Kým som napísal tento blog, vôbec môj prvý blog, predchádzala mu dlhá diskusia práve na tému “Národného pochodu za život”, ktorú som viedol najmä pod príspevkami bývalého historika ÚPN Františka Neupauera (známy svojou iniciatívou “Nenápadní hrdinovia”) a taktiež na iných profiloch a stránkach. Neustále omieľanie účasti Mariana Kotlebu a ĽSNS na Národnom pochode za život dalo celej diskusii a samotnému pochodu “nový rozmer”. Ale už akosi všetci zabudli na politickú dohru pochodu a to najmä účastníci pochodu a tiež samotná Katolícka cirkev.

Zatiaľ som sa zúčastnil oboch Národných pochodov za život, ktoré sa uskutočnili v roku 2013 v Košiciach o počte 80 000 a v roku 2015 v Bratislave v počte 85 000 (niektoré odhady hovoria až 90 000 ľudí). Bezpochyby sa jedná o najväčšie verejné zhromaždenie od Nežnej revolúcie, ak nie ešte väčšie. Takto zjednotená masa ľudí v určitú myšlienku má potenciál toho naozaj veľa zmeniť. Od obyčajných legislatívnych zmien až po zmenu režimu. Avšak toto nie je prípad Národného pochodu za život… .

Na pochode v roku 2013 v Košiciach som bol ešte ako člen Slovenského hnutia obrody (SHO). Bola tam nesmierne dobrá atmosféra a ľudia boli veľmi pozitívne naladení. Po programe organizátori prečítali Manifest Národného pochodu za život, v ktorom jasne vyzvali verejných činiteľov, ale aj obyčajných ľudí, aby chránili ľudský život od jeho počatia až po prirodzenú smrť, vo všetkých možných oblastiach, teda napr. legislatívne (najmä), sociálne a morálne. Následne sa pochod pohol a kým čelo pochodu už urobilo okruh, tak dav ľudí pred pódiom sa ešte stále nepohol. Taká masa ľudí to bola!
V dave som mal možnosť stretnúť a porozprávať sa s viacerými kňazmi a dokonca aj s jedným biskupom (pre jeho bezpečnosť ho nebudem menovať), ktorému som predstavil niektoré z aktivít SHO, ktoré nám dokonca požehnal.
Pochod som hodnotil viac než pozitívne a naplnil ma nádejou, že “kultúra života” na Slovensku dostane lepšie kontúry.

O dva roky v roku 2015 prišiel druhý ročník Národného pochodu za život (NPŽ), tentoraz v Bratislave. Ešte pred samotným pochodom sme sa niektorí členovia SHO zúčastnili sv. omše, potom sme sa preskupili a prišli do davu na Námestie SNP. Vytiahli sme svoje veľmi “viditeľné vlajky” a pozorovali program. Počas programu prišli za nami usporiadatelia, ktorí tento ročník už mali problém s našimi vlajkami a žiadali aby sme si ich dali dole, ale rozhodol som sa ich tam nechať už len kvôli samotnej symbolike, nakoľko dvojkríž ešte v byzantskom význame predstavoval počas obrazoborectva symbol zmŕtvychvstania Ježiša Krista a teda víťazstvo života nad smrťou. Viacej ikonický a kresťanský symbol k danému podujatiu to už ani nemohol byť. Obzvlášť, keď si zoberieme do úvahy logo NPŽ, ktorá je akási trápna vrtuľka.
Už počas programu ešte pred začatím pochodu mi dosť prekážalo infantilné správanie sa moderátorov TV Lux, obzvlášť Pavla Danka, ktorý mal potrebu hovoriť o močení a iných nezmysloch, ktorými sa snažil vyplniť čas medzi príhovormi a hudobnými vystúpeniami.
Pochod odštartoval. Ako som čakal, v rytme bubnov, fakt zvláštne tancujúceho davu, kde ľudia vyzerali priam ako v tranze, som si uvedomil, že sa vôbec nečítal Manifest NPŽ, ktorý je nosným dokumentom a v podstate zmyslom celého pochodu. To ma naozaj zarazilo.
Ako sme pomaly postupovali v rámci pochodu, nastal chaos a už ani nikto nevedel, kde je vlastne trasa pochodu, čo je aj pochopiteľné. Išlo o naozaj obrovskú masu ľudí.
Následne, ako som prišiel domov, som musel konštatovať, že z tohto pochodu vôbec nemám dobrý pocit. Čakal som povedzme, že trasa pochodu by mohla smerovať pred budovu NR SR, kde by ľudia jasne deklarovali svoju vôľu legislatívnych zmien v oblasti ochrany života. Kládol som si otázky, čo sa vlastne od pochodu v Košiciach reálne zmenilo v oblasti ochrany života?
Potom v priebehu týždňa som čítal správy ohľadne pochodu a totálne ma zarazilo vyjadrenie hlavného koordinátora NPŽ Mareka Michalčíka v jednom video rozhovoroch, ktorý toto stretnutie nazval ako “symbolické stretnutie”. Tak teda, niekde sa stretne 85 000 ľudí a je to len symbolické?

Už oveľa menšie davy ľudí dokázali spoločenské zmeny, či už to bola Nežná revolúcia, ktorá zmenila režim, “Za slušné Slovensko”, ktoré otriaslo vládou a dokázala vymeniť premiéra a ministra vnútra a takmer vyvolať predčasné parlamentné voľby, alebo také Gay Pride(y), ktoré si svojimi par stovkami dokážu vydupkať akúkoľvek vládnu pozornosť, dotácie a diskusiu o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia.

Ak si odmyslíme rôzne poradenské organizácie pre tehotné matky ako je napr. Poradňa Alexis, tak musíme konštatovať, že v oblasti ochrany života sa neudialo nič “revolučné”, ako organizátori hovorili o prvom ročníku. Celý NPŽ sa degradovalo iba na trápny festival a desiatky tisíc ľudí s vôľou niečo zmeniť ostalo zneužitých.

Kotleba, ĽSNS a Pochod za život 2019

Posledný týždeň čítame skôr o tom, ako sa pochodu zúčastnili “kotlebovci”, ako o samotnom 3. ročníku NPŽ a celej myšlienke pochodu. Je na vine Kotleba?

Celá ĽSNS čelí obvineniam zo strany médií a liberálnych kresťanov, že celé podujatie zmenilo na vlastnú politickú reklamu a to aj tým, že odmietli dať dole svoje vlajky. Ale už akosi nikomu nevadí, pretŕčanie sa Andreja Danka, Igora Matoviča, či Milana Krajniaka vo večerných spravách a rozprávať o tom, ako majú vôľu chrániť život od počatia až po prirodzenú smrť (samozrejme Marian Kotleba nedostal priestor na vyjadrenie v žiadnej TV). Ale je to zlé, ak sa politici “pretŕčajú” na NPŽ? Určite nie!

Musíme si uvedomiť, že ak chceme legislatívne, či aspoň sociálne zmeniť podmienky ochrany života, inak ako politicky sa to nedá a samotní organizátori pochodu doteraz nevytvorili žiaden politický tlak, ktorý by niekto “bral vážne”.
Jediný, kto v tejto veci nejako najviac konal na pôde NR SR, bez ohľadu na to, či sa nejaký pochod uskutočnil, alebo nie, bola Kotlebová ĽS Naše Slovensko. Samozrejme za ich návrhy sa nehlasuje, lebo s “fašistami” sa nehlasuje a nediskutuje. Avšak potom neskôr vo februári tohto roka, keď mali byť v NR SR predložené podobné dva návrhy na obmedzenie interrupcií na prerokúvanie, jeden od ĽSNS, druhý od Richarda Vašečku, Marian Kotleba v pokore a pre dobro veci svoj návrh stiahol, aby sa tak radšej naplno podporil návrh poslanca Vašečku a nestal sa tak prekážkou v legislatívnom zlepšení ochrany života.

Je snaha Mariana Kotlebu vôbec úprimná vo veci boja za ochranu života? Hovorca NŽP Patrik Daniška si myslí, že áno, ako uviedol v diskusii v Denníku SME.
A je to vôbec podstatné? Nie! Tak ako to nie je podstatné v prípade SNS, OĽaNO, Sme rodina, Vašečku a pod. Dôležité sú len hlasy v prospech ochrany života a to koľko sa ich nazbiera pod takéto návrhy v NR SR.

To, že sa teraz zrazu tesne po pochode objavili až 4 návrhy na obmedzenie interrupcií (návrh OĽaNO neriešil ani tak obmedzenie interrupcií, ako najmä sociálnu podporu pre tehotné matky), určite netreba pripisovať “tlaku pochodu”. Tobôž nie, keď účasť bola cca o viac ako 30 000 ľudí nižšia ako ostatné ročníky a dnešná doba iba prekvitá ľavicovými hodnotami progresivizmu. Ale tomu, že Marian Kotleba predstavuje čoraz väčšieho súpera pre strany, ktoré usilujú o hlasy konzervatívne a katolícky zmýšľajúcich voličov a tieto strany teraz potrebovali takisto ukázať, že im ide o to “isté”, a že sa voliči nebudú musieť rozhodovať medzi ĽSNS a inými stranami, ktoré presadzujú takisto hodnoty ako je napr. aj ochrana života. I keď niektoré strany ako napr. SNS, dala pri posledných hlasovaniach o obmedzení interrupcií “voľnú ruku” svojím poslancom, čo tak trochu samo o sebe hovorí o úprimnosti SNS v tejto veci konať.
Avšak je takmer isté, že v nasledujúcich voľbách do NR SR, mandát ĽSNS bude ešte silnejší a tým pádom bude predstavovať značnú silu v prípade hlasovaní o návrhoch týkajúcich sa ochrany života. A to je najmä podstatné a aspoň by malo byť pre všetkých, ktorí úprimne usilujú chrániť život už od počatia až po prirodzenú smrť, bez ohľadu na to aký majú vzťah k Marianovi Kotlebovi a ĽSNS.

Úprimne, ja by som ĽSNS odporúčal, nech na najbližší pochod, tých vlajok zoberú ešte viac, aby voliči jasne videli, ktorá strana chce konať aj na pôde NR SR v oblasti ochrany života a takisto nech tak urobí akákoľvek iná strana, ktorá chce, či už úprimne, alebo kvôli politickým bodíkom, sa tejto téme venovať, lebo nijako inak, ako politicky sa v tejto veci nepohneme a už tobôž nie NPŽ, ktoré sa degradovalo na akýsi “pro-life festival”, ktorý žiadneho zodpovedného politika nevystraší a ani len nevzbudí rešpekt.

Zmysel posledného ročníka NPŽ a vlastne aj predošlých ročníkov asi najviac odhaľuje pranierovanie ĽSNS za to, že si dovolili prísť na pochod aj s vlajkami a to, že tam vôbec boli. Ako príklad uvediem už v úvode spomenutého historika, katolíka Františka Neupauera (ktorého iniciatívu “Nenápadní hrdinovia” iba chválim) mal na svojom profile dokopy osem negatívnych príspevkov v súvislosti s “kotlebovcami” a NPŽ, ale ani jeden pozitívny! Takisto jeden kňaz, ktorého poznám ešte z pôsobenia v našej farnosti na Solinkách v Žiline, nemal ani jeden pozitívny príspevok k NPŽ, iba jeden príspevok z Postoja, ktorý útočil na “kotlebovcov”. A čo ten kapucínsky mních, ktorého až priam triaslo od zlosti, keď stál pred Mazurekom a ostatnými členmi ĽSNS?
Patrí do rehole kapucínov v Žiline a poznám ho od vtedy, ako sa v Žiline zúčastnil protestu extrémnej ľavice proti “kotlebovcom” a za migráciu na Mariánskom námestí, nakoľko ĽSNS mala vtedy tiež svoj protest, ale proti migrácií a na Hlinkovom námestí. (Vtedy som viedol s týmto mníchom kapucínom dlhú diskusiu, ale to je na samostatný blog a tiež musím dodať, že ostatní kapucíni v Žiline sú “normálni” a nesmierne rád navštevujem ich sv. omše).

Iróniou je, že do diskusie pod jeden z mnohých “antikotlebovských” príspevkov na profile Františka Neupauera nakoniec pridal komentár aj jeden Róm, ktorý sa zúčastnil NPŽ a napísal, že s názormi ĽSNS súhlasí a Mazurek bol odsúdený neprávom iba za povedanú pravdu.
Keď už toto napíše Róm, tak by konečne aspoň na chvíľu mohli títo liberálni kresťania a ľavicoví liberáli prestať hrať hru na “fašizmus”.

Jadro celého problému je, že každého zaujímajú vlajky ĽSNS na Národnom pochode za život, ale už nikoho politický dopad pochodu. A to je viac než veľavravné čo do Katolíckej cirkvi, čo do pro-life hnutia, čo do celej spoločnosti.