VIII. Potrebujeme politické reformy, ktoré zásadne znížia vplyv bohatstva a peňazí na výsledky volieb a na inštitúciu, ktorá patrí všetkým občanom – národný štát. Globálna politika spojená s „pandémiou“ koronavírusu je zameraná na maximalizáciu ziskov a proti obyvateľstvu národných štátov. Budeme schopní sa proti globálnej moci brániť, keď štátna moc neidentifikovala jej nositeľov a za skutočné zlo pokladá koronavírus ?

Zvyčajne berieme na ľahkú váhu všetky informácie, ktoré súvisia s problematikou globalizácie. Globalizáciu berieme ako niečo veľmi potrebné a dôležité pre dnešnú kapitalistickú spoločnosť a vôbec pre život človeka. Nie je to pre nás dôvodom k opatrnosti či k nespokojnosti, že nás môže ako ľudské bytosti úplne zničiť. Nevšímame si, že globalizácia súvisí s kapitálom, s kapitalistickou triedou. Americký filozof David Schweickart v svojej práci, ktorú som už spomínal, uviedol, že existujú dva zdroje nespokojnosti s kapitalizmom, existujú dva demokratické deficity, ktoré vystupujú ako nedostatok demokratickej kontroly podmienok, ktoré hlboko zasahujú do nášho života. Prvý deficit sa týka toho, že neexistuje demokracia na pracoviskách, ale autoritatívnosť. Druhý deficit je ešte ( z môjho pohľadu ) silnejší a podstatne dôležitejší pre globalizáciu. Ide o kapitálovú hypermobilitu, keď veľké množstvo kapitálu patrí jedincom a tí si s ním môžu robiť čo len chcú, čiže neexistujú hranice, za ktoré sa nesmie či nemôže posunúť. Spomínaný Bill Gates je názorným príkladom tohto druhého deficitu.

V týchto dňoch bolo možné získať informáciu, že britský premiér Boris Johnsom sa stretol s Billom Gatesom a tiež s generálnymi riaditeľmi desiatich najväčších farmaceutických spoločnosti na svete za účelom podnetenia plánu na zavedenie vakcíny proti koronavírusu. Veľká Británia chce byť hlavným priekopníkom globálneho zdravotníckeho plánu, ktorý vypracovala Nadácia Billa a Melindy Gatesovych v spolupráci s Wellcome Trust. Globálny zdravotnícky plán Bill Gates v septembri tohto roku predstavil na pôde OSN. Miliardár je presvedčený, že svet potrebuje komplexnú stratégiu, ucelený prístup k financovaniu a výrobe miliárd dávok vakcín, testov a liekov a tiež sieť pre sledovanie nových hrozieb. Britská vláda sa pripravuje na rozšírenie koronavírusovej vakcíny na celkom nevídanej úrovni, keď bude povolaná armáda, ktorá bude obsluhovať očkovacie centra na štadiónoch, športových halách a nákupných centrách.

Všimnime si, aký postoj zaujal Bill Gates k zámerom britského premiéra. Citujem: „Máme veľké šťastie, že predseda vlády Johnsom prišiel s chytrým plánom uskutočniť toto vo Veľkej Británií, a naša nadácia bude aj naďalej spolupracovať s jeho vládou a ostatnými, aby sa to stalo skutočnosťou.“ Bill Gates navrhol, aby vlády hľadali spôsob, ako znížiť váhavosť ľudí ohľadom vakcín tvarou v tvar konšpiračným teóriám, ktoré hovoria proti vakcíne. Môžeme si myslieť, že predseda vlády SR takéto doporučenia Billa Gatesa bude ignorovať ? Asi ťažko. Takže namiesto toho, aby plány Billa Gatesa a farmaceutického kartelu boli zo strany každej vládnej moci ignorované, tak sa sú vlády vyzývané a usmerňované k tomu, aby spolupracovali s Big Pharmou, aby sa vraj niečo podobného ako Covid – 19 už nikdy neopakovalo.

Tvrdím, že globálny zdravotnícky plán presne zapadá do ekonomických a technických procesov globalizácie vo svete. Nemecký filozof Rudiger Safranski v svojej práci „Koľko globalizácie unesie človek ?“ zdôraznil, že globalizácia je triumfom kapitalizmu, ktorý sa stal jediným dominujúcim ekonomickým modelom. Deregulácia finančných trhov ruinuje celé národné hospodárstva. Globálne operujúce koncerny pripravujú o moc lokálnu a legitimovanú politiku. Prúdy kapitálu nepoznajú hranice a nie len v metaforickom zmysle spôsobujú záplavy a divokú džungľu, inde po nich ostáva spúšť a pustatina. Všetko prebieha technický, vykalkulovane a pomocou stratégií vyrátaných na maximalizáciu zisku ( str. 16 – 17 ). Globálny zdravotnícky plán nie je žiadnym plánom skutočného zabezpečenia zdravia a životov obyvateľstva národných štátov. Nemecký filozof zdôraznil, že moderná globalizácia sa začala globalizáciou strachu a hrôzy. Myslím si, že pod vedením predstaviteľov globálneho kapitálu sa svetom úspešne šíri strach a hrôza z „pandémie“ koronavírusu. Aby bolo možné globálny zdravotnícky plán pod vedením Billa Gatesa, na ktorého je predložená petícia občanov USA o súdenie za zločiny proti ľudskosti, je potrebné, aby národné vlády uplatňovali na svojom území a proti svojmu obyvateľstvu globálnu diktatúru.

Kto by mal nastaviť hranice kapitálu ? Nikto iný iba národný štát a v rámci neho existencia skutočnej demokracie. Lenže toto si kapitalistická trieda celú dobu existencie kapitalizmu úzkostlivo stráži a preto národný štát podlieha vždy sile piatej kolóny a z demokracie je vždy dokonalá ilúzia. „Trieda 1%“ si vybudovala svoj mechanizmus, ako si je možné strážiť, aby hranice pre kapitál neboli do života spoločnosti zavedené. A v rámci tohto svojho mechanizmu postupne získala na svoju stranu proces tvorby takej štátnej moci, ktorá rešpektuje mimo-štátnu či nadštátnu tvorbu vôle. A nová štátna moc, ktorá oficiálne vzíde zo „slobodných a demokratických volieb“, potom pred občanmi deklaruje v rámci svojho programového vyhlásenia, že v svojej vládnej politike sa bude riadiť transatlantickým princípom a má jasnú proeurópsku orientáciu. Nie je žiadnym tajomstvom, že naši ústavní činitelia v každom volebnom období prijímajú deklaráciu o smerovaní SR. A deklarácia je vždy iba o verejnom deklarovaní vernosti, ale nie Slovenskej republike a jej občanom.

Je zrejme, že naša vládna moc, rovnako ako mnohé iné vládne moci, oficiálne prijímajú to, že v kapitalizme prebieha proces globalizácie a že ten je veľmi dôležitý pre náš ľudský život a ďalšiu existenciu človeka na planéte Zem. Mnohé inštitúcie, ktoré v kapitalizme vznikli, sú späté s víziou globálnej moci a teda svetovej vlády. Názorným príkladom je EÚ, ktorá systematický pracuje na úlohe zničenia národných štátov v Európe v záujme svetovládnych ambícií rôznych kartelov a podobne. V týchto mojich poznámkach je možné nájsť odpoveď na otázku, prečo bolo možné tak ľahučko zabezpečiť, aby v otázke „pandémie“ koronavírusu bolo nastolené globálne riadenie a aby sa tomuto riadeniu bez problémov podriadili národné vlády.

Národné vlády majú za úlohu presadzovať medzi obyvateľstvom štátu predstavy a koncepčné zámery mocného kapitálu. Národné vlády nás preto zamestnávajú svojimi opatreniami proti „pandémii“ koronavírusu. Týmto spôsobom sa prezentujú, že ide o politiku, ktorá má za úlohu významným spôsobom dopomáhať k tomu, aby globálny kapitalizmus bol „vylepšený“ a tým pádom zachránený, keďže sa zmieta vo finančných krízach. Toto „vylepšovanie“ sa deje pod zástavou boja proti „pandémii“ koronavírusu. Americký filozof si dovolil pripomenúť, že kapitalizmus začal ofenzívu proti odborom, antitrustovej regulácií a finančnej regulácií. Podľa filozofa neobyčajné pevné mocenské sily bránia realizovaniu takejto regulácií. V čase písania svojej knihy ešte nemohol tušiť, čo sa udeje o desať rokov neskôr: že sa začne silná ofenzíva proti obyvateľstvu národných štátov v záujme si jeho dôkladného podmanenia.

Zdôraznil som, že kapitalistická trieda si vybudovala svoj mechanizmu vplyvu a prostriedkov – teda moci, ako si ustrážiť svoj kapitál v absolútnej slobode. Tento mechanizmus moci sa skladá z rôznych tajných ako aj oficiálne uznaných spoločnosti a inštitúcií pôsobiacich v spoločnosti. Národné vlády majú veľkú pomoc v tom, že do mechanizmu moci kapitalistickej triedy náležia média, ktoré sú v súkromných rukách. Sú to dokonale inštitúcie propagandy v prospech kapitalistickej triedy. Média spustili masívny proces poplašných správ o „pandémii“ koronavírusu, pričom tento proces sa vyznačuje, tak ako som to už zdôraznil, mediálnou dominanciou, ktorá poškodzuje diverzitu zdrojov a názorov. Absolútnu prednosť v médiách majú príslušníci kartelu, ktorý v rámci daného štátu má za úlohu pomáhať presadzovať politiku organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu.

Absolútnu prioritu v oblasti zdravia obyvateľstva krajiny dostal koronavírus, ale nie zásluhou lekárov a zdravotníckeho personálu, ale zásluhou globálnej politiky, ktorú reprezentuje „Trieda 1%“. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO ) je agentúrou OSN, ktorú z väčšej časti ( 80 % ) financuje súkromný kapitál. A ten si v spojení s ďalšími partnermi určuje svoje priority. Je zaujímavé, že žiadnu vládnu moc nezaujímajú žiadne skutočne choroby a zdravie obyvateľstva, len samotný koronavírus, ktorého prítomnosť v ľudskom organizme ešte neznamená ochorenie. Podľa WHO počet ľudí, ktorí minulý rok chytili chrípku, bol jedna miliarda. Pre globálnu moc a národné vlády nie je dôležitá úmrtnosť na chorobu spôsobenú koronavírusom, hoci sa s číslami a štatistikami robia nekalé kšefty.

Najdôležitejšie je to, že koronavírus môže kapitalistickej triede najlepšie poslúžiť pre jej zámery a ciele, pretože v jeho prípade za určitého predpokladu je možné zdôvodňovať, prečo bolo potrebné zapojiť vládnu moc do prijímania politických opatrení smerujúcich proti slobodám občanov. Týmto predpokladom je schopnosť koronavírusom „legalizovať“ rôzne reštrikčné opatrenia vládnej moci v spoločnosti, masovou mediálnou propagandou dokumentovať nebývalú hrozbu pre naše zdravie a tak vytvárať a posilňovať strach medzi obyvateľstvom. Všetko v spoločnosti je podriadené „pandémii“ koronavírusu, lebo je to najlepší spôsob, ako prinútiť vlastné obyvateľstvo, aby sa dôkladne a hrdo pripravilo na svoje zotročenie a naviac ešte za zdroje zo štátnej pokladne, ktorá sa tvorí zo zdrojov daňových poplatníkov.

Predpokladám, že „Trieda 1%“ prišla na to, že v rámci globálneho kapitalizmu už nemôže robiť nič zásadného, čo by pomohlo stabilizovať kapitalizmus ako koniec dejín, iba ak zotročiť obyvateľstvo v národných štátoch tak, aby sa už nikdy nemohlo spamätať zo svojej životnej situácie a z politických pomerov, ktoré môžu v rámci svetovej vlády zavládnuť. Americký filozof napísal veľmi zaujímavé stanovisko. Citujem: „Kým vládnu peniaze, nie ľudia, nemôžeme dosiahnuť to, čo dosiahnuť musíme. Zásadný význam majú politické reformy, ktoré drastický znížia vplyv súkromných finančných zdrojov na výsledky volieb.“ ( str. 17 ). Nám, občanom SR, vláda peňazí vždy ukáže svoju moc nad volebným systémom a výsledkami volieb. Dôsledkom tejto moci je to, že potom samotný zákonodarný zbor a vládna moc sú v konflikte záujmov a politické reformy na drastické zníženie vplyvu finančných zdrojov – napríklad na prípravu volieb – sú v nedohľadne.

Americký filozof si postavil otázku, čo ukončilo veľkú hospodársku krízu v 20.storočí. Podľa neho túto úlohu si splnil projekt II. svetovej vojny. Podľa filozofa, chorý mechanizmus kapitalizmu sa prejavil počas globálnej krízy v roku 2008, keď došlo k prudkému úpadku ekonomiky, ktorý však nemá nič spoločného s materiálnymi príčinami, ale súvisel so záhadnými finančnými trhmi. Filozof došiel na základe určitej analýzy k záveru, že v rámci daného ekonomického poriadku nemôžeme robiť nič bez reštrukturalizácie našich ( dodávam kapitalistických ) ekonomických inštitúcií. Politické reformy, to je to, čo potrebujeme presadiť, aby globálny kapitalizmus tu neostal natrvalo a aby bolo možné presadzovať víziu na vytvorenie nového ekonomického poriadku. Potrebujeme nový ekonomický systém a filozof tento systém nazval ekonomická demokracia.

Filozof píše o tejto ekonomickej demokracií ako o kontraprojekte, ktorý musí do vytvorenia nového ekonomického poriadku zaangažovať milióny ľudí, aby narušili jednotu nežiaducich elít. Filozof si je vedomí toho, že kontraprojekt musí objasniť ekonomický poriadok po kapitalizme. Toto angažovanie sa miliónov ľudí nie je náhodná či formálna požiadavka. Filozof si totiž uvedomil, že: a) v súčasnosti existujú neobyčajné mocenské sily ( dopĺňam – kapitalistickej triedy ), b) medzi súčasnými ľavičiarskymi praktikami úplne absentuje myšlienka nástupníckeho ( dopĺňam – ekonomického a politického ) systému a všetko sa odohráva v rámci predstáv a koncepčných horizontov kapitálu !!! Filozof to uzatvoril tak, že nenarúša sa kapitalizmus v jeho základoch, pretože dívame sa na svet cez okuliare dominantnej ideológie globálneho kapitalizmu. A tak to má podľa kapitalistov ostať aj do budúcnosti a navždy !

Treba si uvedomiť, že presadiť politické reformy k zabezpečeniu reštrukturalizácie kapitalistických ekonomických inštitúcií či mať politické strany, ktoré budú mať víziu riešiť otázky nástupníckeho systému nebude možné bez masovej účasti miliónov obyčajných ľudí. Filozof si preto dovolil tvrdiť, že radikálna transformácia spoločnosti si bude vyžadovať výrazné prehĺbenie demokracie, ktoré je však možné iba v rámci národných štátov, čo je zase neprijateľné pre globálnu moc a jej svetovú vládu. Tieto protirečivé tendencie vývoja je potrebné nejakým spôsobom riešiť. „Trieda 1%“ nikdy nebude mať záujem dopustiť, aby došlo k výraznému prehĺbeniu demokracie, pretože takýto proces vývoja by zákonite smeroval k politickej rovnosti všetkých iba ako občanov a v takomto prostredí je možné predpokladať, že môže byť ohrozené postavenie a majetok bohatých z kapitálu.

Aj keď teda skutočná demokracia v kapitalizme neexistuje, v každom prípade je potrebné niečo robiť s obyvateľmi národných štátov – s občanmi – aby mohli žiť a pracovať na inej – nižšej úrovni svojho ľudského bytia, na ktorej budú musieť vládnej moci dokazovať svoj zmysel pre stanovené povinnosti a svoju ochotu podriadiť sa moci, ktorá sa „obetuje“ v prospech ich zdravia. Kapitalistická trieda má v rukách konceptuálnu moc, pretože má v rukách všetky potrebné inštitúcie, ktoré svojou podstatou sú výrazom kapitalistického systému. A v rukách kapitalistickej triedy je aj jediná inštitúcia, ktorá má patriť občanom – národný štát ! Sú vytvorené podmienky k tomu, aby kapitalistická trieda si mohla dovoliť vytvárať takú atmosféru v každej národnej spoločnosti a také podmienky pre poriadok a bezpečnosť v spoločnosti, ktoré neumožnia miliónom ľudí dostať sa na vyššiu úroveň – úroveň poznania a uvedomelosti – a tak získať schopnosť a odvahu angažovať sa v mene lepšej a spravodlivejšej spoločnosti. Ako tvrdí filozof, ak má ľudský druh prekvitať, je nevyhnutné obmedziť súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Zatiaľ to nie je schopná v rámci západnej civilizácie urobiť žiadna národná vláda.

Od začiatku tohto roka sa v plnej sile prejavila cez politiku organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu kapitalistická hypermobilita. Milióny obyčajných ľudí je potrebné decimovať a debilizovať tak, aby sa nikdy nemohli spamätať zo svojej novej životnej situácie a mohli získať návyk stať sa modernými otrokmi, ktorí v spojení s vakcínami, umelou inteligenciou a represiami vládnej moci budú prevolavať na slávu nových pánov Zeme a ani nepomyslia, že budú pre svoj život potrebovať niečo iné ako globálny kapitalizmu. Lenže ten svoje zlé stránky ako nerovnosť, nezamestnanosť, prepracovanosť, chudobu, absenciu demokracie či environmentálnu degradáciu nikdy nedokáže vyriešiť, pretože, ako to zdôraznil aj americký filozof, zdravý kapitalizmus si vyžaduje stály rast, lenže nekontrolovateľný rast nie je v súlade s obmedzovaním zdrojov.

O najdôležitejších ekonomických a spoločensko-politických procesoch, vzhľadom na zlé stránky globálneho kapitalizmu, sa v našej západnej civilizácií nemôžu viesť otvorené, kritické a racionálne diskusie, v rámci ktorých by bolo možné postupne dospieť k záverom, že potrebujeme nový ekonomický systém, ktorý by bol založený na ekonomickej demokracií. Keď sú otázky okolo ekonomickej demokracie rozpracované v oblasti určitej skupiny intelektuálov ( viď napríklad práca amerického filozofa Davida Schweickarta „Po kapitalizme ekonomická demokracia“ ), potom je potrebné ich alternatívne návrhy predostrieť celej spoločnosti na celospoločenskú debatu, ktorá v potrebnej miere by mala ovplyvniť aj činnosť politických strán a výber politikov do zodpovedných zastupiteľských funkcií.

Je mi jasné, že nový ekonomický systém založený na ekonomickej demokracií a teda vhodný pre život po kapitalizme, kapitalistická trieda nikdy neprijme, hoci tvorí iba minoritnú skupinu v spoločnosti. Preto je dôležitý vplyv más a masová účasť miliónov ľudí v boji proti neoliberálnej globalizácií. A tomuto vplyvu a teoretickým či praktickým otázkam, ktoré súvisia s novým ekonomickým poriadkom života spoločnosti, treba postaviť silnú hrádzu, zabrániť, aby sa vôbec dostali na svetlo sveta. To je úloha „Triedy 1%“. A jej správanie sa akosi jasne súvisí s tým, čo už dávno v priebehu II. svetovej vojny v svojom článku „Slovo a mlčanie“ zdôraznil Goebbels. Podľa Goebbelsa vojna prebieha na otvorenom javisku, no časť sa odohráva za kulisami. Túto najdôležitejšiu časť vojny môžu posudzovať iba zasvätení. A pre ostatných je mlčanie drahšie ako zlato ! Politika sa v kapitalizme tvorí z veľkej časti práve za kulisami. A za kulisami má dominantné postavenie práve kapitalistická trieda na základe bohatstva a peňazí a svojho celkového postavenia.

Takže ak si „Trieda 1%“ cez svoje nástroje globálnej diktatúry presadí nad obyvateľstvom národných štátov svoje víťazstvo a teda uplatní svoje záujmy spojené s diktatúrou kapitálu, bude to aj v záujme všetkých ostatných ľudí v rámci západnej civilizácie či vôbec sveta ? Na túto otázku je možné odpovedať iba tak, že to bude v rozpore so záujmami absolútnej väčšiny obyvateľstva sveta ! Je si treba všimnúť, ktorá strana tohto „svetového konfliktu“ má možnosti a schopnosť robiť v otázke „pandémie“ koronavírusu podvod: „Trieda 1%“ alebo ostatná časť obyvateľstva. Už z toho všetkého, čo som v tomto článku uviedol, jasne vyplýva, že tak masový a celosvetový podvod môže zorganizovať len kapitalistická trieda ! A tej ide po ruke aj naša národná vláda !

Pán Reiner Fuellmich z Nemecka, člen advokátskej komory v Nemecku a Kalifornií v svojom videu uviedol, že všetky ním spomínané prípady korupcie a podvodov spáchaných nemeckými korporáciami, sú nič v porovnaní s rozsahom škôd, ktoré koronavírusová kríza spôsobila a spôsobuje. Podľa neho ide o koronavírusový škandal a osoby za to zodpovedné musia byť stíhané a žalované. Korona podvodný škandál je najväčší prípad podvodov vôbec, ktorý sa medzitým vyvinul do pravdepodobne najväčšieho zločinu proti ľudskosti. Menovaný advokát zdôraznil, že na politickej úrovni musí byť urobené všetko, aby už nikto nikdy nebol v takej pozícií moci, aby bol schopný podviesť ľudstvo alebo sa pokúsil manipulovať pomocou skorumpovaných plánov. Ak ide o pozíciu moci, tak je potrebné rozlišovať, že existuje moc ako diktatúra kapitálu a tá je nevolená a existuje moc ako národná zákonodarná a vládna moc a tá je občanmi štátu volená.

Občania sa majú postarať o to, aby bola zrušená celá personálna agenda národnej štátnej moci, ktorá sa vo veľkom podieľa na podvodoch s „pandémiou“ koronavírusu. Bolo by spravodlivé, aby predstavitelia súčasnej štátnej moci dobrovoľne sa vzdali svojej moci tým, že budú vyhlásené predčasné parlamentné voľby, ktorých príprava sa musí organizovať iným spôsobom. O dôveru občanov by sa mali potom uchádzať tie politické subjekty, ktoré budú ochotné v rámci kampane pred voľbami prijať záväzok, že v prípade svojho zvolenia do NR SR presadia tieto rozhodujúce politické témy:

A. Prvoradá úloha: ukončiť s podporou globálnej politiky organizovania strašenia obyvateľstva „pandémiou“ koronavírusu. V prvom rade to znamená, že koronavírusové opatrenia nemajú dostatočne faktické a právne opodstatnenie, sú preto protiústavné a musia byť okamžite zrušené. Žiadna vakcinácia obyvateľstva sa nebude pripravovať a ani organizovať. Opraviť všetky zákony, ktoré boli v súvislosti s bojom vlády proti „pandémii“ koronavírusu novelizované v skrátenom legislatívnom konaní.

B. V rámci nášho členstva v EÚ otvoriť všetky otázky týkajúce sa zadlženia SR do roku 2058 a zrušiť záväzky,ktoré poškodzujú SR.

C. Prijať nevyhnutné opatrenia k tomu, aby bola zastavená dominancia súkromných médií, ktorá poškodzuje diverzitu zdrojov a názorov. Prijať opatrenia k tomu, aby verejnoprávna RTVS lepšie slúžila potrebám občanom a SR a bude predstavovať miesto a priestor, v ktorom budú organizované celospoločenské diskusie na odborné či politické témy, rovnako rešpektujúc diverzitu zdrojov a názorov.

D. V záujme suverenity SR a v záujme občanov ako zdroja štátnej moci, už nie je možné, aby doteraz platné volebné systémy boli v prospech oligarchov či s nimi spojených politických strán, pretože v konečnom dôsledku to vedie k tomu, že volení zástupcovia sú úplne odtrhnutí od ľudu, z veľkej časti zastupujú záujmy cudzích síl a sú neodvolateľní. Od politických subjektov, ktorí sa budú uchádzať o dôveru občanov bude potrebný záväzok, že dovolia, aby boli pripravené návrhy nových volebných zákonov pre voľby do NR SR, voľby prezidenta SR, voľby do Európskeho parlamentu, ktoré budú dané na celospoločenskú diskusiu, občiansku oponentúru a schválenie a až následne budú predložené na schválenie do NR SR. Politické subjekty sa musia zároveň zaviazať k tomu, že paralelne s prijatím nových zákonov budú riešiť aj otázku konfliktu záujmov, ktorá spočíva v tom, že víťaz volieb, respektíve vládna koalícia sú v konflikte záujmov, pretože parlament nemôže zodpovedne kontrolovať vládu.

E. Na celospoločenskú diskusiu predložiť požiadavku na ochranu obyvateľstva pred neprimeraným vplyvom a mocou korporácií z oblasti bankovníctva, informačných technológií, petrochemického a farmaceutického priemyslu, vojensko-priemyselného komplexu, neziskových politických a vzdelávacích organizácií, nadnárodných spoločnosti z oblasti zabezpečenia potravinovej bezpečnosti, poskytovania služieb obyvateľstvu a podobne. Predmetom celospoločenskej diskusie bude posúdiť neprimerané zásahy a vplyv na zdravie a život obyvateľstva krajiny, na fungovanie štátu a na oslabovanie suverenity štátu. Politika v oblasti ochrany obyvateľstva má vyústiť do prijatia zákonných opatrení, ktoré na území SR bude potrebné rešpektovať.

F. Na celospoločenskú diskusiu predložiť problematiku fungovania EÚ. Občanom SR je vláda povinná verejne zdôvodňovať politiku, ktorú robí na základe svojich vlastných rozhodnutí. Bude potrebné zabezpečiť, aby vláda SR spracovala analýzu činnosti SR v rámci jej členstva v EÚ, vypracovala prehľad o odovzdaných kompetenciách do rúk Bruselu, o práci zástupcov SR v inštitúciách EÚ, o hlavných politikách EÚ a o ich presadzovaní na podmienky SR, o hrozbách, ktoré môžu súvisieť s ďalšou stratou štátnej suverenity a podobne. Zmysel posúdenia problematiky fungovania EÚ vidím v tom, že bude potrebné kritický a racionálne zhodnotiť naše doterajšie pôsobenie v EÚ a spoločne s občanmi rozhodnúť, ako to bude ďalej a za akých podmienok. Všetky rozhodujúce kroky vlády SR vo vzťahu k EÚ je potrebné podriadiť požiadavke, aby boli predmetom konsenzu štátnej moci a občanov a v zmysle nových zákonných opatrení.

Je našou povinnosťou urobiť všetko preto, aby naša štátna moc bola na strane občanov, aby celý politický cirkus – podvod s koronavírusom, bol zastavený. Ide teda o to, aby sa naša vládna moc „odstrihla“ od globálnej diktatúry, spojila sa s občanmi a spoločne riešili svoje potreby spojené s naplnením suverenity štátu a zabezpečením chodu ľudského života v jednotlivých oblastiach života spoločnosti.

Koniec časti VIII.

Pokračovanie v záverečnej časti IX.

Dušan Hirjak