Povinné čipovanie psov – príprava na čipovanie ľudí a fašizáciu národa.

<!–
@page { margin: 0.79in }
P { margin-bottom: 0.08in }
–>

Nedávno z pera novinárky Kataríny Filovej bol v denníku Pravda uverejnený článok s názvom „Povinné čipovanie je späť.“ V úvode článku je konštatované, že po štyroch rokoch sa na scénu vracia povinné čipovanie psov. Túto povinnosť pripravuje ministerstvo pôdohospodárstva novelou zákona o veterinárnej starostlivosti, pretože prvý pokus v roku 2013 nevyšiel pre veľký odpor majiteľov psov ( po veľkej vlne nevôle ). To, že prvý pokus nevyšiel, môže súvisieť aj s vtedajším návrhom povinného čipovania psov, mačiek a fretiek. Podľa článku sa tentoraz budú čipovať iba psy a agrorezort chce podobnému chaosu zabrániť. Zrejme sa tak predpokladá, že vyňatie mačiek a fretiek z povinného očkovania konečne umožní presadiť čipovanie psov.

Prečo je potrebné zaviesť povinné čipovanie psov ?

Z obsahu článku vyplýva, že je to potrebné z týchto dôvodov:

a) ak sa stratí domáci miláčik, ťažko je ho nájsť bez čipu,

b) tam, kde sa čipovanie zaviedlo, rapídne vraj klesol počet opustených a vyhodených zvierat,

c) lepšia evidencia psov kvôli zisteniu majiteľa a jeho trestnej zodpovednosti,

d) bude možné vystopovať nečestných množiteľov psov,

e) budú sledované pohyby zvieraťa – zmena majiteľa, uhyn,

f) kontrola prostredníctvom DNA testov, či ide o skutočnú matku šteňaťa,

g) povinným čipovaním psov sa Slovensko v oblasti ochrany zvierat vraj zaradí medzi kultúrne krajiny,

h) povinné čipovanie ako ekonomická aktivita – rýchly profit pre firmu, ktorá čipovanie zabezpečuje.

Z článku ďalej vyplýva, že okrem ministerstva pôdohospodárstva povinné čipovanie vítajú Komora veterinárnych lekárov či ochranári Zvieracieho ombudsmana. Podľa prezidenta Komory veterinárnych lekárov Tibora Braunera proti povinnému čipovaniu dnes neexistuje žiadny argument. Podľa právničky združenia Zvieracieho ombudsmana Zuzany Stanovej je plánované čipovanie pozitívom a preto treba vyvinúť snahu edukovať obyvateľov o nesporných výhodách čipovania. Je zaujímavé, že strana majiteľov psov v článku vôbec nie je zastúpená, teda nebol daný priestor majiteľom psov vyjadriť svoj názor. Je to iba taká malá nepozornosť novinárky alebo je to v duchu usmernenia ministerky pôdohospodárstva, aby sa chaosu okolo prípravy povinného čipovania zabránilo ?

Článok „Povinné čipovanie je späť.“ poskytuje na problematiku čipovania iba pohľad „cez kľúčovú dierku.“ Cez tento pohľad vidíme skutočný priestor za dverami iba ako výsek skutočnosti, ktorý by podľa podporovateľov čipovania mal obyvateľov Slovenska presvedčiť o jeho nesporných výhodách. Z hľadiska metódy, ktorú chceme uplatniť vo vzťahu k občanom – majiteľom psov je to podobné, ako keď každý z majiteľov dostane do rúk iba jednú kocku z detskej drevenej skladačky a má veriť tomu, že táto kocka s výsekmi obrázkov mu bude úplne postačovať k pochopeniu ( zisteniu ) celkového obrazu, napríklad z rozprávky, teda bude postačovať k pochopeniu prijať čipovanie psov ako potrebné bezpečnostné opatrenie. Ak súkromní veterinári povinné čipovanie podporujú, ako to tvrdí pán Brauner, tak sa potom dívajú na celý problém iba cez „kľúčovú dierku“, čo v ich prípade im aj postačuje, pretože ich profesionálne záujmy budú uspokojené.

Zo strany prezidenta Komory veterinárnych lekárov pokladám odôvodnenie ich podpory povinného čipovania vo vzťahu k obyvateľom Slovenska za zavádzajúce. Prezident tvrdil, že veterinári čipovanie určite podporujú, „…pretože to má odborný základ.“ Domnievam sa, že tento odborný základ u lekárov – veterinárov má súvisieť so zdravotným stavom psa, s jeho fyzickou stránkou. Lenže prezidentom uvedené znaky odborného základu v skutočnosti absentujú, pretože uviedol znaky týkajúce sa bezpečnostných opatrení, kvôli ktorým „…je potrebné dohľadať majiteľa…“ psa či psov. Odborný základ čipovania vôbec nebol v článku spomínaný a teda ani vysvetlený. Tento šikovný ťah stotožniť odborný základ povinného čipovania s otázkou bezpečnosti má z môjho pohľadu malinko prispieť k tomu, aby sa chaosu zabránilo. Je preto načase položiť zásadnú otázku.

Ozaj proti povinnému čipovaniu psov neexistuje žiadny argument len preto, že je to jediná nezameniteľná identifikácia psa ?

Prezident Komory veterinárnych lekárov sa hlboko mýli, pretože argumenty proti povinnému čipovaniu existujú a sú veľmi závažné. Je tu ďalšia otázka: Čo je podstatné pre posúdenie potreby povinného čipovania psov ? Nemôžeme vychádzať zo stanoviska nezameniteľnej identifikácie psa, pretože to už je výsledok určitého ekonomicko – politického procesu v spoločnosti a ten by mal zaujímať každého občana. Je dôležité, čo sa dialo a deje pred týmto výsledkom. Prečo ?

V určitom čase a priestore bol objavený mikročip, boli zistené jeho jeho schopnosti a určené jeho parametre a preto nebol problém v určitom štádiu výskumov určiť aj jeho využitie. Toto využitie mikročipov je potrebné skúmať v dvoch rovinách:

a) v rovine ekonomickej a

b) v rovine politickej.

Čo je dôležité v rovine ekonomickej ?

Ako mikročipy využiť ako jednú z priorít ekonomického systému spoločnosti ( kapitalizmu ), teda jeho využitie pre zisk. Kapitalistický ekonomický systém tak, ako sa teraz presadzuje v svojej bezohľadnej a barbarskej forme, umožňuje použiť mikročipy pre skutočný zisk, pretože podľa liberálnych ekonómov má byť systém nastavený tak, aby boli uspokojované akékoľvek priority ( potreby ) tých, čo chcú podnikať. Toto uspokojovanie v záujme zisku si vyžaduje, aby v spoločnosti nastal veľký záujem o využitie mikročipov. Musí sa preto nájsť spôsob umelého vyvolania novej potreby ľudí.

Podľa ideológie neoliberalizmu je treba dať priestor akýmkoľvek okolnostiam, ktoré sa objavia a ovplyvnia, čomu dajú ľudia prednosť. Pod heslom slobody liberálni ekonómovia sú zástancami jednej jedinej platnej hodnoty: akákoľvek priorita je dobrá a treba jej dať priestor pre realizáciu. To je prípad aj objavenia mikročipu a potreby jeho využitia. Teraz si je možné začať všímať, že pod tlakom jednej jedinej hodnoty, ktorú vraj musí spoločnosť uznávať, sa začína redukovať požiadavka slobody pre všetkých.

Tí, čo chcú, aby sa mikročipy využívali ako tovar, tým má byť dovolené, aby si robili, čo chcú a čo potrebujú, to znamená, že majú mať pokoj od akýchkoľvek reštrikčných opatrení spoločnosti. Všetci ostatní členovia spoločnosti, a je to absolútna väčšina obyvateľov ( napríklad Slovenska ), toto „skvelé“ podnikanie má rešpektovať. Znamená to, že sa tejto absolútnej väčšine ( čiže všetkým ) má nariadiť povinnosť čipovania a z určenej povinnosti vyplýva, že sa musia podvoliť tlaku trhu ( súkromného podnikania ) a musia pod hrozbou pokuty si osvojiť novú potrebu, hoci ju z vlastného rozumu a vlastnej situácie ( ako ozajstní či potenciálni majitelia psov ) nepotrebujú.

Umelé vyvolávanie novej potreby u ľudí je možné cez reklamné kampane a cez ustanovenie povinnosti čipovania psov zákonom. Prvý prípad je pre podnikateľov s mikročipmi málo efektívny, pretože využitie reklamnej kampane najskôr bude súvisieť iba s dobrovoľným prístupom k využitiu mikročipov. Musí sa teda hľadať iný spôsob, ako dostať členov spoločnosti na trh s mikročipmi. Podnikanie s mikročipmi sa teda musí riešiť v rovine politickej.

Čo je dôležité v rovine politickej ?

Ak sa ekonomickým štruktúram podarí získať pre svoje zámery vládnu moc a politické elity, tak to bude znamenať, že bude dokončené zredukovanie slobody následovne: pre „niekoľkých vyvolených“ tak, že budú mať absolútnu slobodu robiť si podľa svojho uváženia a potrieb, pre absolútnu väčšinu tak, že bude im stanovené zákonom reštrikčné opatrenie – nebudú môcť podľa svojho uváženia ( záujmov, potrieb ) chovať psov, ale budú musieť si dať svojho miláčika začipovať.

Keď sa vytvoria podmienky pre povinné čipovanie, ekonomické záujmy z „triedy podnikateľov“ budú zo strany vládnej moci dostatočne ošetrené a podporované. Povinné čipovanie sa stane pozitívom len preto, že štátna moc dokáže bez súčinnosti s občanmi – voličmi nájsť spôsob, ako u majiteľov psov umele vytvoriť novú potrebu, ktorú si budú musieť aj financovať. Podľa prezidenta Komory veterinárnych lekárov argument vysokej ceny za čipovanie neobstojí. Mohli by ľudí nabádať, aby si nekupovali auta, pretože servisy sú drahé. Lenže porovnávať takú prioritu ako je osobné auto s prioritou povinného čipovania pokladám za holý nezmysel a zavádzanie verejnosti, pretože u žiadneho človeka auto a mikročipy nemajú a nebudú mať rovnakú váhu.

Ak sa čipovanie psov rieši v rovine politickej, aby zákonom bola stanovená povinnosť, tak toto sa deje nie kvôli zabezpečeniu ochrany zvierat na Slovensku vrátane ich slobody. Cez mikročipy v telách psov sa bude sledovať správanie sa psov a ich majiteľov. Zdôrazňuje sa to a bude sa to zdôrazňovať tým, že je potrebné riešiť bezpečnosť občanov, verejného priestoru a podobne. A nielen to, bude sa správanie majiteľov psov kriminalizovať, pretože sa budú vyhľadávať podozrivé prípady.

V rovine politickej povinné čipovanie zapadá do širších súvislosti politiky, ktorá sa deje v rámci EÚ či vo svete a teda aj na Slovensku. Všimnime si, že otázka bezpečnosti občanov je nastoľovaná spôsobom, ktorý postupne vedie k obmedzovaniu slobody občanov. Zaradením povinného očkovania sa ďalej rozširuje pole boja proti niečomu či niekomu. Na celom území EÚ sa pod vedením Bruselu rozhorel:

a) boj proti terorizmu, ktorý dáva nové právomoci bezpečnostným zložkám a vládnej moci,

b) boj proti extrémizmu, ktorý dáva možnosť potláčať slobodu slová a trestať ľudí za „extrémistické“ názory,

c) boj za ochranu zvierat, ktorý povinným čipovaním rozširuje kontrolu majiteľov psov, pretože podrobne zaznamenané pohyby zvierat sú o tom.

Kontrola psov a majiteľov v „teréne“ bude vhodne dopĺňať kontrolu internetovej komunikácie, ktorá funguje v plnej prevádzke. Túto kontrolu seba samého si bude musieť zo zákona zaplatiť každý majiteľ ako kontrolovaný subjekt. Čo v skutočnosti vyjadruje názor prezidenta Komory veterinárnych lekárov, že proti povinnému čipovaniu neexistuje žiadny argument ? Ak to berieme v rovine ekonomickej, tak tento názor vyjadruje stanovisko neoliberalizmu, že každá priorita, ktorá vzniká či vznikla, je vhodná pre podnikanie v spoločnosti a nevyžaduje si, aby bola posudzovaná podľa nejakých niekym určených kritérií. Využitie mikročipov v spoločnosti je podobná aktivita ako výroba a predaj osobných aut či nejakej voňavky, pračky a podobne.

Proti povinnému čipovaniu psov v skutočnosti existuje dostatok argumentov a ten základný je v tom, že čipovanie má byť povinné a že to predstavuje cestu či spôsob, ako sa dostať k čipovaniu ľudí !!!

Keďže nejde o morálnu povinnosť občana – majiteľa psa, tak potom zákonite musí existovať rovina politická, v ktorej sa môžu vytvoriť podmienky k tomu, aby čipovanie bolo povinné. A aby čipovanie psov bolo povinné, tak vládna moc sa musí správať takým spôsobom, aby rešpektovala či bola súhlasná s argumentom prezidenta Braunera, že proti povinnému čipovaniu neexistuje argument. Informácia, že agrorezort chce pri tomto pokuse zabrániť tomu, aby vznikol akýsi chaos, ma nabáda k poznaniu, že vládna moc nebude mať záujem rozhodovať sa na základe argumentov proti zavedeniu čipovania.

Organizovanie povinného čipovania pokladám za výsledok ekonomického systému kapitalizmu s „barbarskou tvárou“, pretože zapája štátnu moc do plánov získania rýchleho profitu pre podnikateľskú skupinu či akcionárov. Bude zle, ak sa naša vládna moc tomuto profitu prispôsobí, pretože má možnosť konať aj iným spôsobom. Akým ?

Je možné podporovať ekonomický systém kapitalizmu s „ľudskou tvárou“. Zabezpečiť niekomu rýchly a trvalý profit z podnikania štát nie je povinný za každej situácie a pri každej možnej priorite podnikateľského subjektu. Musí existovať akási rovnováha kapitálu, práce a štátu, ktorý je povinný hájiť aj určitý verejný záujem. Ak existujú tí, ktorí chcú, aby sa mikročipy využívali, potom je potrebné, aby strane veľkej väčšiny obyvateľov Slovenska bolo dovolené posúdiť, či využitie je v súlade s ich skutočnými potrebami a či to bude prispievať k ich ľudskému blahu.

Pri ekonomickom systéme kapitalizmu s „ľudskou tvarou“ je potom vhodné, aby vládna moc, ak nebude chcieť prijať svoje vlastné rozhodnutie, problém čipovania psov nastolila ako tému pre referendum občanov. Najskôr však bude vhodné, aby vládna moc novelu zákona o veterinárnej starostlivosti v časti o čipovaní psov úplne zamietla a prijala rozhodnutie, že z dôvodov verejného záujmu nie je vhodné a spravodlivé povinné čipovanie na Slovensku realizovať. V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť, že v Programovom vyhlásení vlády SR na toto funkčné obdobie nie je žiadna zmienka o zavedení povinného čipovania psov.

Využitie mikročipov pre čipovanie psov nie je tým hlavným a konečným riešením. Skutočným a definitívnym cieľom využitia mikročipov je každá ľudská bytosť. Ekonomický záujem o využitie mikročipov je jedná vec, ale v rovine politickej tento záujem prerástol a prerastá do záujmov a potrieb svetovej vlády ( svetovlády ), ktorá má záujem vybudovať Nový svetový poriadok, na ktorom sa vo svete aktívne pracuje, ale je mimo oficiálnych prejavov politických elít a masmédií. Svetovláda chce mikročipy implantovať do tela každého človeka.

Podľa určitých zdrojov už v sedemdesiatich rokoch minulého storočia boli čipované domáce zvieratá. V podstate išlo o to, aby si na čipovanie zvykali aj ich majitelia. V Českej republike sa čipovanie zvierat rozbehlo v roku 1993, výsledky tohto čipovania nepoznám. Naše zvieratka, zatiaľ psy, majú byť iba začiatkom čipovania, pretože skôr či neskôr budú i ľudia vo veľkom označovaní ako dobytok pre vládnu identifikáciu, kontrolu, manipulácie a sledovanie pohybu. Povinné čipovanie psov, ak sa nariadi zákonom, bude prvým krokom k príprave čipovania ľudí. Ak si naša vládna moc a politické elity na Slovensku dovolia schváliť čipovanie psov, bude to jasný dôkaz o tom, že naši zástupcovia počúvajú a rešpektujú príkazy nadnárodných ekonomických a politických štruktúr, ktorých záujmom je vybudovať ( sformovať ) dokonale zotročenú spoločnosť. Povinné čipovanie psov bude predzvesťou úplnej straty slobody a definitívneho konca demokratického právneho štátu.

Náš ľudský svet podľa množstva rôznych indícií a faktov smeruje k vytvoreniu jednej celosvetovej vlády. EÚ je jedným z dôležitých krokov na ceste k yvtvoreniu celosvetovej vlády. Napriek už jasnému rozlíšeniu, že EÚ má za úlohu zlikvidovať národné štáty, ich štátnu suverenitu a nechať ľudí napospas každej samostatnej individualite, stále nám, obyvateľstvu Slovenska, to nedochádza. Ak by malo dôjsť k vytvoreniu jednej celosvetovej vlády, človek bude mať k dispozícií iba dve voľby. Citujem: „Buďto bude bohatým otrokom zbaveným osobnej slobody a vlastnej vôle alebo zomrie slobodný v biede a perzekúcií, na okraji spoločnosti.“ V každom prípade ani jedna voľba nie je dobra, pretože obidve sú spojené s jednou celosvetovou vládou, ktorá môže byť iba totalitná.

Citát som použil z knihy „Totalitná svetovláda“, ktorej autorom je Martin Herzán, nezávislý výskumník v oblasti skrývaných skutočnosti, spisovateľ a autor niekoľkých kníh literatúry faktu a filozofickej literatúry, básnik, umelec. Vyštudoval Teologickú fakultu, univerzitu v Českých Budejoviciach. Bojovník za ľudské práva, aktivista rôznych humanitárnych organizácií. Od januára 1997 do septembra 2000 bol predsedom Medzinárodnej komisie svedomia – organizácie pre odhaľovanie zločinov proti ľudskosti a ochranu ľudských práv. Potom pracoval ako Komisár pre ľudské práva. Zaoberal sa problematikou globalizácie sveta pod jednu ústrednú svetovú vládu a páchaných a pripravovaných zločinov proti demokracií, slobode obyvateľov a ľudským právam.

Už v úvode knihy Totalitná svetovláda nám jej autor zdôrazňuje, čo má za cieľ dosiahnuť, ak nie je zástancom bulváru: na základe skutočných prípadov, prevalených afér, na základe svedectva mocných, odtajnených dokumentov či uniknutých vládnych dokumentov z celého sveta chcel načrtnúť, že tento náš svet smeruje k vytvoreniu jednej celosvetovej vlády a že človek bude mať iba dve možnosti, dve voľby. Tieto dve voľby som už vyššie uviedol v citáte z knihy. Fakty a dôkazy získal autor knihy predovšetkým ako predseda celosvetovej organizácie pre odhaľovanie zločinov proti ľudskosti. Z jeho pohľadu je dôležité, aby sme boli informovaní o mnohých veciach, ktoré sú vládami zatajované či o ktorých sa podávajú lživé informácie. A nejde iba o naše právo na určité informácie. Dôležité je to, aby určitou analýzou rôznych podaných informácií sme si uvedomili potrebu bojovať proti zločinom proti ľudskosti a za ochranu našich ľudských práv a slobôd.

Tento boj proti zločinom proti ľudskosti a za ochranu našich ľudských práv a slobôd má byť v prvom rade spojený s bojom proti presadeniu zámeru dovoliť mocným tohto sveta, aby mikročipy boli využité na čipovanie ľudí. Začať tento boj je potrebné včas a za situácie, keď vládna moc plánuje presadiť povinné čipovanie psov. Boj proti čipovaniu psov bude bojom proti čipovaniu ľudí, pretože to sú „spojené nádoby.“

Pri práci na jednom projekte bolo zistené, že mikročip má účinok na chovanie človeka a preto sa začal organizovať výskum s vyhliadkou úpravy chovania človeka. Boli robené pokusy na zvieratách a ľuďoch a to nie iba v USA, ale aj dokonca pod pláštikom humanitárnej pomoci v Indií . Jeden z projektov sa volal PHOENIX a v ňom bol mikročip skúmaný na vojnových veteránoch z Vietnamu. Bol vyvinutý mikročip, ktorý reguluje hladinu adrenalinu v krvnom obehu. V každom prípade sa zistilo, že mikročipy regulujú chovanie človeka podľa potrieb. Pomocou mikročipu je možné ovládať človeka, jeho telesné funkcie, myslenie a chovanie. Ďalším krokom preto bolo zistiť, kde je najvhodnejšie mikročip do tela človeka umiestniť. A našli sa dve miesta: čelo a chrbát pravej ruky.

Človek s mikročipom v tele sa stáva robotom, bytosť zbavená vlastnej vôle, za ktorú rozhodujú iní pomocou počítača, na ktorý bude mikročip napojený. Človek bude poslúchať pokyny toho, kým je riadený a preto môže byť využívaný rôznym spôsobom od vykonania vraždy až po hlasovanie vo voľbách. Takže pri mikročipoch nejde iba o identifikáciu, kontrolu či sledovanie pohybu, ale hlavne o celkové ovládanie človeka v prospech úloh svetovlády.

Doktor Sanders z USA, elektronický inžinier, ktorý pracoval na výskumoch mikročipov, povedal, že pri práci na tomto projekte si nikto z jeho ľudí nevšimol jeho cieľ – označiť všetkých ľudí na planéte. Mikročip je možné implementovať do tela človeka injekčnou ihlou alebo zaoperovať do tela dieťaťa po narodení. Existuje možnosť dať ľuďom do tela mikročip aj spôsobom bežného očkovania, ale tajne. Môžu to byť fámy o nebezpečnej infekcií či epidémií, ktorá si vyžaduje očkovanie. Doktor Sanders priznal, že vláda USA uvoľnila 500 miliónov dolárov pre podplatenie médií, aby verejnosti predkladali iba kladné hodnotenia tejto technológie označovania ľudí. Je to celý jeden veľký podvod a najväčší zločin proti ľudskosti, ktorý bude kedy spáchaný. Bude to najdokonalejší totalitný systém všetkých dôb.

Ľudia sa tomu musia postaviť. Veď doterajšie totalitné systémy iba tyranizovali občanov. Slušní ľudia sa mohli proti tomu aj postaviť a v hĺbke svojej duše mali svoju opozičnú pravdu. Ale teraz to zachváti myslenie všetkých. Všetci budú musieť poslúchať, pretože svetovláda nebude manipulovať iba našimi životmi, ale aj myslením. Potom nebude cesty späť. Nebude nikto, kto by nesúhlasil. Nebude nikto, kto by mal vlastným rozumom pochopiť pravdu a postaviť sa proti tomu. Naše mozgy budú riadené z jedného centra a naše životy navždy stratené. Staneme sa otrokmi a budeme poslúchať príkazy, nech sú akékoľvek.

Mikročipy sú súčasťou globálnych snáh o totálne poslušné a zotročené ľudstvo. V USA je patentovaných niekoľko druhov takýchto mikročipov určených do ľudských tiel pre zámer kontroly. Mikročipy ovládajúce ľudské myslenie a chovanie sú podporované vládami po celom svete. Napríklad v USA prebiehal dlhú dobu pokus s mikročipmi na vojakoch, na väzňoch v štátnych väzniciach, v súkromných sanatóriách. Bližšie pozri str. 23 – 24 v knihe Totalitná svetovláda.

Vo Veľkej Británii pracujú na projekte SOULCATCHER 2025, čo v preklade znamená „chytač duší“. Ide o mikročip, ktorý sa má ľuďom umiestniť do hlavy za oblasť očí a bude zaznamenávať každú ľudskú myšlienku a pocit. Zároveň môže človeku vnútiť akýkoľvek názor a to spôsobom, že ho človek bude považovať za svoj vlastný.

Projekty manipulácie s ľudským vedomím pomocou mikročipov siahajú až pred druhú svetovú vojnu k Adolfovi Hitlerovi, ktorý spolupracoval s Japoncami, ktorí mali špičkových vedcov. Títo fašistickí vedci po skončení 2. svetovej vojny sice podliehali trestnému tribunálu za zločiny proti ľudskosti, avšak v rámci tajného projektu PAPER – CLIP boli vládou USA tajne rehabilitovaní a po vojne pokračovali vo výskumoch na pôde USA pre americkú vládu. Aký je rozdiel medzi fašizmom a súčasnými svetovládnymi ideálmi ?

Nesmieme zažiť taký totalitný svet, v ktorom láska, rozum i cit sú nahradzované technikou v našom tele namiesto našej duše. Nikto nemá právo zbaviť človeka vlastnej vôle a ovládať jeho myslenie podľa svojej vôle. Zbigniev Brzezinski, poradca prezidenta USA píše: „Plány vlády pre budúcnosť Ameriku sú priamo spojené s vplyvom technológie a obsahujú postupné budovanie viacej kontrolovanej a riadenej spoločnosti. Takáto spoločnosť by bola ovládaná elitou, nebrzdenou obmedzeniami tradičných hodnôt. Táto elita by neváhala dosiahnuť svojich politických cieľov použitím svojej poslednej modernej techniky ( mikročipov ) k ovplyvňovaniu verejnej mienky a k udržiavaniu spoločnosti pod prísnym dozorom a kontrolou.“

Čo robiť za situácie, že bol ohlásený druhý pokus o presadenie povinného čipovania psov ? Netreba sa spoliehať na informácie a názory získané v oficiálnych masmédiách. Nepredpokladám, že nám budú mať záujem skúmať povinné čipovanie psov v širších súvislostiach. Neprezradia nám to ani mimovládne organizácie na ochranu zvierat, pretože majú iba povinnosť vidieť a vysvetľovať povinné čipovanie z pohľadu „cez kľúčovú dierku“. Ak sa vládna moc opätovne snaží presadiť povinné čipovanie, kto ju tak vehementne angažuje, aby to bolo schválené ? Je možné predpokladať, že vládna moc a politické elity na Slovensku v skutočnosti nemajú informácie a vedomosti, o čo sa zavedením povinného čipovania hrá a k čomu to má všetko dospieť ? Vládna moc takýto problém ako povinné čipovanie ma riešiť spôsobom celonárodného referenda, ak už nechce túto nezmyselnú iniciatívu vopred zamietnuť. Prečo v článku v denníku Pravda a aj niekde inde nepadlo ani slovo o potrebe zorganizovať referendum.

Z článku „Povinné čipovanie je späť“ veľmi optimistický zaznieva oznámenie, že zviera už nebude vecou, ale cítiacou bytosťou. Ťažko predpokladať, že sa má udiať takáto zmena, pretože zviera je stále cítiacou bytosťou a vôbec to nezáleží od žiadnej vyhlášky či novely zákona. A už vôbec to nemôže súvisieť s tým, že zviera bude v svojom tele nosiť mikročip. Zviera nie je vec a preto si myslím, že ani ono nesmie byť zbavené vlastnej vôle nejakým mikročipom, pretože mikročip nie je len o sledovaní pohybu či o nezameniteľnej identifikácií. Ak sa mikročipom plánujú ovládať ľudia, žiadny veterinárny lekár nemôže s istotou potvrdiť, že nebude možné ovládať aj zviera, ktoré má cit či je cítiacou bytosťou.

Veľká väčšina psov nemá dostatočnú slobodu pohybu, je obmedzená na pohyb v klietke či na dvore, doma v byte či rodinnom dome. Za tejto situácie mikročip v tele psa nie je žiadnym znakom slobody a nezaručuje psovi žiadnu ochranu. V každom jednom prípade je na majiteľovi psa, koľko má ochoty a možnosti, aby sa pes hral, mal dostatok pohybu, bol nasýtený. Vzťah majiteľa a psa je potrebné formovať cez iné vhodné nástroje, ktoré podporia ich vzájomné hry, radosť zo života, ohľaduplnosť, starostlivosť. Tento vzťah dvoch živých bytosti – človeka a psa – nie je možné deformovať mikročipom pre psa a neskôr aj pre človeka. Aj z tohto dôvodu čipovanie psov bude predstavovať nevhodnú formu edukácie obyvateľov Slovenska, ktorých úlohou bude zvyknúť si na svet mikročipov ako na akúkoľvek inú bežnú potrebu života. Lenže svet mikročipov je o veľkej možnosti a príležitosti vybudovať na troskách demokracie dokonale totalitnú spoločnosť.

Na otázku „Čo robiť ?“ má nadväzovať otázka „Kto to má robiť ?“, čiže kto sa má postarať o silný odpor proti povinnému čipovaniu. Myslím si, že v tomto prípade majú rozhodujúcu úlohu zohrať orgány miest a obcí aj so svojimi obyvateľmi. Oni spoločne si na svojom území môžu veľmi zodpovedne riešiť a riadiť problém slobody, zdravia a ochrany psov vrátane zabezpečenia verejného poriadku. Žiadne mikročipy túto ich prácu nemôžu nahradiť. Orgány miest a obcí sú povinní sa zastať svojich obyvateľov a spoločne cez ZMOS dosiahnuť taký vplyv na vládnu moc, aby povinné čipovanie nebolo schválené.

Dušan Hirjak