Rozdávali sa rady a vyznamenania pri príležitosti výročia vzniku druhej Slovenskej republiky a dostali ich podobne ako za čias liberálneho predchodcu správkyne paláca iba tí, ktorí proti jej vzniku bojovali. Správkyňa paláca sa vysmiala a napľula všetkým Slovákom, najmä tým, ktorí štát chceli a bojovali zaň, priamo do tváre. Rozdala Rad bieleho dvojkríža, Pribinove rady, ale aj Rady Ľudovíta Štúra – a čo na to prokurátor Honz? Veď ak za citovanie textov tohto Štúra z 19. storočia je pokuta 4000 eur alebo tri mesiace za mrežami, nepochybne je sadzba vyššia za aktuálne velebenie mena a obrazu Ľudovíta Štúra.
Ak si pán prokurátor nevšimol, tu sú mená tých, ktorí Štúrov rad prebrali a nevyriekli pritom nič, čím by odsúdili jeho texty! Taký Peter Zajac, slovenský literárny vedec, predsa musí Štúrove texty poznať. On, čechoslovakista, ktorý bojoval proti vzniku samostatného štátu v roku 1993 a ktorý sa v roku 1988 spolu s Tatárom a Žiakom vyhrážali básnikovi Teodorovi Križkovi, že ak neprestane písať básne o Kristovi, tak ho zlikvidujú – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Zuzana Mistríková, osobnosť roku 1989 – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Andrej Bán, fotograf, reportér a publicista, ktorý napríklad vo svojej poslednej knihe Slon na Zemplíne narieka za starými časmi, keď Spišu udržiavali civilizačnú úroveň Nemci (áno Nemci!) a Maďari, a teraz tam vládnu Rómovia a Slováci – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. František Mikloško, politik, ktorý hlasoval proti zvrchovanosti i proti slovenskej ústave a v druhom kole prezidentských volieb podporil Zuzanu Čaputovú – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
A my vieme, kto bude nasledovať pri najbližšej príležitosti. Je to tá časť slovenskej „elity“, ktorá sa „celým svojím bytím“ postavila proti slovenskej zvrchovanosti a samostatnosti a podpísala sa pod výzvu „Za spoločný štát“, ktorú publikovali v Kultúrnom živote 23. septembra 1991, resp. tí, ktorí 6. marca 1991 sa postavili proti návrhu Deklarácie o štátnej suverenite SR. Tieto osoby sú na „čakačke“ na rady a vyznamenania. Ak ich ešte nedostali, patria medzi nich aj Milan Hamada, Martin M. Šimečka, Zuzana Krónerová, Peter Lipa, Jana Plichtová, Pavel Demeš, Milan Lasica, Ladislav Kováč, Martin Bútora, Zora Bútorová (práve dostala Pribinov rad), Ľubomír Feldek, Oľga Feldeková, Miln Žitný, Zuzana Szatmáryová, Ján Füle, Martin Huba, Iveta Radičová, Elena Vacvalová, Miroslav Žbirka, Jaro Rihák, Rudolf Zajac, Fedor Gál, Boris Farkaš, Tatiana Rosová, Magda Vášaryová, Eugen Korda, Rudolf Chmel, dovedna 891 ľudí.
Máme tip, kto by mal dostať Rad bieleho dvojkríža. Milada Horáková, česká právnička a politička, považovaná za symbol protikomunistického odboja a odporu, ho dostala in memoriam. Jej mladosť ešte s priezviskom Králová sa spája s Mariánskym stĺpom v Prahe na Staromestskom námestí. Na webovej adrese https://www.karmel2017.sk/tragedia-marianskeho-stlpu-v-prahe/ sa uvádza, že stĺp Nepoškvrnenej Panny Márie – Immaculaty, ktorý postavili 26. apríla 1650 z vďaky za víťazstvo nad Švédmi v októbri 1648, strhli 3. novembra 1918. Podľa webovej stránky, ktorú citujeme, bolo to „pro zasvěcence viditelným triumfem zednářstva nad katolickou Církví“. V ten deň „rozvášněný dav pod vedením socialisty Františka Sauera ze Žiškova strhl sloup. Sauer byl silně opilý a sám nemohl vylézt na hasičský žebřík… Podle zápisu z roku 1922 se svržení Mariánského sloupu měla zúčastnit Milada Králová (*25. 12. 1901, od roku 1927 provdaná Horáková) a měla uvázat smyčku kolem krku Panny Marie.“
Keď socha spadla a rozbila sa, „hlava Panny Marie odletěla jako uťatá“ a „žižkovský pěvecký sbor pod vedením sbormistra Kučery zazpíval „Dobrú noc, má milá, dobře spi, nech se ti zdávajú sladké sny.“ Hlava sa zgúľala k nohám „17 letého mladíka Jaroslava Seiferta (1901-1986)“, ktorý napísal v roku 1968 o tomto zážitku, ktorý ho trápil celý život, „velmi emotivní báseň“. Prečo teda Rad bieleho dvojkríža nie aj Seifertovi, nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru?
Autor je členom Predsedníctva KDŽP a na spoločnej kandidátke Kotlebovci – ĽSNS má číslo 65.