SPOLOČENSKÝ TEROR NARASTÁ. BARBAROSSA TIAHNE NA GEMER!

Empatiu k Sviatku všetkých svätých a Pamiatke zosnulých akú prejavil primátor Rimavskej Soboty pán Jozef ŠIMKO si zaslúži spoločenské uznanie. Rozhodol sa nepokutovať ľudí, ktorí si chcú cez víkend na cintoríne v R.Sobote tichou spomienkou a modlitbou spomenúť na tých, ktorí už nie sú medzi nami.

Tento prejav ľudskosti primátora R.Soboty však nezostal bez povšimnutia a tí čo sa hrajú na vládu okamžite posielajú do R.Soboty trestnú policajnú výpravu, aby „NEPOSLUŠNÉHO“ primátora umravnili. Pripomína mi to operáciu BARBAROSSA, keď bola smerom na východ poslaná vyzbrojená armáda, aby pokorila symbol ešte odolávajúcej krajiny proti tyranii a vraždeniu.

Pánovi ministrovi by zapasovalo príslovie: ZABUDOL VÔL, ŽE TEĽAŤOM BOL!!!

A asi naozaj zabudol na časy, keď bol politicky pranierovaný a prenasledovaný.

Odoberať ľuďom právo spomienky cez dušičky nemá nič spoločné nie len so zdravým rozumom ale aj s ľudskosťou. Zákaz vydal človek, ktorý je podvodník, klamár a luhár, pretože podvádzal pri nadobudnutí vysokoškolského titulu spracovaním diplomovej práce. Víťazom volieb sa stal podvodom a preto nemá morálne právo vydávať občanom Slovenska akékoľvek príkazy a zákazy. Veď podvodníkovi nikto neverí. Čudujem sa aj ministrovi že sa správa ako jeho psík na špagáte a slepo poslúcha primitívne príkazy.

Veď ľudia sa aj počas núdzového stavu stretnú v dopravných prostriedkoch či obchodoch s dodržaním všetkých opatrení, aby sa nákaza nešírila. Tak prečo nám chce klamár zakázať navštíviť cintoríny, kde tak isto mohli byť prijaté opatrenia na ochranu zdravia. Veď stačilo ponechať návštevy cintorínov aspoň vo svojom okrese, s rúškom na tvári a s dodržaním bezpečných vzdialeností. Na toto mala dohliadať polícia, ľuďom pomáhať a usmerňovať ich. Nie pokutovať, vyhrážať sa a posielať komandá na primátorov a cintoríny!

Našťastie je mnoho cintorínov, krížov a pietnych miest na okraji intravilánu obcí. Takže zapálením sviečky, spomienkou, modlitbou môžeme na týchto miestach vyjadriť úctu k ľuďom, ktorých sme milovali alebo nám boli kamarátmi. Krátkym pozastavením sa cestou do prírody, obchodu či lekárne alebo aj návštevou týchto miest nachádzajúcich sa mimo obydlí v prírode spomeňme na blízkych, zapáľme sviečku a pomodlime za nich.

Pretože nám Slovákom nikto nebude zakazovať byť ľuďmi, nikto nám nebude zakazovať prejavovať súcit, spomienky či lásku a nikto nám nebude zakazovať ísť sa nadýchať aspoň čerstvého vzduchu.

Aby sa jedného dňa nestalo, že nám jeden nepodarený klamár a jeho slepí kumpáni zakážu modliť sa, milovať, spomínať  alebo nakoniec aj dýchať čerstvý vzduch.