovaním mu bola položená otázka, či odborníci, ktorí majú prístup do všetkých korporátnych médií a vytvárajú dojem o skvelých účinkoch experimentálnej vakcíny proti Covid – 19, či títo ľudia sú dostatočne informovaní o tom, čo predstavuje vakcína mRNA, ktorej vývojári a producenti odmietajú niesť zodpovednosť za možné negatívne účinky.

Citujem: „Túto otázku je potrebné položiť médiám. V kontexte etiky masmediálnej komunikácie je to účinná imunizačná stratégia, ako zabrániť ľuďom v prístupe k iným informáciám, ako aj eliminovať samotné kritické myslenie. Týmto sa ideologický demarkujú hranice, v ktorých občania majú myslieť, ako aj obsah toho, čo si majú myslieť. Súčasne s tým sa dosiahne ideologický cieľ, čo si nemajú a nesmú myslieť. Zdôvodní sa to tak, že prehovorili odborníci a špecialisti, ktorých názor majú všetci poslušne nasledovať bez vlastného kritického myslenia a vlastných logických záverov. Tento anestetický efekt pre mozgy jednotlivcov je taký silný, že ho možno porovnať s účinkom najsilnejších halucinogénov a opiátov. Nazval by som to systémovou anestéziou zdravého sedliackeho rozumu, ktorý už nie je schopný klásť otázky a pochopiť, čo znamená odmietnutie právnej zodpovednosti producentov za negatívne účinky vakcinácie. Je to zrada základného poslania štátu, ktorým je zabezpečiť bezpečnosť svojich občanov, inými slovami: vlastizrada, kde štát vydal vlastné bezbranné obyvateľstvo cudzej záujmovej skupine. Samozrejme, prokurátori a polícia či iné zložky štátnej moci mlčia a nekonajú ( str. 83 ).

Spojenie korporačných záujmov s globálnou diktatúrou nie je ťažko pochopiť. Autori knihy „Nacistické korenie bruselskej EÚ“ nás na to, ako som to uviedol aj v citáte, jasne upozornili. Toto spojenie sa jasne prejavuje aj na území SR. Dr. René Balák veľmi dobre charakterizoval aj samotnú situáciu u nás, ak mal odpovedať na otázku, či sa u nás dodržiavajú dohovory o právach pacienta či o ľudských právach a slobodách. Citujem: „Na Slovensku, ktoré sa za pár mesiacov stalo totalitnou diktatúrou, sa už nedodržiava nič, čo udržiavalo náš svet aspoň trošku civilizovaným. Je úplne zbytočne citovať najelementárnejšie články medzinárodných dohovorov, keď sú nečinné všetky zložky súdnej moci alebo silových rezortov, ktorých poslaním je ochrana občanov na základe spravodlivého právneho poriadku pred svojvoľou, aroganciou a cynizmom vládnej moci. Toto spôsobil kolaps rozumu a už skoršie nerešpektovanie mravného poriadku. Štát si neplní svoje poslanie a bezprávie sa stalo štandardom, ktorý nahradil právo. Výsledkom je ( ako písal Aurelius Augustinus ) banda zbojníkov a lotrov, ktorá sa vyznačuje absenciou svedomia, cynizmom, ignoranciou a podvodmi. Tie vyústili do dnešných zločinov proti ľudskosti.“

Vráťme sa k autorom knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“. Podľa nich viacej ako tucet obetí, ktoré prežili holocaust v Osvienčime, sa zišli v Osvienčime ešte 13.novembra 2007, aby predložili európskym vládam novú ústavu s názvom „Pre ľud s ľudom.“ Urobili to so zámerom ochrániť ľudí pred nenásytnosťou korporácií. Zarážajúce je, že táto historická výzva predstavená ako „Štafeta života“ bola podľa autorov knihy zo strany politických predstaviteľov v Európe ignorovaná. Namiesto toho stalo sa niečo iné. Podľa autorov knihy „…podpisom lisabonského Zmocňovacieho zákona ( Lisabonskej zmluvy – poznámka D. H. ) títo krátkozrakí politici dali zelenú procesu, ktorým sa celý európsky kontinent stáva hračkou v rukách tých istých korporačných záujmov, nesúcich zodpovednosť za dve svetové vojny.“ Myslím si, že ich varovanie či predpoveď ( autorov knihy či účastníkov konferencie v Osvienčime ) sa vzhľadom k tomu, čo sa v súčasnosti deje v rámci západnej civilizácie a v rámci Európy, do bodky naplnila. Dédávam, že medzi tými krátkozrakými politikmi boli aj naši ústavní činitelia.

Je teda čas sa pozrieť, čo takáto výzva pre Európu „Pre ľud s ľudom“ a „Ústava občanov Európy“ tých, ktorí prežili holocaust v Osvienčime, predstavuje, aké myšlienky sú pre náš všetkých dôležité.

V preambule výzvy sú zdôraznené tieto najdôležitejšie myšlienky:

a) tí, ktorí prežili holocaust, majú pocit, že svet sa stáva čím ďalej tým viac odolnejší voči svedectvu o hlade a núdzi, o vyčerpávajúcej otrockej práci, o vojne a nenávisti a ďalších nacistických zločinov,

b) nová Európa by mala byť vybudovaná na pamiatke minulosti ako fundamentálna zásada európskych národov,

c) fundamentálna zásada európskych národov sa porušuje, v dejinách Európy boli základné ľudské práva na zdravie a život človeka právami najviac porušovanými,

d) státisíce mužov a žien z celej Európy, uväznení v koncentračných táboroch, prišli o život ako zotročené pracovné sily v mene korporačnej chamtivosti,

e) desaťtisíce z nich prišlo o život pri pseudovedeckých lekárskych pokusoch ma väzňoch s cieľom získať patenty na rôzne lieky pre celú radu farmaceutických dcérskych spoločnosti materského koncernu IG Farben,

f) absolútnymi vlastníkmi ľudských bytosti neboli ani tak esesáci, ako roboti mamonu a moci v koncerne IG Farben Osvienčim.

A na záver výzvy je napísané: „Už nikdy by sme nemali pripustiť, aby táto štafeta ( života, poznámka D. H. ) bola pretrhnutá i keby sa spoza opony novej Európy vynorili podivné masky pripomínajúce tváre architektov IG Farben Osvienčim.“

Ústava občanov Európy je veľmi stručným dokumentom. Úvod je jasný a mal by byť každému zrozumiteľný.

Citujem: „Najzákladnejším ľudským právom je právo na život a zdravie. Toto právo je nielen ohrozované vojenskými konfliktmi, ale i korporačnými záujmami a ich narastajúcich pokusov využívať telo človeka a znalosti o ňom ako exkluzívne vlastníctvo a zdroje ziskov“ ( str. 275 ).

Nasledujúce práva boli prehlásené za nescudziteľné pre každého Európana:

Právo na zdravie

„Naše zdravie a naša telesná schránka sú najcennejším vlastníctvom človeka. Preto nesmie byť zneužívané ako bazár pre patentované liečiva alebo akúkoľvek inú formu komercializácie. Šírenie choroby v rámci umelého vyvolávania dopytu po liekoch je protiústavné. Akýkoľvek zdravotný systém, zakladajúci sa na týchto zásadách a propagujúci ich, by mal byť zakázaný.“

Právo na život

„Ľudský genóm ako matica života a biologický základ ľudskej existencie patrí celému ľudstvu. Pokusy o privatizáciu genetického kódu cieľom ho meniť, predávať a manipulovať telo človeka, poprípade jeho časti za účelom korporačného zisku, je protiústavné a preto zakázané.“

Právo na ekologický nezávadné, prírodné potraviny

„Genetická informácia o všetkých rastlinách a potravinách, rastúcich na poliach a lúkach po tisícročia, patrí celému ľudstvu. Manipulácia a pozmeňovanie genetického kódu rastlín, s cieľom ich patentovať a vytvárať globálne monopoly, so sebou nesie nebezpečie, že zásobovanie potravinami začne byť ovládané korporačnými záujmami. Rovnako ako v prípade zdravia a života, monopolizácia potravín vedie ku kontrole celých národov“ ( str. 275 ).

Podľa autorov knihy uvedené základné práva nie sú ešte stále akceptované a uplatňované. Dôvodom je princíp patentovania. Citujem: „Patenty sú ekonomickými nástrojmi zvyšovania návratnosti investícií pre celé priemyselné odvetvia vrátane tých, ktoré majú bezprostredný dopad na naše zdravie a naše životy“ ( str. 276 ).

Život nesmie byť patentovaný

„K presadeniu tejto zásady a za účelom ochrany zdravia a životov budúcich generácií Európanov, patenty v oblasti zdravia, životov a potravín sa prehlasujú za protiústavné“ ( str. 276 ).

Z môjho pohľadu všetka tá snaha autorov knihy „Nacistické korene bruselskej EÚ“ a účastníkov konferencie v Osvienčime zo dňa 13.11.2007 varovať obyvateľstvo Európy pred návratom strašnej minulosti vrátane ich snahy presadiť určité práva za nescudziteľné pre každého človeka, vyšla nazmar. Samotná kniha „Nacistické korene bruselskej EÚ“ bola vydaná v roku 2010. A v roku 2020 sa v plnej sile a svojej dôležitosti zo svojich „pracovných úkrytov“ vynorili „podivné masky pripomínajúce tváre architektov IG Farben Osvienčim.“ Právo ľudí na život a zdravie začalo byť v masovom meradle ohrozované korporačnými záujmami na čele s petrochemickým a farmaceutickým Kartelom. Na globálnej úrovni bola zahájená globálna diktatúra „využívať telo človeka a znalosti o ňom ako exkluzívne vlastníctvo a zdroje ziskov.“

Koniec časti II.

Pokračovanie v záverečnej časti III.

Dušan Hirjak