Základným právom každého človeka je právo na dôstojný život. Dôstojný život je aj jeho základným dobrom.
Každá solídna lekárska veda učí, že vývoj nového ľudského jedinca začína už počatím.
Ak hlavným cieľom dobrých zákonov v civilizovanej a vyspelej spoločnosti je zlegalizovať, zakotviť a uchrániť v nej dobro, potom je len logické, že tieto zákony musia chrániť aj životy nenarodených deti, už od počatia, pretože je to ich základné právo a základné dobro. Zákony nechrániace ani tieto ich základné práva a základné dobrá sú veľmi zlé zákony. Treba ich zmeniť tak, aby ľuďom slúžili a nie ich ničili. To je známkou dobrých zákonov. Vedomý a dobrovoľný umelý potrat tieto základné práva nových ľudských jedincov nespravodlivo likviduje .
Ako by sme vyhodnotili, keby niekto zo živého psa odtrhával postupne všetky štyri jeho končatiny a nakoniec by ho zabil a vyhodil do odpadu?
A ako vyhodnocujeme, keď niekto odvolávajúc sa na svoje právo, zo živého nevinného dieťaťa trhá všetky štyri končatiny v tele ženy – matky a nakoniec takto umučené dieťa usmrtí a vyhodí do odpadu ?
Zaslúžime si názov vyspelá civilizovaná spoločnosť? Je potom prehnané tvrdenie, že takýto vedomý a dobrovoľný umelý potrat je brutálna vražda nevinného? Ten kto chce aj za pomoci zákonov chrániť životy – hoci aj cudzích, ale nevinných detí sa stáva terčom posmechu a znevažovaní? Ale ten, kto schovávajúc sa za zákony chráni zabíjanie, hoci aj svojich, ale nevinných detí, toho naša spoločnosť oslavuje?
Prísnymi zákonmi chránime životy oplodnených vajíčok nového jedinca v hniezde orla skalného, ale bez problémov zabíjame oplodnené vajíčka ľudských jedincov v maternici ženy – matky.
Je toto zdravé a normálne?
Ak v civilizovanej spoločnosti môže niekto legálne a v súlade so zákonmi brutálne zabiť nových nevinných ľudských jedincov, potom takáto spoločnosť prestáva byť civilizovanou a takéto zákony prestávajú byť dobrými. Je najvyšší čas to nevyhnutne napraviť.
V týchto dňoch v NR SR liberálni poslanci navrhujú zákony, ktoré sprísňujú tresty za týranie zvierat. Ale súčasne sa zastávajú brutálneho týrania ešte nenarodených detí pri umelom potrate?
Iní poslanci síce pripúšťajú, že umelé potraty sú naozaj veľkým, veľkým zlom. Ale navrhujú, aby sme vykonávanie umelých potratov zastavili „tolerantne“ – len výchovou – a nie zakazujúcimi zákonmi? Prečo sa potom, ale takto „citlivučko“ nepostupuje rovnako aj pri zákaze týrania psov a mačiek…?
A zasa iní poslanci „triezvo“ argumentujú tým, že teraz, v čase korona vírusu je potrebné riešiť oveľa závažnejšie veci … Oveľa závažnejšie, ako sú životy nevinných detí? Sú to divadla? Reštaurácie? Kúpaliska? Fitnes…? …alebo sú to psy a mačky?
Alebo hovoria, aby sme neriešili teraz otázku potratov, toto vraj momentálne neužitočne rozdeľuje a polarizuje našu spoločnosť… Zákony, ktoré razantne zakazujú nezriadené užívanie drog a alkoholu ju nerozdeľujú a nepolarizujú? Dokonca v tomto čase jeden z ústavných činiteľov navrhuje otvoriť diskusiu o marihuane, ktorá je cestou k tvrdej a zabíjackej droge? Tento návrh ľudí nerozdeľuje, a nepolarizuje?
Denne sa na Slovensku brutálne umučí a napokon aj zabije 20 – 30 nenarodených, nevinných detí. Ale my sa hlúpo – avšak „korektne“ vyhovárame…?
Do tohto „sodomského“ chaosu ostro a jasne – ako bič zaznieva – 5.Božie prikázanie – „Nezabiješ“! Toto je ten jasný „kompas“ v „liberálnej hmle“! Toto je ta jasná výzva pre všetkých charakterných ľudí!
Žiaden poslanec NR SR nezostane teraz, pri tomto rozhodovaní bez zodpovednosti. Všetci sme zodpovední za krv a denné brutálne zabíjanie nevinných ľudských jedincov. Permanentne sme povinní hľadať všetky čestné a možné prostriedky, ako zabrániť krivde nevinných. Vždy je ten pravý čas konať, keď ide o záchranu života. „Nepodpíšeme sa“ aj pod tento denný masaker zbabelým mlčaním, alebo diplomatickým, ale uhýbavým rečnením, či konaním?
Naši otcovia dávali životy za svoje detí, my dávame životy našich detí za svoje egoistické plány ?
Demografická krivka u nás klesá… Chýbajú u nás sestry, lekári, pracovné sily… Nemá kto vyrobiť na riadne dôchodky … Ale my budeme legálne, hlúpo a krátkozrako zabíjať vlastné deti… Veď je to naše právo…
Koľko námahy a koľko prostriedkov sme do dnes už vynaložili pri ochrane našich životov pred vírusom Covid-19? –Tu ide predsa o naše životy!
Ale koľko sme toho urobili pri ochrane našich detí pred umelým potratom? – Ale tu ide predsa len o životy našich detí? Chránime psov, mačky, medveďov…, stromy, ale zabíjame vlastné deti…
Za dva dni zabijeme na Slovensku pri umelých potratoch viac ľudských jedincov ako ich zabil Covid-19 do dnešného dňa, od marca 2020.
Ale my určite nie sme egoisti… My máme predsa na to právo…?
-
-
-
- Ak si ktorákoľvek žena adoptuje dieťa, dostala jeho život „do daru“.
-
-
-
-
-
- Ak ktorákoľvek žena počne dieťa, dostala jeho život „do daru“.
-
-
Môžu tieto ženy kedykoľvek tieto deti zabiť, lebo sú to ich deti, ktoré dostali do daru? Ani jedna, ani druhá žena životy týchto deti samotné „nevyrobili“ hoci sa o tento dar značne pričinili. Oni tie životy týchto detí len dostali. Ale dostali ich nie do bezvýhradného vlastníctva. Dostali ich do „správcovstva“. Berú teda plnú zodpovednosť – už od okamihu „podarovania“ – ako s ich životmi ďalej naložia. S darom prevzali automaticky aj povinnosť.
Dokonca aj keby niekto cudzej žene tajne, alebo nedobrovoľne cudzie malé dieťa vhodil do jej bytu, bez jej vedomia, alebo bez jej súhlasu a následne by sa stratil, ani vtedy nemôže táto žena toto dieťa svojvoľne zabiť. Aj keď ho nechce. Aj keď je v tom nevinne… Má povinnosť podľa svojich možností a schopností chrániť základné právo dieťaťa – právo na život. Ak by aj sama žena takéto dieťa odmietla, aj tak jej zostáva povinnosť toto cudzie dieťa niekde odniesť, alebo umiestniť tak, aby chránila jeho dôstojný život. Takto má postupovať žena aj nechcene tehotná.
Všetci sme povinní rešpektovať a chrániť dôstojný život iných ľudí a to podľa svojich možností a schopností. Tým skôr životy nevinných detí. Všetkých.
Ak niečo v živote chcem, tak potom obyčajne aj niečo musím.
Človek nemá len práva, ale má aj povinnosti.
Ak sa žena chce slobodne rozhodnúť, či chce dieťa, alebo nie, môže tak urobiť pred adopciou, alebo napr. aj pred počatím. Tu má plnú slobodu rozhodovania žena. Ak sa však už slobodne rozhodla, že to chce, tak potom už aj niečo musí. A predovšetkým musí rešpektovať základné ľudské právo dieťaťa – právo na život.
Ak chce niekto sex bez zodpovednosti, v nezodpovednom zväzku, bez záväzku, je len logické, že to nebude dobre fungovať – Tu je zdroj umelých potratov!
Zodpovedný sex, so zodpovedným partnerom, v zodpovednom zväzku, so záväzkom – Toto je zdravé vyriešenie potratovej problematiky. To je zdravý postoj zrelých ľudí.
Príbehy z tejto knihy to nádherne vykresľujú.
Aj z tejto knihy je zrejme, že ani životy zrelých ľudí nie sú bez chýb, bez obáv, nejasnosti, bez utrpenia. Ale títo ľudia však pred problémami zbabelo neušli, tak ako ich to učí dnes konzumná spoločnosť. S pomocou Božou ich začali spoločne riešiť. Krásne príklady z reálneho života!
Snáď toto je ten najkrajší odkaz tejto knihy, aby sme totiž prestali už hovoriť konzumne len o svojich plánoch a právach, ale aby sme už konečne začali skúmať aké má plány s nami Boh, a aké sú naše prvoradé základné povinnosti v týchto Jeho plánoch. Táto kniha nádherne ukazuje aj rozličné riešenia rozličných ľudí, z ktorých sa takto v spolupráci s Bohom „vykresávajú“ nádherné charaktery, hľadaním čestného riešenia problémov. Je to iným na povzbudenie a Bohu na radosť.
A čo tí, ktorí majú na svedomí dobrovoľné umelé potraty?
Existuje východisko?
Nenávidím hriech, ale milujem hriešnika – povedal sv.Augustín.
Cirkev jasne odsudzuje , aj pomenováva „potratový hriech“, ale ponúka „potratovým ľuďom“ „záchranné koleso“ : POKÁNIE A MILOSRDENSTVO BOŽIE. Milosrdenstvo Božie, je oveľa väčšie, ako všetky naše hriechy.
Ježiš hovorí : „Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.“ A to je naše šťastie!
S požehnaním
Marián Kuffa, farár Žakovce