Drobky z politiky

<!–
@page { margin: 0.79in }
P { margin-bottom: 0.08in }
–>

1.

Politické strany a vysvetľovanie histórie

Náš pán predseda vlády SR Róbert Fico sa jedného času vyjadril, že nárast extrémizmu je dôsledkom toho, že ľudia chcú zmenu. Oprávnená túžba občanov po určitých zmenách v politike a politikov sa pod jeho vedením dostala z úrovne vládnej moci do polohy, že ide o extrémistické predstavy či požiadavky, ktoré je potrebné určitým spôsobom eliminovať. A tak namiesto toho, aby sa vládna koalícia zamyslela, ako požiadavku zmeny v politike a politikov zabezpečiť, bude sa naďalej tváriť, že nejde o nič dôležitého. Ľahšie teda bude prenasledovať občanov – „extrémistov“ ako tvrdo pracovať na určitých zmenách.

V náväznosti na problém zmeny našiel pán predseda vlády jedno riešenie. Podľa neho štandardné politické strany by mali voličom viac vysvetľovať históriu. Neviem, či na Slovensku majú takéto strany svoje večerné univerzity, ktoré by sa vysvetľovaniu histórie mohli venovať. Pochybujem o tom, že politické strany to môžu zvládnuť, keď práve najsilnejšia politická strana nám, voličom Slovenska, dokázala, že nevie vysvetliť ani to, čo sa v Európe odohralo za niekoľko ostatných rokov.

Sám predseda najsilnejšej politickej strany doteraz nedokázal vysvetliť svojim občanom prečo a v akých súvislostiach vznikla ukrajinská kríza, prečo vládna moc podporuje súčasný kyjevský režim plný fašistických praktík a diktátorstva. Rovnako pod jeho vedením vládna moc nevie svojim občanom vysvetliť nič z toho, aký je vývoj v EÚ a k čomu smeruje, prečo podporuje politiku byť v jadre EÚ či pripojenia sa k integračnému expresu. Namiesto vysvetľovania, zdôvodňovania a spolupráce s občanmi Slovenska sa všetko iba zahmlieva všelijakými slovíčkami, ktoré majú zastrieť skutočné zámery s členstvom jednotlivých krajín v EÚ. A ako bude taká strana SMER – SD vysvetľovať vojny v Iraku, Afganistane, Sýrií, bombardovanie Juhoslávie a Líbye ? Nepamätám sa, že ak denník Pravda napísal po mnohých rokoch, že vojna v Iraku bol omyl, že takéto zhodnotenie niekoho z vládnej moci pobúrilo. Vojna v Iraku v skutočnosti bola zločinom.

Možno, že vysvetľovanie histórie bude potrebné aj z iných dôvodov. V januári 2015 prehlásil minister zahraničných vecí Poľska, že Osvietim oslobodila ukrajinská armáda. V tom istom mesiaci premiér Ukrajiny Jaceňuk na oficiálnej návšteve Nemecka prehlásil, že ZSSR uskutočnil inváziu na Ukrajinu a do Nemecka v rokoch 1944 a 1945. Bolo zaujímavé si všimnúť, že na oslavy 70. výročia oslobodenia koncentračného tábora nebol pozvaný prezident krajiny – osloboditeľky. Organizátori mali „lepšiu“ náhradu – bol prítomný prezident Ukrajiny Petro Porošenko, ozajstný symbol neofašizmu, teroru a pohŕdania životmi svojich občanov. K takýmto zmenám a praktikám v novodobej histórií sa pán Róbert Fico ani neozval, ale aspoň že ho trápil problém holokaustu.

O vysvetľovanie histórie v duchu Pravdy sa obávam. Duch Pravdy demokratický Západ už dávno zahodil ako nepotrebné Božie prikázanie ( Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu ) a preto všetko vysvetľovanie zásadných a dôležitých udalosti odohrávajúcich sa v Európe a vo svete sa robí v záujme tých najmocnejších síl vo svete. Vysvetľovanie histórie z úrovne politickej strany môže byť iba také, aká je súčasná propaganda demokratického Západu – plná klamstva a výmyslov, pretože neustále je potrebné zakrývať pred verejnosťou politické činy, ktoré majú koristnícky charakter či podporujú túžby politických elít neobmedzene vládnuť nad masou čestných, rozumných, pracovitých, naivných a mierumilovných jednotlivcov.

2.

Zneužitie politického postavenia pokladám tiež za korupciu. Príkladom je Béla Bugár.

Predseda politickej strany Most – Híd Béla Bugár nedávno povedal toto: „Ja nehovorím, že nie je korupcia, ale treba to aj dokázať.“ V jeho prípade k dokazovaniu nie sú potrebné ani orgány činné v trestnom konaní, pretože Bugár ako politik sa dopustil korupcie v súlade so zákonom, ktorý umožňuje, aby sa aj politik mohol poriadne nabaliť peniazmi, ak nemá morálne zábrany a šikovne vie využiť svoje postavenie v prospech seba a svojich blízkych spolupracovníkov. V médiách už bola takáto informácia, že on a jeho „jánošíkovská družina“ najprv skúpili od dôverčivých vlastníkov pôdu za „deravý groš“ a potom túto pôdu ako vlastníci predali za veľké peniaze štátu. Aby bolo možné takto konať, k tomu musí mať človek nejaké významné postavenie, ktoré využije v svoj prospech a prospech svojich spolupracovníkov či známych. Je to korupcia, za ktorú sa pán predseda a poslanec Bugár nehanbí, pretože zrejme to podľa neho nebude korupcia, iba forma podnikania, ktorá priniesla významný zisk pre jeho rodinný rozpočet.

V prípade pána Bugára nebolo potrebné, aby bol vyšetrovaný špeciálnym prokurátorom. Stačilo zorganizovať verejnú mienku tak, aby upozornila na potrebu spoločnosti mať takých politikov, ktorí svoje postavenie nebudú zneužívať v svoj prospech. A pán Bugár svoje politické postavenie so svojom „ne – jánošíkovskou družinou“ využili na sto percent. Niekto, kto pomáhal študentom zorganizovať Veľký protikorupčný pochod, zrejme na kauzu predaja pôdy u pána Bugára a spol. úmyselne zabudol. Pritom si nemôžeme dovoliť zabudnúť, že politická strana Most – Híd na čele s pánom Bugárom je súčasťou vládnej koalície. Takže na tom našom Slovensku akosi divne vedieme boj proti korupcií. Korupčné prostredie neexistuje len tam, kde je možné a potrebné niekoho trestne stíhať a odsúdiť. Korupčné prostredie existuje aj všade tam, kde sa zneužíva politické postavenie zástupcu ľudu na osobné obohatenie.

Teraz sa na problém takejto „zákonnej“ korupcie pozrime z iného uhla pohľadu. Pán Bugár patrí medzi iniciátorov boja proti extrémizmu. Spoločne s ministerkou spravodlivosti presadili príslušné zákonné opatrenia k postihovaniu extrémizmu. Sloboda slová a prejavu môže byť posudzovaná ako extrémistické konanie, ktoré už patrí pod agendu špeciálnej prokuratúry. Pán Bugár získal za oficiálny predaj pôdy štátu najmenej pol milióna eur a všetko je v poriadku. Človek, ktorý žije od výplaty k výplate a dovolí si povedať na určitý politický jav svoj názor, môže byť označený za extrémistu a skončiť vo väzení. Aká krásna ukážka toho, že byť členom politickej elity je niečo iné ako byť človekom z verejnosti ( z ľudu ). A za tejto situácie nás pán Bugár straší, že ĽS – NS chce na Slovensku stavovský režim. Politické elity už dávno žijú v svojom „stavovskom režime“ a vzďaľujú sa od obyčajného ľudu.

Boj proti korupcií je potrebné riešiť iným spôsobom. Zatiaľ na Slovensku nikto z politikou a ani vládna moc samotná nepredložila verejnosti žiadny zásadný materiál – predstavu o tom, ako je potrebné korupciu vytláčať zo spoločenského a politického života. Boj proti korupcií si vyžaduje mať v rámci štátu a občianskej spoločnosti k použitiu také princípy, pravidla, normy a zákony, ktoré neumožnia dotknutým pracovníkom na rôznych politických, hospodárskych, kultúrnych a spoločenských funkciách využívať pracovné postavenie k vlastnému prospechu a na úkor všetkých potrebných v krajine. To je aj prípad pána Bugára, pretože svojim konaním zneužil svoje politické postavenie vo svoj prospech a preto týmto spôsobom nadobudnuté peniaze si má užívať podľa svojho uváženia, ale už mimo poslaneckej funkcie, mimo politickej činnosti.

Pán Bugár zneužitím svojho politického postavenia znehodnotil seba ako osobnosť. Stratil dôveru, ale o tom ešte nevie. Napriek tomu ako súčasť vládnej koalície chce naďalej politický riadiť osud ľuďom v našej krajine. V súvislosti s návrhom na rozpustenie ĽS – NS si dovolil jasne poznamenať, že čo musí vládna koalícia urobiť: ľudia, ktorí boli v zrušenej strane, by sa už nemali združovať v inej strane ! Takže ak takúto tvrdú podmienku chce dávať iným, čo keby tvrdú podmienku dal aj pre všetkých, ktorí zneužívajú svoje politické postavenie v svoj osobný prospech: politici, ktorí sa preukázateľne dopustili toho, že zneužili svoju funkciu v prospech seba a svojich blízkych, už sa nemôžu uchádzať o poslanecký mandát a funkciu v štátnom orgáne. Je možné predpokladať, že pán Bugár takúto podmienku v rámci tvrdej reciprocity navrhne ?

3.

Hazardovaniu z osudom krajiny môže zabrániť len vplyv občanov na vládnu moc.

Predseda vlády SR prehlásil, že nemožno dovoliť opozícií, aby hazardovala s osudom krajiny. Predpokladám preto, že to znamená iba jedno: vládna moc si bude pracovať po svojom aj v takej záležitosti ako je EÚ a ďalší proces integrácie. V skutočnosti s osudom krajiny hazardujú obidve skupiny, tak koalícia ako aj opozícia, pretože vo veci pôsobenia Slovenska v EÚ nemajú vôbec jasnú predstavu, jasnú koncepciu. Vládnej koalície sa do spracovania dokumentu o činnosti Slovenska v EÚ v ďalšom období nechce a opozícia sama nemá k dispozícií spoločný návrh, ktorý by aspoň sčasti bol akousi alternatívou k vládnemu návrhu.

V každom prípade dokument o tom, aká je momentálna situácia v realizácií základných dokumentov EÚ, čo je možné predpokladať do budúcnosti, čo je potrebné zabezpečiť pre udržanie štátnej suverenity, ako reformovať organizácie a inštitúcie EÚ – takýto dokument absentuje a z tohto dôvodu nie je možné zodpovedne, čestne a iniciatívne hovoriť o tom, ako dať EÚ do takej organizačnej a obsahovej štruktúry, aby to bolo v záujme každej členskej krajiny. Dokonca je potrebné mať k dispozícií aj taký dokument, ktorý sa bude zaoberať ukončením členstva v EÚ a aké opatrenia k tomu bude potrebné zabezpečiť.

V skutočnosti pod vedením Róberta Fica hazardujeme s osudom našej krajiny, pretože nie sme pripravení na celonárodnej úrovni viesť seriózne diskusie, riešiť v odborných skupinách rôzne čiastkové úlohy ( problémy ) a vedieť do našich domácnosti pripraviť informačne materiály k tomu, aby občania boli do tejto problematiky lepšie zasvätení. Čas potrebný pre konzultácie o problematike EÚ v skutočnosti akoby zámerne usmerňujeme na iné, neaktuálne záležitosti a problémy, ktoré majú verejnosť odvádzať od očakávania dostávať k účasti SR v EÚ jasné informácie a stanoviska. S osudom krajiny sa hazarduje preto, pretože zásadné otázky členstva SR v EÚ v budúcnosti nie je možné realizovať bez súhlasu občanov krajiny, iba v rámci iniciatívy vládnej moci.

Pozorne si prečítajme, čo rozpráva náš predseda vlády SR: „Európa má teraz viac rýchlosti a možno bude mať ešte viac rýchlosti a to je fakt. S týmto faktom musíme žiť a na tento fakt sa musíme pripraviť.“ Podľa Róberta Fica Slovensko má dve možnosti a to buď bude v tej najvyššej rýchlosti ( v jadre ), bude spolupracovať s tými najlepšími krajinami, nasadne na integračný expres, alebo ostaneme v depe. Pochopili sme zo slov predsedu vlády, čo nás čaká, máme jasnú predstavu, čo predstavuje EÚ práve teraz a čo má predstavovať v blízkej budúcnosti, vieme, čo ostane zo Slovenska a čo všetko sa od nás bude z Bruselu vyžadovať ? Skutočne hlbšia integrácia predstavuje hlbšiu spoluprácu v mnohých oblastiach a nič iné ? Pre hlbšiu spoluprácu nepotrebujeme EÚ pretvoriť na super štát s centrom v Bruseli, ktorý jednoznačne bude znamenať koniec štátnej suverenity Slovenska. Ak náš predseda vlády nedokáže v svojej krajine pripraviť zásadné dokumenty k celonárodnej diskusií o členstve SR v EÚ, tak ako potom sa môžeme spoliehať, že spolu so svojimi kolegami z iných členských krajín dokáže poctivo, zásadne, s prehľadom rozhodovať o záležitostiach, ktoré predkladá administratíva Bruselu ?

Týždeň čo týždeň týmto spôsobom nás predovšetkým pán predseda vlády SR baví o EÚ. Občan, ktorý chce byť informovaní a angažovať sa, môže z takýchto prejavov o EÚ a Slovensku akurát zblbnúť. Dokopy si nemôže vytvoriť jasnú predstavu, čo to z toho bude, až to bude, keď k tomu budeme upaľovať najvyššou možnou rýchlosťou. Obrazne povedané, pán predseda vlády SR rozpráva iba tak a toľko, aby nám pred nosy hodil vždy jednu drevenú kocku zo skladačky pre deti,ale celkový obraz tejto skladačky starostlivo ukrýva buď on sám, v každom prípade však Brusel. Takže bolo by lepšie povedať takto: Občania Slovenska nesmú dovoliť vládnej moci a politickým elitám vôbec, aby sa hazardovalo s osudom krajiny bez ich vedomia a súhlasu.!!! Ak sa budeme spoliehať iba na vládnu moc na čele s Róbertom Ficom či s niekym iným jemu podobným, ocitneme sa v náručí Bruselu a už nám nebude pomoci.

Pán predseda vlády SR rozpráva o integračných cieľoch v metaforách. Dáva si pozor, aby sa neprezradil. Lenže on je povinný hovoriť v riadnom politickom slovníku a preto má povedať občanom, aká je jeho osobná predstava o integrácií EÚ. Zároveň aj popri svojich metaforách zavádza verejnosť, pretože hlbšia integrácia pojmovo nemusí byť identická s pojmom hlbšia spolupráca. Pri hlbšej integrácií môže platiť, že Brusel si zoberiem od národných vlád čo najviac kompetencií a vytvorí tým nový štátny útvar, čo som jednoznačne proti tomu. Pri hlbšej spolupráci kompetencie v zásade ostávajú každej členskej krajine a štátna suverenita ostáva dostatočne zachovaná.

Z vystúpení Róberta Fica na rôznych fórach jasne je možné analyzovať, že občania pre jeho vládnu politiku neznamenajú celkom nič a že v svojom vedomí ani nemá miesto pre predstavu, že občanov krajiny zapojí do posudzovania návrhov, ako bude najvhodnejšie, aby Slovensko v rámci EÚ pracovalo. Treba dovoliť občanom, aby rozhodovali o osude svojej krajiny. Múdry a statočný politik preto skôr povie toto: „Aby sme nehazardovali s osudom krajiny, naša vláda spoločne s občanmi sa dohodne na prijatí takých opatrení, aby v krajine bol zabezpečený slušný a dôstojný život všetkým jej obyvateľom.“

Dušan Hirjak