K diskusii pod predošlým článkom a Vlkovmu komentáru

Komentáre pod článkami, hodné mojej pozornosti, v súlade s kódexom a etikou komunikácie vo verejnom mediálnom priestore, mi umožňujú reagovať na mieste, alebo, z dôvodu objemu textu, osobitne, v možnosti ponuky do ďalšieho verejného diskurzu, recyklácie starých a tvorby nových obsahov myslenia vo vzťahu k demokracii komunikácie vo verejnom mediálnom priestore. Mienim tým moju následnú reakciu na jeden z korektných a vecných komentárov pod týmto článkom, hodných ďalšieho záujmu:
https://blog.hlavnespravy.sk/1701/hrozi-slovensku-otvoreny-vnutro-obciansky-konflikt/
Mám čiastočné porozumenie pre anonymné voľby, ale, s poukazom na otvorenú a plne transparentnú agoru v časoch antickej demokracie.
Mám čiastočné porozumenie (skôr nemám) pre tajné hlasovanie v parlamente, už úplne mimo pravidlá agory (zdeformovaná „akože“ demokracia).
Zastávam názor, že že anonymné hlasovanie (voľby), ako údajný výdobytok demokracie nie je zisk na slobodách a právach, ale skôr ich úbytok a deficit. Anonymita kryje osobnú ochranu, strach a obavy existenčného a existenciálneho rázu, teoretikmi parlamentnej demokracie je definovaná a podložená “dobrými dôvodmi” v rámci parlamentarizmu, ktorý na Slovensku žijeme, prežívame, udržiavame ho pri živote aj s jeho negatívnymi následkami od pádu socialistickej “demokracie”.
Výhrada k anonymite hlasovania v zákonodarnom zbore a odkaz parlamentným politikom: Do verejnej politiky ste vstúpili dobrovoľne a neanonymne. Nik vás nenútil. Znášajte teda dôsledky v celom rozsahu. Verejne a transparentne. Vaše pôsobenie musí mať étos na verejnosti aj v súkromí. Ďalej bez komentára (potrebujete sa skrývať jedni pred druhými, aby sa vám vaše hlasovanie “podľa vlastného svedomia a vedomia” mnohorakým spôsobom “nevrátilo”). Potom ale, vo verejnej politike nemáte čo hľadať. Ste zbabelci. V jednej z najstarších európskych parlamentných demokracií UK sa v zákonodarnom zbore hlasuje transparentne. Zrejme sme na takú demokraciu ešte nedozreli. A nik tam nikoho za hlasovanie nevraždí. Vykrúcačky (dôvody), prečo všetko je potrebné anonymné hlasovanie, majú spektrum od “dobrých dôvodov” až k obhajobe krytia trestnej činnosti poslancov (klientelizmus, lobing, korupcia).
Poslancov je treba mať sústavne a nepretržite pod kontrolou, a nie len ich “zvoliť”. Aby si svoj mandát riadne “užili”. A mnohí potom dobre zvážia, či za takých okolností pôjdu do verejných politík…
Transparentná, neanonymná skupina v rámci svojej dynamiky kontroluje samú seba ako v celku tak aj v jednotlivostiach.
S anonymitou diskusií by som súhlasil, ak by boli splnené podmienky rovnosti práv a rovnakého zaobchádzania všetkých účastníkov verejnej komunikácie.
Diskutér VLK mi píše: „Len vďaka anonymite odznelo veľa pravdy. Pamätám sa na Gorbačovov prejav počas “perestrojki”, kedy z davu vyletela otázka “a kde ste bol, keď…?”. Gorbačov sa prísne opýtal “Kto to bol?” a zavládlo hrobové ticho. A “Gorbi” po chvíli pokračoval: “Nuž, bol som tam, kde aj Vy teraz. Tiež som mal strach.”
Gorbačov vystupoval v živom, nie virtuálnom verejnom priestore.  Som Gorbačov? A vy, Vlk, sa vydávate za persónu, ktorá vo vzťahu ku mne „vykríkla“ z ustrašeného anonymného davu? Slovensko je – nie je demokracia? Až aká je – nie je demokracia?
Slovensko predstavuje tú najprimitívnejšiu formu pseudo demokracie, akú poznám.
Takzvané “demokratické inštitúcie” od bruselských po slovenské, obchádzajú občanov (článok). Podieľa sa na tom aj vaša anonymita diskutérov tu a vo verejnom priestore. Zrejme zodpovedá mentálnej úrovni Slovenska (porovnaj s Českom). Slovensko má od reálne slobodnej, otvorenej a reálne demokratickej spoločnosti véééľmi ďaľeko aj “vďaka” anonymite diskusií…
Okrem toho, a čo je z môjho pohľadu významné, Slovensko chronicky trpí nedostatkom reálnych osobností pre verejné politiky, ktoré označujem ako skutočné “elity, nie pseudo elity, to, čo chápem ako duchovnú aristokraciu (nič spoločné s náboženstvom). Sú súčasťou mlčiacej väčšiny, v anonymite. Osobu duchovného aristokrata chápem ako jednotu svetskej a kresťanskej etiky, ktoré sa vzájomne nevylučujú! Ibaže Európa je v procese dechristianizácie (predošlý článok).
Som plne zodpovedný za všetko, čo kde poviem a napíšem pred sebou, blízkymi, verejnosťou a zákonom. Moja zodpovednosť je pozíciou (článok ako predmet anonymnej diskusie) nad zodpovednosťou anonymných diskutérov pod článkom, lebo články sú mienkotvorné a (korektné a vecné!) diskusie reflexívne, vo vzťahu k autorskému posolstvu článkov. Anonymní diskutéri nenesú zodpovednosť prakticky za nič. Obrazne a zjednodušene vyjadrené, som za návrat k princípom agory, démos kratos, teda, k otvorenej, verejnej a transparentnej demokracii aj v diskusiách…
Čo dnes znamená vox populi? Anonymnú, ešte aj virtuálnu masu nikoho, bez mena, pod falošným menom a dvomi, tromi nickmi. Bez zodpovednosti, s otvorenými zadnými vrátami pre únik z ohrozenia. Keď „zaprší a zablýska sa“, rozutekajú sa a pozaliezajú do svojich úkrytov a kanálov, pod rúškom zrazu reálneho práva na anonymné súkromie.
Do kanálov zalezú diskutéri typu Juncker (pod každým mojím článkom) tých mienim osobitne a tým „poďakujte“ za moje pripojenie sa k aktivizmu za zrušenie anonymných diskusií… (Juncker nediskutuje k veci ale výlučne k osobe autora článku, ktorého tému a obsah má “na háku”). Admini nekonajú.
Otázka na mieste: „Kde si bol, hrdina, keď pršalo, bojoval si, a či si sa skrýval?“
Anonymitu v diskusiách považujem za zbabelosť. Nie som ale vrecista, teda, nehádžem všetkých anonymných diskutérov (detto židov) do jedného vreca.
Aj vám, Vlk, ďakujem za korektný, vecný komentár bez osobných invektív a ponižujúcich urážok ad homine, hate speech a spamujúceho zlovoľného a štvavého trollingu, majúceho cieľ rozbiť diskusiu a znevážiť osobu (!) autora článku, nie článok (!) nad diskusiou.
Ak rovnosť práv pre všetkých, tak aj rovnaké zaobchádzanie so všetkými.
A prečo ako autor nesmiem publikovať anonymne?
Akýkoľvek verejný komunikát vo verejnom mediálnom priestore je verejný komunikát, ktorý má porovnateľnú validitu s komunikátom, žurnalistickou správou, článkom, blogom. Má svoju informačnú, výpovednú a ostatnú (kvalita spracovania) aj z pohľadu typu, formy a druhu verejne publikovaného textu. Len pánboh vie, kto všetko nás blogerov číta a komentuje (aj by sa mi okuliare zarosili). Do hláv si nevidíme. A to nám mimo iné, umožňuje páchať aj tie najstrašnejšie zločiny proti ľudskosti.
Zaoberám sa ľudskými právami a v súbehu s nimi extrémizmom všetkého druhu a teda aj verbálnym extrémizmom. Junckera nebudem riešiť ja, ale na to zákonom určené orgány, počnúc prokuratúrou. Napokon, anonymný diskutér a troll Juncker ma chce zlikvidovať a jemu podobní, sa likvidujú sami.
K Vlkovmu: „Niektoré z komentárov majú jednoznačne difamačný charakter a mohli by byť úspešne žalovateľné v občianskom konaní o náhradu škody (tú by ste asi nepreukázal) a nemajetkovej ujmy.“ Nič také nehrozí. Som „nezmar“. Osobu Juncker ma chce zlikvidovať/Daj priestor včielkam, mám osobne, so všetkou úctou, ktorá mu prináleží podľa obsahov jeho komentárov „na háku“.
Poznámka (záver) k Vlkovmu mne, že píšem dobrovoľne za podmienok, ktoré som “podpísal” ako dohodu so svojím hostiteľom, ktorej súčasťou je aj anonymná diskusia (súhlas všetkých strán „zmluvy“) nemám kde publikovať. Ak by som nepodpísal zmluvu s operátorom telefónu, Skylink či UPC, kde podmienkou je viazanosť, nemal by som telefón, televíziu, internet. Obchodná zmluva mi dáva slobodnú vôľu – súhlas alebo nesúhlas.
Úžasná sloboda! V prípade koncesionárskych poplatkov za „verejnoprávnu“ RTVS nemám ani tú. A je vybavené. Tak, aj to by sme mali.
Ešte raz, ďakujem vám, za možnosť rozviesť motivácie môjho konania.
Nie som politik, ale súkromná osoba, verejne činná vo verejnom mediálnom priestore, s právom na ochranu dôstojnosti osoby, ktorá nie je povinná zniesť to, čo konštatoval ESĽP vo veci a na adresu kritiky politikov.
Prevádzkovatelia diskusií a admini si spravidla zamieňajú alebo stotožňujú autorov a diskutujúcich s politikmi. A sú nečinní.
Motívom môjho spracovania témy anonymita diskusií je empiricky a experimentálne (simulácia) poukázať na stav vedomia a psychického zdravia spoločnosti a potrebu regulácie obsahov komunikácie vo verejnom mediálnom priestore, s poukazom na verbálny extrémizmus, ktorý vo svojej potencialite a ďalšom nekontrolovanom a neregulovanom pokračovaní, môže viesť k reálnym hate crimes.
Nemám žiadny osobný dôvod pre svoje krytie anonymitou. Ani partizánčinu a gerilovú vojnu.
Svoj telesný a duševný zdravotný stav mám spoľahlivo pod kontrolou.
Okrem toho, nemám politické ambície.
Autor článku: Juraj Režo (notorickyobcan)
Doterajšie poznatky z diskusie (vložené 19.6.2017):
JUNCKER alias VČELÁR má nový alias (tretí) “REFERENDUM pre každý štát EÚ” je jedna virtuálna identita v troch (ako Trojica).
Ako Juraj Režo (notorickyobcan), podpísaný ako autor článkov, nediskutujem anonymne (diskutuje sa spravidla po prečítaní článku, aby sa vedelo, o čom a o kom je reč) .
JUNCKER (už nie Juncker ani včelár) ale tretia virtuálna identita tej istej osoby, sa vydáva za teoretického fyzika a v praxi si overuje premeny svojej virtuálnej identity.
Zároveň, ako ďalšia identita, sa vydáva za policajného vyšetrovateľa (diskusia).
Mám sa ospravedlniť Eisteinovi a pôvodne Junckerovi (vraj pravnuk Einsteina).
Od včera už trom (JUNCKER ma dal na súd).
Nemyslím si, že súd vec prijme na konanie, ale o tom rozhodne súd.
Ak súd vec prijme, potom sa na súd budú musieť dostaviť osobne všetci traja poškodení.
Súd má ale nástroje, a to, znalcov v odbore teoretická fyzika, vo veci, ale aj pre posúdenie mentálneho zdravia všetkých troch poškodených pp. Petrom Kováčom (tiež teoretický fyzik) a Jurajom Režom (aktivizmus za ľudské práva a proti extrémizmu).
P.S. Anonymní diskutéri typu Slovan-pohan, Rubrum, MladyJuraj a pod., sú len JUNCKEROVI asistujúci komparz a „krovie“.
Majú voči mne akési sexuálne nároky, ale, to je už o iných porušených právach, zrejme som aj s Jurajom Smatanom (tiež učiteľ) nebezpečný pedagóg a pedofil, a zároveň navyše ešte aj  „jehovista“ (tiež tri v jednom).
Pôvodne “JUNCKER ma chce zlikvidovať”, mení svoje nicky ako slipy. Prevracia ich z jednej strany (líc na rub) na druhú a naopak.
Tomu sa vraví otvorená a priama demokracia, a otvorená občianska spoločnosť, za ktorú tak bojujú. Iba sa jej boja.

Ibaže nie ja som začal s bimbasmi a s bimbasmi končím. 🙂