Socializmus a makroekonómia

Analýza

Socializmus sme vyhodili na smetisko dejín bez analýzy a tak sa pozriem naň a jeho väzbu na makroekonómiu, na ktorú sme dali 1.1.2020 podnet GP SR (TU) pre zločiny proti ľudskosti.

Definícia socializmu

„Socializmus je spoločenský poriadok*¹ založený na spoločenskom vlastníctve výrobných činiteľov*².“

Pre definíciu socializmu nie je podstatné akú má politickú nadstavbu, rovnako ako je to v kapitalizme. Z historického hľadiska sme zatiaľ poznali viac menej monoteistické politické nadstavby kolísajúc medzi liberalizmom (demokraciou) a diktatúrou (od slobody na divokom západe až po diktatúru napr. Pinocheta, alebo komunistickú v mene proletariátu). Teoretický tak prepotrebnú, funkčnú, politickú nadstavbu*¹ založenú na základnom „zákone o jednote a boji protikladov“, ktorá by tvorila jednotu v protirečení medzi záujmami jednotlivca a spoločnosti ľudstvo zatiaľ nedokázalo sformovať.

*¹ Spoločnosť – dialektická jednota jedinca a celku – presne podľa základného zákona „o jednote a boji protikladov“.

Celok (zároveň aj jedinec pre vyšší celok) – rodina, pracovný kolektív, mesto, štát, svet. Monoteizmus v podobe liberalizmu či demokracie je dialektický nezmysel. Jedinec bez celku je absolútna nula a dnes by neprežil. A to už nehovorím, že by nezanechal potomkov a teda nezachoval ľudský rod.

Dnešný svet je atomizovaný pričom jednotky si konkurujú (bojujú medzi sebou). Skutočná spoločnosť tvorí jednotný celok a preto nebojuje, ale súťaží, a spolupracuje!!!

*² Výrobné činitele ( prostriedky, faktory) – príroda, budovy, stroje, zariadenia a práca človeka.*³ Tak ako spoločnosť má individuálny a spoločný charakter aj výrobné činitele majú duálny charakter. Práca jedinca nie je prácou individuálnou ale je v nej obsiahnuté dnes aj 40-50% práce spoločnosti ako celku. Z uvedeného dôvodu je treba odlišovať osobné a spoločenské vlastníctvo u všetkých výrobných činiteľov vrátane práce jedinca.

Cesta po ktorej chodím patrí svetu ale je v správe mesta, môj dom ktorý som si postavil z vlastných prostriedkov mi patrí až do mojej smrti a potom buď dedičom alebo svetu a správe mesta.

*³ Peniaze (kapitál) – sú len obrazom reality a teda nepatria do výrobných činiteľov podieľajúcich sa na výrobe.

Definícia súčasnej makro ekonómie

Makroekonómia skúma fungovanie ekonomiky na trhoch produktov, práce a kapitálu. Podčiarkol by som slovo skúma, lebo len skúma ale nedokáže jednoznačne definovať a preto ju nemožno uznať za exaktnú vedu.

V tejto podobe bola makro ekonómia používaná aj v podmienkach socializmu. Neschopnosť rozumne oceňovať spoločenské vlastníctvo výrobných činiteľov a ich produkciu, znehodnocovala plánovacie procesy čo viedlo k postupnému poklesu jeho efektivity.

Makro ekonómia a preto aj ekonómia ako celok, je zatiaľ len spoločenskou vedou bez „chrbtovej kosti“, teda v štádiu hľadania sa.

V čom má makro ekonómia problém?

Makro ekonómia vníma TRH ako otvorený priestor v ktorom suma reálnych hodnôt vyjadrená v peniazoch sa nerovná sume peňazí na TRHU. Rozdiel medzi týmito sumami v čase zmeny, potom vníma ako zisk alebo stratu. Jednu aj druhú veličinu považuje za samostatné, objektívne prvky TRHU.

Pokiaľ TRH teoretický uzatvoríme v rámci určitej spoločenskej jednotky (štát, celosvetová spoločnosť a pod.) a čase, potom sa nám ukáže nezmyselnosť takejto úvahy i celej makro ekonómie!

V uzatvorenej jednotke predsa suma reálnych hodnôt vyjadrená v peniazoch musí byť rovná sume peňazí v danej jednotke. Ak tomu tak nie je, vzniká deformovaný obraz reality.

Ak vznikne prebytok peňazí (zisk) potom dochádza k znehodnoteniu (strate) jednotkovej reality vyjadrenej peniazmi a naopak.

Jednostranná orientácia makro ekonómie na dosahovanie ziskov vytrvalo deformuje (pančuje) realitu a ten kto dosiahol zisk si prisvojuje vzniknutý prebytok, ktorý pančovaním vznikol. Tento proces pri tom nie je lineárny ale exponenciálny, ktorý končí tak ako všetky exponenciálne procesy krízou a kolapsom.

Poznámka: V celosvetovom merítku exponenciálny vývoj priepasti medzi realitou a jej peňažným vyjadrením dosiahol stav, že už rotačky nestačia tlačiť nové a nové peniaze (kvantitatívne uvoľňovanie) a vplyv peňazí na realitu sa blíži k nule.

Ale poďme k socializmu

Tejto skutočnosti sa nevyhol ani socializmus, lebo čoraz viac a viac sa plánovali a vyžadovali zisky. Jedinou výhodou socializmu (spoločenského vlastníctva) bola skutočnosť, že zisky bolo možné prerozdeľovať a tak nedochádzalo k ich koncentrácii u výrobných či odbytových jednotkách, a napätie sa uvoľňovalo aj cez mzdy, dôchodky alebo znižovanie cien.

Princípy normotvorby, ktoré zodpovedali makroekonomickým princípom sa však nemenili a tak priepasť medzi realitou a jej peňažným vyjadrením narastala, a strácala sa účinnosť plánovania a cieľavedomého riadenia celospoločenských, ekonomických procesov.

Reálne príklady z praxe:

Na základe zovšeobecneného poznania komunisti na zjazdoch ukladali znižovať materiálovú náročnosť investičnej výstavby. Ako sa mal rozhodnúť riaditeľ v stavebníctve, ak 1 m3 obstavaného priestoru tradičnou technológiou na báze tehlového muriva stal síce len 160.-Kčs /hrubá stavba/, ale robotník produkoval len 40.-Kčs zisku na hodinu, zatiaľ čo 1m3 obstavaného priestoru z ťažkých prefabrikátov stal 220.-Kčs ale robotník produkoval na hodinu už 80.-Kčs zisku?

Obdobne, keď rozostavanosť dosiahla neúnosnú mieru, komunisti prijímali uznesenia na jej zníženie. Robotník však pri hrubej stavbe, ak montoval ťažké prefa-prvky, dosahoval pre stavebníctvo 500.-Kčs zisku na hodinu, no v dokončovacom cykle slabých 10.-Kčs na hodinu /v mnohých prípadoch keď išlo o dlhšie rozostavanú stavbu tieto práce boli vyslovene stratové/.

Toto nie sú príklady z literatúry ale z osobnej skúsenosti, keď ako riaditeľ stavebného závodu som sľúbil pri nástupe, že zlikvidujem rozostavanosť a preto som musel denno denne kalkulovať čo si môžem dovoliť a čo už nie, aby som plnil plán a zároveň likvidoval absurdnú rozostavanosť ktorú som zdedil.

Rovnako by sme mohli konfrontovať spoločenské poznanie zhrnuté v straníckych a vládnych opatreniach žiadajúce prechod od kvantity ku kvalite a bič cenotvorby, ktorý výrobu v mene zisku hnal niekam úplne inam.

Z povedaného je jasné, že spoločenské vlastníctvo vytvorilo podmienky na čiastočné eliminovanie následkov hlúpej makro ekonómie, ale problém ako celok nebol odstránený.

Socializmus jasne preukázal, že ani táto spoločensko ekonomická formácia nie je re-formovateľná pokiaľ sa neodstráni revolučným spôsobom spoločenské poznanie s názvom makro ekonómia. Komplexný pokus o reformu sa u nás uskutočnil na základe podnetov z roku 1968 a to v podobe „Zdokonalenej sústavy plánovitého riadenia NH (ZSPRNH)“. Celý pokus vzhľadom na vnútorné protirečenia vnesené do ekonomiky cez prázdne zisky však zlyhal v celom rozsahu.

Zo života:

V čase aplikácie ZSPRNH (polovica 70-tých rokov) závod ktorý staval elektráreň Vojany II, dostal do plánu aj výstavbu štyroch obchodných objektov v Michalovciach. Riaditeľ závodu rebeloval, že naplánovaný objem výroby i zisk vzhľadom na potreby výstavby elektrárne a štruktúru prác, nedokáže dosiahnuť. Neuspel a tak sa venoval výstavbe elektrárne, čo považoval za svoju prioritu, a na Michalovce sa vykašľal. Výsledok? Osobne som dostal úlohu predložiť do predsedníctva OV-KSS dva návrhy. Jeden v mene KV-KSS na udelenie štátneho vyznamenania pre riaditeľa za výstavbu elektrárne a v mene OV-KSS na jeho vylúčenie z KSS a odvolanie z funkcie pre neplnenie plánu a ignorovanie výstavby v Michalovciach. Nuž, takto vyzeral asi jeden s najvýznamnejších pokusov o reformu makro ekonómie v histórii kapitalizmu i socializmu.

Nová ekonomická veda musí dosiahnuť aby obraz reality pomocou peňazí plne zodpovedal realite. Samozrejme zisky a straty sa nevylúčia ale budú vo vzájomnej „jednote (rovnosti)“ pôsobiť ako motivačný faktor v ekonomickom riadení.

Viac ako 50 rokov som sa pohyboval na rozhraní medzi makro a mikro ekonómiou a teda mám dostatok poznania z kapitalizmu i socializmu, a teda aj právo aby som makro ekonómiu poslal do horúcich pekiel pre jej nezmysli ktorými pomocou bezprízorných peňazí deformuje medzi ľudské vzťahy.

Zisk nekrytý realitou (stratou reality) je absolútna nula ktorá mení produkt na „TOVAR – cenu – hieroglyf“ ktorý sa snažil rozlúštiť Marx v Kapitále. To sa mu nepodarilo a tak navrhol len odstránenie súkromného vlastníctva ktoré nie je nič iné ako koncentrácia ziskov (nakradnutej reality). Preto socializmus len zabránil hromadeniu kapitálu, ale neodstránil podstatu problémov spoločnosti.

Výsledok

Kapitalizmus ani socializmus nie sú vhodné spoločensko ekonomické formácie pre ľudskú spoločnosť. Spoločnosť potrebuje úplne nový typ spoločensko ekonomickej formácie založenej na skutočne exaktnej ekonomickej vede, vrátane nového typu politickej nadstavby. Snívať o spravodlivej a rozumne obhospodarovanej spoločnosti bez exaktného merania spoločenskej práce vloženej do produkcie je ako prenášať vodu v riečici!

Čo robiť?

Z pohľadu vývoja ekonómie ako celku možno vybadať, že smeruje do oblasti kde operujú metrologické disciplíny, ktoré s dokonalou presnosťou mapujú oblasti, ktoré sa stanú ich doménou. Oni nemenia stav reality ale len podávajú verný obraz o realite aby iná disciplína ho dokázala ovládať. Napríklad geodézia a architektúra. V tomto duchu by sa mala aj ekonómia oddeliť od politiky a tejto len poskytovať verne údaje o „spoločenskej práci“ a jej využití.

Autor: Andrej Sablič

Sparring partneri: Marián Moravčík, Karol Fajnor