Náčrt nového zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky

Pre vládnu moc a väčšinu našich politikov ( zástupcov ) predstavuje  väčšina z nás, občanov SR, iba masu ľudí na území SR, ktorú je treba určitým spôsobom usmerniť a ovládať. Usmerňovanie a ovládanie sa robí rôznym spôsobom, pričom za najlepší prostriedok sa pokladajú „demokratické prostriedky“, ako sú napríklad volebné zákony. Tie sú konštruované tak dômyselne, aby občania – voliči mali pocit, že sú postavené na správnych princípoch a preto sú demokratické.

V tomto roku sme volili podľa dvoch zákonov. V prvom prípade to bol zákon o voľbe prezidenta SR a v druhom prípade zákon o voľbe do Európskeho parlamentu. Vo februári 2020 nás čakajú voľby do NR SR podľa zákona o voľbách do NR SR.

Momentálne platné volebné zákony svojou štruktúrou či kvalitou boli schválené tak,  aby z každého občana mohol byť iba pasívny volič a nič viac. V tejto hre na demokraciu občan ťahá za kratší koniec a preto je možné s voličmi určitým spôsobom manipulovať. Nedávno som písomne spracoval náčrt prípravy nového zákona o voľbe prezidenta SR. Teraz som spracoval náčrt prípravy nového zákona  o voľbách do NR SR.

Základné východiska môjho náčrtu pre prípravu nového zákona o voľbách do NR SR sú  v podstate rovnaké  ako v prípade prípravy nového zákona o voľbe prezidenta SR. Takže je potrebné si uvedomiť, či pripomenúť, že:

1. v súčasnosti platný zákon o voľbách do NR SR už nezodpovedá skutočným potrebám spoločnosti a teda občanom – voličom, ale plne vyhovuje politickým stranám a ich prisluhovačom,
2. vládna moc z rôznych dôvodov stratila iniciatívu, vzdala sa svojej úlohy dôsledne zabezpečovať prípravu a priebeh volieb a priestor v SR získal ( neoprávnene ) mediálny a marketingový obraz politiky,
3. výber kandidátov na poslancov NR SR má byť výsostne vec verejná a nie vec súkromných firiem ( spoločnosti, agentúr ) a ich prisluhovačov,
4. príprava volieb do NR SR – je to obdobie, keď vec verejná je v rukách štátu a občanov ako základu štátnej moci. V tomto období sa majú nastoľovať rôzne politické témy na prediskutovanie nie s moderátormi, ale s občanmi, pričom náležitá pozornosť sa má venovať programom politických strán a hnutí a kandidátov za Občiansky blok. Poznámka: v tomto príspevku, ak použijem slovné spojenie “Občiansky blok“, tak mám na myslí kandidátov, ktorí nie sú navrhovaní za politickú stranu či hnutie.
5. príprava volieb do NR SR – je to obdobie, ktoré má byť ukážkovým príkladom účasti občanov na správe vecí verejných. Aj občania so svojimi zástupcami v štátnych a samosprávnych orgánoch sa majú podieľať na výbere kandidátov na poslancov do NR SR, priebehu kampane pred voľbami a samotných volieb.
6. príprava volieb do NR SR ako veci verejne má byť jednoznačne doménou verejnej správy v SR. Znamená to, že svoje úlohy budú plniť štátne orgány a územná samospráva: mestá a obce.
7. bude potrebné zredukovať proces oligarchizácie politiky v našej spoločnosti. Aj oligarchovia ako bohatí podnikatelia, ktorí majú svojim finančným vplyvom a svojim správaním sa veľký dosah na politiku, sa majú správať ako radoví občania, aby bola naplnená politická rovnoprávnosť v spoločnosti. Tu nejde iba o morálnu zodpovednosť, ale skôr o povinnosť štátu riešiť uvedený problém, čo súčasný volebný systém neumožňuje. Nový zákon o voľbách do NR SR bude mať povinnosť riešiť otázku finančného zabezpečenia volieb.

Nový volebný systém pre voľby do NR SR

Podľa zákona o voľbách do NR SR v § 1 je uvedené, že voľby sa konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním podľa zásady pomerného zastúpenia.

Znakom pomerného zastúpenia je to, že kandidujú politické strany, nie priamo jednotliví kandidáti. Ďalším znakom je to, že existuje veľký volebný obvod, ktorý v § 11 je označený ako volebný kraj ( jeden ) pre celé územie Slovenskej republiky.

Ustanovenie § 3 zákona o voľbách do NR SR je vzhľadom na charakteristiku  zásady pomerného zastúpenia zavádzajúce, pretože určuje, že za poslanca NR SR môže byť zvolený občan, ktorý má splniť iba tieto tri podmienky: a) v deň volieb dovŕši 21 rokov, b) má trvalý pobyt na území SR a za c) nenastali u neho prekážky  vo výkone práva voliť podľa  § 2 ods.2, písm. b) a c). Toto ustanovenie so zásadou pomerného zastúpenia neladí.

Navrhujem, aby voľby do NR SR boli organizované podľa nového volebného systému.

Namiesto jedného volebného kraja pre celé územie SR je potrebné určiť 79 volebných okresov, čo sa rovná počtu okresov v SR.

Pre každý volebný okres bude platiť zásada, že má pridelených do NR SR dva mandáty. Jeden mandát bude pridelený politickej strane ( hnutiu ), ktorá získa najviac volebných hlasov vo volebnom okrese. Druhý mandát bude pridelený kandidátovi za Občiansky blok, ktorý získa najviac volebných hlasov vo volebnom okrese.

Z uvedeného vyplýva, že NR SR bude tvoriť 158 poslancov volených na štyri roky, pričom polovica z nich ( 79 poslancov ) bude delegovaná na základe kandidátok politických strán ( hnutí ) s podporou hlasov voličov a druhú polovicu ( tiež 79 poslancov ) budú tvoriť tí kandidáti, ktorí boli  priamo zvolení v rámci svojho volebného okresu.

Národná rada Slovenskej republiky bude spolovice tvorená voľbou politických strán a hnutí a spolovice priamou voľbou kandidátov z radov občanov, ktorých formálne označujem ako Občiansky blok.

Vzhľadom na počet poslancov NR SR v súčasnosti si nový spôsob volieb  vyžiada novelu Ústavy SR, nakoľko článok 73, ods. 1 hovorí o tom, že NR SR má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.

Podľa nového volebného systému sa voľby do NR SR budú konať podľa zmiešaného postupu: podľa zásady pomerného zastúpenia, ktoré určí zastúpenie politických strán a hnutí v NR SR a podľa zásady väčšinového volebného systému s relatívnou väčšinou  hlasou, ktorá určí menovite, ktorí kandidáti sa stanú poslancami NR SR a budú reprezentovať daný okres v zastupiteľskom zbore.

Územie SR sa teda rozdelí na 79 dvojmandátových volebných okresov. V každom z týchto volebných okresov sa zvedie volebný súboj v dvoch úrovniach:

1. medzi politickými stranami a hnutiami, ktoré podali kandidátne listiny a boli zaregistrované,
2. medzi kandidátmi z radov občanov príslušného okresu, na ktorých boli podané kandidátne listiny a boli zaregistrovaní.

Čo sa môže dosiahnuť  novým volebným systémom pre voľby do NR SR ?

V demokratickej spoločnosti sa má dbať o to, aby nešlo iba o formálnu politickú rovnoprávnosť, ale sa musia hľadať spôsoby ( nástroje, inštitúcie ), ako posilniť vplyv občanov ako základu štátnej moci na odohrávajúce sa politické aktivity a procesy v spoločnosti. Dlhodobo prevláda taká politická prax, že občania nemajú zásadný vplyv na správu vecí verejných a politické strany doterajším volebným systémom, keď územie SR tvorí jeden volebný kraj, získali nad občanmi – voličmi absolútnu moc. Nový volebný systém má toto doterajšie postavenie zmeniť v prospech občanov – voličov a teda v konečnom dôsledku v prospech samotnej spoločnosti.

Doterajší volebný systém pre voľby do NR SR stále viac posilňuje proces oligarchizácie politiky, do ktorého občania nemajú prístup a ktorý sa deje ako posilňovanie súkromného  na úkor verejného. Predpokladám, že nový volebný systém  pomôže posilňovanie procesu oligarchizácie politiky zastaviť a ( konečne ) umožní vrátiť do politiky ľudí, ktorí budú dôslednejšie presadzovať  verejný záujem, národnoštátne záujmy a potreby občanov – voličov. Nový volebný systém umožní hľadať nový typ – dobrého politického štátnika, ktorý bude presadzovať a spravovať  spoločné dobro svojho konkrétneho národa a nie záujmy bruselských mandarínov.

Nový volebný systém sa stane jedným z dôležitých spôsobov účasti občanov na správe vecí verejných, čo bude v súlade s príslušným ustanovením Ústavy SR.

Zanikne 5% -ná klauzula pre postup politickej strany ( hnutia ) do zastupiteľského orgánu. Mandát v zastupiteľskom orgáne získa tá politická strana, ktorá vo volebnom okrese dosiahne najviac volebných hlasov. Najsilnejšou politickou stranou ( hnutím ) sa stane tá politická strana ( hnutie ), ktorá v 79 volebných okresoch  získa najviac mandátov. Jej postavenie však nebude dominantné, pretože bude potrebné spolupracovať a hľadať riešenia ( kompromisy )  aj s inými politickými stranami, rovnako ako aj s poslancami, ktorí získajú mandát v rámci Občianskeho bloku.

Novým volebným systémom zanikne klasické panstvo  vládnej koalície, ktoré popri doteraz platnom volebnom systéme predstavuje inštitút, ktorý rázne a významne posilňuje oligarchizáciu politiky a má zhubný vplyv na prácu štátneho aparátu.

Vzhľadom na zánik klasického panstva  vládnej koalície zanikne aj klasické poňatie opozície. Nebude možné, aby platilo, tak ako doteraz, že  vládna koalícia a opozícia budú „zabetónovaní“  v svojich pozíciách.

Poslanecký zbor delegovaný za politické strany ( hnutia ) nebude mať možnosť rozhodovať s vedomím, že môže niekoho prevalcovať. Rovnako poslanci NR SR zvolení v rámci Občianskeho bloku nebudú mať možnosť rozhodovať bez spolupráce s poslancami za politické strany.

Tak poslanec za politickú stranu ( hnutie ), ako aj poslanec za Občiansky blok zároveň predstavujú reprezentantov svojho okresu. Táto reprezentácia dáva do rúk občanom okresu moc v prípade potreby zbaviť poslanca mandátu a umožniť ďalšiemu z kandidátov  v poradí zaujať voľné miesto.

Existuje vzájomná nezávislosť volebných okresov, ktorá bude umožňovať, aby si voliči volebného okresu  vyžiadali buď výmenu poslanca  z poradovníka kandidátov alebo petíciou mimoriadne voľby.

Nový volebný systém pre voľby do NR SR zabezpečí kvalitnejší výber zástupcov občanov, posilní ich zviazanosť s voličmi okresu a zavedie možnosť odvolať tých, kde sa výber nepodaril. Nový volebný systém podstatne prispeje k skvalitneniu rokovaní parlamentu – NR SR.

Namiesto schvaľovania výsledkov politických obchodov uzatváraných mimo parlamentu by prebiehalo skutočné rokovanie ( snemovanie ) výhodné pre občanov a spoločnosť. Výsledok rokovania parlamentu by nebol vopred známy podľa bilancie koaličných hlasov, ale až pri záverečnom hlasovaní.

Podávanie a registrácia kandidátnych listín

Nový volebný systém pre voľby do NR SR zákonite prinesie aj zmeny v záležitostiach týkajúcich sa podávania a registrácie kandidátnych listín.

Základom zmeny je dvojmandátový volebný okres s jedným mandátom pre politické strany ( hnutia ) a s druhým mandátom pre kandidátov z Občianskeho bloku.

Navrhujem, aby kandidátne listiny podávali:

1. Politická strana ( hnutie ), ktorá je registrovaná podľa osobitného zákona, doručí kandidátnu listinu prostredníctvom svojho splnomocnenca v dvoch rovnopisoch a v elektronickej forme najneskôr 90 dní pred dňom volieb zapisovateľovi Okresnej volebnej komisie. V tomto prípade pôjde o mandát pre politickú stranu.
2. Obecné a mestské zastupiteľstva, ak ide o kandidátov z radov občanov, ktorí sa neangažujú v rámci politickej strany, skôr v rámci obce a mesta. Lehota podania do 90 dní ostáva zachovaná.
3. Verejné zhromaždenia občanov zorganizované v obciach, respektíve v mestách, ak ide o kandidátov z radov občanov, ktorí buď jednotlivo alebo na základe iniciatívnej skupiny občanov majú záujem kandidovať. Lehota podania do 90 dní ostáva zachovaná.

Politické strany  nemôžu vytvárať koalíciu a tak podávať spoločnú kandidátnu listinu.

Ak kandidátne listiny podávajú obecné a mestské zastupiteľstva, respektíve verejné zhromaždenia občanov, v oboch prípadoch platí, že ide o kandidátov za tzv. Občiansky blok. Znamená to, že v praxi môže platiť, že určitý počet kandidátov na poslancov NR SR bude zaregistrovaný na základe kandidátnej listiny, ktorú podá orgán obce a mesta a určitý počet kandidátov na poslancov NR SR bude zaregistrovaný na základe kandidátnej listiny, ktorú podá verejné zhromaždenie občanov. V každom volebnom okrese to bude závisieť iba od schopnosti orgánu obce a mesta a schopnosti samotných občanov.

Tento spôsob podávania kandidátnych listín navrhujem preto, aby sa využila iniciatíva orgánov obce a mesta a iniciatíva skupín občanov, ktorí budú mať záujem navrhnúť kandidátov z radov spoluobčanov.

Zákon presne stanoví, čo má obsahovať kandidátna listina.

Kandidátna listina pre politickú stranu o. i. bude obsahovať:

1. neskrátený názov politickej strany ( hnutia ),
2. zoznam kandidátov, ktorí majú trvalý pobyt v príslušnom okrese, ktorý bude obsahovať základné informácie o každom z kandidátov a poradie na kandidátnej listine vyjadrené arabským číslom,
3. podpis štatutárneho orgánu politickej strany a odtlačok jej pečiatky,

Kandidátna listina pre kandidáta z Občianskeho bloku o. i. bude obsahovať:

1. neskrátený názov orgánu obce, respektíve mesta, napríklad: „Obecné zastupiteľstvo obce Kalná Roztoka“, neskrátený názov verejného zhromaždenia občanov, napríklad: „Verejné zhromaždenie občanov obce Kalná Roztoka“
2. menný zoznam kandidátov ( kandidáta ) z príslušnej obce a mesta a s ich trvalým pobytom, ktorý bude obsahovať základné informácie o kandidátoch ( kandidátovi ) a poradie na kandidátnej listine vyjadrené arabským číslom,
3. podpis štatutára obce v prípade, že kandidátnu listinu podáva orgán obce a mesta a podpis overovateľa zápisnice z verejného zhromaždenia občanov obce, mesta.

Ak kandidátnu listinu podpisuje štatutár obce, mesta, je potrebné pripojiť odtlačok pečiatky.  V prípade verejného zhromaždenia občanov to neplatí.

Ku kandidátnej listine musí byť  pripojené :

1. vlastnoručne podpísané vyhlásenie každého kandidáta uvedeného na kandidátnej listine,
2. oznámenie o určení splnomocnenca politickej strany, orgánu obce a mesta a splnomocnenca verejného zhromaždenia občanov obce a mesta.
3. zápisnicu zo zasadanie obecného – mestského zastupiteľstva a zápisnicu aj s prezenčnou listinou z uskutočnenia verejného zhromaždenia občanov.

Na kandidátnej listine môže každý subjekt uviesť najviac 10 kandidátov a najmenej 1 kandidáta.

Úhradu volebnej kaucie v sume 500 000,- Sk je potrebné vynechať, keďže vo volebnom okrese ide o dvojmandátové voľby.

Zapisovateľ predkladá kandidátne listiny najneskôr 85 dní pred dňom volieb Okresnej volebnej komisií na preskúmanie a registráciu na jej prvom zasadaní.

Okresná volebná komisia zaregistruje najneskôr 75 dní pred dňom volieb kandidátne listiny, ktoré sú v súlade so schváleným zákonom. Registrácia kandidátnych listín je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.

Doteraz platí, že preskúmanie a registrácia kandidátnych listín je úlohou Ústrednej volebnej komisie. Vzhľadom na zmenu volebného systému pre voľby do NR SR je účelné, aby preskúmanie a registrácia kandidátnych listín bola v právomoci Okresných volebných komisií. Ústrednej volebnej komisií  má patriť úloha kontroly Okresných volebných komisií na celom území SR. Zároveň bude mať úlohu po zaregistrovaní kandidátnych listín  určiť žrebom číslo, ktorým sa označí kandidátna listina každej politickej strany. Označovanie kandidátnych listín z Občianskeho bloku nebude potrebné.

Volebné orgány

Pre voľby do NR SR je potrebné zriadiť Ústrednú volebnú komisiu, Okresné volebné komisie a Okrskové volebné komisie.

Volebné komisie sa utvoria:

1. zo zástupcov politických strán (hnutí ), ktoré podajú kandidátne listiny a tie sú zaregistrované,
2. zo zástupcov orgánu obce a mesta, ktoré podajú kandidátne listiny a tie sú zaregistrované,
3. zo zástupcov verejného zhromaždenia občanov, ktoré podajú kandidátne listiny a tie sú zaregistrované.

Funkciu odborných poradcov volebných komisií  budú plniť zapisovatelia.

Zapisovateľa Ústrednej volebnej komisie vymenuje  vláda SR najneskôr 105 dni pred dňom volieb.

Zapisovateľa Okresnej volebnej komisie vymenuje prednosta okresného úradu  najneskôr 105 dní pred dňom volieb.

Zapisovateľa Okrskovej volebnej komisie vymenuje  starosta obce, respektíve primátor mesta najneskôr 55 dní pred dňom volieb.

Bude potrebná zmena delegovania do Ústrednej volebnej komisie. Do Ústrednej volebnej komisie deleguje politická strana ( hnutie ), ktorá podala kandidátne listiny, najneskôr 90 dní pred dňom volieb jedného člena a jedného náhradníka. Za kandidátov z tzv. Občianskeho bloku bude do Ústrednej volebnej komisie  delegovať Okresná volebná komisia a to z členov, ktorí do tejto komisie boli delegovaní. Prvé zasadanie Ústrednej volebnej komisie sa uskutoční  najneskôr 80 dní pred dňom volieb.

Do Okresnej volebnej komisie bude potrebné delegovať najneskôr 90 dní pred dňom volieb jedného člena a jedného náhradníka. Prvé zasadanie Okresnej volebnej komisie sa uskutoční najneskôr do 85 dní pred dňom volieb.

Do Okrskovej volebnej komisie bude potrebné delegovať najneskôr 55 dní pred dňom volieb jedného člena a jedného náhradníka. Prvé zasadanie sa uskutočňuje najneskôr 40 dní pred dňom volieb.

Hlasovací lístok

Hlasovací lístok sa vyhotoví pre:

1. každú politickú stranu ( hnutie ), ktorej kandidátna listina bola Okresnou volebnou komisiou zaregistrovaná a pre
2. kandidátov z tzv. Občianskeho bloku, ktorí boli Okresnou volebnou komisiou zaregistrovaní.

Vzhľadom na nový volebný systém volieb do NR SR navrhujem neorganizovať vykonanie volieb prostredníctvom voličského preukazu, ale iba prostredníctvom pošty, vrátane elektronickej.

Pokiaľ ide o hlasovanie, tak volič po vstupe do priestoru na úpravu hlasovacích lístkov vloží do obálky  dva hlasovacie lístky.  Jeden hlasovací lístok vloží s označením politickej strany ( hnutia ). Na tomto hlasovacom lístku môže zakrúžkovaním poradového čísla najviac u štyroch kandidátov vyznačiť, ktorému z kandidátov dáva prednosť. Druhý hlasovací lístok volič vloží s menný zoznamov kandidátov za tzv. Občiansky blok, pričom tu môže pre platnosť hlasovania zakrúžkovať iba toho kandidáta, ktorému dáva prednosť.

Volebná kampaň pred voľbami do NR SR

Volebnú kampaň pred voľbami do NR SR navrhujem určiť na 30 dní, ukončenie volebnej kampane na 48 hodín pred začiatkom volebného dňa.

Kampaňou sa rozumie činnosť samotných kandidátov,  politických strán a hnutí, miestnej štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, verejných zhromaždení občanov a to v zmysle  dokumentu, ktorý bude potrebné pre volebnú kampaň pripraviť a schváliť: Dohoda o kampani pred voľbami do NR SR.

Kampaň bude pozostávať zo základného balíka aktivít potrebných k dostatočnej propagácií politických strán a hnutí a ich kandidátov, rovnako ako kandidátov z tzv. Občianskeho bloku.

Kampani pred voľbami do NR SR bude zodpovedať zásadná zmena v spôsobe jej financovania.

Hlavná úloha v organizovaní  kampane pred voľbami do NR SR pripadne okresným úradom ako miestnym orgánom štátnej moci a územnej samospráve na úrovni miest a obcí v každom okrese. Zákon má určiť povinnosť vzájomnej spolupráce a súčinnosti miestnej štátnej správy a územnej samosprávy a ich spoločnú súčinnosť s politickými stranami ( hnutiami ) a s kandidátmi za tzv. Občiansky blok.

Spolupráca a súčinnosť má byť zameraná na prípravu a schválenie Dohody o kampani pred voľbami  do NR SR na podmienky príslušného okresu a to ešte pred začatím samotnej kampane a na plnenie jednotlivých dohodnutých aktivít a úloh.

Dohoda o kampani bude presne popisovať plánované predvolebné stretnutia s občanmi miest a obcí príslušného okresu a ďalšie rôzne aktivity, medzi ktoré bude možné zaradiť inzerciu, reklamy prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov v okrese, plagáty, programy politických strán a kandidátov za Občiansky blok, mimo veľkoplošných nosičov.

Okresný úrad bude môcť dohodnúť spôsob spolupráce s verejnoprávnou inštitúciou – RTVS v tzv.  minimálnom režime propagácie kandidátov. Dohoda o kampani má byť schválená v takom znení, aby bol dodržaný  rovnaký prístup k potrebám každého kandidáta a aby každý kandidát sa mal možnosť aj s ostatnými kandidátmi zúčastňovať stretnutí s občanmi.

Rokovaní o príprave a schválení  Dohody o kampani sa majú právo zúčastňovať  zástupcovia  či splnomocnenci  politických strán ( hnutí ), splnomocnenci orgánu územnej samosprávy a splnomocnenci verejného zhromaždenia občanov miest a obci, respektíve aj samotný kandidát, ak to situácia za Občiansky blok si to bude vyžadovať.

Dohoda o kampani pred voľbami do NR SR uzatvorená medzi okresným úradom a RTVS v tzv. minimálnom režime propagácie kandidátov bude obsahovať popis aktivít potrebných k propagácií politických strán ( hnutí ) a kandidátov za tzv. Občiansky blok v príslušnom volebnom okrese, ich organizačne a finančné zabezpečenie.

Navrhujem, aby garantom za prípravu kampane pred voľbami do NR SR bolo Ministerstvo vnútra SR a za partnerov pre spoluprácu boli určené  okresné úrady a územná samospráva na úrovni miest a obcí.

Do kampane pred voľbami  do NR SR nebude MV SR, a teda ani okresné úrady, zapájať súkromné média a agentúry. Súkromné média môžu v príprave volieb do NR SR informovať občanov v rámci svojho vysielania spravodajských a publicistických relácií, pokiaľ je to v súlade s ich platnou programovou skladbou. Súkromné média si môžu do svojich relácií  pozývať kandidátov na poslancov NR SR za podmienok, že im zabezpečia rovnaký prístup do vysielania a bez nároku vynucovať si od nich úhradu určitých nákladov.

Finančné zabezpečenie nového volebného systému pre voľby do NR SR

Voľby do NR SR sú vecou verejnou, nie súkromnou a to od chvíle, keď sa v zmysle platného volebného zákona začnú robiť prvé potrebné úkony k príprave volieb. Vecou verejnou je teda celé obdobie prípravy volieb do NR SR, priebeh samotných volieb vrátane vyhlásenia  výsledkov volieb a doriešenia prípadných volebných sťažnosti.

Vecou verejnou je teda aj samotná kampaň pred voľbami do NR SR.

Toto poňatie prípravy volieb do NR SR  je rozhodujúce pre navrhnutie zásadnej zmeny v otázkach  ich finančného zabezpečenia.

Všetky náklady na prípravu a zrealizovanie volieb do NR SR má hradiť štát zo svojho rozpočtu.

Znamená to, že nebude potrebné  riešiť zo strany  politických strán ( hnutí ) a kandidátov za tzv. Občiansky blok otázku získavania finančných prostriedkov potrebných na propagáciu politickej strany ( hnutia ) a zaregistrovaných kandidátov.

V zmysle nového volebného systému pre voľby do NR SR bude potrebné, aby vláda SR svojim nariadením vydala pokyny k výške výdavkov na propagáciu politickej strany ( hnutia ) a ostatných kandidátov.

Výška výdavkov bude potom určená Dohodou o kampani pred voľbami do NR SR, ktorá bude spracovaná ( navrhnutá ) v zmysle nariadenia vlády SR pod vedením okresného úradu.

Riadiacim orgánom pre celú prípravu a zrealizovanie volieb do NR SR bude určené Ministerstvo vnútra SR.

Finančné zabezpečenie nového volebného systému pre voľby do NR SR zo strany štátu prinesie mnohé výhody pre našu spoločnosť a jej občanov a umožní, aby politické strany a kandidáti za tzv. Občiansky blok dostali rovnaké možnosti pre svoju propagáciu.

Nový zákon bude musieť pamätať na určité sankcie a postihy pre politické strany ( hnutia ), orgány územnej samosprávy, jednotlivých kandidátov a súkromné spoločnosti, ktorí preukázateľne vstúpia do kampane pred voľbami v prospech politickej strany ( hnutia ) či kandidáta a vynaložia k tomu vlastné finančné zdroje.

Zákon má umožňovať, aby kandidát na funkciu poslanca NR SR či samotná politická strana ( hnutie ) ktorí nebudú mať záujem, aby štát financoval kampaň pred voľbami do NR SR a zároveň odmietnu podpísať Dohodu o kampani pre príslušný okres, boli rozhodnutím Ústrednej volebnej komisie vylúčení z kandidátky pre príslušný volebný okres.

Navrhujem, aby zákon ukladal politickej strane ( hnutiu ), ktorá bola zaregistrovaná OVK k voľbám do NR SR, aby na účet štátu uhradila volebný príspevok  za všetky volebné okresy v sume 2.000,- eur. V prípade zaregistrovaného kandidáta za tzv. Občiansky blok volebný príspevok stanoviť na sumu 100,- eur.

Príjmy z volebných príspevkov si štát započíta do príjmov pre úhradu nákladov pre voľby do NR SR a teda budú aj predmetom výdavkovej časti rozpočtu k voľbám.

Zabezpečenie prieskumu verejnej mienky k voľbám do NR SR

Nový zákon o voľbách do NR SR má riešiť aj  problematiku prieskumu verejnej mienky. Aj prieskum verejnej mienky má byť v kompetencií štátnych orgánov. MV SR ako hlavný garant pre prípravu a zrealizovanie  volieb do NR SR bude zabezpečenie prieskumu verejnej mienky riešiť so Slovenskou akadémiou vied a jej Sociologickým ústavom. SAV si môže k príprave plánu prieskumu a jeho zrealizovania dohodnúť partnerov z radov pracovísk  niektorých vysokých škôl v SR.

Prieskum  verejnej mienky k voľbám do NR SR môžu z vlastnej iniciatívy robiť aj súkromné spoločnosti na svoje vlastné náklady.

Zabezpečenie celospoločenskej diskusie k príprave nového zákona o voľbách do  NR SR

Navrhujem, aby celospoločenská diskusia k príprave nového volebného systému pre voľby do NR SR bola zrealizovaná na dvoch úrovniach:

1. Na úrovni jednotlivých okresov v Slovenskej republike.
2. Na republikovej úrovni.

V rámci základného ( okresného ) stupňa bude potrebné zrealizovať diskusné stretnutia v mestách a obciach každého okresu na území SR. MV SR zozbiera všetky pripomienky, návrhy a dotazy k predloženému návrhu od miest a obcí, z ktorých vypracuje záverečnú správu o celospoločenskej diskusií na základnej úrovni.

Záverečná správa bude:

1. Podkladom pre dokončenie celospoločenskej diskusie na republikovej úrovni.
2. Podkladom pre prípravu vládneho návrhu nového zákona o voľbách do NR SR.

Na republikovej úrovni MV SR ako garant celospoločenskej diskusie dohodne so zainteresovanými program verejných aktivít, do realizácie ktorých zapojí aj verejnoprávnu televíziu a rozhlas. V rámci programu verejných aktivít budú možné politické debaty zástupcov politických strán a hnutí, zástupcov vlády SR, predstaviteľov ZMOS, zástupcov mimovládnych organizácií, politológov, zástupcov vysokoškolských pracovísk humanitárneho zamerania, sociológov, filozofov, zástupcov občanov z jednotlivých okresov a podobne.

Po ukončení celospoločenskej diskusie na republikovej úrovni vláda SR zabezpečí spracovanie vládneho návrhu zákona o voľbách do NR SR, ktorý po svojom schválení predloží na prerokovanie a schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

Spôsob zabezpečenia celospoločenskej diskusie k príprave nového zákona o voľbe prezidenta SR, ktorý navrhujem, umožní, aby sa celospoločenská diskusia organizovala  s cieľom masovej účasti občanov ( ich aktivizácie pre vec verejnú ), aby sa získali dôležité pripomienky, podnety a návrhy k príprave nového zákona a aby na základe aktívnej účasti občanov a ich samosprávnych orgánov bolo možné  začať záverečnú diskusiu na republikovej úrovni a pripraviť dobrý návrh zákona.

Výsledky celospoločenskej diskusie majú byť aj silným argumentom pre zástupcov občanov ( poslancov ), ak príde čas prerokovania návrhu zákona a jeho schválenie v Národnej rade SR.

Organizovanie celospoločenskej diskusie k otázke prípravy nového zákona o voľbách do NR SR som navrhol tak, aby nebolo potrebné sa zaoberať otázkou vyhlásenia referenda, pretože v otázke referenda, po doterajších skúsenostiach, je možné predpokladať, že práve úloha zorganizovania celospoločenskej diskusie nebude z vládnej úrovne zabezpečená a všetko sa podriadi iba propagande zameranej k tomu, aby ani nový zákon nevytvoril podmienky pre aktívnejšiu účasť občanov na príprave  a zrealizovaní volieb.

Navrhujem, aby vláda SR sa prípravou nového zákona o voľbách do NR SR a s tým spojenou celospoločenskou diskusiou zaoberala na základe návrhu, ktorý bude pripravený z iniciatívy skupiny politických strán a hnutí orgánmi územnej samosprávy a v konečnom dôsledku pôjde do vlády SR ako spoločný návrh Združenia miest a obcí Slovenska a skupiny politických strán a hnutí. Predpokladám, že môžu nastať aj iné alternatívy pre prípravu spoločného návrhu na prípravu nového volebného systému pre voľby do NR SR, avšak za predpokladu, že Združenie miest a obcí Slovenska bude reprezentovať časť verejnej správy – územnú samosprávu. Je možné predpokladať aj spoluúčasť vyšších územných celkov z územia SR.

Dušan Hirjak