Čo má spoločného autoritatívne riadenie spoločnosti v čase organizovanej „pandémie“ koronavírusu s fašistickým Nemeckom ? Časť II.

V internetovom denníku Hlavné správy bola uverejnená správa o zasadaní vlády SR dňa 16.1.2021. Z tejto správy moju pozornosť vzbudilo vyjadrenie ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý okrem iného povedal toto:

„Podarilo sa. Zajtra, predpokladám jednohlasne, schválime potrebné uznesenie. Áno, táto vláda spoločne dovládne celé štyri roky, pretože všetci si uvedomujeme, že akákoľvek alternatíva by znamenala návrat mafie či nástup fašistov. Dostali sme od ľudí silný mandát a máme povinnosť ho aj naplniť.“ A ešte je zaujímavý jeden výrok ministra obrany, keď reagoval na dotaz, čo so zberačmi podpisov v rámci otvorenia petičnej akcie o vyhlásení predčasných volieb: „Áno, polícia by mala zasiahnuť, pôjde o porušenie platného uznesenia.“ ( vlády SR, moja poznámka ) K tomu viď Hlavné správy z 19.1.2021: „Vláda nechce dovoliť zber podpisov na celoplošnom testovaní.“

Jeho vyjadrenia mi pripadajú veľmi úsmevné, a vlastne ukazuje, v akom „duchovnom kráľovstve“ žijú členovia vlády SR, keď si o svojom poslaní myslia, že konajú to, čo od nich očakávajú ľudia, ktorí im dali vraj silný mandát. Vyzerá to tak, že chcú bez mihnutia oka starostlivo aj v ďalšom období ( rokoch svojej vlády ) postupovať takým spôsobom ako doteraz, teda pomáhať v rámci SR presadzovať globálnu diktatúru. Je nehorázne, keď si minister súčasnej vlády SR myslí, že vláda, ktorej je členom, je nejakou alternatívou, ktorá nemá nič spoločného s vládou mafie a nástupom fašizmu. Práve táto vládna moc ako kolektívny orgán predstavuje od svojho ustanovenia do činnosti razantný a neľútostný nástup skutočných prisluhovačov nadnárodnej mafie a nástup fašistických praktík.

K tomuto nástupu bolo potrebné zaviesť autoritatívne riadenie spoločnosti a nejaký „silný“ mandát od ľudí bol doslova zneužitý. Nastolenie problému „pandémie“ koronavárusu, najmä v rámci našej západnej civilizácie, sa stalo zdrojom obrovských príjmov bohatých a mocných kšeftárov podnikajúcich v mene zdravia obyvateľstva národných štátov. Bolo vytvorené masívne korupčné prostredie, ktoré nemilosrdne valcuje životy ľudských spoločnosti a prináša skazu. Je to jav, ktorý sprevádza celú západnú civilizáciu aj na čele s USA. V národných štátoch sa postupne presadilo zlo a došlo tak k silným procesom ponerizácie ( gr. poneros – zlo ) každej ľudskej spoločnosti, ktorú majú na svedomí politické elity, mainstreamové média spolu s medzinárodnými bankstermi a korporátnymi lobistami. Ponerizácia znamená vplyv patologických ľudí na jednotlivcov, skupiny a spoločnosť, zásluhou ktorého sa postupne rozvinie akceptácia patologickej argumentácie a patologických hodnôt.

Proces ponerizácie ( akceptácie a nastoľovanie zla ) neobišiel ani Slovenskú republiku, pretože každá vládna moc sa bez súhlasu občanov iniciatívne orientovala na rešpektovanie „svätého“ princípu jej zahraničnej politiky – odovzdane sa riadiť transatlantickým princípom. Výsledkom rešpektovania tohto princípu je to, že aj v podmienkach SR došlo k tomu, že samotná politika je nenávratne ponerizovaná. Pokiaľ sa niekto stane „ponerizovaným“, znamená to, že daná osoba či skupina osôb nie je schopná ďalej rozlišovať medzi zdravým a patologickým procesom a logikou. Človek nie je schopný rozlíšiť normálne a deviantné myslenie. Niet čo skrývať, vzorom ponerizácie spoločnosti sú USA. Pripomeňme si ten najznámejší fakt, ktorý naše „ponerizované“ skupiny ignorujú: americký ľud je pod kontinuálnym a trvalým ponerologickým vplyvom politických elít, ktorých hlavným organizačným princípom je permanentná vojnová ekonomika.

Kto si chce niečo viac o ponerizácií v USA dozvedieť, nech si na serveri www.zvedavec.org zo 14.3.2017 vyhľadá článok s názvom: „Ponerizácia: Ako Americkú republiku prevzali politické kliky kriminálne šialených psychopatov.“ Zrejme najviac ponerizovanou inštitúciou v moderných dejinách USA je Ústredná spravodajská služba ( CIA ). Všetko, čo CIA musí urobiť, aby ospravedlnila svoj program a aby tento svoj program implementovala kdekoľvek a kedykoľvek vo svete, je apelovať na „národnú bezpečnosť“. To vieme aj z mnohých amerických filmov. Táto metóda zdôvodňovania sa v roku 2020 začala používať aj v rámci presadzovania programu spojeného s „pandémiou“ koronvírusu, len namiesto národnej bezpečnosti“ tu ide „o ochranu zdravia a životov“ obyvateľstva. V tejto súvislosti treba dodať, že samotný organizačný princíp ponerizovaných politických elít sa od začiatku roka 2020 rozšíril z permanentnej vojenskej ekonomiky aj na zahájenie permanentného rozvoja ekonomiky zdravia. Ľudia boli vyhlásení za potenciálne či permanentne chorých a preto sú povinní podrobovať sa pravidelnej kontrole a liečbe na základe „klinického vyšetrenia“ zo strany ponerizovaných politických elít. Vôbec nevadí, že úžitok z tejto „liečby“, poskytovanej zo strany ZLA, majú iba bohatí a mocní tohto sveta.

Poďme sa pozrieť na to, čo má spoločného autoritatívne riadenie spoločnosti, ktoré bolo v Slovenskej republike nastolené, s fašistickým Nemeckom. Pôjde o použitie akejsi komparatívnej metódy spojenej s obsahom knihy „Ošiaľ hákového kríža“, ktorú napísal sovietsky novinár Michal Gus a ktorá vyšla v roku 1982 v nakladateľstve Pravda v Bratislave.

I.

Na strane 46 ma zaujal citát, ktorý patrí Carlovi Duisbergovi, hlave chemického gigantu IG Farben-industrie, ktorý presne sformuloval hlavný výsledok sociálno-politickej búrky, ktorá sa prehnala nad krajinou po vojenskej porážke v roku 1918. Citujem: „Cisár a junkeri utrpeli porážku, no nemecký priemysel vyhral. Naša situácia je teraz lepšia ako kedykoľvek predtým.“ A tak Michail Gus doplnil, že kapitáni priemyslu – Krupp, Thyssen, Wolf i Stinnes, Flick i Kirdorf či Duisberg i Haniel, Schroder i Rochling – si želali „zopakovať“ prehratú vojnu a realizovať rozsiahle dobyvačné plány nemeckého imperializmu. Tie sa nenaplnili ani v ďalšej, druhej svetovej vojne. Najdôležitejšie je pochopiť, že v dobyvačných plánoch sa začalo pokračovať hneď po skončení druhej svetovej vojny a pokračuje sa ďalej, pretože otázka vlády nad Európou a svetom nebola definitívne vyriešená. Aby bolo možné urýchliť proces dobývania medzinárodným imperializmom, tak k tomu veľmi poslúži politika strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu. Iba preto je možný jednotný postup praktický v podmienkach väčšiny štátov sveta, pretože celý ekonomicko – finančný systém využíva svoju moc.

II.

Na strane 49 autor knihy Michail Gus zdôraznil, že Chaplin vo filme „Cirkus“ prenikavo odhalil psychologickú črtu malého človeka – strach zo strachu. Preto spolubesedník publicista Ervin Kisch mu vysvetlil, že malý človek v búrlivých časoch potrebuje vodcu. Hitler to vie, zhromažďuje vôkol seba bezmocné sa zmietajúcich ľudí a dáva im ilúzie podpory a ochrany. Pre súčasnú politiku a média je dôležité vytvoriť a zakotviť u ľudí strach z koronavírusu, strach z nákazy, aby ľudia cítili bezmocnosť a zmietali sa v nej. Národné vlády svojimi opatreniami vytvárajú práve ilúziu podpory a ochrany. Podľa vládnej moci nejde o nič iné, iba o to, ako poraziť koronavírus.

Predseda vlády SR sa odvoláva na autoritu Boha, len aby sme opatrenia súvisiace s ilúziou podpory a ochrany dodržiavali, inak nám zoberie slobodu. A zatiaľ pravda a právo sa stali prvými obetinami na oltári autoritatívneho ( totalitného ) režimu u nás a vo svete. Vládna moc nám predstiera jasnú pozíciu. Sme vo vojne proti koronavírusu, nikto za nastolenie tejto tejto vojny nemôže, tak sa musíme spoločne brániť a zodpovednosť za obranu a víťazstvo je viacej ako sloboda či vôbec ľudské práva. Predseda vlády SR pre svoju autoritársku politiku potrebuje mať k dispozícií „armádu“ zodpovedných, ale hlavne vystrašených ľudí , ktorí sú ochotní vďačne plniť úlohy vládnej moci. Aj veľmi šikovný demagóg Goebbels pod heslom „Sme ľudia, nie psy“ zorganizoval v Berlíne masový pochod nezamestnaných, skrachovaných drobných majiteľov, bývalých vojakov. Spolubesedník Kisch Michailovi Gusovi zdôraznil, že armádu fašizmu tvoria malí zbedačení ľudia, ktorým podávajú lano zdanlivej podpory. O lane bolo zdôraznené preto, že Chaplin vo filme chodil po povraze a mal k sebe pripútané poistné lano. Na riaditeľov pokyn poistné lano za kulisami pustia. No Chaplin, ktorý to nevidel, ide pokojne ďalej. Vtom mu jeho super akrobat ukáže koniec lana. Chaplin sa chveje, bezmocne balansuje rukami, snaží sa udržať na povraze a napokon padá.

Bojom proti koronavírusu naša vládna moc nám podáva tiež lano zdanlivej podpory, pretože v skutočnosti nás všetkých pripravuje na niečo dôležitejšie – v prvom rade na prijatie vakcíny a zároveň na prijatie všetkých potrebných praktík globálnej diktatúry. Obyvateľom národných štátov je potrebné čo najviac odobrať z ich túžby po určitom osvietení a z ich sebavedomia a zabezpečiť, aby boli podriadení či najprísnejšej kontrole. Na ceste k tejto politickej a zdravotníckej méte vládna moc v svojej potrebnej zanietenosti v boji proti koronavírusu bude prijímať zákony, opatrenia, nariadenia, rozhodnutia len aby život svojich občanov zmenila na obraz samozvaných predstaviteľov globálnej moci. Podľa vyjadrenia Dr. Carrie Madej, lekárky interného lekárstva z USA, vakcíny proti Covid – 19 sú navrhnuté tak, aby z nás urobili genetický modifikované organizmy.

Vytvoriť ilúziu podpory a ochrany, to je metóda, ktorú používali fašisti a ktorú používa aj naša vládna moc a väčšina vlád vo svete. Stále platí, že v kapitalizme, ak je to potrebné a žiaduce, tak si trieda kapitalistov vždy nájde spôsob, ako v praxi využiť fašistické prvky. Naša vládna moc neustále vytvára vo veci koronavírusu ilúziu podpory a ochrany a my, občania, máme potom za úlohu plniť pomerne ľahkú úlohu – iba dodržiavať pravidlo R-O-R, ktoré si mnohí z nás začali pochvaľovať ako niečo samozrejme. A keď sme si už zvykli na dodržiavanie uvedeného pravidla, vládna moc nám nasadila ďalší veľmi dôležitý „medicínsky nástoj“ klinického vyšetrenia: permanentné testovanie, ktoré nie je povinné, len sa musíme všade preukazovať modrým certifikátom.

III.

Ukazuje sa, že kapitalistická trieda a s ňou aj samotné národné vlády, sa veľmi dobre zhodli v tom, že pre dôslednú realizáciu politiky organizovania strašenia obyvateľstva z „pandémie“ koronavírusu, je veľmi potrebné a nevyhnutné nastoliť silnú propagandistickú mašinériu, ktorá bude ako duchovné ópium pôsobiť na masy obyvateľstva. Príklady, ako spustiť propagandistickú mašinériu, nie je ťažko nájsť a zaviesť do praxe. A najviac zaujímavé je goebbelsovské propagandistické umenie. O tomto umení sa v svojej knihe zmienil aj Michail Gus, novinár zo ZSSR.

Michail Gus napísal: „Učiť sa od Goebbelsa – to je zmysel zvyšujúceho sa záujmu o osobu a pracovné metódy dlhoročného šéfa hitlerovského úradu pre psychologické a ideové ovplyvňovanie ľudí“ ( str. 91 ). Naša štátna moc sa začala už dávnejšie učiť od Goebbelsa v tom, že v rámci rozvinutia politiky boja proti extrémizmu včlenila do niektorých ústredných orgánov štátnej správy organizačné zložky, ktoré majú za úlohu bojovať proti názorom a prejavom občanov, ktoré nie sú v súlade so štátnou politikou. Michail Gus pripomína, že v roku 1943 Goebbels vyhlásil: „Verím, že na svete niet človeka, ktorý by zapochyboval o obrovskom význame ministerstva propagandy pre nemeckú štátnu politiku“ ( str. 90 ). Význam nacistickej propagandy bol teda jasný – chrániť štátnu politiku. V súčasnosti sa pracuje rovnakým spôsobom: propaganda má chrániť štátnu politiku. Róbert Fico to začal a vláda Igora Matoviča v tom pokračuje.

V knihe je veľmi zaujímavá pasáž o tom, že Goebbels ako samoľúby ctižiadostivec hľadal správne prostriedky, aby dosiahol uznanie ľudí. Preto sa rozhodol, že politika je oblasť, kde si možno vydobyť moc nad „ľudským stádom“ ( str. 91 ). Nejde iba o Goebbelsa, ctižiadostivcov vo svete je dostatok, rovnako ako aj u nás medzi oligarchami, ktorí si v politike hľadajú miesto, aby mohli víťaziť nad „ľudským stádom.“ A ako sa to ukazuje aj v prípade SR, dostatok ctižiadostivcov máme aj v radoch „obyčajných ľudí a nezávislých osobnosti“ či vôbec v každej politickej strane. Lenže väčšina z nich sa akosi svorne vie zapojiť do procesu oligarchizácie politiky, v ktorom sa hľadajú spôsoby, ako udržať a ovládať „ľudské stádo.“

Michail Gus v svojej knihe spomína životopisca Goebbelsa – Williema Bolkeho, ktorý došiel k presvedčeniu pri štúdiu duší ľudí, Le Bonových a Nietzscheho diel, že na to, aby sa masy dali podriadiť vlastnej vôli, je nevyhnutné umenie demagogického pôsobenia na ľudí. Michail Gus spomenul aj francúzskeho filozofa, vzdelaním lekára Gustava Le Bona ( 1841 – 1931 ), ktorý napísal knihu „Psychológia davu“, ktorá je predchnutá krajným antidemokratizmom a pohŕdaním ľudovými masami. Podľa Michaila Gusa Le Bon vytvoril teóriu buržoáznej demagógie. Dôležitý je tento citát: „Hlavnou charakteristickou črtou našej epochy je práve nahradenie uvedomelej činnosti jednotlivcov neuvedomelou činnosťou davu, v ktorom sa môže nahromadiť iba hlúposť, ale nie rozum“ ( str. 92 ). Ako píše Michail Gus ďalej, hlúposť a nevedomosť masy využívajú pomocou vštepovaných ilúzií „vodcovia“ činu osudom predurčení veliť mase.

O ilúzií kapitalistickej demokracie som už písal dávnejšie. V tomto článku som zatiaľ spomenul vytváranie ilúzie a ochrany obyvateľstva. Spôsob organizovania podpory a ochrany z úrovne vládnej moci je politický, nie medicínsky. Pri politickom riadení sa presadzuje práca s davom, ktorému sa vštepuje myšlienka, že disciplína davu porazí koronavírus. Dôležitý je dav, pretože ten musí prijať vakcínu, aby sa zachránil. Vytvorenie technicko-organizačných noriem pre usporiadanie davu je podľa vládnej moci a epidemiológov zrejme veľmi vhodná „medicínska“ metóda. S davom má teda pracovať tak, aby v svojej hlúposti neprišiel k tomu podstatnému, čo sa deje, ale aby sa nechal unášať velením politikov.

V prípade zanieteného boja proti koronavírusu sme sa dostali do štádia, ktoré bolo hlavnou podmienkou činnosti Goebbelsa. Ten podľa Michaila Gusa povedal toto: „Štátnik, ktorý môže rozhodovať bez ohľadu na nálady a mienku ľudu, má obrovskú prednosť pred tým, kto musí každé svoje opatrenie zdôvodňovať pred verejnou mienkou“ ( str.95 – 96 ). Michail Gus si dovolil konštatovať, že Goebbels tak presne vyjadril hlavnú podmienku pre otvorenú fašistickú diktatúru. Je na čitateľovi, aby si uvedomil, či naša štátna moc berie ohľad na názor ľudu. U Goebbelsa si Michail Gus všimol, ako objasnil základný princíp propagandy ako demagogického násilia na myslení a vôli nemeckého ľudu. Tu je citát:

„Nacionalistická propaganda sa od začiatku sústavne obracala na prostého človeka z ľudu a nepokúšala sa poučovať intelektuálov. Intelektuál nikdy nebude mať síl priblížiť svoje myšlienky človeku z ulice. Primitívne argumenty sú najúčinnejšie a majú medzi masami najväčšiu odozvu“ ( str. 96 ). Všetko, čo sa oficiálne z úrovne vládnej moci a médií tvrdí o koronavíruse, je organizované podľa zásady: čím väčšia lož, tým ľahšie jej uveria ! K tomu je potrebné dodať, že už nacisti si všimli, vrátane Goebbelsa, že lož musí obsahovať zrniečko pravdy. Zrniečko pravdy plní dve dôležité úlohy: a) propaganda dostáva zdanie pravdepodobnosti, b) aby sa skutočná pravda o koronavíruse a o politike s ním spojenej ťažko dostala k obyvateľstvu.

Zrniečko pravdy, tak dôležité pre ohlupovanie verejnosti, nachádzame aj v propagande vládnej moci a korporačných médií. Koronavírus je niečo, čoho sa treba veľmi báť, pretože ak ho máme, tak nám ide o život. Tento život každého jednotlivca – vzhľadom iba na koronavírus – je najdôležitejší. Prítomnosť strachu je niečo, čo cez zrniečko pravdy sa nám dostáva do nášho vedomia a správania sa. Existencia vírusu a existencia strachu sú zrniečka pravdy, od ktorých sa, ako zo zrniečok určitých plodov, pravda rozrastie na všetky tvrdenia oznámené oficiálnou mocou. V skutočnosti všetko ostatné je lož. Kvôli existencií strachu z koronavírusu štátna moc rozhoduje bez ohľadu na mienku ľudí a tak môže si dovoľovať priškrtiť chod ekonomiky, zastaviť výchovno-vzdelávací proces na školách, vyhlasovať núdzový stav, testovať obyvateľstvo, pripravovať vakcináciu obyvateľstva, meniť životný režim v každej oblasti života spoločnosti. Lož ako pracovná metóda v oblasti propagandy je dostatočne chránená práve vytvorenou ilúziou podpory a ochrany. Z tohto dôvodu vládna moc nemá záujem viesť obyvateľstvo k skutočnému poznaniu problému a teda k uvedomelej činnosti.

IV.

Novinár Michail Gus v svojej knihe pripomenul, aké zásady nacistického „umenia propagandy“ uviedol Willie Bolke, Goebbelsov životopisec. Tieto zásady si dovolím citovať, sú veľmi dôležité, pretože sú aktuálne pre každú dobu, v ktorej žijeme. Citujem:

„ 1. „Umenie“ zjednodušovať, pretože iba najjednoduchšie argumenty možno pochopiť a získať nimi masy.

2. „Umenie“ neustále opakovať, nepretržite rôznymi slovami a tak dlho vtĺkať propagandistické tézy a heslá, kým ich nepochopí aj „najväčší hlupák.“

3. „Umenie“ apelovať iba na inštinkty, city, pocity a vášne ľudu a nerobiť pokusy presvedčiť o svojich myšlienkach intelektuálov pomocou racionálnych argumentov, vopred odsúdených na neúspech.

4. „Umenie“ podávať fakty ako objektívne, no tendenčne prikrášlené výberom a spôsobom podania.

5. „Umenie“ zamlčovať nepríjemné fakty, pochopiteľne, iba vtedy, ak pravda neprenikla na verejnosť iným spôsobom.

6. „Umenie“ klamať pravdepodobne, pričom opakovanie klamstva, ktorého hranice určuje „pravdepodobnosť“, robí zázraky. „ ( str. 96 – 97 )

Ďalej porovnajme:

9.apríla 1940 nacisti obsadili Dánsko a Nórsko. Bolo nariadené vysvetľovať agresiu ako „opatrenie na ochranu týchto krajín“. Goebbels upozornil pracovníkov svojho ministerstva, aby sami nepochybovali o tejto téze. Keď naša vládna moc realizuje opatrenia v rámci globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, tak predseda vlády a celá vládna moc to vydáva za „ochranu životov a zdravia ľudí“. Treba sa zamyslieť, ako ďaleko v dnešnej dobe máme k tomu, aby naša vládna moc urobila niečo také podobné, ako zaviedol Goebbels od 1.9.1939, v deň napadnutia Poľska. Na Goebbelsov príkaz bol na každý rádioprijímač pripevnený nadpis: „Počúvanie zahraničných relácií je zločin proti národnej bezpečnosti. Na fúhrerov príkaz sa kruto trestá.“ A aká je situácia v SR v súčasnosti ? Ani sa nesnažím v tomto smere rozpisovať. Len pripomeniem, že rôzne nadpisy, pokyny a nariadenia či usmernenia sú nalepené na dverách rôznych budov patriacich rôznym inštitúciám, úradom, organizáciám.

Michail Gus pripomenul, že nacistickú propagandu charakterizovalo spojenie duchovného násilia s fyzickým. V SR zatiaľ k tomuto spojeniu, našťastie, nedošlo, ale máme tu spojenie duchovného násilia s represívnym konaním. Udeľovanie peňažitých pokút za nenosenie rúška či porušovanie organizačno-technických noriem stanovených pre rozmiestňovanie jednotlivcov či rôznych kolektívnych aktivít si vládna moc vynucuje plniť. Neberie pritom žiadny ohľad na ústavné práva a slobody. Odôvodňovanie spojenia duchovného násilia s represívnym konaním je obsahovo rovnaké: ohrozovanie či poškodzovanie národného spoločenstva. Takže v mene národa, ktorý vládna moc svoji rozhodnutiami poškodzuje, je potrebné trestať neposlušnosť príslušníkov národa, pretože tí vraj ohrozujú národné spoločenstvo na zdraví a jeho potrebnej ochrane. A určitý stupeň násilia už môže byť spojený s núteným testovaním. Ako to pôjde ďalej ?

V.

Kde je možné dozvedieť sa trošku pravdy o „pandémii“ koronavírusu a vyznať sa v tom, čo robí naša vládna moc ? Najskôr je potrebné prestať sledovať naše televízne média, ktoré národ, podobne ako nacistická propaganda, iba ohlupujú. Ak vo vojne mali rôzne ilegálne skupiny odporu proti nacizmu informácie a komentáre z moskovského rozhlasu, teraz máme ( zatiaľ ) možnosť si hľadať informácie a komentáre na internete, kde je možné nájsť veľa pravdy o politike organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu. Sám Goebbels musel priznať, že Rusi odvádzajú v propagande skvelú prácu. Samotná propaganda vládnej moci občanom neprezradí nič zo svojich motívov politického konania.

Na porážku pri Volge Hitler odpovedal vyhlásením „totálnej vojny.“ Naša vládna moc, aby presvedčila občanov, že sa skutočne stará o zdravie a ochranu zdravia občanov praktický vyhlásila „totálnu vojnu“ proti koronavírusu, pretože všetky opatrenia či riadiace procesy podriadila tejto vojne a to na úkor všetkého ostatného života spoločnosti. Na vyhlásenie „totálnej vojny“ Goebbels reagoval tým, že vyhlásil „totálne zákony“. Prvý „totálny zákon“ bol : vzdať sa kritiky vlády, lebo od nacistického vedenia sa vraj žiada príliš veľa. Toto vedenie ( štátu ) ide po neznámych cestách a nemožno ho obviňovať, ak sa niektoré predpovede neuskutočňujú. Kritika našej vlády je tŕňom v oku našej vládnej moci. Ak niečo žiadame od našej vlády, tak ju musíme obviňovať z toho, aké opatrenia robí v rámci podpory politiky globálnej moci.

Druhý „totálny zákon“ nacistov bol založený na tom, že vyžadoval od ľudí veľkú trpezlivosť a pevné odhodlanie prinášať obete. Toto isté požaduje od svojich obyvateľov naša vládna moc. Máme trpezlivo znášať jej „príkoria“, obetovať sa v záujme víťazstva nad koronavírusom, hoci to prinesie rozvrat spoločnosti. Goebbels uverejnil svoj článok „Slovo a mlčanie“. Podľa neho vojna prebieha na otvorenom javisku, no časť sa odohráva za kulisami. Túto najdôležitejšiu časť môžu posudzovať iba zasvätení. A pre ostatných je mlčanie drahšie ako zlato. Toľko Goebbels. Nemci teda mali za povinnosť mlčať a čakať, veriť a trpieť. Nič iné nám, občanom SR, nepredkladá ani naša vládna moc.

Táto moc vie, čo robí a najlepšie to vedia predseda vlády SR a jeho poradné orgány. Zasvätenie do zákulisia je pravidlom, ktoré sa musí rešpektovať a na ktoré občania nemajú žiadny politický nárok. „Pandémia“ koronavírusu a s ňou spojená politika je o zákulisných praktikách „Triedy 1%“, do ktorej je zasvätená národná vládna moc. Zo zasvätenosti sa potom odvíja celá štruktúra , nástroje a obsah propagandy. Predpokladám, že väčšina obyvateľstva SR neverí tomu, aké opatrenia musí prijímať vládna moc, je skôr presvedčená, že organizácia ochrany zdravia a životov ľudí má postupovať iným spôsobom. Samotná propaganda o nebezpečnom víruse nehovorí pravdu. Rovnako postupovali nacisti, pretože ich propaganda nehovorila pravdu o vojenskej situácií.

V súvislosti s propagandou je tu ešte jedna zaujímavá poznámka o mlčaní. Prečo vládna moc mlčí o tom, čo sa v skutočnosti deje vo svete a čo podľa toho musí robiť ? Prečo sa vládna moc neobráti s dôverou na občanov, aby sa spoločne postavili proti globálnej politike ? Na tieto otázky ešte len prídu odpovede. Pozrime sa, čo povedal Goebbels, keď sa po bitke pri Kurskom obluku v lete 1943 odmlčal. Citujem: „To, čo sme mohli povedať, sme nechceli hovoriť a to, čo sme vtedy chceli povedať, sme nemohli hovoriť…“ ( str.120 ).

VI.

Keď na Slovensku boli organizované protesty proti vláde Róberta Fica, vtedy sa ani nedalo tušiť, ako to môže súvisieť s rokom 2020. Vtedy sa razilo heslo „Za slušné Slovensko“ a tiež za novú vládu, ktorá bude pracovať v prospech ľudí a blaha SR. A tak v tomto roku sme dostali k moci novú vládnu moc na čele s Igorom Matovičom. Pod jeho vedením v aktívnom boji proti koronavírusu máme dokazovať, že sme slušní a že heslo „Za slušné Slovensko“ je pre obyvateľstvo príťažlivé. V skutočnosti sme sa u novej vládnej moci dočkali bezvýhradného politického radikalizmu: všetci obyvatelia SR sú potenciálne chorí a musia byť za určitých podmienok podriadení kontrolám, testovaniu a vakcinácií !!! Nastolil sa teda mimoriadny režim, ktorý tu nebol !!!

Došlo k rozdeleniu obyvateľstva na niekoľko skupín. Dominuje skupina hlavných a represívnych zložiek, veľmi dôležitá je skupina pre testovanie obyvateľstva. Z väčšiny právnikov a lekárov, ktorí v „mierových podmienkach“ žijú so zákaziek svojich klientov, sa stali dezorientovaní profesionáli, ktorí stratili znalosti z oblasti práva a lekárskych vied. Namiesto poskytnutia odbornej pomoci svojim klientom sa stali propagátormi represívnych opatrení. Obyvateľstvo SR bolo umelo rozdelené na dobrých a zlých občanov. Dobrým občanom SR je každý, kto rešpektuje nariadenia vlády SR či Úradu verejného zdravotníctva a pokyny na dverách a chodbách všetkých možných úradov, obchodov, inštitúcií, verejných dopravných prostriedkov, reštaurácií, supermarketov a podobne. Zlým občanom SR je ten, kto nechce dodržiavať prijaté nariadenia a teda nespĺňa podmienky pre zabezpečenie si potrieb predmetov dennej spotreby či získanie rôznych služieb.

Zlí sú tí občania, ktorí si nevážia vládnu moc. Iba dobrí občania dostanú všetko to, čo potrebujú pre svoju potrebu, pretože len oni majú bezproblémový prístup k rôznym produktom a službám. Všetci zamestnanci z rôznych sektorov ekonomiky musia pracovať zarúškovaní, nikto s nimi nemá zľutovanie a nikto ( ani odbory ) nerieši nosenie rúšok ako obmedzenie či zhoršenie pracovných podmienok. Predpokladám, že nikto ani nezačal porovnávať či zisťovať ich zdravotný stav po dlhých mesiacoch nosenia rúšok. Celá oblasť školstva, počnúc materskými školami a končiac vysokými školami bola umelo a nekompromisne vyňatá z režimu zdravého života a výchovno-vzdelávacieho systému, aby bola použitá pre rôzne experimenty politických dobrodruhov a kapitalistickej triedy, ktorá tejto významnej časti radostného a šťastného života má v pláne nanútiť zvrhlé spôsoby existencie.

Dobrým obyvateľom SR bude každý, kto bude vykazovať schopnosť rešpektovať pravidlá nastavené vládnou mocou. Je možné predpokladať, že ak sa toto šialenstvo okolo „pandémie“ koronavírusu nezastaví, tak sa metódy zaobchádzania s obyvateľstvom SR podstatne sprísnia a bude potrebné, aby doklad z testovania občan bol povinný predložiť aj pracovníčke na verejnom WC. A ako táto časť súvisí s Nemeckom ? Novinár Michail Gus sa zmienil o americkej metóde zaobchádzania s Nemcami už tesne po vojne. Bolo mu čudné, že Nemci boli rozdelení na rôzne skupiny a každá mala svoju charakteristiku. Išlo o delenie na hlavných vinníkov, vinníkov ( aktivistov a militaristov ), menej vinných, súbežcov a nevinných. A toto rozdelenie slúžilo k tomu, aby súdy určili, koho kam zaradiť, ak bude potrebné súdiť a trestať.

VII.

Novinár Michail Gus sa vo svojej knihe zmienil aj o probléme viny a zodpovednosti za nastolenie fašistickej diktatúry. Ukázal na príkladoch, ako to riešili buržoázni historici. V tejto súvislosti reagoval na tvrdenie, že nemeckí priemyselníci ako celok vôbec nepomohli Hitlerovi k moci. Michail Gus pripomenul, že už 27.januára 1932 v Priemyselnom klube v Dusselddorfe pred veľkou skupinou žralokov monopolného kapitálu Hitler v prejave hovoril o svojich cieľoch a úlohách. Citujem:

„Je nezmyselné budovať hospodársky život na produktivite, hodnote osobnosti a teda praktický na autorite osobnosti a súčasne v politike odmietať autoritu osobnosti a na jej miesto stávať zákon veľkých čísiel, demokraciu…No analógiou politickej demokracie v ekonomickej oblasti je komunizmus.“

Z citátu jasne vyplýva Hitlerov nárok stať sa silnou osobnosťou v záujme ekonomiky, pričom tento nárok sa stretol podľa Michaila Gusa s úplným pochopením a súhlasom monopolistických magnátov. Prečo som pripomenul tento postoj Adolfa Hitlera ? Pretože sa v plnej sile uplatnil aj v súčasnej dobe v rámci politiky organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu. Stanovisko Adolfa Hitlera je totiž identické s podstatou ekonomického systému kapitalistickej spoločnosti. Táto identita je jasná: pre ekonomiku kapitalizmu nemôže platiť žiadna analógia s politickou demokraciou. A práve toto, čo tvrdil Adolf Hitler, sa s víťazstvom nad fašistickým Nemeckom vôbec nepodarilo ( mimo sovietskej zóny ) a nemohlo odstrániť. Fašistické Nemecko bolo porazené, ale samotný kapitalizmus bol vo svete pevne ukotvený a s ním aj pravidlo, že pre kapitál žiadna ekonomická demokracia nemôže existovať. O to viac toto pravidlo platí pre globálny kapitál, či globálny kapitalizmus.

Z uvedených súvislosti plynie veľmi dôležité poučenie: za existencie kapitalizmu, a najmä absencie ekonomickej demokracie, existuje základná podmienka pre nastolenie ozajstnej diktatúry nad ľuďmi a spoločnosťou, pretože je v rukách kapitánov priemyslu bez akéhokoľvek obmedzenia a s absolútnou voľnosťou. Túto základnú podmienku vedia priemyselní magnáti vhodne využiť v svoj prospech, ak dôjdu k presvedčeniu, že nastolenie diktatúry je potrebné spustiť a to určitým spôsobom či nástrojom tak, aby prípadná vina a zodpovednosť nebola kladená na ich plecia. Je zaujímavé, ako sa dá takáto základná podmienka pre nastolenie diktatúry zakrývať.

Ak sa vrátim do minulosti, tak Michail Gus v svojej knihe uviedol názor Louisa Lochnera, ktorý od roku 1928 do 7.12.1941 pracoval v Nemecku ako vedúci berlínskej kancelárie Associated Press. Louis Lochner vraj povedal toto: „Málokedy výrok známeho politika vyvolá prúd bájok a legiend ako prejav, ktorý Hitler predniesol 27.januára 1932.“ Na základe skúsenosti z toho, aká politika sa robí v tomto roku vo svete a u nás, je možné konštatovať, že sa naštartovala podľa určitých plánov politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Celoplošný rozsah tejto politiky a aj rôzne dokumenty svedčia o tom, že určitým spôsobom bola sformovaná globálna moc, ktorá jednotne aplikuje do spoločensko-politických a ekonomických procesov národných štátov svoju diktatúru – globálnu diktatúru.

Došlo teda k tomu, že bola aktivizovaná základná podmienka pre nastolenie diktatúry nad ľuďmi a spoločnosťami v kapitalizme a tá umožňuje, aby si globálny kapitál na ľuďoch a národných štátoch vynucoval presadzovanie svojich záujmov a predstáv o zachovaní „večného“ kapitalizmu. Keďže účasť na tejto globálnej diktatúre majú národné vlády, globálna moc a globálna diktatúra sa na národnej úrovni zakrýva propagandou o potrebe boja proti zákernému a nebezpečnému vírusu. V skutočnosti je to sociálno-psychologická a ekonomická vojna proti obyvateľom národných štátov, ktorí majú za povinnosť podvoliť sa mnohorakým zmenám. Globálnu moc a globálnu diktatúru je potrebné zatajiť, aby obyvateľstvo nepochybovalo, že kapitalisti s týmto koronavírusom nemajú nič spoločného.

Je to podobné, ako keď v rokoch nástupu Adolfa Hitlera k moci v tridsiatich rokoch minulého storočia americké noviny a časopisy písali o Hitlerovi a jeho hnutí. Presne si na tento problém spomenul Michail Gus, keď v svojej knihe uviedol, že má výstrižky z amerických novín a časopisov, ktoré písali o Hitlerovi. Autor knihy „Ošiaľ hákového kríža“ si všimol, že noviny a časopisy mali jednú spoločnú črtu – ani náznak, ani slovo o spojení medzi fuhrerom a kapitánmi priemyslu, o ich tajnej podpore Hitlerových ašpirácií na úlohu diktátora – záchrancu Nemecka pred revolúciou.

V súčasnosti je správanie sa mediálnej sféry rovnaké. Ani náznak, ani slovo o spojení boja proti „pandémii“ koronavírusu s globálnym kapitálom a jeho kapitánmi. Rovnako sa, ako mediálna sféra, správa aj naša štátna moc – národná vláda. Rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou je iba v jednom. Spojenie medzi A. Hitlerom a kapitánmi priemyslu z obdobia pred druhou svetovou vojnou v Nemecku sa v súčasnosti upravilo do spojenia kapitáni globálneho kapitálu – národné vlády. O tomto vzťahu sa nehovorí a nepíše, tají sa, pričom je najdôležitejší ! Ak sa berie, že národná vláda úspešne bojuje proti „pandémii“ koronavírusu, zvádza to k zovšeobecneniu, že nemôže ísť o žiadnu diktatúru.

VIII.

Človek – jednotlivec najskôr vidí nariadenie nosiť rúško či dať sa otestovať ako ochranu svojho zdravia, respektíve zdravia okolitých ľudí. Občan si nemusí uvedomiť či zistiť, že z úrovne globálnej moci všetko, čo sa odohráva v národných štátoch pod vedením „diktátorských“ národných vlád, to všetko spadá do povinnosti a úlohy zabezpečiť organizovanie simulačných cvičení. K čomu sú dobré simulačné cvičenia ? V dokumente „Svet v ohrození“, ktorý vydala nezisková organizácia GPMB – Globálna rada pre pripravenosť, je uvedených sedem bodov, ktoré musia byť na úrovni národných vlád splnené, aby svet bol pripravený na najhoršie a dokázal udržiavať zdravotnícku pohotovosť.

Je zaujímavé, že udržiavanie zdravotníckej pohotovosti v rámci celého sveta a každého národa vo veci koronavírusu predstavuje to najpodstatnejšie a na skutočné choroby sa neprihliada. Z uvedených siedmich bodov je jasné, prečo sú potrebné simulačné cvičenia. GPMB v dokumente zaväzuje všetky krajiny k tomu, že majú vybudovať kvôli koronavírusu silný systém riadenia, ktorý umožní, aby boli realizované simulačné cvičenia, ktoré budú udržiavať všetkých obyvateľov spoločnosti v stave pripravenosti. Vieme si vôbec predstaviť, k akému rozvratu spoločnosti môže dochádzať ? Vedúce osobnosti štátu musia opakovane venovať finančné zdroje na pripravenosť. Každá krajina má byť pripravená na to najhoršie.

A s pripravenosťou na pandémiou, na niečo najhoršie najviac rezonuje požiadavka, že každá národná vláda musí neustále navyšovať financovanie rôznych farmaceutických spoločnosti a nadácií. Nejde tu o nič iné, iba o prelievanie z verejných zdrojov na súkromné účty. Simulačné cvičenia potrebujeme, pretože ako zdôraznil Dr. Fauci z USA, opakovanie koronavírusu je nevyhnutné, čo môže znamenať, že je to plán, ktorý sa realizuje a bude realizovať aj ďalej. Tu chem doplniť túto informáciu o informáciu ďalšiu, ktorá pochádza z článku „Svetová zdravotnícka organizácia ako jedna veľká mafia – časť 3“, v ktorej je okrem iného uvedené, že v spomínanej brožúrke „Svet v ohrození“ sa priamo oznamuje, že do septembra 2020 bude OSN vrátane WHO organizovať aspoň dve ďalšie celosvetové cvičenia a simulácie, čo bude zahrňovať i zámerné rozšírenie smrteľných patogénov.

Neviem predpovedať, či „zámerné rozšírenie smrteľných patogénov“ bude realizované v rámci simulačného cvičenia len tým, že sa bude ešte viacej ľudí testovať a dohliadať, aby boli pozitívni aj s nárokom na hospitalizáciu alebo rozšírenie smrteľného patogénu sa dá do súvislosti s vypustením silnejšieho koronavírusu, ktorý mohol byť patentovaný a bude mať silnejšie dôsledky na nárast ochorenia a úmrtnosť, respektíve, či to bude spojené s etapami vakcinácie. Všimnime si, aký obrovský, masový, agresívny tlak na presadenie vakcinácie obyvateľstva sveta vyvíja miliardár Bill Gates so svojou rozvetvenou štruktúrou všelijakých neziskoviek, agentúr, ústavov, výrobcov vakcín, občianskych spolkov. A treba dodať to podstatné. Ak máme vedomie o tom, že existuje nejaká svetová moc, že na svojej strane má OSN, WHO a hlavne predstaviteľov národných vlád na čele s tými, ktorí tvoria akúsi jednotnú frontu západnej civilizácie, končíme tou najdôležitejšou nadnárodnou štruktúrou – EÚ.

Vôbec sa akosi neberie na vedomie, že v rámci vakcín sa prijímajú extrémne nebezpečné rozhodnutia, že po celom svete dochádza k ničivej deštrukcií, zásluhou ktorej sa miliónom žien dostaví neplodnosť, že sa rozšíril autizmus, ochrnutia, že došlo k smrti stovák tisíc deti a podobne. V Bielom dome v USA je k dispozícií petícia s 650,- tisícov podpismi ľudí, ktorí požadujú zahájenie vyšetrovania proti Billovi Gatesovi za zločiny proti ľudskosti. Lenže zločiny Bill Gates nepácha sám, ale má verných pomocníkov. Farmaceutický kartel je nedotknuteľný a preto iba v USA musela vláda vyplatiť za spôsobené škody vakcínami 4,- miliardy dolárov. Bill Gates sa priznal, že v skutočnosti nemajú žiadne bezpečnostné testy na vakcíny. Možno by sme mali mať,- vyjadril sa v jednom rozhovore. Čo robí EÚ a národné vlády za tejto situácie ?

EÚ sa prihlásila, podobne ako iné štruktúry napojené na farmaceutický priemysel, že jej poslaním je chrániť ľudské zdravie. Veľmi pekná propaganda ! Problém je iba v tom, že ochrana zdravia je založená na jednom jedinom spôsobe: použitie vakcín a vakcinácia obyvateľstva sveta. EÚ spoločne s WHO a Global Fund zorganizovala v máji roku 2020 medzinárodnú konferenciu s názvom „Koronavírus a globálna odozva“ za účelom vybrať peniaze od národných štátov k boju proti koronavírusu. Bolo vyzbieraných okolo 8,- miliard eur, lenže nie pre národné štáty. Práve naopak, aj SR prispela sumou 750,- tisíc eur. A kto sa najviac angažoval pri Ursule von der Leyen ? Nejaký doktor Victor Dzau, riaditeľ Národnej akadémie pre medecínu a člen Správnej rady už spomínanej GPMB, neziskovky, ktorá vydala dokument „Svet v ohrození“ a v ktorom sa priamo nariaďuje národným vládam plniť si úlohy v rámci „pandémie“ koronavírusu.

Pripomeňme si, kto podporuje Národnú akadémiu pre medecínu ( NAM ). Sú to predovšetkým: Rockefellerova nadácia, Fordova nadácia, Svetové ekonomické fórum ( WEF ), Wellcome Trust, Bill a Melinda Gates nadácia, Štátne oddelenie americkej vlády, iné nadácie a súkromní darcovia. NAM má medzinárodnú dozornú radu, ktorá sa skladá zhruba z tých istých darcov, plus Unilever, čo je obrovský nadnárodný koncern, ktorý vlastní desiatky firiem ako Dove ( mydlo ), Hellmanns ( majonéza ), Knorr, Maizena, Pfanni, Persil, Q-tips, Breyers, Sunil – viac než 180 firiem.

Koniec časti II.

Záverečné pokračovanie v časti III.

Dušan Hirjak