Sľúbili sme si …

Vojnu palácom, mier chatrčiam. Takto nejako stanovil hlavný smer V. I. Lenin, aby zlikvidoval po októbrovej revolúcii aj tie posledné zbytky buržoázie, ktorá dovtedy vlastnila drvivú väčšinu bohatstva Ruska. Možno to prinieslo tú ” rovnosť ” podľa predstáv ruských boľševikov, avšak stálo to milióny životov v občianskej vojne, milióny zmrzačených telesne aj duševne, čo naopak si určite neželali milióny tých umiernenejších. Toto prirovnanie je príznačné aj pre náš ponovembrový vývoj v tom opačnom slova zmysle, keďže aj politici rôzneho politického zafarbenia nikdy nekonali tak, aby bol uskutočňovaný mier chatrčiam / panelákom / a vojna palácom. Čiže nikdy nekonali tak, aby ľuďom slúžili a nie im iba vládli. Nikdy nekonali tak, aby bol rozdiel medzi bohatými a chudobnými primeraný. Nikdy nekonali tak, aby sa nezozširovali rady ľudí ohrozených chudobou / je ich u nás cirka 600 až 800 tisíc /. A nikdy nekonali tak, aby sme sa raz a navždy vysporiadali so svojou temnou minulosťou v dobe totality. Ako najväčšiu a najzásadnejšiu chybu prvých vlád po novembri 1989 označil vo včerajšej debate na TA3 aj Milan Kňažko, keď uviedol, že sa bývalým členom KSČ či KSS mal celoplošne zakázať politická činnosť, čo aj ja považujem za osudovú chybu aktérov novembrových dní a prvých krokov vlád po nich. Keďže sa do týchto vlád infiltrovalo aj mnoho bývalých komunistov / keď vrcholným omylom bolo omilostnenie komunistov, vyhodených zo strany za účasť na Pražskej jari, či aj niektorým , ktorí rýchlo prevrátili kabáty /. No najväčšou chybou bolo to, že za prvých Mečiarových vlád sa umožnilo niektorým privilegovaným členom KSČ či KSS mohutne privatizovať, čím vznikol základ budúcich oligarchov / Výbohovci, Rezešovci, Širokí, Lexovci, Brhelovci, Takáčovci, Hoštákovci , Bodorovci a mnohí iní, ktorí z povzdiali riadia doteraz všetko v našej krajine, teda v prvom rade politikov. No aby som bol spravodlivý, dialo sa to aj za oboch Dzurindových vlád a zčasti aj za vlády Radičovej. Aj takmer všetci politici, ktorí boli činní po novembri 1989 rôznymi spôsobmi zbohatli a tak ich možno bez urážky priradiť k ostatným rýchlozbohatlíkom. Toto všetko evokuje fakt, že sú obyčajní, slušní a dobrí ľudia voľby čo voľby vhodnou propagandou politickou oklamaní, pretože ako hovorieval Pavol Paška – vyhraj voľby a môžeš všetko. Nutné dodať, že sa to týka iba tých zvolených a teda vyvolených, určite nie zbytku národa. Celých 31 rokov od novembra 1989 sa to, čo sa kedysi pokladalo za spoločné potichúčky rozkrádalo, čo v číslach predstavuje cirka 1, 8 bilióna vtedajšej meny a v prepočte cirka 30 – 35 mld Eur. Kto z obyčajných, slušných a dobrých ľudí ich má ???  Ani súčasná koaličná vláda nezačala a ani nekoná v prospech ľudí, dôkazom je už niekoľko korupčných káuz, ale aj amatérsky spôsob riadenia štátu. Ak by sme podrobili jednotlivých členov vlády nejakému spôsobu previerky, vyplávalo by na povrch mnoho bahna, určite nemenej ako u predošlých vlád. Bez výnimky majú všetci za nechtami špinu, nech je akéhokoľvek druhu. Potom sa automaticky vynára otázka, kto by mal vlastne riadiť náš život, aby sme boli všetci spokojní. Odpoveď je aspoň pre mňa jasná – vládnime si sami, poruke je priama demokracia. Je to u nej ako s hľadaním toho, čo je možno univerzálne definovať ako šťastie. Mnohí to hľadajú celý život, no to, čo hľadajú nájdu len niektorí. Ak by sme si ale niekedy konečne začali vládnuť sami, šťastní by sme boli všetci. Takže ťažké je veriť politikom, ktorí okamžite po svojom zvolení myslia iba sami na seba či svoje rodiny a blízkych, ostatní sú im po voľbách ukradnutí, aj keď sa farizejsky neustále búchajú do pŕs, že do politiky išli preto, aby bojovali pre ľudí / SME rodina / , ale v skutočnosti to nerobia / 13. té dôchodky /.

ZHN. Kto slúžil v armáde za socializmu, ten túto skratku pozná veľmi dobre. Jedná sa o zbrane hromadného ničenia. Patria medzi nich jadrové zbrane, chemicko – biologické zbrane, ale aj echologické či aj psychologické, dokonca v poslednej dobe sa často spomína aj tie kybernetické, ale možno medzi nich zaradiť aj ľudskú hlúposť. Všetky majú jedno spoločné – zneškodniť čo najviac vojenskej techniky a živej sily. Ak by sa niekto domnieval, že to je covid – 19, mýli sa. Koronavírus sa dá určite poraziť, so zbraňami hromadného ničenia je to problém, avšak najhoršie zo všetkého je to s ľudskou hlúposťou, tá sa aj podľa známeho výroku Jana Wericha nedá poraziť, ale je nutné proti nej neustále bojovať. Matovič označil celoplošné testovanie antigénovými testami za akúsi atómovú bombu na korovanírus. Výsledky takéhoto testovania sú však veľmi problematické, keďže denné testovanie PCR testami nijakým spôsobom nenaznačuje, že by čísla nakazenosti nejak výrazne klesali. Počet zistených nakazených predstavuje v priemere 20 až 25 %, čo je s priemerom cirka 1 až 5 % pomocou antigénových testov. To je jasný dôkaz toho, že Matovič a spol. sú priamo zodpovední za tento neúspech a o tom nehovorím, že obalamutil mnoho ľudí tou dobrovoľnou povinnosťou, ale aj zatiaľ iba sľubmi o tom, že bude aktérom testovania preplatené náhrady či sľúbené odmeny. Ani preto neprekvapuje, že ľudia už toho majú dosť a odmietajú sa naďalej podrobovať štátnej šikane a trpieť za kardinálne chyby, amaterizmus a nekompetentnosť zodpovedných. Najhoršie zo všetkého je ale to, že sa tou povestnou atómovou bombou a teda zbraňou hromadného ničenia stáva sám Matovič a spol. a nie zbraň na porážku koronavírusu.  Ak vlády, a to akékoľvek o čomkoľvek bojujú so svojim národom,  a nie v prospech neho, nikdy to nedopadne dobre, tobôž, keď ju riadia osoby, ktoré majú nežiadúce symptómy / bláznovstvo a šialenstvo /. 

Som zástancom dodržiavania základných obmedzujúcich opatrení v boji proti pandémii, no nie šikany zo strany štátu, keď zlyhá a preto neadekvátne predlžuje núdzový stav, keď sú po ruke iné rozumné  spôsoby  akými sú lokálne testovanie v miestach najväčšieho zamorenia, ale s testami PCR, prípadne súbežne aj s čiastočným lockdownom .