Predvolebná lekcia zo stratégie: Ako dostať za rovnaké náklady 3,5 x vyššiu obranyschopnosť?

V tejto časti mojich úvah sa budeme zaoberať tým, ako zabezpečiť za rovnaké peniaze násobne vyššiu obranyschopnosť. V predchádzajúcich častiach sme hovorili o vplyve potenciálnych nemilitarizovaných Civilných zborov na obranyschopnosť štátu. Z iných častí už vieme, že dokonca zrušenie ozbrojených síl a zavedenie miličného systému nám zabezpečí oveľa vyššiu obranyschopnosť ako vytvorenie spoločnej armády EÚ, ktorá bude pre malé štáty sama osebe bezpečnostným ohrozením a totálne by anulovala ich obranyschopnosť. V nasledujúcom texte si urobíme zopár základných operačných prepočtov. Čitateľovi umožním nazrieť do hlavy plánovačov obrany.

Cieľovo by sa dobrovoľný vstup do vládnych Slovenských brancov s predbežným názvom Civilné zbory a absolvovanie prípravného výcviku, doplnený aspoň o jedno dobrovoľné nasadenie pri plnení úloh v nevojenských ohrozeniach, mohli stať podmienkou vstupu do všetkých ozbrojených síl a zborov. Rovnaká podmienka by mohla postupne platiť aj pre záujemcov o určité skupiny zamestnaní v štátnej a verejnej správe. Porovnateľné mechanizmy sú odskúšané v mnohých štátoch. Dobrovoľník sa aktivistom stane až po úspešnom absolvovaní výcviku a získaní jednotlivých certifikátov potvrdzujúcich konkrétne zručnosti. Tieto by museli byť pravidelne obnovované. Liberálov koncept určite neosloví.

Je to politická iniciatíva, už jej osvojenie si vyžiada obrovskú politickú odvahu. Ibaže, realistickejšia a úspornejšia alternatíva sa nenájde. Za menej sa inými mechanizmami nedá dosiahnuť viac. Faktom je, že osvojením projektu sa môže odstrániť pôda pre nesystémové, mimoštátne, súkromné a spochybniteľné iniciatívy. To by mohlo osloviť viac patriotických politických strán. Evidentne koncept ešte nepochopili.

Napokon vzniká legitímna otázka, o koľko organických jednotiek a prípadne kasární bude treba navyše oproti súčasnému stavu ozbrojených síl. Berúc do úvahy všetky navrhované prvky. Rátajme. Ak by juniorské kadetské zbory mali 8 tisíc príslušníkov v jednom čase a výcvik by prebiehal počas letných prázdnin v dĺžke jedného mesiaca, tak v tom najhoršom variante by si pre výcvikové stotiny v počte 100 kadetov vyžadoval 40 táborov. Po celom Slovensku. Priemerne 1 na 2 okresy. Po dohode so školami sa to dá ľahko zabezpečiť.

Z cieľového počtu 8 tisíc aktívnych záloh by polovica pôsobila v neobsadených pozíciách. Druhá polovica by pri mesačnom dohodovom pôsobení za rok s rovnomerným rozložením počas 11 mesiacov v roku zodpovedala asi 360 záložníkov v jednom čase, čo je adekvátne jedinému slabšiemu regimentu, resp. asi 3 až 4 stotinám (rotám) v každom čase.

Z cieľového počtu 14 tisíc neaktívnych záložníkov, povolaných na obnovovací výcvik v trvaní 3 týždne raz za 5 rokov by zodpovedal maximálne veľkosti 180 cvičencov v každom čase, čo sú asi 2 stotiny. V podstate obidve skupiny záloh, čiže reálnych vojakov vycvičených na riešenie vojenských ohrození, by zodpovedali veľkosti tradičného bataliónu/regimentu (resp. práporu prevzatého z nám cudzej tradície).

Ak by do toho vstúpilo povedzme 8 tisíc aktivistov civilných zborov na nevojenské ohrozenia, tak po stabilizácii stavov a 10% ročnej obmene stavov by obnovovací výcvik podstupovalo okolo 250 aktivistov v každom čase, teda maximálne 3 stotiny (používal by sa tento historický názov namiesto rôt) a vstupný výcvik sa dá v teplejších mesiacoch rozdeliť do 2 stotín v jednom čase. Dovedna teda maximálne jeden slabší regiment v teplejších mesiacoch. Väčšinovo s inštruktormi záložníkmi.

Takto definovaný záložnícky zbor by v každom čase viazal doslova asi stovku aktívnych vojakov. Pri dobrej organizácii a dobrej vôli. To sa dá. Ak rezort nemá naplnených 4 tisíc miest, tak na tieto požiadavky a infraštruktúru už má. Ide o niekoľko regimentov, dovedna o veľkosť nenaplnenej brigády. Podstatne menej, ako by si vyžadoval celý navrhnutý systém pre funkčné zálohy.

Najmä vo vzťahu k výstupu ide o veľmi efektívny a hospodárny systém, ktorý by Slovensku, teda vlasti, dal k dispozícii namiesto 13,5 tisíc obrancov (dnes už vieme, že reálne číslo naplnenosti je menšie) viac ako 41 tisíc obrancov. Z týchto by vysoká časť zodpovedala koeficientu vojenskej pripravenosti blízko hodnote plnohodnotného profesionálneho vojaka. Za cenovku-nákladovku maximálne 5% priemerného ročného rozpočtu na obranu za posledné roky, v ktorých to vedenie rezortu totálne, absolútne nezodpovedne, odignorovalo a išlo nezmyselným smerom, produkujúcim asi stovku amatérskych dobrovoľníkov.

A vyprodukovalo aj nepremyslenú averziu proti prvku, ktorý vznikol ako aktivistická náhrada toho, čo štátne orgány nezodpovedne zanedbali: proti Slovenským brancom, medzi ktorými drvivú časť môžu tvoriť nefalšovaní a úprimní vlastenci. Sme príliš malý štát na to, aby sme si mohli dovoliť hazardovať s takýmito aktívami pre obranu.

Priatelia mi už vyčítajú, že dávam zadarmo rozumy tým, ktorí si to nezaslúžia. Robím to s dobrým pocitom. V inštitúcii, z ktorej som vyšiel, a ktorá si to nezaslúži, slúži masívne množstvo ľudí, hrdých vlastencov, ktorí si to zaslúžia. A po hĺbkovom pochopení to raz možno presadia. Pre svoju a našu jedinú vlasť: Slovensko.

Publikované 12.2.2020