Rozdiely medzi socialistickými a kapitalistickými bankami

Za socializmu sme mali na bankovkách „bankovky sú kryté zlatom a ostatnými aktívami štátnej banky Československej“. Musím upozorniť, že po roku 1973, keď padol Bretton Woodský systém už ani naše socialistické bankovky neboli kryté zlatom. Aj vtedy sme už tlačili bankovky zo vzduchu, avšak protihodnotou nebol niekoho dlh. Nebolo potrebné nikoho zadlžiť, aby vznikli peniaze. Peniaze boli prostriedkom výmeny a nie tovarom. Tie bankovky vtedy tlačili v zmysle „potrieb obyvateľstva“, no a tieto potreby určovali štátni úradníci. Všeobecne vychádzali z modelu, kde si zobrali koľko bolo našej HDP a k tomu bolo v obehu množstvo peňazí, ktoré malo zodpovedať výmenám tovaru v hospodárstve. Ak sa im to nedarilo presne odhadnúť, tak väčšinou to viedlo k inflácii. Tie inflácie však neboli nijako výrazné, takže človek keď si odložil na knižku peniaze, tak za ne mohol kúpiť za dlhšie časové obdobie podobnú hodnotu ako keď tie peniaze ukladal, pričom k tomu mal aj nejaký úrok. Vtedajší národohospodári/bankári brali do úvahy čo ľudia nasporili a prispôsobovali tomu peňažnú masu. Niekedy sa im to darilo viac, niekedy menej. Ak sa vám nechce čítať môj blog tu ako vznikajú peniaze, tak si pozrite video, kde to opisuje predstaviteľ Českej Národnej Banky tu

Ako funguje vydávanie peňazí – súčasné kvantitatívne uvoľňovanie som písal tu a tu. Keď to zhrniem, tak z dnešného systému profitujú extrémne veľké korporácie a komerčné banky, všetko súkromné a najväčšie z nich sú „too big to fail“. Čistá obrovská okrádačka ľudí cez miliardy mikrotransakcií o ich prácu a hodnoty. Pracujúci sú stále chudobnejší, zvyšuje sa príjmová nerovnosť medzi najchudobnejšími a najbohatšími a korporácie + komerčné banky neskonale bohatnú. Keď predtým bohatli primárne banky, teraz systém podporuje najmä korporácie.

Za socializmu takisto cez infláciu boli ľudia podobne okrádaní. Mali sme síce systém stabilných cien kto pamätá MOC a VOC, ale aj tie časom rástli. Keď úradníci urobili chybu a spôsobili infláciu, tak ľudia mali menšiu hodnotu v peniazoch platoch, vo všetkom. Keďže však centrálna banka a aj hospodárstvo boli vlastnené štátom, tak ukradnuté peniaze od ľudí išli do hospodárenia / zisku centrálnej banky a podnikov. Hospodárske výsledky týchto podnikov a centrálnej banky išli do rozpočtu štátu a boli použité opäť pre „potreby obyvateľstva“. Takto sa nakradnuté peniaze z inflácie od ľudí vrátili späť ľuďom cez štátne výdavky do hospodárstva a sociálnych programov. Toto bol spôsob ako všetky finančné a ekonomické nerovnováhy sa zliali do jedného štátneho rozpočtu a hoci ľudia boli okradnutí, bolo im to vrátené späť. Takto to fungovalo desaťročia.

Ku koncu socializmu, keď ho chceli zbúrať „zhora“, tak infláciu zvýšili, vydávali a rozdeľovali medzi ľudí viac peňazí, ktoré neboli kryté tovarom. Keďže ceny hore nešli kvôli systému pevných cien MOC a VOC, tak sa zvyšovala nedostatkovosť tovaru a predlžovali sa rady na tovar. Celé to viedlo k ďalšiemu rodinkárstvu, tovar šiel podpultovo za úplatky. Takto jednoducho sa zvyšovala nenávisť k „systému“ a k papalášstvu. V podstate cez peňažný systém nám čiastočne znechutili socializmus. V 1989 sme tento systém zavrhli. (samozrejme tam bolo oveľa viac rozkrádačky ako napríklad cez podniky zahraničného obchodu a množstva iných ale o tom inokedy)

Dnes máme úplne inú situáciu a korporácie ani banky nám nič vracať nebudú pretože nám evidentne nepatria a ďalšie znárodnenie je ďaleko. Takže ako na to? Ako zabezpečiť aby nakradnuté peniaze cez infláciu išli späť k ľuďom? Alebo aspoň do rozvoja nášho hospodárstva a nie do súkromných vreciek?

Korporácie nie sú naše a tie ako som písal nám vracať nič nebudú. Dobrým spôsobom je však zavedenie sektorovej dane na odvetvia, kde sa brať dá. Predovšetkým odvetvia, kde je nízka konkurencia. Na banky je zavedený špeciálny odvod, avšak ten sa mi zdá málo na to, aké zisky banky stále produkujú. Bolo by fajn sa pozrieť po jednotlivých odvetviach a jednoducho oveľa viac zosolidárniť zisky týchto spoločností so štátom. Na to po voľbách s SaS vo vláde však určite priestor nebude.

Centrálna banka síce je „naša“, európska, avšak my tam máme podiel cca 1%. Tam nemožno očakávať akékoľvek zmeny, ktoré by sme vedeli iniciovať a presadiť. V populácii takisto neexistuje objednávka vystúpiť z meny Euro, takže tu takisto nevidím cestu.

No a posledná cesta je sektor samotných komerčných bánk. Tam by sa dal vytvoriť nejaký ľudový/štátny typ banky, ktorá by financovala potreby ľudí, hospodárstva za nižšie a efektívnejšie peniaze s menšou ziskovosťou ako súčasné banky, ktorým by prebrala veľkú časť portfólia nižšími nákladmi a dostupnosťou ako verejnú službu obyvateľom. Samozrejme aj na toto by bola potrebná objednávka od ľudí vo voľbách, ktorá však takisto nie je.

Súčasná novo formovaná vláda má svoje priority a aj bytová výstavba sľubovaná jednou stranou je už pomaly preč, ešte ani vláda nevznikla. Nič z toho sa riešiť nebude. Keď vám niekto vezme peniaze z peňaženky, tak sú ľudia nespokojní, že ich niekto okradol. Keď ľudí niekto okráda tak, že peniaze človek platí niekomu dobrovoľne cez mikrotransakcie, tak sú ľudia spokojní. Spojenie dobrého riadenia procesov a médií a ľuďom nevadí nič.